Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoE/116/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713215514
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6713215514.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša vo veci exekúcie oprávneného POHOTOVOSŤ,
s. r. o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, právne zastúpeného Advocate, s. r. o.,
IČO: 36 865 141, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnej L. G., nar. X. X. XXXX, bytom
vo L., W. XXXX/XX, vedenej pod značkou EX 14977/13 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým,

PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave, Záhradnícka 60, o vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 1.213,01 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného a o odvolaní súdneho exekútora proti
uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 5Er/639/2013-27 zo dňa 8. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu vo výroku o čiastočnom zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .
II. Výrok, ktorým okresný súd zamietol námietky povinnej proti exekúcii, zostáva nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením námietky povinnej proti exekúcii zamietol (prvý výrok), súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie vylúčil (druhý výrok) a exekúciu v časti
o vymoženie istiny v sume 576 € so 6 % zákonným úrokom ročne zo sumy 576 € od 12. 10. 2011
do zaplatenia a zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.213,01 € od 25. 08. 2011 do
zaplatenia zastavil (výrok tretí).
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k výroku o čiastočnom zastavení exekúcie súd uviedol,

že exekučný súd má povinnosť skúmať, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nezaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom. V prípade kladného zistenia je potom exekučný súd povinný exekúciu,
prípadne jej časť, zastaviť. V rámci uvedeného skúmania okresný súd zistil, že rozhodcovským
rozsudkom bola oprávnenému priznaná odplata za poskytnutie úveru vo výške 576 €, čo vzhľadom
k výške poskytnutého úveru (600 €) predstavuje navýšenie o 96 %. Sankcie za omeškanie dlžníčky

boli v rozhodcovskom rozsudku priznané oprávnenému tak, že za omeškania dlžníčky s plnením jej
peňažného záväzku sa jej dlh voči veriteľovi zvýšil za obdobie jedného kalendárneho roka takmer
dvojnásobne (o čiastku 1.179,65 €, ktorá pozostáva zo zmenkového úroku 0,25 % denne z dlžnej sumy
za obdobie 1 kalendárneho roka v sume 1.106,87 € a zo zákonného úroku 6 % ročne z dlžnej sumy
za obdobie 1 kalendárneho roka v sume 72,78 € ) oproti sume, ktorá bola veriteľom dlžníčke ako úver
skutočne poskytnutá (600 €). Tieto plnenia okresný súd považoval za plnenia v rozpore s dobrými

mravmi, a preto prebiehajúcu exekúciu pokiaľ ide o vymoženie istiny v sume 576 € (predstavujúcej
odplatu za poskytnutie úveru) so 6 % zákonným úrokom ročne zo sumy 576 € od 12. 10. 2011 do
zaplatenia a zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.213,01 € od 25. 08. 2011 do
zaplatenia s poukazom na § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej aj „Exekučný poriadok“) v spojení s § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej aj „ZRK“)

zastavil.3. Proti uzneseniu okresného súdu podali v zákonom ustanovenej lehote odvolanie tak oprávnený, ako
aj súdny exekútor.
4. Oprávnený svojím odvolaním napadol výrok o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie,

akoajvýrokočiastočnomzastaveníexekúcie.Vovzťahukvýrokuovylúčenísúdnehoexekútorauviedol,
že skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného, nezakladá sama
o sebe jeho pomer k účastníkom konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti.
Uvedené platí tým skôr, že v prejdnávanom prípade bol súdny exekútor len radovým zamestnancom
(aj to len na krátku dobu), ktorého pracovné zaradenie mu neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať

podnikateľskú činnosť oprávneného. V tejto súvislosti poukázal napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 22Cdo 227/99, v zmysle ktorého skutočnosť, že sudca bol v minulosti zamestnancom
účastníka konania, nezakladá sama o sebe jeho pomer k účastníkovi, ktorý by mal za následok
pochybnosť o jeho nezaujatosti. Obdobným spôsobom pritom rozhodli aj viaceré súdy vo vzťahu k
tu namietanému súdnemu exekútorovi, z ktorých rozhodnutí oprávnený následne citoval. Vo vzťahu k
napádanému výroku o čiastočnom zastavení exekúcie uviedol, že povinná podpísaním zmluvy o úvere

vyjadrilasvojsúhlassozmluvnýmipodmienkami,t.j.okreminéhoajsbodom6Všeobecnýchpodmienok
poskytnutia úveru, v zmysle ktorého platí, že ak sa stane splatný celý dlh, zaväzuje sa dlžník zaplatiť
veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Tento úrok má
sankčný charakter, a preto sa dlžníkovi účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Oprávnený
považuje dojednanú výšku úroku za primeranú vzhľadom k tomu, že peňažné prostriedky dlžníčke

poskytol z vlastných prostriedkov a bez zabezpečenia, pričom osobitne zdôraznil, že u nebankových
subjektov nie je možné obvyklú výšku úrokov odvodzovať od výšky úrokov požadovaných bankami.
Uviedol, že ustanovenie § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“)
mádispozitívnupovahu.Výškuúrokovzomeškaniaupravujenajmädohodoustránalenakvýškaúrokov
nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená zákonom. Z uvedeného vyplýva, že pre

určenie úrokov z omeškania v obchodných záväzkových vzťahoch platí zmluvná voľnosť, a teda ani
zo zákona a ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy
obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Obdo 3/99). Vzhľadom k uvedenému navrhol napadnuté výroky uznesenia okresného
súdu zrušiť, pričom je osobitne potrebné zdôrazniť, že vo vzťahu k zastaveniu exekúcie aj pokiaľ sa

jedná o vymoženie istiny v sume 576 € so zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 576 € od 12. 10. 2011
do zaplatenia, odvolateľ žiadnu argumentáciu neprezentoval.
5. Proti výroku uznesenia okresného súdu o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie podal
odvolanie aj súdny exekútor s tým, že navrhol napadnutý výrok uznesenia zrušiť bez náhrady.
6. Vyjadrenie k odvolaniam podané nebolo.

7. Exekučné konanie v prejednávanej veci začalo dňa 26. 7. 2013 (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).
Okresný súd napadnuté uznesenie vydal dňa 8. 10. 2014 s tým, že odvolaciemu súdu bola vec
predloženádňa30.6.2016.Dňom1.7.2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporový
poriadok (ďalej v texte aj „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods.

2 § 470 CSP však platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, odvolanie prejednal a napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného súdu vo výroku o čiastočnom zastavení

exekúcie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. Výrok uznesenia
okresného súdu o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie bol podaním odvolania ex lege
zrušený (§ 374 ods. 4 veta tretia zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30. 6. 2016 v spojení s
§ 30 ods. 7 a 10 Exekučného poriadku). V odvolaním nenapadnutej časti (výrok, ktorým okresný súd
námietkam povinnej proti exekúcii nevyhovel) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 367

ods. 2 CSP).
9. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a 380 CSP), po preskúmaní
uznesenia súdu prvej inštancie, aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením výroku uznesenia okresného súdu o čiastočnom zastavení exekúcie a konštatuje
správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých okresný súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho

správnosti navyše dodáva:
10. Exekučný súd počas celého exekučného konania (t. j. v každom štádiu vedenia exekúcie) je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Je
tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého sa exekúcia vedie, je spôsobilýmexekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Súd môže v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti

vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Vykonateľné rozhodnutie nie je spôsobilým
exekučným titulom (okrem iného aj) v prípade, ak zaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené bolo dôvodom na čiastočné zastavenie
exekúcie aj v prejednávanom prípade, keď exekučný súd konštatoval, že plnenie odplaty za poskytnutie
úveru vo výške 576 € (vzhľadom k celkovej výške poskytnutého úveru 600 €) spolu so zákonným

úrokom vo výške 6 % ročne z tejto sumy od 12. 10. 2011 do zaplatenia a tiež plnenie zmenkového
úroku (majúceho charakter sankčného úroku z omeškania) vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) zo
sumy 1.213,01 € od 25. 8. 2011 do zaplatenia je plnením v rozpore s dobrými mravmi. Oprávnený v
podanom odvolaní nespochybnil záver okresného súdu, že rozhodcovským súdom priznaný zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne (91,25 % ročne) má charakter úroku z omeškania s plnením peňažného
dlhu. Naopak sám svoju odvolaciu argumentáciu formuloval tým spôsobom, že rozhodcovským súdom

priznaný 0,25 % denný úrok je úrokom za omeškanie s plnením záväzku. Preto aj odvolací súd pri
formulovaní nižšie uvedených záverov vychádzal z tejto skutočnosti.
11. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 (Zo súdnej

praxe č. 62/2004) Najvyšší súd SR uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle
§ 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) treba považovať úkon, ktorý
je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov
vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Obchodný zákonník, ktorého režimu právna úprava úverových zmlúv
podlieha, vo všeobecnosti pre prípad omeškania dlžníka stanovuje, že dlžník je povinný z nezaplatenej

časti dlhu platiť úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Aj keď sú úroky z omeškania zo zmluvy
o úvere predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to však, že možno dohodnúť
úroky z omeškania v akejkoľvek výške. I dohoda o úrokoch z omeškania totiž musí byť v súlade s
ustanovením § 39 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v
konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov z omeškania je alebo nie je v súlade s dobrými

mravmi. Vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou vedou a teóriou),
že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje obmedzenie (z
hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s dobrými mravmi.
Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako aj pri zákonnom
zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej spravodlivosti

v súkromnom práve. Pokiaľ ide o primeranosť výšky zmluvných úrokov z omeškania - problematika
dobrých mravov (na historickom národnom, ale aj európskom pozadí) úzko súvisí tiež s doktrínou o
neprípustnom, resp. neprimeranom znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v
prípade tradičnej "úžery". Táto doktrína nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým
obmedzujúcim spôsobom k naplneniu zásady zmluvnej spravodlivosti.

12. Ako už bolo uvedené vyššie Obchodný zákonník v znení účinnom k okamihu omeškania povinnej
(k uvedenému pozri § 369 ObZ v znení účinnom od 15. 1. 2009 do 31. 1. 2013), podľa ktorého bola
zmluva o úvere (zabezpečená blankozmenkou) uzatvorená, neobsahuje žiadne ustanovenie o tom, do
akej výšky možno dojednať úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu. Rieši len situáciu, ak záväzok

vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ (v uvedenom prípade možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva) a rovnako situáciu, ak
dohodaovýškeúrokovzomeškaniaabsentuje(vtedyjedlžníkpovinnýplatiťúrokyzomeškaniavovýške
podľa občianskeho práva), čo však nie je prejednávaný prípad. Aj napriek uvedenému konštatovaniu
však možno jednoznačne stanoviť, že neprimerane vysoký úrok z omeškania je nepochybne v rozpore s

dobrými mravmi, pretože prináša jednej zmluvnej strane neodôvodnene vysoký majetkový prospech na
škodu strany druhej, čím úplne neguje zásadu ekvity, ktorá je pre súkromné právo zásadou určujúcou
a priamo podporuje odôvodnenosť úvahy okresného súdu o tom, že v takomto prípade nie je zmyslom
dojednania úroku z omeškania nútiť dlžníka splniť svoj záväzok, ale samotný úrok z omeškania sa
stáva zdrojom zisku veriteľa. Pri posúdení primeranosti výšky úroku z omeškania z hľadiska jeho

súladu s dobrými mravmi treba predovšetkým vychádzať z porovnania úroku, ktorý bol oprávnenému
rozhodcovským súdom priznaný, s úrokom z omeškania, ktorý by sa v prípade omeškania z plnením
obchodnoprávneho záväzku podľa Obchodného zákonníka aplikoval v prípade, ak by dohoda o úroku
z omeškania absentovala, teda s úrokom z omeškania zákonným. Ako už bolo uvedené vyššie, vexekučnom titule rozhodcovský súd oprávnenému priznal 0,25 % denný (teda 91,25 % ročný) úrok
z omeškania. Povinná sa dostala do omeškania počnúc dňom 25. 8. 2011, kedy výška zákonného
úroku z omeškania ročne predstavovala 9,5 % (§ 369 ObZ v znení účinnom od 15. 1. 2009 do 31. 1.

2013 v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.). Rozhodcovský súd, teda, oprávnenému
priznal zmenkový úrok (majúci charakter úroku z omeškania) predstavujúci viac ako deväť a pol násobok
zákonnej úrokovej miery z omeškania (91,25 % / 9,5 % = 9,61) uplatňovanej v obchodných vzťahoch,
kdevýškaúrokuzomeškanianebolazmluvnedohodnutá.Uvedenývrozhodcovskomrozsudkupriznaný
zmenkový úrok je potrebné preto považovať za úrok rozporný s dobrými mravmi, čo plne odôvodňuje

záver okresného súdu o potrebe prebiehajúcu exekúciu čo do vymoženia zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne zo sumy 1.213,01 € od 25.08.2011 do zaplatenia zastaviť.

13. Oprávnený v podanom odvolaní formálne napadol celý výrok o čiastočnom zastavení exekúcie.
Vo vzťahu k zastaveniu exekúcie, aj pokiaľ sa jedná o vymoženie istiny v sume 576 € so zákonným
úrokom 6 % ročne zo sumy 576 € od 12. 10. 2011 do zaplatenia, však odvolateľ žiadnu argumentáciu

neprezentoval. Preto odvolací súd (s poukazom na § 379 a 380 CSP viazaný nie len rozsahom, ale
aj dôvodmi odvolania) sa správnosťou zastavenia exekúcie, aj pokiaľ sa jedná o vymoženie istiny v
sume 576 € so zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 576 € od 12. 10. 2011 do zaplatenia, osobitne
nezaoberal a výrok o čiastočnom zastavení exekúcie ako celok podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

14. Pokiaľ sa jedná o odvolanie proti výroku uznesenia okresného súdu o vylúčení súdneho exekútora
z vykonávania exekúcie, proti ktorému Exekučný poriadok vo všeobecnosti odvolanie nepripúšťa (§
37 ods. 7 a 10 Exekučného poriadku), podaním tohto odvolania došlo zo zákona k zrušeniu výroku o
vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie a o námietke povinnej proti súdnemu exekútorovi

bude rozhodovať sudca okresného súdu. S poukazom na § 374 ods. 4 veta tretia zákona č. 99/1963
Zb. účinného v čase, kedy bolo odvolanie podané, totiž platí, že ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne
sudca.

15. V odvolaním nenapadnutej časti (výrok, ktorým okresný súd námietkam povinnej proti exekúcii
nevyhovel) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 - 423 CSP pripúšťa
(§ 419 CSP), v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( §
427 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)
a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 § 429 CSP neplatí za podmienok
ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).