Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Hatalová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10So/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200021
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8016200021.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,

PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci
navrhovateľky W. M., bytom X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8,
Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.
k. 1Sd/2/2016-32 zo dňa 26. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1Sd/2/2016-32 zo dňa 26.
mája 2016 potvrdzuje.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „O.s.p.“) potvrdil rozhodnutie odporkyne zo dňa 11. decembra 2015 č. XXX XXX
XXXXX,ktorýmodporkyňa podľa§73a§112ods.4zákonač.461/2003Z.z.osociálnompoistení(ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku.

Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia, po opísaní priebehu administratívneho konania, uviedol, že
preskúmaním veci súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Zo

zisteného skutkového stavu je podľa krajského súdu nesporné, že posudkoví lekári, ktorí vypracovali
v predmetnej veci posudok, vychádzali z odborných medicínskych nálezov a ku dňu posudzovania
zdravotného stavu navrhovateľky konštatovali, že stav navrhovateľky neopodstatňuje zvýšenie sumy
invalidného dôchodku vzhľadom na to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je
naďalej 55 %.

Posudkoví lekári správne zaradili zdravotné poškodenie navrhovateľky podľa Prílohy č. 4 zákona o

sociálnom poistení a správne a v súlade s uvedenými ustanoveniami stanovili mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nespochybnila
medicínske závery posudkových lekárov a súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by tieto závery
vyvracala. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne je správne a zákonné
a ako vecne správne ho potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie, v ktorom podrobne opísala svoj

zlý zdravotný stav a k odvolaniu doložila aj lekárske správy.

Odporkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľky uviedla, že dôvody, ktoré uvádza
navrhovateľka v odvolaní, nepovažuje za opodstatnené. Posúdenie dlhodobo nepriaznivéhozdravotnéhostavuajehonásledkovnaschopnosťfyzickejosobyvykonávaťzárobkovúčinnosťvyžaduje
odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené
posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj súdneho konania.

Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali
úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených
v tomto konaní, a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia
spochybnili alebo vyvrátili. Pokiaľ navrhovateľka žiadala v odvolaní o ďalšie vyšetrenia, odporkyňa
poukázala na povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci

dokazovania, kedy je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Námietky
uvádzané navrhovateľkou v odvolaní o neúplnom zistení jej zdravotného stavu preto považuje za
nedôvodné.

Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, odporkyňa
považovala za neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na

spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce
sa rozsahu zdravotného poškodenia navrhovateľky boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými
lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými
vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a
vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na ďalšie dokazovanie. Odporkyňa uviedla, že

navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený v rozsahu odôvodňujúcom
určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, preto jej nárok na zvýšenie
invalidného dôchodku nevznikol. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako
vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal a jednomyseľne dospel k záveru, že
odvolaniu navrhovateľky nemožno vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk

<.). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. november 2017 (§156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti
poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a
zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac
o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení).

Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca
v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.Predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľky o zvýšenie invalidného dôchodku. Pre posúdenie zákonnosti uvedeného rozhodnutia
odporkyne musel súd zistiť, či sa zmenili skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu dávky a jej

sumu, a teda či v danom prípade došlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré by
odôvodňovalo zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navrhovateľky oproti
miere, uvedenej v predchádzajúcich posudkoch.

Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo

nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.

Z dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľke bol priznaný invalidný dôchodok od 11. októbra
2013 rozhodnutím odporkyne zo dňa 8. septembra 2014 č. XXX XXX XXXX X z dôvodu, že mala pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žiadosťou
zo dňa 13.01.2015 navrhovateľka požiadala o prehodnotenie jej zdravotného stavu, nakoľko sa od

poslednej kontroly jej zdravotný stav zhoršil a požiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Jej
invalidita bola posúdená posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad dňa 20. novembra
2015 so záverom, že navrhovateľka je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v percentách je: 55 %. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie navrhovateľky posudkový lekár
opätovne označil stavy po operácii medzistavcových platničiek zaradené pod kapitolu XV - Choroby
podporného a pohybového aparátu, oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom
poistení. Za iné zdravotné postihnutia bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 10 %. Na základe posudkového záveru posudkového lekára zo dňa 20. novembra 2015

odporkyňa vydala preskúmavané rozhodnutie.

V rámci konania o opravnom prostriedku navrhovateľky proti predmetnému rozhodnutiu odporkyne bol
zdravotný stav navrhovateľky opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - ústredie,
vysunuté pracovisko v Poprade dňa 19.05.2016. Posudkový lekár po zhodnotení obsahu opravného

prostriedku nezistili dôvody na zmenu posudku; mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
opakovane určili na 55 % a to 45 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa kapitoly XV, oddiel E,
položka 4 písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a 10 % za iné zdravotné postihnutia.

Pretožesúdnemôžesámposudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladompre

stanoveniemierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťpreúčelyinvalidity,musírovnakoako
odporkyňa vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím
navšetkyokolnosti,najmäajsprihliadnutímnanámietkyžiadateľaoinvalidnýdôchodok.Oobjektívnosti,
odbornejúrovniaúplnostizáverovposudkovposudkovýchorgánov,ktorébolivzásadezhodné,odvolací
súd nemal dôvod pochybovať. Odvolací súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu

vyrovnali so všetkými skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, z obsahu posudku
je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k
nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Pretože navrhovateľka
v odvolaní neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali a
nepredložila v odvolacom konaní dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo ktorý by nasvedčoval

inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený, nebol dôvod spochybniť závery lekárskych
vyšetrení, ani dôvod na ďalšie posudzovanie zdravotného stavu.

Zo samotnej podstaty preskúmavacieho súdneho konania, ktoré smeruje k prieskumu správneho
konania vyplýva, že administratívny spis je obrazom a výsledkom správneho konania, pretože dokladá

jeho priebeh a skutkový stav, ktorý tu bol v dobe rozhodovania správneho orgánu. Zásadne pritom
platí, že skutkové dôvody, o ktoré sa opiera správne rozhodnutie, musia byť podložené obsahom
administratívneho spisu - v opačnom prípade by bolo správne rozhodnutie, ktoré vzišlo za takéhoto
konania nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. Ďalšie zisťovanie skutkového stavu veci až v
konaní pred súdom nie je vylúčené (§ 250i ods. l O.s.p.), pretože súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné

na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a posudkom posudkového lekára
Sociálnej poisťovne ústredie, pracovisko Poprad. Z postupu krajského súdu je zrejmé, že počaspreskúmavania rozhodnutia správneho orgánu na krajskom súde bolo vykonané dostatočné
dokazovanie, krajský súd sa námietkami navrhovateľky dôsledne zaoberal, dôsledne skúmal, či
závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných

problémov, ktoré navrhovateľka udávala.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne
považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti
takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako

vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Žiada sa však poznamenať, že preskúmavané rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného
dôchodku nevylučuje možnosť navrhovateľky opätovne požiadať o nové preskúmanie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jej
zdravotného stavu, čo by preukazovali nové lekárske správy.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,
lebo navrhovateľka v odvolacom konaní nebola úspešná a odporkyni náhrada trov nepatrí zo zákona.

S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval

odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.