Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. november 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200028
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7017200028.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov senátu

JUDr. Milana Končeka a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobkyne P.. P. A., bývajúcej v A., X. XXXX/
X, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou KubalaLegal s.r.o., so sídlom Košice, Mlynárska 16,
proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného zo 07.11.2016 č. 104245263/2016, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo 07.11.2016 č. 104245263/2016 a vec v r a c
i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Košice rozhodnutím z 09.09.2016 č. 103873182/2016 uložil žalobkyni pokutu vo výške
60,-- eur za správny delikt podľa § 154 ods.1 písm.b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov o správe daní (ďalej iba „Daňový poriadok“) za nesplnenie registračnej povinnosti v lehote
31.08.2016 ustanovenej podľa § 49a ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že pokuta bola uložená na základe oneskoreného podania žiadosti
o registráciu pre daň z príjmov na Daňový úrad Košice dňa 02.09.2016, pričom žalobkyňa začala

prenajímať nehnuteľnosť od 11.07.2016, preto bola povinná požiadať správcu dane o registráciu
najneskôr do 31.08.2016.

3.Žalobkyňapodalaprotirozhodnutiuodvolanie,vktoromuviedla,žežiadosťoregistráciunapríslušnom
tlačive bola odoslaný poštou dňa 26.08.2016, o čom ako prílohu k odvolaniu priložila potvrdenie
podacieho lístku. Poukázala na ustanovenie § 27 Daňového poriadku, ktoré upravuje počítanie lehôt.
Pretože žiadosť o registráciu bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 26.08.2016, v tomto prípade

lehotu do 31.08.2016 dodržala, preto tvrdenie správcu dane o oneskorenej žiadosti na registráciu dňa
02.09.2016 nie je pravdivé a uloženie pokuty nie je dôvodné. Žiadala, aby žalovaný toto rozhodnutie
zrušil v celom rozsahu.

4. Žalovaný rozhodnutím zo 07.11.2016 č. 104245263/2016 potvrdil napadnuté rozhodnutie daňového
úradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní spisového materiálu zistil, že predložené
potvrdenie o podaní zásielky na pošte v Spolkovej republike Nemecko, rovnako aj dokument o

sledovaní zásielky DHL neobsahujú údaj o tom, kto je odosielateľom a kto je adresátom predmetnej
zásielky, a komu bola táto zásielka dňa 02.09.2016 doručená. Predložením týchto dôkazov žalobkyňa
hodnoverne nepreukázala, že zásielka bola podaná na pošte v Spolkovej republike Nemecko dňa
26.08.2016, obsahovala žiadosť o registráciu daňového subjektu adresovanú správcovi dane, a že sitak žalobkyňa splnila svoju registračnú povinnosť podaním odovzdaným na poštovú prepravu v lehote
podľa § 49a ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Žalovaný zo spôsobu spracovávania
daňových dokumentov správcom dane a na základe pečiatky a evidenčného čísla s čiarovým kódom

(bar kód) správcu dane na žiadosti o registráciu daňového subjektu (ev.č. 2/01756412/2016) zistil, že
predmetná žiadosť o registráciu daňového subjektu nebola správcovi dane doručená prostredníctvom
poskytovateľa poštových služieb. Z týchto zistení vyplýva, že daňový subjekt nesplnil povinnosť požiadať
správcu dane o registráciu v zákonom stanovenej lehote, t.j. dopustil sa správneho deliktu nesplnenia
registračnej povinnosti v ustanovenej lehote podľa § 154 ods.1 písm.b) Daňového poriadku.

5. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorej navrhla,
aby súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy súdneho konania.

6. V žalobe žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie Daňového úradu Košice, ako aj rozhodnutie žalovaného,

považujezanezákonnéavychádzajúceznedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu.Uviedla,žežiadosť
o registráciu podľa ustanovenia § 49a ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. odovzdala na poštovú prepravu
dňa 26.08.2016 v Nemeckej Spolkovej republike, čo žalobkyňa preukázala v odvolaní proti rozhodnutiu
daňového úradu prostredníctvom kópie potvrdenia o odoslaní zásielky Einlieferungsbeleg Quittung
(podací lístok), Sendungsnummer (číslo zásielky) RR924200010DE zo dňa 26.08.2016. Vzhľadom na

to, že žalobkyňa nedisponovala, a ani nedisponuje obálkou, v ktorej bola doručená správcovi dane
predmetná žiadosť o registráciu, žalobkyňa na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení uvádzaných
v odvolaní, navrhla žalovanému ako dôkaz vykonať porovnanie čísla zásielky uvedeného na obálke
doručenej správcovi dane obsahujúcej žiadosť o registráciu s číslom obsiahnutým na podacom lístku
predloženom žalobkyňou ako dôkaz v predmetnom konaní.

7. Žalobkyňa v žalobe poukázala na to, že v Nemeckej spolkovej republike na rozdiel od Slovenskej
republiky sa na podacom lístku neuvádza odosielateľ a ani adresát zásielky z dôvodu ochrany osobných
údajov. Preto jediným verifikačným údajom, prostredníctvom ktorého je možné overiť totožnosť zásielky
podľa podacieho lístka, je číslo zásielky uvedené na obálke doručenej správcovi dane a jeho porovnanie

s číslom na podacom lístku. Na tieto skutočnosti žalobkyňa upozornila žalovaného v podanom
odvolaní. Žalovaný však bez uvedenia dôvodov tento rozhodujúci dôkaz nevykonal, a pri rozhodovaní o
odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu daňového úradu sa obmedzil len na formálne posúdenie dôkazov
predložených žalobkyňou.

8. Žalobkyňa v žalobe poukázala aj na to, že pri použití základných zásad logiky je zjavný omyl
žalovaného, ktorý pri posudzovaní včasnosti splnenia registračnej povinnosti hovorí o tom, že správcovi
dane bola žiadosť o registráciu doručená dňa 02.09.2016, pričom Daňový poriadok v ustanovení § 27
ods.5 hovorí o odovzdaní zásielky na poštovú prepravu. Z týchto pojmov vyplýva, že medzi odovzdaním
zásielky a doručením vzniká časová medzera, ktorá je odôvodnená potrebou fyzického presunu zásielky

od odosielateľa jeho príjemcovi prostredníctvom poštových služieb a poštovým poriadkom v tej-ktorej
krajine. Žalovaný preto nesprávne vychádzal z dátumu, kedy mu bola doručená zásielka, pričom mal
prihliadať na dátum, kedy bola predmetná zásielka odovzdaná na poštovú prepravu. Ak teda zásielka
bola fyzicky doručená žalovanému dňa 02.09.2016, jednoznačne z toho vyplýva, že zásielka musela
byť odovzdaná na poštovú prepravu pred uvedeným dátumom (t.j. 01.09.2016 a skôr), a to o to s

väčším časovým predstihom, keďže išlo o doručovanie z Nemeckej spolkovej republiky. Žalobkyňa na
preukázanie správnosti svojich tvrdení pripojila k odvolaniu tiež potvrdenie o sledovaní zásielky DHL č.
RR92 42 00010 DE, z ktorého vyplýva sledovaný pohyb zásielky, ktorá obsahovala žiadosť o registráciu
daňového subjektu. Z uvedeného dokumentu vyplýva, že predmetná zásielka bola v dispozičnej sfére
správcu dane už dňa 31.08.2016, o čom bol správca dane oboznámený.

9. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa nepovažuje za správne tvrdenie žalovaného, že hodnoverne
nepreukázala, že zásielka podaná na pošte v Nemeckej spolkovej republike dňa 26.08.2016 obsahovala
žiadosť o registráciu daňového subjektu adresovanú správcovi dane, a že si tak splnila svoju
registračnú povinnosť, a nesúhlasí ani s tým, že žiadosť o registráciu nebola doručená prostredníctvom

poskytovateľa poštových služieb, lebo toto tvrdenie žalovaného sa nezakladá na pravde. Žalobkyňa
odovzdala žiadosť o registráciu na pobočke Deutsche Post AG v meste F., ktorá je poskytovateľom
poštovýchslužiebvNemeckejspolkovejrepublike.NakoľkožiadosťoregistráciuadresovanúDaňovémuúradu Košice bola žalobkyňou odovzdaná na poštovú prepravu dňa 26.08.2016, považuje žalobkyňa
lehotu na registráciu uvedenú v § 49a ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. za dodržanú.

10. Podľa žalobkyne obidva správne orgány postupovali v rozpore s ustanoveniami § 3 ods.1 - 3 a § 24
ods.4 Daňového poriadku, a v rozpore s ustanovením článku 2 ods.2 Ústavy SR, pretože rozhodnutia
oboch správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, a zároveň skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, alebo opatrenia, je v rozpore s

administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu.

11. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo 07.03.2017 navrhol, aby súd žalobu zamietol a nepriznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

12. Poukázal na to, že na základe informácií z administratívneho spisu, najmä zo žiadosti o registrácii

žalobkyne, nevyplýva, že predmetná žiadosť bola podaná, resp. doručená správcovi dane tak, ako
to tvrdí žalobkyňa. Pri spracovaní daňových dokumentov správca dane označí prijatý dokument
prezentačnou pečiatku a do dolnej časti dokumentu vľavo nalepí jedinečný evidenčný kód (bar kód).
Nálepka s bar kódom sa skladá z dvoch častí (väčšia vodorovná časť a menšia zvislá časť), na ktorých
je vyznačený rovnaký bar kód. V prípade, ak bol daňový dokument doručený osobne, obe časti nálepky

s bar kódom sa nalepia na daňový dokument. Ak bol ale daňový dokument doručený poštou, väčšia
(vodorovná časť) sa nalepí na daňový dokument, a menšia zvislá časť sa nalepí (zvislá časť) na obálku,
aby bolo možné jasne priradiť daňový dokument k obálke, v ktorej bol doručený. V danom prípade
boli obe časti nálepky s bar kódom nalepené na žiadosti o registráciu, na základe čoho je zrejmé, že
predmetná žiadosť nebola doručená správcovi dane prostredníctvom poskytovateľa poštových služieb,

tak ako to tvrdí žalobkyňa, ale osobne dňa 02.09.2016.

13. Žalovaný ďalej konštatoval, že na základe žalobkyňou predložených dôkazov nejakým spôsobom
nespochybnil, že zásielka s číslom RR92420001DE bola podaná v Spolkovej republike Nemecko dňa
26.08.2016, a že v dňoch 29.08.2016 - 02.09.2016 dorazila do Slovenskej republiky a bola doručená

adresátovi. Žalovaný spochybnil to, že adresátom predmetnej zásielky bol správca dane, nakoľko z
predložených dôkazov nie je zrejmý odosielateľ, ani adresát predmetnej zásielky. Na základe týchto
skutočností žalovaný považoval za nepreukázané doručenie predmetnej žiadosti žalobkyne správcovi
dane v zákonom stanovenej lehote, a preto potvrdil rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty.

14. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila v podaní z 09.05.2017. Uviedla, že tvrdenie
žalovaného, že žiadosť o registráciu pre daň z príjmov bola správcovi dane doručená osobne, je
pre ňu úplne novým skutkovým zistením, nakoľko osobným doručením žiadosti neargumentoval ani
správca dane vo svojom rozhodnutí z 09.09.2016, ani žalovaný v žalobe v napadnutom rozhodnutí. Túto
argumentáciu žalobkyňa považuje za účelovú, nezakladá sa na pravde, a predstavuje len tendenčnú

obranu žalovaného v spore. Opodstatnenosť tohto právneho názoru žalobkyne potvrdzuje okrem iného
aj predkladacia správa správcu dane zo dňa 17.10.2016, v ktorej správca dane uviedol, že z potvrdenia
o podaní zásielky na pošte, ktoré pripojila k odvolaniu, nevie posúdiť, či skutočne bola v obálke zaslaná
žiadosť na registráciu fyzických osôb.

15. Žalobkyňa ďalej uviedla, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého zo spôsobu nalepenia nálepiek
na žiadosť žalobkyne o registráciu pre daň (obe časti nálepky s bar kódom nalepené na žiadosti o
registráciu), je zrejmé, že žiadosť bola správcovi dane doručená osobne, nezakladá nevyvrátiteľnú
domnienku správnosti, a ako argument nie je postačujúce na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia.
Správnosť tohto tvrdenia žalovaného podľa žalobkyne významným spôsobom spochybňuje skutočnosť,

ževadministratívnomspiseabsentujeajobálka,vktorejžalobkyňadoručilasprávcovidaneodvolaniezo
dňa 27.09.2016 proti rozhodnutiu správcu dane. Správca dane v predkladacej správe však konštatoval,
že odvolanie bolo podané na pošte v Nemecku dňa 29.09.2016, a bolo podané v zákonom stanovenej
lehote. Z uvedeného podľa žalobkyne je zrejmé, že pri doručovaní predmetného odvolania žalobkyne
voči rozhodnutiu správcu dane došlo k pochybeniu v procese spracovania a archivácie obálky, v ktorej

bolo doručené predmetné odvolanie. V nadväznosti na tieto skutočnosti argumentácia žalovaného nemá
podľa názoru žalobkyne oporu v skutkovom a právnom stave veci.16. Žalobkyňa nahliadnutím do administratívneho spisu zistila, že sa v ňom nenachádza obálka, v
ktorej doručila správcovi dane žiadosť o registráciu pre daň, preto s prihliadnutím na jej ustálenú
argumentáciu od začiatku správneho konania, zastáva názor, že príčina absencie obálky v súdnom,

resp. administratívnom spise môže spočívať v opakovanom pochybení zamestnanca podateľne správcu
dane,ktorýpredmetnúobálkuprijalaobálkuvyhodil,alebožalovanýúmyselnezatajil,resp.nesprístupnil
obálku, v ktorej bola žiadosť o registráciu žalovanému doručená za účelom zmarenia hlavného dôkazu
v prebiehajúcom konaní.

17. Ďalej uviedla, že spochybnenie odosielateľa predmetnej zásielky nepovažuje za relevantné, pretože
nik iný ako odosielateľ, v danom prípade žalobkyňa, nemôže disponovať podacím lístkom k zásielke.
Adresáta zásielky spochybňuje žalovaný aj napriek tomu, že mu žiadosť o registráciu bola doručená dňa
02.09.2016, a to presne v súlade s tým, čo tvrdí žalobkyňa, a čo vyplýva aj už zo zmieneného potvrdenia
o sledovaní zásielky DHL č. RR924200010DE.

18. Žalobkyňa ako podporný argument na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení uviedla, že dlhodobo
žije v zahraničí, a konkrétne od 11.07.2016 v meste F., ktoré je fyzicky vzdialené od sídla správcu dane
viac ako 1360 km. Podľa názoru žalobkyne je v rozpore so základnými princípmi logiky, aby si pri potrebe
doručenia žiadosti o registráciu zvolila osobné doručenie, a navyše po lehote, uvedenej v ustanovení
§ 49a ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z.

19. Žalobkyňa poukázala aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27.04.2017 sp. zn. 6S/6/2017,
ktorým súd v rovnakej skutkovej a právnej veci vyhovel žalobe žalobkyne, ktorým bol manžel žalobkyne,
a rozhodnutie žalovaného zrušil. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala aj na uznesenie Ústavného súdu
SR z 22.11.2011 č.k. IV.ÚS 499/2011-25, v ktorom Ústavný súd SR definoval princíp právnej istoty. Z

uznesenia Ústavného súdu SR vyplýva, že nerešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v
každom rozhodnutí orgánu verejnej moci v prípade, ak sa rozhoduje o tej istej právnej otázke za rovnakej
alebo analogickej skutkovej situácie.

20. Súd v konaní podľa § 190 a nasl. Správneho súdneho poriadku preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa so spisom a ďalšími listinnými dôkazmi predloženými
žalobkyňou, a v merite veci rozhodol bez pojednávania vyhlásením rozsudku dňa 02.10.2017 tak, že
žalobu zamietol.

21. Podľa ustanovenia § 49a ods.2 zákona č. 595/2003 Z.z. o daní z príjmov fyzická osoba, ktorá nie
je registrovaná podľa ods. 1, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca,
v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v
ktorom na území Slovenskej republiky prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane

o registráciu.

22. Podľa ustanovenia § 3 ods.1 až 3 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv

a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe
daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných
právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou
vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť
najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí

dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

23. Podľa ustanovenia § 24 ods.2 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku správca dane vedie

dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.24. Podľa ustanovenia § 24 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť
všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a
čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania

daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových
kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými
subjektmi a doklady k nim.

25. Podľa ustanovenia § 27 ods.5 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku lehota je zachovaná, ak
je v posledný deň lehoty vykonaný úkon u správcu dane alebo podanie odovzdané na poštovú prepravu
alebo prijaté elektronickými prostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods.5 na adresu elektronickej
podateľne, ktorú prevádzkuje finančné riaditeľstvo, alebo na adresu elektronickej podateľne správcu
dane, ktorým je obec. Ak nemožno doručiť podanie do elektronickej podateľne z dôvodov na strane
správcu dane, lehota sa považuje za zachovanú, ak je podanie doručené najbližší nasledujúci pracovný

deň po odstránení prekážok na strane správcu dane. Rovnako je lehota zachovaná, ak najneskôr v piaty
pracovný deň je podanie urobené podľa § 13 ods.6.

26. V pochybnostiach sa považuje lehota za zachovanú, ak sa nepreukáže opak (ustanovenie § 27 ods.6

Daňového poriadku).

27. Úlohou súdu v tomto konaní bolo, či žalobkyňa ako fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa
ustanovenia § 49a ods.1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“),

si splnila registračnú povinnosť uvedenú v ustanovení § 49a ods.2 zákona o dani z príjmov v lehote do
konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky prenajala
nehnuteľnosť, a teda, či požiadala správcu dane o registráciu v zákonom stanovenej lehote.

28. Podľa právneho názoru súdu žalovaný vo veci žalobkyne postupoval príliš formálne, keď hodnotil
dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila pre posudzovanie včasnosti splnenia si registračnej povinnosti a
ktoré pripojil k odvolaniu podávanému proti prvostupňovému rozhodnutiu (potvrdenie o odoslaní zásielky
zo dňa 26.08.2016 č. RR924200010DE, potvrdenie o sledovaní zásielky DHL č. RR924200010DE
a doklad preukazujúci prepojenosť Deutsche Post a DHL) a z ktorých jednoznačne vyplýva, že ak

zásielka žalobkyne bola podaná na pošte v Spolkovej republike Nemecko dňa 26.08.2016 (piatok),
dňa 29.08.2016 (pondelok) dorazila do Slovenskej republiky, kedy bol štátny sviatok, dňa 31.08.2016
(streda) bola pripravená v schránke príjemcu k vyzdvihnutiu a oznámená Daňovému úradu Košice,
ktorý si ju vyzdvihol dňa 02.09.2016 (piatok), keďže dňa 01.09.2016 bol štátny sviatok, potom súd má
za to, že zásielka žalobkyne bola podaná včas v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 27 ods.5

Daňového poriadku. To by však žalovaný na základe žalobkyňou pripojených dôkazov mohol zistiť jedine
vykonaním dokazovania, napr. prostredníctvom medzinárodných informácií, dožiadaním u príslušnej
inštitúcie v Spolkovej republike Nemecko, čo žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevykonal.

29. Včasnosť splnenia si registračnej povinnosti žalobkyne podľa názoru súdu by nebola vôbec sporná,
pokiaľ by prvostupňový správny orgán si bol ponechal obálku od zásielky, resp. pokiaľ by si bol urobil
fotokópiu obálky od predmetnej zásielky a túto pripojil k podaniu žalobkyne.

30. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 27 ods.6 Daňového poriadku, pokiaľ žalovaný
nevykonal dokazovanie uvedené v bode 13 tohto rozsudku a žalobkyni na základe ním predložených
dôkazov nepreukázal opak, potom mal postupovať v zmysle tohto zákonného ustanovenia a považovať
lehotu za zachovanú, a teda mal mať za to, že žalobkyňa si svoju registračnú povinnosť splnil včas,
pretože kto iný ako žalobkyňa by si plnila registračnú povinnosť za žalobkyňu, ak nie žalobkyňa.31. Podľa názoru súdu nemôže byť na ťarchu žalobkyne to, že žalovaný od predmetnej zásielky si
nezachoval obálku, z ktorej by bolo jednoznačne zistiteľné, kto zásielku odovzdal na poštovú prepravu
a komu bola zásielka určená.

32. Z dôvodov vyššie uvedených súd akceptoval argumentáciu žalobkyne uvedenú v jej žalobe a v jeho
vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, pretože táto argumentácia bola logická a argumentácia žalovaného v
žalovanom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe (bod 1 a 3 tohto rozsudku) nebola pre súd logická, a preto

nebola ani prijateľná. Podľa názoru súdu nezákonnosť žalovaného rozhodnutia spôsobila obálka od
podania žalobkyne, ktorou si plnila svoju registračnú povinnosť, podaním zásielky na poštovú prepravu
v Spolkovej republike Nemecko včas 26.08.2016, a ktorú obálku žalovaný si nepripojil k tomuto podaniu
žalobkyne, resp. vzhľadom na jej veľkosť a tvrdosť si nevyhotovil z nej fotokópiu, ako v prípade zásielky
s odvolaním žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Košice.

33. Preto súd z vyššie uvedených dôvodov, považujúc žalobné námietky žalobkyne za dôvodné, žalobou
napadnuté rozhodnutie zrušil podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm.e) SSP, pretože zistenie skutkového
stavuorgánuverejnejsprávybolonedostačujúcenariadneposúdenieveci,apretovrátilvecžalovanému
na ďalšie konanie.

34. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní vzhľadom na všetky okolnosti prípadu žalobkyne, najmä
nedostatky pri manipulácii s obálkou od zásielky, ktorou si žalobkyňa plnila svoju registračnú povinnosť,
bude buď postupovať podľa ustanovenia § 27 ods.6 Daňového poriadku a považovať lehotu na splnenie

si registračnej povinnosti žalobkyne v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 27 ods.5 Daňového
poriadku za zachovanú, alebo vykonať ďalšie dokazovanie, ako je to vyššie v bode 13 tohto rozsudku
naznačené, za účelom zistenia u príslušnej inštitúcie v Spolkovej republike Nemecko na základe
dôkazov, ktoré žalobkyňa pripojila k odvolaniu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice, za účelom
zistenia skutkového stavu veci v smere, že žalovaný buď preukáže žalobkyni opak, ak mal pochybnosti

o tom, či si registračnú povinnosť splnila žalobkyňa, alebo preukáže, že si túto povinnosť žalobkyňa
nesplnil.

35. Súd žalobkyni ako úspešnému účastníkovi konania priznal právo na úplnú náhradu trov konania v

súlade s ustanovením § 167 ods.1 SSP.

36. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v súlade s ustanovením § 175 ods.2 SSP.

37. Senát krajského súdu v predmetnej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania to znamená, ktorému správnemu súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, ako aj označenie napadnutého rozhodnutia,
údaj,kedynapadnutérozhodnutiebolosťažovateľovidoručené,opísanierozhodujúcichskutočností,aby
bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 Správneho súdneho poriadku (ďalej len

"sťažnostné body") sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), podpis a spisová značka
konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté
rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akomrozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm.g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na

dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.