Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/220/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115210792
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115210792.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: W. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. N.. XX, N., zast.: JUDr.

Paulína Paramonová, advokátka, so sídlom Vajanského 3, Nitra, proti odporkyni: Q. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom T. XXX, zast.: FP LEGAL, s.r.o., so sídlom Ružomberská 6, Bratislava, o zaplatenie 2.194,03 eura
s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 16.4.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 2.194,03 eura s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým,

že s odporkyňou uzavreli ústne zmluvu o pôžičke, resp. nepomenovanú zmluvu obsahovo podobnú
pôžičke, ktorej obsahom bolo splatenie dvoch pôžičiek odporkyne s tým, že odporkyňa bude podľa
svojich možností požičanú sumu navrhovateľovi splácať. Navrhovateľ splatil za odporkyňu zostatok
pôžičky vo výške 1.146,02 eura spolu s poplatkom vo výške 45,63 eura a zostatok pôžičky vo výške
1.108,22 eura spolu s poplatkom vo výške 44,16 eura. Odporkyňa uhradila tri splátky po 50 eur, plateniu
ďalších splátok sa bezdôvodne vyhýba.

Vo veci bol vydaný dňa 28.4.2015 platobný rozkaz č.k. 12C/220/2015-8, proti ktorému podala odporkyňa
v zákonnej lehote odpor, v ktorom popierala uzavretie zmluvy o pôžičke aj akejkoľvek dohody, brala
peniaze ako dar.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo
k uzatvoreniu ústnej zmluvy, jedná sa o nepomenovanú zmluvu, ktorá sa najviac približuje k zmluve
o pôžičke, bolo to 9.6.2011. Medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo k dohode, že navrhovateľ za

odporkyňuuhradídvejejpôžičkyaonasipotombudemôcťzobraťúver,kčomuvšaknedošlo.Čosatýka
vrátenia peňazí, dohodli sa na splátkach po 50 eur, že túto sumu zaplatí každé dva mesiace, dohodnuté
boli takéto splátky, prípadne podľa jej možností. O dohode medzi účastníkmi konania vie nezávislý
finančný konzultant V. W. a to že navrhovateľ odovzdal peniaze priamo banke vie potvrdiť pracovníčka
banky p. E.. Sama odporkyňa vo svojom odpore uvádzala, že sa pýtala kedy má navrhovateľovi peniaze
vrátiť, z toho vyplýva, že si je vedomá toho, že je v pozícii dlžníka. Navrhovateľ mal s dcérou odporkyne
vzťah, žili spolu, majú spolu maloleté dieťa, neboli manželmi, v súčasnosti sú rozídení. V čase keď

navrhovateľ zaplatil za odporkyňu úveru spolu žili. S poukazom na § 497 ods. 2 sa preto ich právny
vzťah spravuje ustanoveniami zmluvy o pôžičke. Je pravdou, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu peňazí
priamo odporkyni, ale existencia zmluvného vzťahu medzi nimi nie je sporná. Vo veci sa nejedná o
bezdôvodné obohatenie a návrh navrhovateľa nie je premlčaný. Aj keď odporkyňa popiera, že bynavrhovateľovi zaplatila sumu 150 eur, navrhovateľ trvá na tom, že tieto peniaze mu boli odovzdané a
návrh meniť nebude.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v období, keď trval jeho vzťah s dcérou odporkyne, chceli si
kúpiť pozemok, dohodli sa tak, že úver by sa bral na meno odporkyne. Lenže odporkyňa mala v tom
čase dva úvery v Poštovej banke a tie museli byť najskôr splatené, až potom by si ona mohla zobrať
ďalší úver. Navrhol, že dva úvery odporkyne splatí a že ona si zoberie úver na seba a za tieto peniaze že
kúpia pozemok. Takto bolo aj urobené, bola to dohoda medzi ním a odporkyňou. Boli spolu v Poštovej

banke, on, odporkyňa a jej dcéra p. H., v banke vyčíslili zostatok úverov a aj poplatok, jednali s p. E..
S odporkyňou sa dohodli tak, že zaplatím úvery a ona mu bude tak ako jej to bude vychádzať splácať
túto sumu každý mesiac z výplaty, najmenej však po 50 eur, trikrát takúto sumu odporkyňa aj zaplatila,
dňa 25.10.2011, 17.12.2011, 17.4.2012. Tieto peniaze mu odovzdala v hotovosti v T. v jej dome, položila
peniaze na stôl u nich. Určite boli v dome aj ďalšie osoby, jej sestra, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá,
jej dcéry. Manžel odporkyne o úveroch odporkyne nevedel, tieto úvery si odporkyňa brala kvôli synovi,

malo to zostať v tichosti. Potom začala so splátkami meškať, mala zdravotné problémy. Pokiaľ trval
vzťah s jej dcérou nenaháňal vrátenie peňazí. Po rozchode odporkyňu navštívil. Začala robiť krik čo tam
hľadá, pýtal sa kedy mu vráti peniaze. Písomne odporkyňu na vrátenie peňazí nevyzýval, len ústne.
Nebol to žiadny dar. P. H. si úver nemohla zobrať, pretože v tom čase mala úver, ktorý si brala so svojím
manželom, nemala vysporiadané BSM. V Poštovej banke pri okienku, vypísal papiere, odovzdal peniaze

pracovníčke banky p. E.. To bola pripravená akcia dopredu. Už predtým boli v banke, zobral si so sebou
peniaze, vedel koľko bude treba zaplatiť, pripravil si ešte nejakú sumu navyše. Koľko peňazí v banke
povedali toľko dal. Nevie v akej nominálnej hodnote boli.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že navrhovateľ neposkytol odporkyni pôžičku,

nedošlo k odovzdaniu peňazí dlžníkovi. Maximálne mohlo ísť o plnenie bez právneho dôvodu. Vzniesol
námietku premlčania s poukazom na subjektívnu 2-ročnú lehotu. Navrhovateľ mohol uzavrieť písomnú
zmluvu, z ktorej by bolo jasné aká zmluva je uzatváraná, kedy, s akým obsahom. Teraz tvrdí, že uzatvoril
nepomenovanúzmluvu,pričomobsahtejtozmluvyjesporný.Tátozmluvajeneurčitá.Jednásaoplnenie
bez právneho dôvodu, aj keby to bolo tak, že navrhovateľ požičal odporkyni 200 eur, jeho konanie je

v rozpore s dobrými mravmi, pretože po rozchode s rodinou vedie tento súdny spor, aj súdny spor s
druhou dcérou odporkyne.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ prišiel s návrhom, že potrebuje na nich zobrať úver,
lenže mala dva úvery, boli spolu v klientskom centre. Mala peniaze z dedičského konania po mame.

Peniaze v Poštovej banke boli vrátené z týchto jej peňazí, navrhovateľ doložil len 200 eur. Zdedila po
matke peniaze v r. 2009, jednalo sa o sumu 2.420,33 eura. Úvery v Poštovej banke si brala v r. 2007 a
2008.Zozdedenýchpeňazípomameniečozobrala,200eurjejchýbalo.Tiedoložilnavrhovateľ.Peniaze
v banke neodovzdávali pri okienku ale sedeli navrhovateľ, ona a p. E., aj p. H.. V Poštovej banke to
prebiehalo tak, že p. E. si písala niečo na počítači, povedala sumu. Mala so sebou peniaze, 2.200 eur,

200 eur doložil navrhovateľ a p. E. jej vydala nejaké drobné. Z predchádzajúcej návštevy už vedela o akú
sumu sa bude jednať. Peniaze, ktoré zdedila po matke mala dva roky doma v trezore. Nie je pravda, že
by vrátila navrhovateľovi 3 x po 50 eur, nemala mu za čo peniaze vrátiť. To čo písala v odpore ohľadne
vrátenia peňazí, to myslela tak, že sa to týkalo sumy 200 eur, teda sumy čo dal navrhovateľ. Navrhovateľ
sa vyjadril tak, že túto sumu mu nemusí vrátiť, že je to dar, že sa to vyrovná za to čo u nich býval.

Svedkyňa V. H. - dcéra odporkyňa a bývalá partnerka navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že zo strany
navrhovateľa je to pomsta, za to, že sa rozišli. Odporkyňa si brala úver, oni traja boli v Poštovej banke,
keď ho vyplácala. Úver vyplácala odporkyňa chýbalo jej asi 200 eur, tie doložil navrhovateľ. Dôvod, prečo
sa odporkyňa rozhodla úver vyplatiť bol ten, že začala mať zdravotné problémy. Bála sa, že ho nebude

môcť splácať, preto sa rozhodla, že siahne na dedičstvo po svojej mame a chcela im aj pomôcť, pretože
navrhovateľ chcel zobrať úver na odporkyňu, lenže ona nakoniec z toho vycúvala, pretože pozemok by
patril navrhovateľovi. Keby on prestal splácať úver musela by ho splácať odporkyňa. Odporkyňa v banke
vyplácala sumu okolo 2.400 eur, pani v banke je vydávala nejaké drobné. Boli s ňou v banke, pretože
sama by tam odporkyňa ťažko prišla a navrhovateľ tvrdil, že má známu na pobočke v banke. Odporkyňa

požiadala o predčasné splatenie úveru, dlho čakala na odpoveď. Odporkyňa zdedila po matke peniaze
bolo to niekedy v roku 2009, jednalo sa o sumu približne 2.400 eur. Úver vyplácala niekedy v júny 2011,
brala si ho niekedy v roku 2007-2008. Navrhovateľ určite nevyplatil úver z jeho peňazí. Odporkyňu viezla
do Slovenskej sporiteľne, keď išla vyberať peniaze, ktoré zdedila po svojej mame. Keď prišli domoumama s otcom sa rozprávali, že peniaze dajú do trezoru, že to budú mať finančnú rezervu. Peniaze boli
v trezore dovtedy, pokiaľ sa nešiel vyplácať úver.

SvedkyňaMgr.X.E.napojednávaníuviedla,ženavrhovateľbolklientPoštovejbanky.Odporkyňuvidela,
keď boli vkladať peniaze na úverový účet, prišli traja vkladať na úverový účet. Sumu akú vkladali si
nepamätá. Vydedukovala, že navrhovateľ a tá pani čo tu bola predo ňou tvorili pár a odporkyňa je
mamička tej pani. Úver bol na odporkyňu, z ich rozhovoru vyrozumela, že navrhovateľ sa ponúkol, že
im môže pomôcť. Peniaze išli od navrhovateľa z jeho peňaženky. V tom čase to bolo tak, že predčasné

splatenie úveru sa dalo vybaviť do 30-40 minút, keď chcel niekto predčasne splatiť úver, teraz sa to
nedá. Pamätám si že ako vkladateľ peňazí sa nedával navrhovateľ, prečo to tak bolo ja uviesť nevedela.
Ani si nepamätá či toto prejednávali. Peniaze podával navrhovateľ, nejednalo sa o podozrivú situáciu,
nikam to nehlásila. Niektoré veci si pamätá a niektoré si nepamätá. Toto si pamätá preto, že navrhovateľ
bol klientom poštovej banky. Iný vzťah s navrhovateľom, žiadny osobný vzťah medzi nimi nebol. Peniaze
vyťahoval z peňaženky navrhovateľ alebo z vačku, podával ich jej alebo ich podal odporkyni, ktorá bola

bližšie, to si už nepamätá. Nepýtala sa, či peniaze priniesol z banky. Určite bola suma vyplatená v
hotovosti, žiaden prevod nerobili. Ako vkladateľ bola uvedená odporkyňa, to však neznamená, že kto je
uvedený ako vkladateľ, musí byť aj majiteľ finančných prostriedkov. O splatenie úveru môže požiadať
len vlastník úveru. Peniaze vychádzali z rúk navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s
obsahom spisu a to návrhom, čestným vyhlásením X. E., platobným rozkazom, odporom, vyjadrením
navrhovateľa k odporu, dokladom - stav pre vyplatenie úveru dňa 25.05.2011, potvrdením o splatení
pohľadávky úveru, potvrdením prijatia žiadosti o zmenu úveru, odpoveďou na predčasné splatenie
úveru 02.06.2011, potvrdením o splatní pohľadávky úveru, zmluvami o úvere, rozsudkom OS Nitra

sp.zn.24P/320/2014, spisom OS Nitra sp.zn. 15C/220/2015, dokladom zo Slovenskej sporiteľne,
vkladom z Poštovej banky, zápisnicou z pojednávania sp. zn. 24P/320/14, návrhom vo veci 15C/220/15,
vyjadrením navrhovateľa a výpisom z účtu zo Slovenskej sporiteľne, spisom 22D/1224/2009 a zistil
tento skutkový a právny stav :

Medzi Poštovou bankou, a.s. a odporkyňou bola dňa 16.8.2007 uzatvorená Zmluva o úvere na sumu
100.000 Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 60-tich mesačných splátkach po 2.596 Sk.

Medzi Poštovou bankou, a.s. a odporkyňou bola dňa 5.12.2008 uzatvorená Zmluva o úvere na sumu
50.000 Sk, ktorý sa odporkyňa zaviazala splácať v 60-tich mesačných splátkach po 1.452 Sk.

Odporkyňa žiadala písomnou žiadosťou zo dňa 16.8.2007 o predčasné splatenie úveru poskytnutého
na základe zmluvy o úvere zo dňa 16.8.2007. Poštová banka jej oznámila, že zostatková suma úveru
vrátane príslušenstva a poplatkov k 13.6.2011 činí 1.202,94 eura a poplatok za predčasné splatenie
úveru si banka bude účtovať vo výške 45,62 eura.

Z potvrdenia o splatení pohľadávky z úveru zo dňa 9.6.2011 vyplýva, že úver poskytnutý Poštovou
bankou, a.s. na základe Zmlúv o úvere zo dňa 16.8.2007 aj zo dňa 5.12.2008 bol dňa 9.6.2011 splatný
v plnej výške vrátane príslušenstva.

Z pokladničného dokladu z Poštovej banky, a.s. zo dňa 9.6.2011 vyplýva, že bol realizovaný vklad -
vkladaná čiastka 2.363,82 eura a ako vkladateľ je uvedená odporkyňa.

Z čestného vyhlásenia Mgr. X. E. zo dňa 8.4.2015 vyplýva, že dňa 9.6.2011 do pobočky Poštovej banky
prišiel navrhovateľ s odporkyňou a jej dcérou. Účelom ich návštevy bolo predčasné splatenie dvoch

pôžičiek odporkyne v celkovej sume 2.254,24 eura a poplatkov za predčasné splatenie v celkovej sume
89,79 eura. Táto suma bola vyplatená v hotovosti navrhovateľom. Na žiadosť prítomných prevzatie
hotovosti potvrdila na meno odporkyne.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/320/2014 súd zistil, že na tunajšom súde prebieha konanie

medzi navrhovateľom a dcérou odporkyne V. H. ohľadne maloletého dieťaťa, konkrétne ohľadne úpravy
styku s maloletým dieťaťom.Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 15C/220/2015 súd zistil, že na tunajšom súde prebiehalo
konanie medzi navrhovateľom a druhou dcérou odporkyne M. M. ohľadne zaplatenia sumy 330 eur s
príslušenstvom.

Z výpisu z účtu zo Slovenskej sporiteľne vyplýva, že navrhovateľ vybral dňa 26.5.2011 zo svojho účtu
2 krát 5.000 eur. Navrhovateľ tvrdil, že tieto peniaze použil na splatenie zostatkov úverov v Poštovej
banke, a.s.

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 22D/1224/2009 súd zistil, že odporkyňa dedila po svojej matke
V. A., zomr. XX.XX.XXXX spolu s M. A. sumu 3.655,49 eura, každá v podiele ?-ica k celku, čo je suma
1.827,74 eura.

Z pokladničného dokladu zo Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 19.12.2009 vyplýva, že odporkyňa
realizovala výber vo výške 2.420,33 eura a jej účet bol zrušený. Odporkyňa tvrdila, že tieto peniaze

použila na splatenie úverov a že navrhovateľ len doložil sumu 200 eur.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

Podľa§451ods.2OZ,bezdôvodnýmobohatenímjemajetkovýprospechzískanýplnenímbezprávneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods.1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až
110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a
ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V prvom rade sa súd musel vysporiadať s otázkou o aký právny vzťah sa medzi účastníkmi konania
jedná. Navrhovateľ tvrdí, že ide o nepomenovanú zmluvu obsahovo podobnú zmluve o pôžičke. Podľa
§ 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená, zmluva však nesmie
odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Právny režim nepomenovaných zmlúv sa riadi tými
ustanoveniami OZ, ktoré upravujú občiansko-právne vzťahy a ktoré sú im obsahom alebo účelom

najbližšie / § 491 ods. 2 OZ /. Nepomenovaná zmluva vznikne na základe dohody jej účastníkov o
podstatných náležitostiach zmluvy, teda o právach a povinnostiach, ktoré sú dôležité z hľadiska prejavov
ich vôle a títo zároveň musia prejaviť vôľu, že proces vzniku zmluvy je tým ukončený. V prvom rade
je rozhodujúci obsah toho, čo si zmluvné strany dohodli, ak nie je v určitej otázke účastníkmi nič
dohodnuté, použijú sa na záväzkový právny vzťah, ktorý vznikol z nepomenovanej zmluvy, analogicky

tie ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzkový právny vzťah obsahom alebo účelom im najbližší. V
danej veci je listinnými dôkazmi nesporne preukázané, že Medzi Poštovou bankou, a.s. a odporkyňou
bola dňa 16.8.2007 uzatvorená Zmluva o úvere na sumu 100.000.-Sk a dňa 5.12.2008 Zmluva o úvere
na sumu 50.000.-Sk. Ďalej je nesporné, že dňa 9.6.2011 bol uhradený zostatok oboch úverov spolu spoplatkami - vkladaná bola čiastka 2.363,82 eura, ako vkladateľ bola uvedená odporkyňa. Navrhovateľ
tvrdil, že túto sumu uhradil on, zo svojich peňazí, potvrdila to svedkyňa E. a na podporu svojich tvrdení
predložil výpis z účtu zo Slovenskej sporiteľne o výbere sumy 2 x 5.000 eur dňa 26.5.201. Odporkyňa

tvrdila, že úver splatila z peňazí zdedených po matke, že navrhovateľ doložil sumu 200 eur a túto
čiastku - 200 eur považovala za dar, svedkyňa H. potvrdila, že úver vyplácala odporkyňa zo svojich
peňazí, z peňazí, ktoré zdedila po matke a že navrhovateľ doložil sumu 200 eur. Vykonané dokazovanie
po skutkovej stránke súd vyhodnotil tak, že navrhovateľ zo svojich peňazí vyplatil zostatok úveru za
odporkyňu a po právnej stránke vyhodnotil vec tak, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie na tom

skutkovom základe, že navrhovateľ, na ktorého strane neexistovala povinnosť vyplatiť zostatok úveru v
skutočnosti plnil namiesto odporkyne, u ktorej naopak existovala zmluvná povinnosť na plnenie zostatku
úveru na základe uzatvorených Zmlúv o úvere. Nestotožnil sa s názorom navrhovateľa, že obsahovo
najbližšie sú dojednania zmluvy o pôžičke, pretože v danom prípade nedošlo k naplneniu pojmového
znaku zmluvy o pôžičke a tým je prenechanie vecí - peňazí na voľné nakladanie, nedošlo k odovzdaniu
peňazí navrhovateľom odporkyni, a preto nedošlo medzi nimi k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, pretože

na vznik zmluvy o pôžičke sa vyžaduje reálne odovzdanie veci - peňazí dlžníkovi. Čo sa týka zistenia
skutkového stavu tak ako už bolo uvedené súd to vyhodnotil tak, že navrhovateľ zo svojich peňazí
vyplatil za odporkyňu zostatok jej úverov, vychádzal pritom z výpovede navrhovateľa, ktorý tvrdil, že s
odporkyňou sa dohodli tak, že zaplatí úvery a odporkyňa mu bude tak ako jej to bude vychádzať splácať
túto sumu každý mesiac z výplaty, najmenej však po 50 eur, trikrát takúto sumu odporkyňa aj zaplatila,

to, že navrhovateľ vyplácal úvery zo svojich peňazí potvrdila aj svedkyňa Mgr. X. E., ktorá uviedla, že
peniaze išli od navrhovateľa, z jeho peňaženky, peniaze podával navrhovateľ, vyťahoval ich z peňaženky
alebozvačku,peniazevychádzalizrúknavrhovateľa,pričomsvedkyňanemážiadnyvzťahkúčastníkom
konania, ani žiadny záujem na výsledku sporu. Ako nepriamy dôkaz svedčí aj výpis z účtu navrhovateľa
zo Slovenskej sporiteľne, a.s. o výbere sumy 10.000 eur dňa 26.5.2011, teda 14 dní pred vyplatením

úverov v Poštovej banke, a.s. Naopak za nedôveryhodné súd považoval vyjadrenia odporkyne, ktorá
iné skutočnosti uvádzala v odpore, iné na pojednávaní, v odpore uviedla, že keď sa pýtala navrhovateľa,
či mu má peniaze vrátiť a kedy, tento jej odpovedal, že to je v poriadku a preto to brala to ako dar,
pričom vôbec nespomína len sumu 200 eur tak ako to neskôr tvrdila na pojednávaní, sama vlastne
potvrdila, že si je vedomá dlhu voči navrhovateľovi, inak by mu nekládla otázku, či mu má peniaze

vrátiť a kedy a nepísala by to v podanom odpore. Nepreukázala žiadnym dôkazným prostriedkom, že
by sa zo strany navrhovateľa malo jednať z jeho strany o dar. Svedkyňa H. síce potvrdila, že odporkyňa
vyplácala úvery zo svojich peňazí a len 200 eur bolo poskytnutých navrhovateľom, súd však jej výpoveď
nepovažoval za dôveryhodnú s poukazom na príbuzenský vzťah s odporkyňou, ktorá je jej matkou ako
aj na nie práve ideálny vzťah k navrhovateľovi, ktorý je jej bývalým partnerom a prebieha medzi nimi

konanie ohľadne úpravy styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom. Za nepresvedčivé súd považoval
argumenty odporkyne, ktorá tvrdila, že úvery vyplatila z peňazí zdedených po matke, pretože peniaze
zdedila v roku 2009 a to vo výške 1.827,74 eura, čo je polovica z dedičstva, dňa 19.12.2009 odporkyňa
realizovala výber vo výške 2.420,33 eura, je to však rok a šesť mesiacov pred vyplatením zostatkov
úverov a s poukazom aj na tento časový úsek verziu o použití zdedených peňazí na vyplatenie úveru

nepovažoval za pravdivú a preukázanú. Okrem toho výber peňazí z účtu ešte nepreukazuje aj ich
použitie na vyplatenie úverov, to platí aj pre navrhovateľa, aj odporkyňu, aj keď v prípade navrhovateľa
sa to javí ako reálnejšie, keďže od výberu sumy do vyplatenia úveru uplynula doba asi 14 dní a nie rok
a 6 mesiacov.

Následne sa súd zaoberal vznesenou námietkou premlčania a dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je
premlčaný s poukazom na § 107 ods. 1,2 OZ, v ktorých je stanovená dvojročná subjektívna premlčacia
lehota a trojročná objektívna premlčacia lehota, pretože návrh navrhovateľa bol súdu doručený až
dňa 16.4.2015 a za odporkyňu navrhovateľ plnil dňa 9.6.2011, súd považoval nárok navrhovateľa
za premlčaný, pretože dvojročná subjektívna premlčacia lehota uplynula dňom 9.6.2013 a trojročná

objektívnapremlčacialehotauplynuladňom9.6.2014,návrh boldoručenýsúdudňa16.4.2015.Počiatok
plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby súd stanovil deň vyplatenia sumy za odporkyňu v
Poštovej banke, pretože od tohto okamihu mal navrhovateľ vedomosť, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený

dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie
získal. Najneskôr dňom vyplatenia zostatkov úverov spolu s poplatkami sa navrhovateľ dozvedel
kto sa na jeho úkor obohatil, pretože v deň vyplatenia týchto súm nadobudol vedomosť o rozsahu
bezdôvodného obohatenia aj o osobe obohateného. Premlčaním sa rozumie uplynutie času, v dôsledkuktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik
nárokuatedapremlčanéprávonemožnooprávnenémupriznaťsúdnymrozhodnutím.Premlčanímprávo
samo o sebe nezaniká a navrhovateľ sa môže svojho práva domáhať podaným návrhom na súde,

ale ak odporca vznesie námietku premlčania, nárok mu nemožno priznať. Súd sa zaoberal vznesenou
námietkou premlčania bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa a
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa
ako premlčaný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania súd
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej v lehote 30 dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.