Rozhodnutie – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 10, 2017

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 8Pc/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416206515
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Irikovská
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2017:1416206515.1

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Annou Irikovskou v právnej veci navrhovateľa: A.. J. F.,
X.. X. XX. XXXX, L. R. XXXX/XA, Bratislava, právne zastúpený LEGAL POINT s.r.o., Nemocničná 979,
Považská Bystrica a plnoletej dcéry navrhovateľa: E.. G. F., X.. XX. X. XXXX, L. H. XXX/XXX-X, J. L., v
konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči plnoletej dcére, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa A.. J. F. k plnoletej dcére E.. G. F.U., ktorá

bola naposledy určená Uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 5C71/2011-64 zo dňa 21.
11. 2011, a to dňom 1. 6. 2016.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ v podanom návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.

5C71/2011 zo dňa 21. 11. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14. 12. 2011 bol zaviazaný platiť
na výživu svojej dcéry G. F. 200 Eur mesačne. Navrhovateľ uviedol, že disponuje informáciou, že jeho
dcéra v máji 2016 úspešne ukončila magisterské štúdium na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v
Trnave. Túto skutočnosť však nevie preukázať relevantnou listinou, pretože s dcérou G. nekomunikuje.
Žiadal preto, aby si súd túto listinu v konaní vyžiadal. Poukázal ďalej na to, že dcéra G. je fyzicky i
psychicky zdravá, schopná zamestnať sa v odbore, ktorý vyštudovala. Už od konca mája, kedy úspešne

ukončila štúdium, je teda schopná sama sa živiť, a preto sú splnené všetky zákonné podmienky na to,
aby bola jeho vyživovacia povinnosť voči dcére G. zrušená. Navrhovateľ poukázal na odbornú literatúru,
podľa ktorej vyživovacia povinnosť končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania v bežnom
vzdelávacom procese. Zároveň poukázal na to, že keďže zákon hovorí o plnení vyživovacej povinnosti
ako zákonnej povinnosti rodičov, je vždy potrebné pri jej zániku inak než smrťou oprávneného alebo
povinného obrátiť sa na súd s návrhom na jej zrušenie. Z uvedeného dôvodu preto žiadal, aby súd s

účinnosťou od 1. 6. 2016 zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére G..

2. Navrhovateľ k svojmu návrhu nepredložil žiadne relevantné dôkazy.

3. Návrh bol pôvodne podaný na Okresný súd Bratislava IV, ktorý aj dňa 30. 8. 2016 realizoval doručenie
návrhu plnoletej dcére spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nemu, na ktorú výzvu reagovala plnoletá dcéra

doručením námietky nepríslušnosti súdu konať. Na základe vznesenej námietky Okresný súd Bratislava
IV postúpil vec podľa § 6 ods. 1 zák. č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku tunajšiemu súdu
a účastníkov konania o tom upovedomil.

4. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil otec, teda navrhovateľ, ktorý bol
zastúpený právnym zástupcom. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že trvá na podanom návrhu.5. Plnoletá dcéra žiadala návrh navrhovateľa zamietnuť s poukazom na to, že v návrhu je mylne
uvádzané, že ukončila štúdium, toto nie je pravda, pretože po skončení magisterského štúdia plynule
začala študovať doktorandské štúdium na tej istej škole. Podľa jej názoru sa jedná o štúdium, ktoré

je nutné pre výkon jej povolania, pretože bez získania titulu PhD. by nemohla robiť to, čo by chcela,
teda učiť na vysokej škole. Z tohto dôvodu je to nutné považovať za prípravu na budúce povolanie.
Potvrdila, že doktorandské štúdium študuje dennou formou, pričom dostáva štipendium vo výške 540
Eur mesačne, avšak v súvislosti so štúdiom má zvýšené náklady, pretože na to, aby získala potrebné
kredity, musí sa zúčastňovať rôznych seminárov, ktoré sú v rôznych miestach na Slovensku ale aj

v zahraničí, pričom každý tento seminár stojí minimálne 100 Eur. Keďže nemá dostatok finančných
prostriedkov, spravidla zahraničných seminárov sa nezúčastňuje. Býva v podnájme v Trnave tak, ako
v tomto podnájme bývala počas štúdia na vysokej škole. Zároveň súdu predložila aj svoje písomné
vyjadrenie, ktoré súd krátkou cestou doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa.

6. V predmetnom písomnom vyjadrení uviedla, že o tom, že pokračuje v štúdiu v doktorandskom stupni

dennou formou otec - navrhovateľ vie, pretože túto informáciu získal jednak od jej sestry, ale aj
sama mu to oznámila doporučeným listom zo dňa 10. 10. 2016, avšak tento list navrhovateľ neprevzal.
Poukázala na to, že v súčasnosti je všetka vyživovacia povinnosť na jej matke, nakoľko otec jej od
mája 2016 výživné už v žiadnej čiastke neposkytuje. Uviedla, že súhlasí s tvrdením navrhovateľa v
bode 2. návrhu, kde uvádza, že ako okolnosť, kedy trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená

úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu) sa
tradične akceptuje štúdium. Uviedla, že ona nikde nepracuje, nebrigáduje, výlučne študuje, venuje sa
mimoškolským aktivitám v súvislosti so štúdium. Je členkou Akademického senátu právnickej fakulty
TRUNI,AkademickéhosenátuTrnavskejuniverzity,členkouRedakčnejradyfakultnéhočasopisuCorpus
Delicti. Súčasťou jej štúdia hodnoteného v rámci kreditového systému ako podmienka absolvovania

semestra je okrem iného aj publikačná činnosť a účasť na konferenciách, ktoré činnosti sú časovo
náročné. Uviedla preto, že od poslednej úpravy sa nezmenili okolnosti na jej strane, štúdium neukončila,
preto absentuje zákonný dôvod na zrušenie vyživovacej povinnosti otca voči nej. Z uvedeného dôvodu
žiadala jeho návrh zamietnuť.

7. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na to, že doktorandské štúdium nie je možné považovať za
štúdium, ktoré by bolo prípravou na budúce povolanie, pretože táto príprava bola ukončená ukončením
riadneho vysokoškolského štúdia. Je zrejmé, že za terajšie štúdium plnoletá dcéra poberá finančné
prostriedky a tieto v podstate zodpovedajú zárobkom pracovne činných osôb a pokiaľ aj tvrdí, že nikde
nepracuje a nebrigáduje, tak vzhľadom k tomu, že jej v pracovnej činnosti nebránia ani fyzické ani

psychické problémy, mohla by si práve brigádnickou činnosťou privyrobiť na svoje potreby.

8. Plnoletá dcéra k prednesu právneho zástupcu navrhovateľa uviedla, že síce je pravda, že poberá
štipendium, avšak jeho výška nie je počas celého štúdia garantovaná, a teda v nasledujúcich rokoch
môže byť aj nižšia. Mimoškolským aktivitám sa venuje z dôvodu, že má záujem ukázať, že dokáže

pracovať a teda, aby mala lepšie postavenie v čase, keď budú vyberať, ktorý z doktorandov zostane
na škole pracovať.

9. Z Uznesenia tunajšieho súdu č. k. 5C71/2011-64 zo dňa 21. 11. 2011 súd zistil, že týmto uznesením
bol schválený zmier medzi navrhovateľkou Dominikou Kučerovou a jej otcom A.. J. F. o výške výživného

s tým, že vyživovacia povinnosť, ktorá bola pôvodne určená rozsudkom tun. súdu č. k. 7C47/2009-30
vo výške 50 Eur bola zvýšená na sumu 200 Eur mesačne, a to od 1. 12. 2011.

10. Z potvrdenia zo dňa 6. 4. 2017, ktoré predložila plnoletá dcéra navrhovateľa, súd zistil, že
Trnavská univerzita v Trnave, právnická fakulta, potvrdila, že JUDr. G. F. je študentkou prvého roka

štúdia doktorandského študijného programu v treťom stupni vysokoškolského vzdelávania na Právnickej
fakulte Trnavskej univerzity v Trnave v dennej forme štúdia , a to od 1. septembra 2016 do 31. augusta
2017.

11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.12. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh.

13. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že plnoletá dcéra navrhovateľa ukončila
magisterské štúdium v máji 2016, pričom od 1. septembra 2016 začala študovať doktorandské štúdium
dennou formou. Z dokazovania nesporne vyplynulo, že počas tohto doktorandského štúdia plnoletá
dcéra mesačne dostáva štipendium v súčasnosti vo výške 540 Eur. V danom prípade podľa názoru súdu

schopnosťplnoletejdcérysamasaživiťnastalaokamihom,kedyukončiladruhýstupeňvysokoškolského
štúdia, teda magisterské štúdium, pričom plnoletá dcéra nerozporovala, že k ukončeniu tohto štúdia
došlo v máji 2016. Keďže navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť až od 1. 6. 2016, súd
nepovažoval za potrebné skúmať presný dátum ukončenia magisterského štúdia, keď samotná plnoletá
dcéra potvrdila, že k jeho ukončeniu došlo v máji 2016.

14. Súd sa nestotožnil s obranou plnoletej dcéry navrhovateľa, že z dôvodu doktorandského štúdia
dennou formou, kedy nepracuje, ani si brigádnicky neprivyrába, nie je stále schopná sama sa živiť a že
toto doktorandské štúdium je nutné považovať na jej prípravu na budúce povolanie, keďže má záujem
učiť na vysokej škole a bez získania doktorandského titulu PhD. by to nebolo možné. Je nesporné, že už
po ukončení magisterského štúdia sa plnoletá dcéra navrhovateľa mohla zamestnať a skutočnosť, že

študuje dennou formou v treťom stupni vysokoškolského vzdelávania nemôže byť dôvodom, pre ktorý by
mala vyživovacia povinnosť otca trvať, a to zvlášť za situácie, keď pri tejto forme štúdia dostáva plnoletá
dcéra pravidelne štipendium, a to vo výške 540 Eur. Uvedená suma podľa názoru súdu aj sama o sebe
už naznačuje, že je schopná sama sa živiť napriek tomu, že sa nezamestnala a venuje sa len dennej
forme doktorandského štúdia. Súd nemôže prihliadať na tvrdenie plnoletej dcéry, že je možné, že v

budúcom roku štúdia toto štipendium môže byť aj nižšie a táto skutočnosť rozhodne nemá vplyv na
trvanie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k nej.

15. Navrhovateľ podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti dňa 13.7.2016, vyživovaciu povinnosť
však žiadal zrušiť spätne od 1.6.2016. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že i keď je možné súdne

rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa zmeniť len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov
nemohlo dôjsť od okamihu, kedy skutočne nastala zmena pomerov, a teda môže to byť aj zmena
pomerov pred podaním návrhu. Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že k zmene súdneho
rozhodnutia o výživnom v zmysle zrušenia vyživovacej povinnosti je treba pristúpiť, na rozdiel od určenia
výživného,ktorémožnopriznať plnoletémudieťaťu ododňazačatiasúdnehokonania,vždyodokamihu,

kedy sa zmenili pomery. V danom prípade k zmene pomerov došlo v máji 2016, preto navrhovateľ
mohol žiadať zrušenie vyživovacej povinnosti od 1.6.2016.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd dospel k záveru, že už ukončením magisterského štúdia
získala plnoletá dcéra navrhovateľa schopnosť sama sa živiť, súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu

vyhovel a vyživovaciu povinnosť zrušil od dátumu, ktorý označil otec v danom návrhu, teda od 1. 6 2016.

17. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C.s.p. v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje a podpis. Náležitosťou podania urobeného v prebiehajúcom konaní je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania.

Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.