Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114225670
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114225670.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu v spore
žalobcov 1/ F. P., nar. XX.XX.XXXX, 2/ O. P., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom M. XXX, N., obaja zastúpení
advokátom Mgr. Jánom Záhorským, so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici, Javornícka
49, proti žalovaným 1/ G.. W. X., nar. XX.XX.XXXX, 2/ P.. T. X., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom O. XX,
W. W., obaja zastúpení advokátom JUDr. Pavlom Boroňom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej
Bystrici, M. Rázusa 25, 974 01, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/252/2014-114 zo dňa 09.12.2015,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/, 2/ m a j ú nárok voči žalobcom 1/, 2/ na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu (prvý výrok) s tým, že o trovách
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (druhý výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobcovia sa domáhali zrušenia a vyporiadania podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnosti - parcele C-KN č.XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
184 m2, evidovanej na LV č. XXXX kat. územie T. a prikázania tejto nehnuteľnosti do ich výlučného
vlastníctva s uložením povinnosti vyplatiť žalovaným z sumu 2 530,- Eur, s čím žalovaní nesúhlasili.
Žalobcovia si v rokoch 2003 až 2005 postavili rodinný dom na parcele C-KN č.XXXX, pričom v čase
stavby mali od hlavnej cesty prístup cez parcelu C-KN č. XXXX/X vo vlastníctve SR Lesy, š.p., keď
využívali rozhranie pozemkov žalovaných na parc. C-KN č.XXXX/X, C-KN č.XXXX/X a C-KN č.XXXX/
X a pozemkov vo vlastníctve susedy O. na parc. C-KN č.XXXX/X. V roku 2005 spoločne so žalovanými

odkúpili do podielového spoluvlastníctva každý v jednej polovici od G.. M. parc. C-KN č.XXXX/X (ktorý
tento pozemok získal od Slovenského pôdohospodárskeho pozemkového fondu); žalovaní vysadili
pozemok stromami a znemožnili jeho užívanie na účel, pre ktorý bol kúpený - na príjazdovú cestu. Na
susednej nehnuteľnosti na parc. C-KN č. XXXX/X, ktorá je vo vlastníctve SR-Lesy, š.p., tiež slúžiacej
ako prístupová cesta, urobili žalovaní závoru. Žalobcovia ich preto požiadali listom zo dňa 19.09.2013
o odstránenie protiprávneho stavu, ktorý sa im vrátil ako nedoručený. Následne žalobcovia oznámili
skutočnosti Obci T., ktorá vyzvala dňa 07.03.2014 žalovaných na odstránenie zásahu a obnovenie do

pokojného stavu - zabezpečenie prechodu cez parcelu v spoluvlastníctve. Žalovaní nereagovali a živý
plot ani závoru ku dňu podania žaloby neodstránili. Listami zo dňa 22.10.2014 a 04.11.2014 žalobcovia
navrhli zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva; odpoveď žalovaných bola vyhýbavá a
nekonkrétna. Reálne rozdelenie predmetnej parcely nie je možné, preto ju žalobcovia žiadali prikázaťdo svojho výlučného vlastníctva a uložiť im povinnosť vyplatiť žalovaným sumu 2 530,- Eur, pričom
vychádzali z vyjadrenia realitnej kancelárie LUX s.r.o. o trhovej hodnote ceny obdobných pozemkov,
ktorá predstavovala 27,50 za m2. Doložili kúpnu zmluvu, uzatvorenú medzi nimi a G.. M., na základe

ktorej nadobudli predmetný pozemok za kúpnu cenu 721,20 Sk, čo v prepočte predstavuje 24,- Eur.
Žalovaní nesúhlasné stanovisko opreli §142 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej
v texte aj „OZ“) a poukázali na to, že v liste zo dňa 18.12.2014 žalobcom oznámili, že drevenú otváraciu
závoru z parc. C-KN č. XXXX/X vo vlastníctve lesov ako aj stromčeky, ktoré mohli brániť v prechode
žalobcom odstránili; žalobu žiadali zamietnuť z dôvodu, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,

ktoré spočívajú v tom, že predmetný pozemok je spoločnou prístupovou cestou k viacerým rekreačným
chatám, vrátane ich chaty, ktorá sa nachádza na pozemku parc. C-KN č. XXXX/X; jedná sa tiež o
jedinú prístupovú cestu k ich pozemkom parc. C-KN č. XXXX/X, č. XXXX/X a pozemku pred chatou C-
KN č.XXXX/X; v prípade vyhovenia žalobe by museli všetci žiadať o zriadenie vecného bremena, čo
by vyvolalo ďalší spor. Žalobcovia využili možnosť domáhať sa ochrany vlastníckeho práva druhého
spoluvlastníka prostredníctvom obce, ktorá im uložila povinnosť uviesť vec do pôvodného stavu; spor

ohľadom predmetnej nehnuteľnosti vznikol len v roku 2014, keď sa žalobcovia domáhali odstránenia
závor prostredníctvom obce. Tiež prebiehal spor, vyvolaný žalobcami, o určenie vlastníckeho práva k
susednému pozemku na parc. C-KN č. XXXX/X a č. XXXX/X.
Súd prvej inštancie ohliadkou na mieste samom zistil, že chata vo vlastníctve siedmych spoluvlastníkov,
nachádzajúca sa na parc. C-KN č. XXXX/X je jednopodlažná, do horného podlažia chaty je prístup z

hlavnej cesty; žalovaní užívajú spolu s bratom žalovaného 1/ U. X. a jeho manželkou spodnú časť chaty,
do ktorej je prístup z predmetnej parcely C-KN č. XXXX/X na pozemok C-KN č. XXXX/X. Hoci žalobcovia
na ohliadke poukazovali na to, že si žalovaní môžu urobiť prístup na parc. C-KN č. XXXX/X priamo z
hlavnej cesty, súd zistil, že v tejto časti sa nachádza vysoký smrek cca 10 metrov a živý plot z nižších
smrekov, pričom výškový rozdiel predstavuje 1,5 metra v teréne; šírka spornej parcely C-KN č. XXXX/X

predstavovala 3,5 metra. Medzi spornou parcelou a parcelou C-KN č. XXXX/X je užšia časť parcely C-
KN č. XXXX/X v spoluvlastníctve žalovaných o šírke v tejto časti cca 3 metre. Žalovaní potvrdili, že po
tom, ako odkúpili do podielového spoluvlastníctva spornú parcelu, vysadili na úrovni jej začiatku (C-KN
č. XXXX/X) smreky a nedalo tadiaľ prechádzať; mienili ju užívať výlučne oni až do hranice s parcelou C-
KN č. XXXX/X; o tomto sa aj so žalobcami od počiatku spoluvlastníckeho vzťahu rozprávali, s čím však

žalobcovia nesúhlasili. Žalovaní majú záujem umožniť žalobcom voľný prechod sporným pozemkom,
svoje vozidlá parkujú na parc. C-KN č. XXXX/X; nebránia im chodiť cez ich parcelu C-KN č. XXXX/X;
prevýšenie na predmetnej parcele si môžu vyrovnať. Ani F.. B. O., ktoré má chatu v susedstve, prístupu
k jej pozemku nebránia.
Napriek tomu, že žalovaní v priebehu sporu umožnili žalobcom voľný prechod cez sporný pozemok,

títo zotrvali na žalobe z dôvodu, že 10 rokov žalovaní vytvárali protiprávny stav, bránili im v užívaní
prístupovej cesty; oni sami by boli ochotní so žalovanými v prípade vyhovenia návrhu uzavrieť zmluvu
o práve prechodu k ich pozemku.
Okresný súd konštatoval, že predmetom sporu bolo zrušenie podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti na pozemku parc. C-KN č. XXXX/X prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcov; sporné

nebolo, že táto parcela bola kupovaná stranami do podielového spoluvlastníctva v auguste roku 2005
(č.l. 8 spisu) s výmerou 184 m2 a šírkou 3,5 metra; súd uveril tvrdeniu žalobcov, že túto nehnuteľnosť
mienili odkúpiť z dôvodu prístupovej cesty k svojmu domu, ktorý dostavali v roku 2005 na parc. C-KN
č. XXXX; svedčí o tom tvar a poloha tohto pozemku.
Pri rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z §142 ods. 1,2,3 OZ; zákonná postupnosť spôsobu

vyporiadania podielového spoluvlastníctva ukladá v prvom rade vyporiadať podielové spoluvlastníctvo
po jeho zrušení rozdelením veci; len ak nie je rozdelenie veci dobre možné, môže súd vec prikázať za
primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. V danom prípade by síce rozdelenie vecí
bolo možné, ale potrel by sa tým účel pozemku, pre ktorý ho žalobcovia kupovali a chceli užívať, t.j. účel
prístupovej cesty k ich domu. Rozdelenie po dĺžke by vytvorilo stav, kedy by v jednej z polovíc pozemku

cca 1,7 metra širokého nebol možný v hrboľatom nespevnenom teréne prístup motorovými vozidlami a
už vôbec nie nákladnými motorovými vozidlami. Druhý spôsob - rozdelenie po dĺžke, by predstavovalo
rovnaký stav, aký panoval aj doposiaľ a s ktorým žalobcovia neprejavovali súhlas, keďže im bránil
prístupu z cesty (je zrejmé, že predná časť parcely by musela pripadnúť do vlastníctva žalovaných a
až zadná časť, bližšie k rodinnému domu žalobcov, do vlastníctva žalobcov). Z uvedených dôvodov mal

súd za to, že v danom prípade neprichádza do úvahy zrušenie podielového vlastníctva rozdelením.
Možnosť zrušenia podielového spoluvlastníctva s prikázaním do výlučného vlastníctva žalobcov s
prihliadnutím na násilné správanie sa ostatných podielových spoluvlastníkov voči ním neprichádzala do
úvahy vzhľadom nepreukázanie takéhoto správania žalovaných. Žalobcovia dlhodobo trpeli stav, prektorý v konečnom dôsledku podali žalobu na súd, nepodnikli voči tomu žiadne relevantné kroky, pričom
žalovaní po tom, čo ich žalobcovia prostredníctvom obce a následne súdu upozornili, že nesúhlasia
s takýmto stavom, aj keď s oneskorením, ale tento vadný stav odstránili a v čase rozhodovania súdu

dlhodobopreukázateľnenebrániližalobcomanitretímosobámvužívanítohtopozemku.Svojesprávanie
odôvodnili pôvodnou ústnou dohodou o deľbe pozemku čo do úžitku. Žalobcovia svoj nesúhlas s
takýmto stavom začali prejavovať preukázateľne až v roku 2014, tesne pred podaním žaloby na súd,
prostredníctvom obce.
Súd sa potom ďalej zaoberal argumentáciou žalovaných, že v danom prípade existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa pre nezrušenie a nevyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle §142 ods. 2 OZ. V konaní
nebolosporné,žepredmetnýpozemokmápredstavovaťapredstavujeprístupovúcestuprestranysporu
k ich domovým nehnuteľnostiam a pozemkom, ako aj k pozemkom ďalších chatárov (svedkyne O.).
Ak by sa žalobcovia stali výlučnými vlastníkmi predmetného pozemku, vznikli by ďalšie spory ohľadom
práva prechodu k iným nehnuteľnostiam v danej lokalite. Nebolo sporné, že chata postavená na parc. C-
KN č.XXXX/X je vedená na liste vlastníctva č. XXX (č.l. 80 spisu) aj na iné osoby, nielen na žalovaných

(spolu 7 spoluvlastníkov), pričom žalovaní užívajú spodnú časť nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v
teréne výrazne nižšie, než je prístupová cesta a pozemok, ktorý predstavuje prístup do tejto časti
chaty, je oddelený od prístupovej cesty vysokými stromami a nachádza sa tam aj hospodárska budova.
Vystavanie samostatného prístupu v tejto časti pre žalovaných by predstavovalo neprimeraný zásah
do ich vlastníctva ako aj vlastníctva ostatných spoluvlastníkov pozemku a chaty a na druhú stranu by

žalobcovia aj tak neužívali predmetný pozemok na iné účely, než ako prístupovú cestu. Výkon ich práva
v tomto smere by potom predstavoval šikanu voči žalovaným, ktorej súd nemienil poskytnúť ochranu.
Pokiaľ žalovaní predtým si dlhodobo zahradili túto časť pozemku a užívali ho ako vlastný, bolo to z
dôvodu, že sa chceli so žalobcami dohodnúť o fakticky reálnej deľbe tohto pozemku. Hoci žalobcovia
tvrdili, že s týmto nesúhlasili, nijakým výrazným spôsobom v priebehu dlhého obdobia toto žalovaným

nedávali najavo. Aj sami potom svojím správaním prispeli k takémuto stavu.
Vzhľadom na existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa žalobu zamietol, spoluvlastníctvo k
predmetnému pozemku zachoval z dôvodu, aby aj naďalej slúžil ako prístupová cesta.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle
ustanovenia §151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného

do 30.06.2016 (ďalej v texte aj O.s.p.“).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobe vyhovie. Okresný súd nesprávne
vyhodnotil skutkový stav a na tom základe nesprávne rozhodol. Žalovaní sústavne vytvárali protiprávny

stav, ktorý bol odstránený až po intervencii žalobcov. Tieto skutočnosti žalovaní nikdy nepopierali:
vysadilistromčekynaparceleKN-Cč.XXXX/X,ktoréslúžiliakoživýplotabránilivjejužívaní.Protiprávny
stav na parcele KN-C č. XXXX/X, uskutočnený vybudovaním plota na pozemku, ktorý je vo vlastníctve
Lesy SR š.p., čím zamedzili prístup na parcelu KN-C č. XXXX/X žalobcov i ďalších užívateľov parcely
KN-C č.XXXX/X, odstránili až po tom, čo sa žalobcovia museli domáhať pomoci od obce T., ktorá

žalovaných listom zo dňa 07.03.2014 vyzvala na odstránenie tohto protiprávneho stavu. Takéto konanie
žalovaných bránilo užívaniu predmetnej parcely KN-C č.XXXX/X ako prístupovej cesty a to dlhodobo;
takéto konanie žalovaných možno považovať za násilné konanie podielových spoluvlastníkov, ako to
má na mysli ustanovenie §142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalovaných, pre ktoré by nemal
súd podielové spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať, je účelové. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,

že k týmto nehnuteľnostiam majú žalovaní prístup z obecnej cesty. Práve žalovaní svojou činnosťou
zamedzili v užívaní parciel č. KN-C XXXX/X aj iným vlastníkom v tejto lokalite, ako to vyplýva z výpovede
svedkyne B. O., vlastníčky nehnuteľnosti parcely č.KN-C XXXX/X, XXXX/X a stavby na nej postavenej.
To, že v súčasnosti je vytvorený taký stav, že žalobcovia môžu užívať predmetnú nehnuteľnosť na účel
cesty, ktorému mala vždy slúžiť a slúžila aj pred vznikom podielového spoluvlastníctva strán sporu, je len

zásluhou žalobcov. Vzhľadom na predchádzajúce konanie žalovaných je daný predpoklad, že nastane
opätovne protiprávny stav, ktorý znemožní žalobcom spornú parcelu užívať v súlade s jej účelom.
Neobstojí argumentácia, že obvyklé spôsoby užívania nehnuteľnosti možno riešiť aplikáciou §139 OZ.
Nemožno od žalobcov ako spoluvlastníkov požadovať, aby opätovne a sústavne naprávali konanie
žalovaných spôsobom podľa §139 OZ. V spore neboli preukázané také významné skutočnosti, ktoré

by uvedené spoluvlastnícke nezhody zoslabovali do takej miery, že by nebol dôvod na použitie §142
ods. 2 OZ. Existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa musí byť natoľko závažná, aby nimi bola
odstránená výnimočnosť zamietnutia návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva; v
tomto spore tieto skutočnosti preukázané neboli. Prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov maldostatočne preukázané splnenie podmienok pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
podľa žaloby.

3. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. Neobstojí tvrdenie
žalobcov v odvolaní, že žalovaní sústavne vytvárali protiprávny stav, ktorý bol odstránený vždy po
intervencii žalobcov, ako ani tvrdenie, že konanie žalovaných bolo takej povahy, že ho možno považovať
za násilné konanie podielových spoluvlastníkov v zmysle §142 ods. 1 OZ. Žalobcovia ako podieloví
spoluvlastníci mali možnosť domáhať sa ochrany svojich zákonných spoluvlastníckych práv a to najmä

s ohľadom na charakter sporného pozemku, ktorý slúžil, slúži a aj bude slúžiť žalobcom i žalovaným,
ako i ďalším fyzickým osobám, užívajúcim tento pozemok výlučne ako prístupovú cesta a to v súlade s
§139 v spojení s §4 a §5 OZ, hoci aj súdnou cestou.
Súd prvej inštancie správne vyhodnotil dôvody hodné osobitného zreteľa podľa §142 ods. 2 OZ;
tvrdenie žalobcov v odvolaní, že k nehnuteľnostiam v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a ďalších
fyzických osôb - 7 spoluvlastníkov, majú žalovaní prístup z obecnej cesty, sa nezakladá na pravde.

Naopak, z ohliadky na mieste samom jednoznačne vyplynulo, k čomu dospel aj súd prvého stupňa ako
ku skutkovému zisteniu, že obecná cesta je nad úrovňou pozemku parcely č. XXXX/X, na ktorej sa
nachádza rekreačná chata v podielovom spoluvlastníctve žalovaných a ďalších spoluvlastníkov týchto
nehnuteľností, pričom výškový rozdiel predstavuje 1,5 m v teréne, taktiež sa tu nachádza vysoký smrek
cca 10 m a živý plot z nižších smrekov.

Poukázali na skutočnosť, že nie je pravdou tvrdenie žalobcov v odvolaní, že aplikáciou §139 OZ by
žalobcovia opätovne a sústavne naprávali konanie žalovaných. Žalobcovia tu zrejme mali na mysli
konanie, smerujúce k obmedzeniu výkonu ich spoluvlastníckych práv. Takéto tvrdenie žalobcov je len
ich ničím nepodloženou fikciou. Naopak, aj súd prvého stupňa mal preukázané, že žalovaní potom, čo
ich žalobcovia prostredníctvom obce a následne súdu upozornili, že nesúhlasia s takýmto stavom, aj

keď s oneskorením, ale tento vadný stav odstránili a v čase rozhodovania súdu dlhodobo preukázateľne
nebrániližalobcomanitretímosobámvužívanítohtopozemku,pričomsvojesprávanieodôvodniliústnou
dohodou o deľbe pozemku čo do úžitku. Žalovaní sa z daného stavu poučili a považujú za neprimerané,
aby im bol zo strany žalobcov bezdôvodne a bez jediného dôkazu podsúvaný zlý úmysel opätovného a
sústavného porušovania spoluvlastníckych práv žalobcov.

Navrhli, aby odvolanie žalobcov v celom rozsahu odvolací súd zamietol, priznal žalovaným titulom trov
právneho zastúpenia trovy odvolacieho konania.

4. Žalobcovia na výzvu krajského súdu už na vyjadrenie žalovaných nereagovali.

5. Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte aj „C.s.p.“); podľa §470 ods. 1 C.s.p., ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania, začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa §470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania, začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov podľa §34 C.s.p.,

preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) len v rozsahu
odvolania podľa §379 C.s.p. z dôvodov, vymedzených v odvolaní (§380 ods. 1 C.s.p.) a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako správny potvrdil.

7. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo

výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky, uvedené v odvolaní, ako aj

predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie. Stotožňuje sa so
skutkovými aj právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku a v
zmysle §387 ods. 1,2 C.s.p. na tieto poukazuje; súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazovdospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a
súčasne vec správne právne posúdil.

9. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobcovia na základe kúpnej zmluvy, zavkladovanej dňa
24.10.2005, kúpili od G.. Q. M. sporné nehnuteľnosti o veľkosti 1 k pozemku parcela registra „C“ č.
XXXX/X o výmere 184m2 - druh pozemku zastavané plochy, pozemok parcela registra „C“ č. XXXX/
X trvale trávnatý porast o výmere 85m2, vzniknutý z pôvodnej parcely C-KN č. XXXX trvale trávnaté
porasty o výmere 175m2, vytvorenej geometrickým plánom č. 59/2005 zo dňa 08.07.2005, overeného

Správou katastra W. W. dňa 27.07.2005 pod č. 638/05, parcela registra „E“ č. XXXX/X o výmere 297m2
trvale trávnatý porast, nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., obec T., okres W. W., zapísaných na
LV č. XXXX. Nehnuteľnosť - zastavané plochy a nádvoria, C-KN č.XXXX/X o výmere 184m2, zapísaná
na LV č. XXXX pre katastrálne územie a obec T., okres W. W., nadobudli žalobcovia kúpnou zmluvou
č. V 4134/2005 zo dňa 24.10.2005 - položka zmien 335/2005 o veľkosti 1 a žalovaní kúpnou zmluvou
č. V 4179/2005 zo dňa 24.10.2005, zapísaná pod položkou zmien č. 334/2005 taktiež v jednej polovici.

Ako uviedli žalobcovia v žalobe, a žalovaní v priebehu sporu potvrdili, vlastnícke právo k uvedenej
parcele nadobudli za účelom zabezpečenia nerušeného prístupu ku svojim nehnuteľnostiam. Uvedenú
parcelu využívali ako prístupovú cestu aj ďalší vlastníci nehnuteľnosti a to dlhodobo ešte predtým,
ako ju žalobcovia spolu so žalovanými nadobudli do podielového spoluvlastníctva, pretože táto parcela
tvorí jedinú prístupovú cestu nielen pre ich nehnuteľnosti, ale aj nehnuteľnosti vo vlastníctve F.. B.

O., ktorá má postavenú na parcele C-KN č.XXXX/X rekreačnú chatu súpisné číslo XXX, zapísanú
na LV č. XXX Okresného úradu W. W., odbor katastrálny. Tieto skutočnosti potvrdila F.. B. O. ako
svedkyňa na pojednávaní pred súdom (č.l. 53 zo dňa 10.04.2015). Pokiaľ žalovaní ohradili časť
svojej nehnuteľnosti vytvorením živého plota z ihličnatých stromčekov a závorou, žalobcovia im tieto
skutočnosti nevytýkali (aspoň to z obsahu spisu nevyplýva). Nesúhlas vyjadrili cestou obecného úradu

prvýkrát pred podaním žaloby v roku 2014, na základe čoho obec T. vyzvala žalovaných k odstráneniu
zrejmého zásahu do pokojného stavu (č.l. 14 spisu); na výzvu žalovaní reagovali odstránením závory,
akoajpresadenímstromčekov.Tvrdeniežalobcov,ževyzvaližalovaných,abyodstránilioplotenievýzvou
(zo dňa 19.09.2013 - č.l. 16) žalobcovia nepreukázali, resp. žalovaní uviedli, že zrejme vznikla situácia,
že im nebola doručená výzva vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia doručovali výzvu na adresu v

O. XX a nie na S. 7, kde majú pobyt od roku 1995. Uvedené potvrdzuje aj, že žaloba bola podaná
proti žalovaným s uvedením adresy v W. W., O. XX, pričom z obsahu spisu vyplýva, že už od roku
1995 žalovaní majú trvalé bydlisko na ulici S. X v W. W. a nie v O. č. XX (č.l. 90, aj č.l. 6 - adresa
vo výpise z LV č. XXXX, predložená žalobcami). Akonáhle sa žalovaní dozvedeli, že žalobcovia majú
výhrady voči ich závore ako aj oploteniu vo forme živého plota, pristúpili k riešeniu a od tej doby k sporom

ohľadne prístupu do nehnuteľnosti žalobcov žalobcami ako aj tretími osobami nedošlo. Tieto skutočnosti
potvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa F.. B. O., ako aj zástupkyňa obce T., vypočutá na ohliadke - Q.
O. (viď č.l. 89 spisu), ktorá uviedla, že problém zabránenia vstupu na pozemok bol odstránený, preto aj
ona považovala vec za vybavenú v podstate dňom 31.12.2014, kedy obdržala od právneho zástupcu
žalovaných písomné stanovisko o vyriešení problému.

Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní ako podieloví spoluvlastníci užívajú nehnuteľnosť v súlade s účelom,
na ktorý bola nehnuteľnosť vytvorená a na ktorý ju ako spoluvlastníci spolu so žalobcami nadobudli
do podielového spoluvlastníctva, pričom žiadnym spôsobom nebránia užívaniu vlastníckeho práva
žalobcom.

10. Podstata odvolacej námietky žalobcov spočíva v tvrdení, že žalovaní 1/, 2/ majú prístup k svojim
nehnuteľnostiam aj z obecnej cesty a že žalovaní svojou činnosťou zamedzili v užívaní parcely č. KN-
C XXXX/X aj iným vlastníkom v tejto lokalite; uvedené malo vyplynúť z výpovede svedkyne F.. B. O.,
vlastníčky nehnuteľnosti parcely č. KNC XXXX/X, XXXX/X a stavby na nej postavenej; žalovaní vytvorili
taký stav, že žalobcovia nemôžu užívať predmetnú nehnuteľnosť na účel cesty, ktorému mala vždy slúžiť

a slúžila aj pred vznikom podielového spoluvlastníctva účastníkov konania; v konaní neboli preukázané
také významné skutočnosti, ktoré by spoluvlastnícke nezhody zoslabovali do takej miery, že by nebol
dôvod na použitie ustanovenia §142 ods. 2 Občianskeho zákonníka; správanie sa žalovaných možno
považovať za násilné; dôvody hodné osobitného zreteľa, uvádzané v odôvodnení rozsudku súdu prvej
inštancie, podľa odvolateľov neexistujú.

Odvolanie nie je dôvodné.

11.V zmysle platnej právnej úpravy, z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva
vlastníckych práv, založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvekspoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto
právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom
vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr

zruší (zákon exemplifikatívne neuvádza dôvody, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť),
a potom v tom istom konaní vykoná jeho vyporiadanie; pritom je povinný postupovať podľa zákonom
ustanoveného poradia; nie je síce viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi účastníkov konania, ale ani
on nemôže proti vôli spoluvlastníka prikázať mu za náhradu celú vec, len jej reálnu časť, zodpovedajúcu
výške jeho spoluvlastníckeho podielu.

Najprirodzenejším a najčastejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci
medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia
spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú nehnuteľnú vec (z technického aj právneho hľadiska) a že jej
rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď jej rozdelením vzniknú samostatné veci, slúžiace
ich vlastníkom aj naďalej spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu)
a rozdelenie je možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľnosti. Prvá možnosť vyporiadania

podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením podľa spoluvlastníckych podielov nevylučuje, aby
sa v prípadoch hodných osobitného zreteľa vyporiadanie reálnym rozdelením uskutočnilo pri plošnom
rozdelení inak, než v presnom pomere k spoluvlastníckym podielom (napríklad pri nerovnakej kvalite
vydelených častí, pri nerovnakých prístupových možnostiach a podobne); tieto nerovnosti treba vyjadriť
primeranou peňažnou náhradou, teda tzv. kombinovaným spôsobom vyporiadania.

Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú
náhradu; pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom a to nielen
rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému, resp. niektorým zo
zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, Občiansky zákonník v §142 ods.

1 druhá a tretia veta zakotvuje tri kritéria: veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a
prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom (tzv. objektívne
predpoklady). Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec (nie jej
podiel), tento spôsob vyporiadania prichádza do úvahy len vtedy, keď aspoň jeden zo spoluvlastníkov
prejavuje o celú vec záujem; subjektívnym predpokladom tohto spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva

je teda súhlas spoluvlastníka, ktorému má byť vec prikázaná a jeho solventnosť (má dostatok financií
na vyplatenie svojho podielu - pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 22Cdo/1346/2002, aj Ústavný súd ČR
III. ÚS 687/2004).
Nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov podľa podielov je najmenej častá
forma vyporiadania podielového spoluvlastníctva; prichádza do úvahy len tam, kde vec nemôže byť

reálne rozdelená ani prikázaná spoluvlastníkovi, lebo žiadny zo spoluvlastníkov nemá o ňu záujem.
Napriek zásade, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, je
možné výnimočne spoluvlastníctvo nezrušiť a nevyporiadať; súd návrh zamietne len v prípade, keď
nemožno zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením veci. Súčasne však pre
taký postup súdu musí byť splnená ďalšia podmienka - existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Tieto dôvody musí súd v každej veci veľmi starostlivo skúmať a zaobstarať si o nich spoľahlivé skutkové
podklady a vždy spravodlivo posúdiť s prihliadnutím na dôležitosť jednotlivých sporných záujmov a na
celkovú povahu konkrétneho prípadu.

12. V prejednávanej veci okresný súd postupoval v súlade so zákonom a zisteným skutkovým stavom.

Súc viazaný právnym predpisom zisťoval možnosti rozdelenia nehnuteľnosti; za tým účelom nariadil vo
veci ohliadku na mieste samom, zo záveru ktorej vyplynulo, že nehnuteľnosť - spornú parcelu - nemožno
reálne rozdeliť v zmysle výšky spoluvlastníckych podielov jednotlivých strán konania, pretože by sa tým
potrel účel tohto pozemku, pre ktorý ho žalobcovia kupovali a chceli užívať, t.j. účel prístupovej cesty
k ich domu. Rozdelenie po dĺžke by totiž vytvorilo stav, kedy by v jednej z polovíc pozemku cca 1,7 m

širokého nebol možný v hrboľatom nespevnenom teréne prístup motorovými vozidlami a už vôbec nie
nákladnými motorovými vozidlami. Rozdelenie po dĺžke by predstavovalo rovnaký stav, aký panoval aj
doposiaľ a s ktorým žalobcovia prejavovali nesúhlas, keďže im bránil prístupu z cesty (je zrejmé, že
predná časť parcely by musela pripadnúť do vlastníctva žalovaných a až zadná časť bližšie k rodinnému
domu žalobcov do vlastníctva žalobcov).

Druhý spôsob vyporiadania po zrušení podielového spoluvlastníctva neprichádzal do úvahy, pretože
ak by sa žalobcovia stali výlučnými vlastníkmi predmetného pozemku, vznikli by ďalšie spory ohľadom
práva prechodu k iným nehnuteľnostiam v danej lokalite, keďže predmetný pozemok predstavuje
prístupovú cestu nielen pre strany sporu k ich domovým nehnuteľnostiam, ale aj k pozemkom anehnuteľnostiam - rekreačným chatám ďalších osôb (napríklad svedkyne O.). Okrem žalovaných chata
postavená na parcele č. C-KN XXXX/X na LV č. XXX (č.l. 80 spisu) je vedená aj na ďalšie osoby (G..
F. D. a G.. N. D., rod. X. v 1, P. X. v 1, G.. U. X. a N. X. v 1). Ako bolo zistené na ohliadke vykonanej

súdom dňa 07.07.2015 (č.l. 89 a nasledujúce spisu), žalovaní užívajú spodnú časť nehnuteľnosti, ktorá
sa nachádza v teréne výrazne nižšie než je prístupová cesta a pozemok, ktorý predstavuje prístup do
tejto časti chaty, je oddelený od prístupovej cesty vysokými stromami a nachádza sa tam aj hospodárska
budova. Vystavanie samostatného prístupu v tejto časti pre žalovaných by predstavovalo neprimeraný
zásah do ich vlastníctva, ako aj vlastníctva ostatných spoluvlastníkov pozemku a chaty a na druhú stranu

by žalobcovia aj tak neužívali predmetný pozemok na iné účely, než ako prístupovú cestu. Odvolací
súd súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že výkon práva žalobcov v tomto smere by potom
predstavoval šikanu voči žalovaným, ktorej nemienil poskytnúť ochranu. Hoci žalobcovia prejavovali
ochotu aj schopnosť vyplatiť žalovaným za ich podiel sumu 2 530 Eur, súd správne neprihliadol na túto
skutočnosť a skúmal dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré ho napokon viedli k zamietnutiu žaloby v
plnom rozsahu (R 41/1988).

13. Krajský súd sa s konštatovaním súdu prvej inštancie ohľadom definície dôvodov hodných
osobitného zreteľa stotožňuje. Zákon kategóriu dôvodov hodných osobitného zreteľa žiadnym
spôsobom nedefinuje, naplnenie tohto pojmu obsahom ponecháva na súdnu prax (R NS SR sp.zn.
22Cdo/2288/2003, R NS SR 100/1999). Jednoznačne musí ísť o také skutočnosti, ktoré majú taký

význam a intenzitu, že keby ich nebolo, súd by žalobe vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré súd nezruší a nevyporiada podielové spoluvlastníctvo podľa §142 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sú okolnosti prevažne subjektívneho charakteru tak na strane žalovaných ako aj na strane
žalobcov, ktoré súd musí v konaní skúmať vzhľadom na kontradiktórne postavenie sporových strán. Ide
najmä o zdravotný stav, vek, sociálnu situáciu, stav odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti,

nedostatok možnosti uspokojovať svoje potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť či už povahy
materiálnej - citové vyplývajúce z dĺžky času, po ktorú vec užíva alebo dané osobou, od ktorej vec
nadobudol alebo s ktorou ju užíval, alebo aj materiálne - zárobkové možnosti, množstvo finančných
prostriedkov vynaložených na získanie nehnuteľnosti či na jej zveľadenie alebo rekonštrukciu. Dôvody
hodné osobitného zreteľa musia spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri nich záujem žalovaných

ponechať si spoluvlastnícky stav v nezmenenej podobe sa v porovnaní so záujmom žalobcov zrušiť
podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci podľa uvedeného
ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a zadovážil si dostatok
podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním spoluvlastníctva. Tu je
potrebné uviesť, že v dôvodoch osobitného zreteľa sú zahrnuté aj dobré mravy (§3 OZ); §142 ods. 2 OZ

ako špeciálne ustanovenie vo vzťahu k §3 OZ jeho použitie vylučuje (NS ČR sp.zn. 22Cdo/704/2005;
staršia judikatúra - pred 01.04.1983 - pripúšťala možnosť žalobu zamietnuť aj za použitia §3 OZ - R
1/1989); teda v prípade, že zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením
veci neprichádza do úvahy, súd môže návrh zamietnuť len po zistení dôvodov hodných osobitného
zreteľa.

14.V prejednávanej veci spornú nehnuteľnosť predstavuje parcela č. KN-C XXXX/X, vedená ako
zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, evidovaná na LV č. XXXX v katastrálnom území T., ktorá
v reále predstavuje prístupovú cestu k nehnuteľnostiam v spoluvlastníctve žalobcov a žalovaných, ako
aj k nehnuteľnosti ďalších osôb. Žalobcovia aj žalovaní spornú nehnuteľnosť nadobudli do podielového

spoluvlastníctva kúpnou zmluvou v roku 2005. Žalobcovia si v rokoch 2003 až 2005 postavili rodinný
dom na parcele C-KN XXXX, pričom v čase stavby mali od hlavnej cesty prístup cez parcelu C-KN XXXX/
X, ktorá je vlastnícky vedená na Lesy SR, š.p., a využívali ako prístupovú cestu aj rozhranie pozemkov
vo vlastníctve žalovaných, parcelu č. C-KN XXXX/X, C-KN XXXX/X a C-KN XXXX/X, ako aj parcely
vo vlastníctve F.. B. O. č. C-KN XXXX/X. Za účelom vyriešenia prístupu k svojej parcele spoločne so

žalovanými kúpili do podielového spoluvlastníctva každý v jednej polovici v režime BSM parcelu C-KN
XXXX/X, ktorá je predmetom tohto sporu.

15.Tvrdenie žalobcov, že žalovaní im od počiatku, t.j. ihneď po kúpe predmetnej nehnuteľnosti do
podielového spoluvlastníctva, zamedzili cez ňu prístup a ohradili ju živým plotom a závorou, pričom oni

s týmto nesúhlasili a namietali voči tomu, nebolo preukázané. Svoj nesúhlas s takýmto stavom začali
preukázateľne prejavovať až v roku 2014, t.j. 9 rokov po nadobudnutí nehnuteľnosti do podielového
spoluvlastníctva a to tesne pred podaním žaloby na súd. Sami dlhodobo trpeli takýto stav a nepodnikli
voči tomu žiadne relevantné kroky; naopak, žalovaní hneď potom, ako ich žalobcovia prostredníctvomobce T. vyzvali k odstráneniu protiprávneho stavu, vadný stav odstránili a teda aj v čase rozhodovania
súdu dlhodobo preukázateľne nebránili žalobcom ani tretím osobám v užívaní tohto pozemku slúžiaceho
ako prístupová cesta. Keďže vyhovením žalobe samej by vznikol stav, ktorý by vyvolal ďalší súdny

spor a síce nie žalovaní, ale žalobcovia by mohli brániť prístupu k nehnuteľnostiam žalovaným
ako aj tretím osobám, čo v konečnom dôsledku predstavuje dôvody hodné osobitného zreteľa,
odôvodňujúce zamietnutie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, ako to
podrobne odôvodnil okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, odvolací súd sa stotožňuje s týmto
konštatovaním a má za to, že je potrebné ponechať predmetný pozemok v podielovom spoluvlastníctve

z dôvodu, aby aj naďalej slúžil ako prístupová cesta nielen stranám konania, ale aj ďalším osobám. Po
náležitom zhodnotení všetkých okolností je možné dôjsť k jedinému záveru, že záujem na zachovaní
spoluvlastníctva strán sporu prevyšuje záujem žalobcov na tom, aby spoluvlastníctvo zaniklo.

16. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že okresný súd správne rozhodol, vychádzal zo správne
zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní; rozhodnutie je odôvodnené

v súlade s procesnými predpismi. Súd prvej inštancie správne konštatoval a vyhodnotil dôvody hodné
osobitného zreteľa.

17. Rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd potvrdil;
správny je aj výrok rozhodnutia o trovách konania, keďže procesné predpisy umožňujú rozhodnúť o

trovách konania, resp. o nároku na náhradu trov konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. (o
trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v spojení s §255 ods.
1 C.s.p. (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a v spojení s §262

ods. 1 C.s.p. (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí) tak, že v odvolacom konaní úspešní žalovaní majú nárok voči neúspešným žalobcom na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).