Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. október 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 5C/75/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206713
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Mezőszállási

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4213206713.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting, s.r.o., Příkop 843/4, Zábrdovice, 602

00 Brno, Česká republika, IČO: 26 429 705, (ZN: XXXX-CD-XXXXXXXXX) proti odporkyni: H. V., nar.
XX.X.XXXX, bytom U. XX - ubytovňa, X., o zaplatenie 391.- eur s príslušenstvom sudcom Mgr. Petrom
Mezőszállásim takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu v časti o zaplatenie 391.- eur s prísl. z a m i e t a.

II. Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom súdu doručeným dňa 28.3.2013 podaným na vzorovom tlačive A podľa článku
4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa upravuje európske

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu
zmenkovú sumu vo výške 391.- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25% denne zo sumy 391.- eur od
27.10.2010 do zaplatenia, úrok vo výške 6% ročne zo sumy zo sumy 391.- eur od 10.1.2011 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1,30 eur a náhradu trov konania. V predloženom tlačive žalobca
titulom skutkových tvrdení uviedol, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný dňa 21.5.2010 na zmenkovú sumu 391.- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne od 27.10.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou

„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Dňa 23.12.2015 zobral návrh čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo
výške 0,19% denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, a teda si uplatňuje
len zmenkový úrok vo výške 0,06% denne. Keďže zmenková listina bola opatrená doložkou „bez
protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Súd napriek skutočnosti,
že konanie v danej veci sa riadi zásadou písomnosti, postupujúc v zmysle článku 5 ods. 1 nariadenia
nariadil na prejednanie veci pojednávanie. Súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 17.3.2016, v ktorom

návrh žalobcu zamietol a konanie v späť vzatej časti zastavil. Súčasne žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Na základe podaného odvolania žalobcu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

2. Odvolací súd konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov a je založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave, pretože odôvodnenie napadnutého
rozsudku je síce obsiahle, ale súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal

so všetkými skutočnosťami, ktoré boli pre vydanie rozhodnutia podstatné. Z rozhodovacej činnosti
odvolacieho súdu je zrejmé, že nárok žalobcu má vysoko pravdepodobne svoj pôvod v spotrebiteľskej
zmluve o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Ďalej uviedol, že ust. § 5a ods.1
zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zakazuje zabezpečiť uspokojenie pohľadávky alebo
splneniezáväzkuzospotrebiteľskejzmluvyzmenkou.Bezpovinnostížalobcuvsúdnomkonanípredložiť
skutočnosti a dôkazy ohľadne vlastného vzťahu ako aj bez výslovnej povinnosti súdu ex offo prihliadať

na ochranu spotrebiteľa, nie je možné poskytnúť reálnu ochranu spotrebiteľovi. Aj v tomto konaní bol
súd povinný z úradnej moci skúmať, či sa nejedná o spotrebiteľský vzťah a to bez ohľadu na to, že sa
v danom konaní uplatňuje právo zo zmenky. Z činnosti súdu je pritom známe, že pôvodný remitent
- spoločnosť L., s.r.o., v prospech ktorého žalovaná (správne žalovaný) zmenku vystavila, a ktorý
predmetnú zmenku od žalovanej prijal, sa zaoberá aj poskytovaním spotrebiteľských úverov a tento je

taktiež vedený v registri veriteľov a podregistri iných veriteľov, ktorý vedie Národná banka Slovenska ako
iná spoločnosť poskytujúca spotrebiteľské/iné úvery. Na základe toho sa súd mal prvom rade s ohľadom
na uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe ktorej vznikla
pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi (dodávateľovi)
vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Na tento účel v súlade s ustanovením § 295 CSP /
Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo

veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz/ mal súd - bez ohľadu na to, že ide o
konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný obsah
zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky, a na tento účel postupom súladným s procesným
predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere ako aj s
obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti L., s.r.o., ak

takéto konanie bolo vedené.

3. Odvolací súd ďalej uviedol, že v prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalobcom
a žalovanou (správne žalovaným) jedná o vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, mal súd prvej
inštancie aplikovať ustanovenia obsiahnuté v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou

spotrebiteľských zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt
zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na
preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce
pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená,

že nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí vôbec nezaoberal skutočnosťou, či zmenka
vznikla, resp. nevznikla na základe spotrebiteľského vzťahu. Odvolací súd taktiež zdôraznil, že
abstraktný charakter zmenky bol spochybnený v § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení
účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere, podľa ktorého bolo v súvislosti s poskytovaním úveru od

spotrebiteľaaleboinejosobyzakázanésplniťdlhzmenkoualebošekom.Veriteľsmelpodľazákonaprijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského

úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s prechádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať
a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

4.Odvolací súd poukázal aj na stanovisko prijaté po vyhlásení rozsudku prvoinštančného súdu z

11.9.2015 občiansko-právnym kolégiom a obchodnoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR dňa 20.
10. 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa (publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí SR pod č. 93/2015) s
tým, že podľa stanoviska z tohto zasadnutia zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera
nie je možné bez ďalšieho určiť, či vystaviteľom zmenky je spotrebiteľ. Prieskum nároku zo zmenky

pri poskytovaní ochrany žalovanému ako spotrebiteľovi je aj v konaní podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 podmienený aktivitou žalovaného ako zmenkového dlžníka. Ak
je vystaviteľom blankozmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je
spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť

nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi (ex lege podľa § 39
OZ), ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.5.Odvolací súd dospel k záveru, že Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, či zmenka nevznikla na
základespotrebiteľskéhovzťahutak,akoodvolacísúdopísalvovyššieuvedenýchčastiachodôvodnenia
svojho rozhodnutia. Vzhľadom na nedostatok dôvodov, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia,

nesprávneprávneposúdenieveci niejemožnévôbecposúdiťsprávnosťzáverovprvoinštančnéhosúdu,
v dôsledku čoho treba rozhodnutie v napadnutej zamietajúcej časti zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie nariadi pojednávanie za
účelomriadnehozisteniaskutkovéhostavu,oboznámisasozmenkouazmluvou4670288aažnásledne
po doplnení dokazovania opätovne vo veci rozhodne, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní v intenciách

§ 220 ods. 2 CSP tak, aby bolo presvedčivé, jasné a zrozumiteľné.

6. Súd doplnil dokazovanie v súlade s názorom odvolacieho súdu oboznámením sa so Výpis z OR na
žalobcu č.l. 4, zmenka č.l. 13, čiastočné späť vzatie č.l. 90, pripojený spis Z. najmä úverová zmluva
č.l. 3, zmenka č.l. 4 spisu.

7. Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. XXXXXXXXX súd postupom
podľa § 295 CSP zistil, že dňa 21.5.2010 uzavrela spoločnosť L., s.r.o., so žalovaným na predtlačenom
formulári Zmluvu o úvere č. XXX (ďalej len „zmluva o úvere“), v ktorej sa uvedená spoločnosť zaviazala
poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 200 eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto
sumu zvýšenú o poplatok 196 eur s tým, že celkovo zaplatí sumu 396 eur v 12 mesačných splátkach po

33 eur počnúc dňom 22.06.2010. V uvedenej zmluve o úvere absentuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe
(§ 4 ods. 2 písm. h/ zákona č. 258/2001 Z.z.), absentuje údaj o termíne splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z.), absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov - „RPMN“ (§ 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z.z.) ako aj údaj o priemernej hodnote
RPMN (§ 4 ods. 2 písm. k/ zákona č. 258/2001 Z.z.), či o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z.).

8.Zo spomenutej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX vyplýva, že pri jej uzatváraní bol žalovaný v
postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že spoločnosť L., s.r.o. mala v predmete
svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že sa jedná o spoločnosťou L.,

s.r.o. vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom na rube tlačiva
zmluvy sú uvedené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola
ku dňu 21.5.2010 zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý
je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004
predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o

spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky neboli výslovne upravené zákonom
č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane
všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 veta prvá OZ zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v
neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov úverovej zmluvy posudzoval ako záväzok zo

spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy a podľa
zákona č. 258/2001 Z.z..

9.Pre absenciu podstatných údajov (§ 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/, j/, k/ zákona č. 258/2001 Z.z.) zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je úverová zmluva uzavretá medzi spoločnosťou L., s.r.o. a žalovaným na

predtlačenom formulári Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dňa 21.5.2010 bezúročná a bez poplatkov, s
poukazom na § 4 ods. 3 posledná veta citovaného zákona.

10.Podľa bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru označenom ako Dohoda o vyplnení
zmenky, „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ)

vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil
vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy.
Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo

časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal
splatný celý dlh.“11.Vzhľadom na ustanovenie bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení
zmenky), ako aj vzhľadom na zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov

o vystaviteľovi a pôvodnom remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na
zhodu dátumu vystavenia zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere, súd dospel k záveru, že zmenka
bola ako blankozmenka vystavená žalovaným ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere.

12.Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 10.6.2010, V súvislosti s poskytovaním

úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať
od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide
o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať

a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

13. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že Dohoda o vyplnení zmenky z bodu 17
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je neplatná podľa § 39 OZ, lebo táto dohoda je v priamom

rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z., najmä keď podľa uvedenej dohody zmenková suma bude
pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku
dňu vyplnenia zmenky, pričom zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent. Teda uvedená dohoda
nerešpektuje obmedzenie pri vyplnení zmenky vyplývajúce z § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.,
keď spoločnosť L., s.r.o. v súvislosti so zmluvou o úvere z 21.5.2010 č. XXXXXXXXX, na základe

ktorej žalovaný čerpal bezúročný a bezpoplatkový úver vo výške 200 eur, vyplnila na blankozmenke,
vystavenej žalovaným dňa 21.5.2010, zmenkovú sumu až vo výške 391 eur. Keby uvedená Dohoda o
vyplnení zmenky aj rešpektovala ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., zmenková suma vo
výške 391eur prevyšuje žalovaným čerpaný bezúročný a bezpoplatkový úver vo výške 200 eur. Potom
aj úkon spoločnosti X, s.r.o. - vyplnenia blankozmenky vystavenej žalovaným - je neplatným právnym

úkonom podľa § 39 OZ pre rozpor takéhoto úkonu vyplnenia s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. v
znení účinnom do 10.6.2010.

14.Keby uvedená Dohoda o vyplnení zmenky aj rešpektovala ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z., žalobca v konaní ani nepreukázal, že zmluvná podmienka - Dohoda o vyplnení zmenky z

bodu 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru - bola v danom prípade individuálne dohodnutá
so žalovaným, najmä keď táto Dohoda je uvedená vo vopred spoločnosťou L., s.r.o. pripravenom
formulári tlačiva všeobecných podmienok, bez možnosti žalovaného túto podmienku ovplyvniť. Žalobca
individuálnosť dohody o vyplnení zmenky vo formulárovom tlačive všeobecných podmienok spoločnosti
L., s.r.o. nepreukázal. S poukazom na § 53 ods. 3 OZ je aj v tejto spotrebiteľskej veci daná zákonná

domnienka, že zmluvné dojednania medzi spoločnosťou L., s.r.o. ako dodávateľom a žalovaným ako
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dohodnuté, pokiaľ dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca
v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že žalovaný štandardný formulár úverovej
zmluvyspoločnostiL.,s.r.o.akododávateľavspotrebiteľskýchzmluvách,narubektoréhosanachádzajú
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, podpísal dňa 21.5.2010 bez možnosti ovplyvniť vopred

pripravený text na predtlači štandardného formulára, s vopred určenými podrobnými podmienkami
a nemožnosťou ich zmeny žalovaným, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedená Dohoda o vyplnení zmenky navyše
nie je ani zmluvnými stranami na znak súhlasu podpísaná. Z činnosti súdu je známe, že spoločnosť L.,
s.r.o. Dohodu o vyplnení zmenky používala vo všetkých Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru.

Vzhľadom na nemožnosť žalovaného ovplyvniť text uvedených všeobecných podmienok s dohodou o
vyplnení zmenky, súd túto dohodu považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku aj podľa § 53 ods. 4 OZ,
ktorá je s poukazom na § 53 ods. 5 citovaného zákona neplatnou. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej
zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 OZ, keďže je priaznivejší pre spotrebiteľa, najmä, keď podľa § 54 ods.
1 citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti spoločnosti L., s.r.o. nevzniklo
právo na vyplnenie blankozmenky vystavenej žalovaným dňa 21.5.2010 v súvislosti so zmluvou č.
XXXXXXXXX. Pokiaľ spoločnosť L., s.r.o. napriek tomu vyplnila uvedenú blankozmenku dopísanímzmenkovej sumy a dopísaním dátumu začiatku úročenia zmenkovej sumy, táto blankozmenka sa vôbec
nestala zmenkou. Preto spoločnosť L., s.r.o. nemala ani práva a ani povinnosti zo zmenky, a preto ich
ani nemohla indosamentom previesť na žalobcu. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd

žalobu opätovne zamietol v časti prevyšujúcej právoplatne priznaný prísudok, zohľadniac aj čiastočné
zastavenie konania odvolacím súdom.

16. Podľa článku 16 nariadenia trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Súd alebo
tribunál však neprisúdi úspešnej strane trovy konania, ktoré sú neúčelné alebo ktoré sú neprimerané

voči pohľadávke. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255
ods. 1, 2 CSP a § 396 ods. 3 CSP, ako aj podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že v konaní, vzhľadom na celý
uplatnený nárok a čiastočné späťvzatie žaloby, procesne úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov
celého konania, na ktorú mu vznikol nárok, nepriznal, keď zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy
konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.