Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19Csp/158/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716216543
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7716216543.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobkyne Z., proti žalovanému

PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752,
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Nepripúšťa zmenu žaloby zo dňa 23.10.2017

II. Žalobu zamieta.

III. Priznáva žalovanému ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov, ktoré je povinná nahradiť
žalovanému žalobkyňa.

IV. Zrušuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením zo dňa 6.12.2016.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 18.11.2016 domáhala určenia neprijateľných zmluvných
podmienok zo zmluvy o revolvingovom úvere č.8500099045 zo dňa 26.1.2015 a žiadala, aby súd určil,
že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 8500099045 zo dňa 26.1.2015, dohoda o poskytovaní služeb č.

8500099045 zo dňa 26.1.2015 sú neplatné a zároveň žiadala, aby súd určil, že zmluva o revolvingovom
úvere č. 8500099045 zo dňa 26.1.2015 je bez úrokov a poplatkov. Žalobu odôvonila tým, že zmluva o
úvereobsahujeneprijatelnézmluvnépodmienky,ktorésvojimobsahomaúčelomodporujúzákonualebo
ho obchádzajú alebo sa priečia dobrým mravom. Poukázala na ustanovenia § 52 ods. 3,4 Občianskeho
zákonníka, poukázala na zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebitelských úveroch, ktoré bolo potrebné aplikovať
vzhľadom na to, že uzavretá zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Zmluva neobsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami. Poukázala tiež na to,
že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola s ňou ako spotrebitelkou individuálne dojednaná. Pri uzatváraní
dohody jej bola daná v jednej kope papierov s úverovou zmluvou, ktorú vnímala čisto len ako zmluvu o
úvere a nemala dostatok času sa detailne oboznámiť s dokumentaciou a vôbec nevnímala, že podpisuje
dohodu o zrážkach zo mzdy. Úverová zmluva predstavuje kompaktný vopred pripravený celok, pričom
dohoda o zrážkach zo mzdy je doslova jej súčasťou, hoci na osobitnom liste, keďže k tomu, aby jej
bol poskytnutý úver musela podpísať všetky dokumenty, ktoré jej boli dané. Hlavne zastáva názor, že

dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, pretože je v rozpore s
ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj z dôvodu, že sa odchyluje od ustanovenia §
551 Občianskeho zákonníka. K dohode o poskytovaní služieb uviedla, že je to nástroj veriteľa, ako od
nej získať bezdôvodne financie navyše, keďže na základe tejto dohody si veriteľ chce nárokovať ďalšiefinancie od nej. Nevidí dôvod, prečo jej veriteľ podstrčil v kope papierov aj nejakú dohodu, kde zneužil
jej časovú tieseň tak, že ju nechal podpísať všetky papiere bez toho, aby si ich mohla dôkladne prečítať
a nemala ani možnosť nesúhlasiť s dohodu.

2.Napreukázanie svojho nároku predložila žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanú jej
zamestnávateľovi, dohodu o zrážkach zo mzdy, výplatnú pásku, žiadosť o poskytnutie spotrebitelského
úveru, dohodu o poskytovaní služieb a zoznam svojich veriteľov.

3.Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že určovacia žaloba je v
zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak
to ustanovuje osobitný predpis. K odôvodneniu žaloby uviedol, že žalobkyňa bola poučená o tom, že
dohodu o zrážkach zo mzdy nie je povinná uzavrieť a že nejde o podmienku pre poskytnutie úveru alebo
samotné uzavretie zmuvy o úvere. Tiež bola poučená aj o tom, čo je dôsledkom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy. Uvedené vyplýva z bodov I.II.III. zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá

na samostatnom liste, uzavrieť ju nemusela a bola poučená o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach
zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Uzavretie dohody
o zrážkach zo mzdy umožňuje aj zák. č. 129/2010 Z.z. K dohode o poskytovaní služieb uviedol,
že žalobkyň neuviedla žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorou by preukázala svoje tvrdenia. Dohoda
nebola podmienkou služby, ako vyplýva z textu dohody, protože podľa čl. I. Bod 2. Dohody služby sú

doplnkovéadobrovoľnéanemajúcharakterpodmienkyalebopredpokladupreuzatvorenieakéhokoľvek
zmluvného vzťahu medzi účastníkmi záväzkového vzťahu. K samotnej zmluve o úvere uviedol, že
zmluva obsahuje výšku splátky úveru, termín splátky, počet splátok jako aj náležitosť podľa § 9 ods.
2písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.
4. Súd po zhodnotení žaloby a listín predložených žalobkyňou dospel k záveru, že žalobu je potrebné

zamietnuť, pretože nie je prípustná. Na túto skutočnosť poukázal aj žalovaný vo svojom vyjadrení k
žalobe a súd žalovanému musí prisvedčiť. Po prijatí novej procesnej normy v civilnom práve zák. č.
160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok) podľa ustanovenia § 137 je možné žalovať
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

5.Tak, ako citoval aj žalovaný z dôvodovej správy k § 137, úplne nová koncepcia žalôb je zakotvená v
písmenách c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti
podľa písm. d). Cieľom zákonodárcu bolo vylúčiť nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti
či platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností. Súd na prvom pojednávaní žalobkyni
vysvetlil, že žaloba v znení ako ju podala je neprípustná a poskytol jej čas na jej úpravu. Žalobkyňa dňa

23.10.2017 doručila súdu zmenu žalobného petitu a žiadala, aby súd určil, že žalovaný nie je oprávnený
požadovať výkon zrážok zo mzdy, pretože dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, že nemá právo
požadovať odplatu podľa dohody o poskytovaní služieb, protože je neplatná a napokon že žalovaný
nemá právo požadovať úroky a poplatky v súvislosti s úverom, pretože zmluva o úvere je bezúročná a
bez poplatkov. Súd zmenu žaloby nepripustil, protože ani v takejte forme prípustná nie je.

6.Žalovateľnosťnárokupodľaustanovení§137CSPvprípadezáväzkovýchvzťahovjezásadneviazaná
na obsah práv a povinností vyplývajúcich zo závazkového vzťahu, teda pôjde prioritne o žaloby na
plnenie uvedené v písmene a). Z listín predložených žalobkyňou je preukázané, že medzi stranami
sporu boli uzatvorené klasické záväzkové zmluvy, z ktorých podľa ustanovenia § 488 Občianskeho

zákonníka veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
V prípade úverovej zmluvy a zmluvy o poskytovaní služieb ide o vzájomné práva a povinnosti, kde
účastníci záväzku majú zároveň postavenie veriteľa i dlžníka. Zo zmluvy o úvere bol žalovaný povinný
poskytnúť úver, teda bol v pozícii dlžníka voči žalobkyni, po poskytnutí úveru sa dostal do pozície veriteľa
a mal právo požadovať vrátenie úveru. Na druhej strane pred poskytnutím úveru bola žalobkyňa v pozícii

veriteľa, který mal právo požadovať splnenie záväzku poskytnúť úver, po jeho poskytnutí sa dostala do
pozície dlžníka s povinnosťou úver vrátiť. Tá istá situácia sa opakuje aj v prípade zmluvy o poskytovaní
služby. Ide preto o záväzky, z kterých sú povinní účastníci vzájomne si plniť. Preto z takých záväzkov je
možné žalovať iba plnenie. Aj v prípadoch neplatnosti právnych úkonov môžu vznikať záväzky, napr.právo na náhradu škody alebo právo na bezdôvodné obohatenie). Teda znovu pôjde o žaloby na plnenie
(písm. a), ktoré majú prednost pred určovacou žalobou (písm. c), protože v opačnom prípade žalujúca
strana nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, čo je podmienka žalovateľnosti podľa § 137

písm. c) CSP. Žaloba o určenie právnej skutočnosti je vylúčená, ak na ňu osobitný predpis výslovne
neodkazuje. Žalobkyňa neodôvodnila, aký právny predpis jej umožňuje podať žalobu podľa ustanovenia
§ 137 písm. d) a súdu žiadny takýto predpis známy nie je. Žalobkyňa sa snažila zmenou žaloby obísť
ustanovenie § 137 písm. d) CSP a žalovať existenciu resp. neexistenciu práva, avšak vo svojej podstate
iba „kosmetickou“ úpravou petitu, kterého podstatou je žalovanie právnej skutočnosti podľa § 137 písm.

d) CSP. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, ide o jeden z možných spôsobov zabezpečenia
pohľadávky, ktorá vznikla zo záväzku, v tomto prípade z úverovej zmluvy. Jej osud je teda závislý na
osude hlavného záväzku. Ak je žalovaná toho názoru, že žalovaný ako veriteľ nemá právo na plnenie
zo zmluvy o úvere v požadovanom rozsahu, alebo v prípade zmluvy o službách nemá právo na plnenie
vôbec, mala túto skutočnosť oznámiť veriteľovi a plnenie nad zákonný rozsah odmietnuť. Ak žalovaný
už prijal vyššie plnenie ako mu patrilo, v duchu vyššie uvedeného žalobkyňa mala právo podať žalobu

o plnenie vzniknuté z titulu bezdôvodného obohatenia, v rámci ktorej by sa prejudiciálne skúmaka
tvrdená neplatnosť právneho úkonu, alebo v prípade úverovej zmuvy jej súlad so zákonom 129/2010 Z.z.

7.Cieľom novej procesnej úpravy bolo zamedziť zbytočným a neefektívnym žalobám, čoho príkladom
je aj prípad žalobkyne. Ak by aj súd vyslovil požadovanú neplatnosť zmlúv alebo bezúročnosť a

bezodplatnosť úveru, vyvoláva to ďalší spor minimálne o vydanie bezdovodného obohatenia. Ak by bola
podaná žaloba o plnenie, v jednom konaní by sa vyriešila aj otázka platnosti právnych úkonov ako aj
výška bezdôvodného obohatenia. Súd ešte poznamenáva, že aj keď je výpočet druhu žalob uvedený
v ustanovení § 137 CSP iba demonštratívny, žaloby, ktoré sa svojim obsahom dajú podradit pod v
zákone vymenované druhy žalôb, nie je možné subsumovať pod pomyselné písm. e). A to ani v prípade

spotrebiteľa, protože by išlo o obchádzanie zákona a cieľa, ktorý nová procesná úprava v ustanovení
§ 137 sledovala.

8.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý malv
o veci plný úspech. O výške trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP vyšší súdny úradník samostatným

uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

9.Zároveň súd zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením zo dňa 6.12.2016 podľa ustanovenia
§ 335 ods. 1 CSP, pretože žaloba bola zamietnutá.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.