Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/415/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712217525
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1712217525.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a

členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu:
Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, zast. advokátom JUDr.
Oliverom Balážom, so sídlom Zámocká 10, Bratislava, proti žalovanému: G. G., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom J. XXXX/X, G., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníkom Simonou Nagyovou,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu Pezinok, o zaplatenie 780,91 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 29. decembra 2015, č.k. 6C 73/2014-47, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa od žalovaného
domáhal zaplatenia 780,91 eur s príslušenstvom a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 43 ods. 1 a 2, § 42 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách a § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1,2,4 písm. k), 5 a 10, § 54 ods. 1 a 2, §
48 ods. 1 a 2, § 457, § 100 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 obč. zák. a § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a vecne tým, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že sporové strany uzavreli dve zmluvy o pripojení č.
XXXXXXX zo dňa 04.12.2008 a č. XXXXXXX zo dňa 17.08.2009, podľa ktorých žalobca poskytoval
žalovanému dohodnuté služby elektronickej komunikácie, pričom žalovaný nezaplatil žalobcovi za
poskytnutéslužbydohodnutúcenu,čímporušilsvojepovinnostizozmlúv.Obezmluvyopripojeníposúdil
ako zmluvy spotrebiteľské v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Skonštatoval, že žalobca v spore preukázal, že
dňa 13.12.2009 po márnom uplynutí žalovanému dodatočne poskytnutej lehoty na zaplatenie dlžných

čiastok od oboch zmlúv o pripojení odstúpil. Vyhodnotil, že pokiaľ žalobca v pokuse o zmier písomne
dňa 30.11.2009 žalovanému oznámil, že ak mu do 12.12.2009 neuhradí záväzok vo výške 401,17 eur,
odstupuje s účinkami od nasledujúceho dňa od všetkých zmlúv o pripojení, a zároveň žalovaný svoj
záväzok žalobcovi v určenej lehote nezaplatil, zanikli v súlade s bodom 15.12 Všeobecných obchodných
podmienok žalobcu („VOP“) obe vyššie uvedené zmluvy o pripojení ku dňu 13.12.2009.

3. Dospel k záveru, že ak sa žalobca od žalovaného domáha zaplatenia úhrad za služby poskytnuté

na základe zmlúv o pripojení a zmluvných pokút v zmluvách dohodnutých, je jeho nárok premlčaný.
S poukazom na ust. § 48 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1 a § 457 Obč. zák. vysvetlil, že ak žalobca dňa
13.12.2009 od oboch zmlúv o pripojení účinne odstúpil, došlo k ich zrušeniu od začiatku a účastníci
zmlúv sú si podľa § 457 Obč. zák. povinní vrátiť všetko, čo podľa nich dostali, keďže zmluvy sa zrušili súčinkami od začiatku (ex tunc), čím zanikli aj práva a povinnosti z nich. Momentom odstúpenia od zmlúv
vznikli práva a povinnosti z porušenia práva, v tomto prípade právo žalobcu domáhať sa od žalovaného
vrátenia poskytnutého plnenia resp. jeho peňažného ekvivalentu, nie však zaplatenia zmluvnej pokuty

zo zmlúv zrušených s účinkami od ich vzniku. Skonštatoval, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne
zhoršujú jeho postavenie. V tejto súvislosti mal za to, že rozšírenie záväzkov spotrebiteľa o zaplatenie
zmluvných pokút napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmlúv s účinkami
ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje, a dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých

medzi sporovými stranami sú pre žalovaného nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa
úpravy Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že práve žalobca ako dodávateľ zmluvy naformuloval a
rozhodol sa využiť ustanovenia zmluvy o odstúpení, hoci existujú aj iné inštitúty súkromného práva, ktoré
zmluvy komplexne nerušia s účinkami od ich uzavretia. Vyhodnotil tiež, že ustanovenie článku VOP,
podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti napriek odstúpeniu od zmluvy, je pre žalovaného
nevýhodnejšie oproti úprave podľa § 48 v spojení s § 457 Obč. zák., k čomu dospel pri súdnej kontrole

zmluvných podmienok vykonanej s cieľom vylúčiť neprimerané podmienky.

4. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalobca si mal svoj nárok vzniknutý z bezdôvodného
obohatenia uplatniť na súde najneskôr do 13.12.2011, a keďže žalobu podal až 11.10.2012, uplatnil
si premlčaný nárok. Na premlčanie nároku prihliadol vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvných

vzťahov aj bez námietky žalovaného a žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže nebol v spore úspešný.

5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Nesúhlasil s právnym posúdením

žalovaného nároku ako nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal na ust. § 48 ods.
2 Obč. zák., podľa ktorého platí, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, pričom v bode 15.12 VOP boli
účinky odstúpenia od zmluvy medzi účastníkmi dohodnuté inak. Z predmetného bodu VOP vyplýva, že
zmluva sa zrušuje ku dňu doručenia písomného oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej

strane, pričom ak spoločnosť T- mobile uvedie v oznámení o odstúpení od zmluvy neskorší deň, ku
ktorému má zmluva odstúpením zaniknúť, zanikne zmluva až k tomuto dňu. Zdôraznil, že odstúpil od
zmlúv so žalovaným s účinkami odo dňa 13.12.2009, z čoho vyvodil, že k zrušeniu zmlúv došlo až odo
dňa 13.12.2009, a keďže zmluvy trvali do 12.12.2009, nie je možné na ne hľadieť akoby nikdy neboli
uzavreté. Poukázal na to, že zmluvné strany si dohodli účinky odstúpenia od zmluvy inak ako od počiatku

preto, že z povahy predmetu zmlúv je vylúčené, aby si vrátili navzájom poskytnuté plnenia tak, ako je
to pri zániku zmluvy od počiatku, keď žalovaný mu nemôže vrátiť mobilné služby, ktoré spotreboval a
ktoré mu on vyfakturoval. Na základe uvedeného nesúhlasil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že
plnenia poskytnuté žalovanému pred zánikom zmlúv sú bezdôvodným obohatením, keďže dôvodom ich
dodania boli platne uzavreté zmluvy, ktoré trvali do 12.12.2009 a zanikli až k dátumu 13.12.2009 (ex

nunc). V tejto súvislosti argumentoval, že na vysporiadanie vzájomných nárokov vyplývajúcich zo zmlúv
nie je možné použiť právnu úpravu o bezdôvodnom obohatení v Občianskom zákonníku, a na vec sa
vzťahuje trojročná premlčacia doba. Mal za to, že ak žalobu na súd podal dňa 11.10.2012, urobil tak
včas a jeho nárok nebol premlčaný. Poukázal tiež na to, že aj nárok na zaplatenie zmluvných pokút
mu vznikol ešte pred zrušením zmlúv a preto nezanikol, keď dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. M Cdo 264/2002. Zmluvnú pokutu nepovažoval za neprimeranú zmluvnú podmienku,
ktorá by zhoršovala postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti uviedol, že do zmluvného
vzťahu so žalovaným vložil nemalé benefity (služby, zľavy, mobilné zariadenia za zvýhodnené ceny a
pod.) a zmluvná pokuta mu slúži na zabezpečenie týchto vložených benefitov prostredníctvom záväzku
viazanosti, ktorý je ňou zabezpečený. Uzavrel, že zmluvná pokuta predstavuje iba čiastočnú náhradu

škody, ktorá mu vznikne porušením záväzku viazanosti zo strany spotrebiteľa.

6. Žalovaný (resp. jeho opatrovníčka) sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.8. Podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle prechodného ustanovenia

§ 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na skutočnosť, že žaloba žalobcu, o
ktorej bolo napadnutým rozsudkom rozhodnuté, samotný napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, jeho
poučenie o odvolaní, ako i odvolanie žalobcu, spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd napadnutý rozsudok a konanie,
ktoré mu predchádzalo, podľa v čase konania a rozhodnutia účinných ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a rozhodol podľa aktuálnej právnej úpravy, teda Civilného sporového
poriadku.

10. S poukazom na vyššie citované ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., prihliadajúc na obsah súdneho
spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z

hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom
rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi, týkajúcimi sa odvolaním napadnutého
rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 780,91 eur s príslušenstvom pre
premlčaniežalovanéhonároku,naktoréprihliadolexoffo,zamietol,avpodrobnostiachnanepoukazuje.
Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje,

a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a na odvolacie námietky žalobcu uvádza
nasledovné.

11. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal, správne, a v rozsahu
dostatočnom pre rozhodnutie. Nesprávne skutkové zistenia ani neboli odvolacím dôvodom, preto si

odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní osvojil vyššie uvedený skutkový stav, zistený súdom prvej
inštancie. Ak žalobca v odvolaní argumentoval zjednodušene povedané tým, že jeho odstúpením od
zmlúv sa tieto nezrušili od počiatku (ex tunc), a že jeho právo na zaplatenie žalovanému fakturovaných
úhradzapodľazmlúvposkytnutéslužbyaprávonazaplateniezmluvnejpokutynezaniklo,poukazujúcna
to, že v bode 15.12 jeho Všeobecných obchodných podmienok si strany sporu dohodli účinky odstúpenia

od zmluvy inak (§ 48 ods. 2 Obč. zák.), a to tak, že zmluva sa zrušuje ku dňu doručenia písomného
oznámenia o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane, pričom ak spoločnosť T- mobile uvedie v
oznámení o odstúpení od zmluvy neskorší deň, ku ktorému má zmluva odstúpením zaniknúť, zanikne
zmluva až k tomuto dňu, v prejednávanej veci ku dňu 13.12.2009, a že jeho žalobou uplatnený nárok
potom premlčaný nebol, odvolací súd sa s jeho odvolacou námietkou nestotožnil.

12. Žalobca totiž pri tejto svojej argumentácii nezohľadnil ust. § 54 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho
zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Taktiež opomenul ust. §

53 ods. 1 a 2 Obč. zák., podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané, pričom za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Tieto ustanovenia správne citoval už súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje
na to, že podľa Občianskeho zákonníka sa momentom odstúpenia od zmluvy zmluva zrušuje s
účinkami od začiatku (ust. § 48 ods. 2 Obč. zák.), čím zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy, a

vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva, pričom účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom
vrátiť poskytnuté plnenia (§ 457 Obč. zák.). Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo na plnenie podľa zmluvy a zo zmluvnej pokuty aj
napriek zrušeniu zmluvy s účinkami od jej vzniku odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujúpostavenie spotrebiteľa, pretože ho v dôsledku odstúpenia od zmluvy zaväzujú nad rámec povinností
vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka. Je totiž nepochybné, že dôsledky odstúpenia od zmluvy
podľa vyššie uvedených zmlúv, „dohodnutých“ medzi sporovými stranami, sú pre žalovaného ako

spotrebiteľa nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Napokon, bod 15.12 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu, na ktorý žalobca poukazuje, je
bodom práve len ním sformulovaných podmienok, a nie je podmienkou medzi sporovými stranami
individuálne dojednanou, pretože žalobca si sám vypracoval svoje Všeobecné obchodné podmienky
a vypracoval formulárové zmluvy, v ktorých na svoje VOP odkazuje, pričom žalovaný sa síce mohol

s nimi oboznámiť, ale ich obsah nemohol nijak ovplyvniť. Možno potom prijať záver, že v zmluvách a
Všeobecných obchodných podmienkach žalobcu je odstúpenie od zmluvy upravené pre spotrebiteľa
nevýhodnejšie oproti úprave v Občianskom zákonníku, a teda neplatne pre rozpor so zákonom (ust.
§ 54 ods. 1 a § 53 ods. 1 a 2 v spojení s § 39 Obč. zák.). Súd prvej inštancie potom na vec správne
aplikoval ust. § 48 ods. 1 a 2, § 54 ods. 1, § 53 ods. 1 a 2 a § 457 Obč. zák. a vyvodil aj správny záver, že
odstúpením žalobcu od zmlúv o pripojení sa tieto zmluvy od začiatku zrušili, a preto boli účastníci zmlúv

povinní vrátiť si všetko, čo podľa nich dostali, a to podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia,
pričom nárok na zaplatenie zmluvných pokút z od začiatku zrušených zmlúv žalobcovi ani nevznikol.

13. Odvolací súd potom zhodne so súdom prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca mohol svoj nárok
na zaplatenie za ním poskytnuté služby elektronickej komunikácie proti žalovanému uplatňovať len v

intenciách ust. § 457 Obč. zák., teda ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zrušených
zmlúv. Žalobca od zmlúv o pripojení účinne odstúpil dňom 13.12.2009, ktorým boli obe zmluvy,
uzatvorené medzi sporovými stranami, účinne zrušené od počiatku, o čom mal žalobca nepochybne
vedomosť, keďže sám od zmlúv odstúpil, a uvedeným dňom tiež nepochybne zistil, že sa žalovaný na
jeho úkor bezdôvodne obohatil. Premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá je podľa

ust. § 107 ods. 1 Obč. zák. dvojročná, začala plynúť odo dňa, kedy sa právo na vrátenie bezdôvodného
obohatenia mohlo vykonať po prvý raz, teda 14.12.2009, v deň nasledujúci po zrušení zmlúv. Preto ak
žalobca podal žalobu na súd dňa 11.10.2012, urobil tak po uplynutí premlčacej doby. S týmto záverom
súdu prvej inštancie, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby, sa odvolací súd stotožnil.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. §
387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).