Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416206515
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:1416206515.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.IvanaKubínyihoačlenieksenátuMgr.
Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa (osoby povinnej výživou):
Ing. J. F., bytom L., R. XXXX/XA, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Z. J. s.r.o., so sídlom v J. L., X.
XXX, proti plnoletému dieťaťu: JUDr. G. F., bytom J. L., H. XXX/XXX-X, o návrhu osoby povinnej výživou
na zrušenie výživného, o odvolaní plnoletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica

zo dňa 10. apríla 2017, č. k. 8Pc/11/2017-30, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa Ing.
J. F. k plnoletej dcére JUDr. G. F., ktorá bola naposledy určená uznesením Okresného súdu Považská
Bystrica č. k. 5C/71/2011-64, zo dňa 21.11.2011, a to dňom 01.06.2016 a výrokom II. rozhodol, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 , §
78 ods. 1 Zákona o rodine. Vychádzal zo zistenia, že plnoletá dcéra navrhovateľa ukončila magisterské
štúdium v máji 2016, pričom od septembra 2016 nastúpila na doktorandské štúdium dennou formou.
Počas tohto štúdia plnoletá dcéra navrhovateľa poberá štipendium vo výške 540 eur mesačne. Súd bol
toho názoru, že schopnosť plnoletej dcéry navrhovateľa sa ma sa živiť nastala okamihom, kedy ukončila
druhý stupeň vysokoškolského štúdia, teda magisterské štúdium, čo bolo v máji 2016. Vzhľadom k tomu,

že navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť až od 01.06.2016, súd nepovažoval za potrebné
skúmať presný dátum ukončenia magisterského štúdia, keď sama plnoletá dcéra navrhovateľa potvrdila,
že k jeho ukončeniu došlo v máji 2016. Súd sa nestotožnil s obranou plnoletej dcéry navrhovateľa, že
z dôvodu doktorandského štúdia dennou formou nie je schopná sama sa živiť, keďže nepracuje, ani si
brigádnicky neprivyrába a že toto štúdium je potrebné považovať za jej prípravu na budúce povolanie,
nakoľko bez získania doktorandského titulu PhD. by nemohla učiť na vysokej škole. Súd konštatoval, že
plnoletá dcéra navrhovateľa už po ukončení magisterského štúdia sa mohla zamestnať a skutočnosť, že

študuje dennou formou v treťom stupni vysokoškolského vzdelávania nemôže byť dôvodom, pre ktorý
by mala vyživovacia povinnosť navrhovateľa trvať, zvlášť za situácie, keď pri tejto forme štúdia dostáva
mesačne štipendium v sume 540 eur. Podľa názoru súdu aj táto suma naznačuje, že je schopná sama sa
živiť napriek tomu, že sa nezamestnala a venuje sa len dennej forme doktorandského štúdia. Na trvanie
vyživovacej povinnosti navrhovateľa k plnoletej dcére nemá vplyv tvrdenie, že je možné, že v budúcom
roku štúdia môže byť štipendium nižšie. Súd ďalej uviedol, že navrhovateľ podal návrh na zrušenie

vyživovacej povinnosti voči dcére dňa 13.07.2016, pričom túto žiadal zrušiť spätne od 01.06.2016. I
keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom na plnoleté dieťa zmeniť len na návrh, neznamená to, že
by k zmene pomerov dôjsť od okamihu, kedy skutočne nastala zmena pomerov, a teda môže byť ajzmena pomerov pred podaním návrhu. Z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že k zmene súdneho
rozhodnutia o výživnom v zmysle zrušenia vyživovacej povinnosti je treba pristúpiť, na rozdiel od určenia
výživného, ktoré možno priznať plnoletému dieťaťu odo dňa začatia súdneho konania, vždy od okamihu,

keď sa zmenili pomery. V danom prípade došlo k zmene pomerov v máji 2016, preto navrhovateľ mohol
žiadaťozrušenievyživovacejpovinnostiod01.06.2016.Súdpretonávrhunavrhovateľa vcelomrozsahu
vyhovel. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súd odôvodnil ust. § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie plnoletá dcéra navrhovateľa JUDr. G. F.,

domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne sa
domáhala zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a zamietnutia návrhu. Namietala, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v rozhodnutí uviedol, že je pravdou, že nikde nepracuje,
nebrigáduje, iba študuje v dennej forme tretí stupeň vysokoškolského štúdia, napriek tomu zaujal názor,
že ukončením magisterského štúdia získala schopnosť sama sa živiť, preto návrhu vyhovel. Podľa jej

názoru takéto stanovisko nie je v súlade so Zákonom o rodine, nakoľko ona nikde nepracuje, všetky
odvody za ňu hradí štát, nemá možnosť sa zamestnať, keďže každý deň musí byť v škole a teda výklad
súdu považuje za nesprávny. Práve získaním vzdelania v treťom stupni vysokoškolského štúdia bude
mať širšie schopnosti uplatnenia sa v pracovnej oblasti. Bez ukončenia tretieho stupňa štúdia nie je totiž
možné pôsobiť na vysokej škole v pozícii pedagóga, ani postupovať vo vedeckej činnosti na pozíciu

docenta a profesora, o ktoré zamestnanie má záujem. Ak by boli tvrdenia súdu správne, muselo by sa
rovnako postupovať aj pri ukončení prvého stupňa štúdia, teda bakalárskeho, keďže právnická fakulta
garantuje, že takýto absolvent sa môže zamestnať a pracovne uplatniť v širokom spektre zamestnaní,
avšak stále sú zamestnania, na výkon ktorých je potrebné absolvovať aj magisterské štúdium. Je bežnou
a ustálenou praxou súdov, že plynulý prechod z prvého stupňa štúdia na druhý sa považuje za obdobie,

nazývané sústavná príprava na budúce povolanie a teda v tomto období trvá vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom. Rovnako je potrebné postupovať aj pri aplikácii uvedených ustanovení pri plynulom
prechode z druhého na tretí stupeň štúdia. Nepoprela, že poberá štipendium, táto suma však nie je
garantovaná, jej výplata môže byť pozastavená v prípade, ak si študent neplní svoje študijné povinnosti.
Mimo určeného výživného jej navrhovateľ nad jeho rámec ničím neprispieval, všetky výdavky hradila

jej matka, pričom od posledného určenia výživného jej výdavky výrazne stúpli.

3. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu plnoletej dcéry
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Je toho názoru, že
vysokoškolské štúdium tretieho stupňa nemožno považovať za sústavnú prípravu na povolanie, nakoľko

touto je ukončenie druhého stupňa. V tomto smere poukázal na zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, ktorý definuje sústavnú prípravu na budúce povolanie ako štúdium na strednej škole po
skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského
vzdelaniadruhéhostupňa.Dôvodom,prektorýsatretístupeňVŠužnepovažujezasústavnúprípravuna
povolanie je možné vidieť aj v tom, že počas tohto štúdia študent získava finančnú odmenu - štipendium,

pričom podľa § 4 ods. 2 zákona č. 417/2003 z.z. o pomoci v hmotnej núdzi sa za príjem považuje
aj štipendium. Ukončením magisterského štúdia získala plnoletá dcéra nepochybne schopnosť sama
sa živiť. Tvrdenia dcéry o tom, že získaním vzdelania v treťom stupni bude mať širšie schopnosti
uplatnenia sa v pracovnej sfére považuje pre dané konanie za právne bezvýznamné. Je nepochybné,
že nadobudnutím ďalšieho vzdelania bude mať dcéra väčšie možnosti pre uplatnenie sa na pracovnom

trhu, avšak z pohľadu vyživovacej povinnosti je to irelevantné. Pokiaľ dcére stúpli výdavky v súvislosti
s doktorandským štúdiom uviedol, že na jej strane nejestvuje objektívna prekážka , ktorá by jej bránila
v tom, aby si napr. našla prácu na kratší úväzok.

4. K vyjadreniu navrhovateľa plnoletá dcéra vo vyjadrení uviedla, že zotrváva na skutočnostiach,

uvedených v odvolaní a žiada mu vyhovieť. Nespochybňuje, že na niektoré zamestnania postačuje
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, avšak existujú aj povolania, na ktoré stačí stredoškolské alebo
vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, ale sú aj také povolania, na ktoré je potrebné vysokoškolské
vzdelanie tretieho stupňa, o ktoré má aj ona záujem. Navrhovateľ si odporuje, keď na jednej strane
tvrdí, že poberá postačujúce štipendium, na druhej strane tvrdí, že ak výška štipendia nepokrýva jej

zvýšené náklady, má si nájsť brigádu, resp. prácu popri škole. To by znamenalo, že takmer každý
stredoškolák, či vysokoškolák, ktorému s takýmto štúdiom vzniknú náklady, si ich má znášať sám a
uvedené nie je povinnosťou rodičov. Dodala, že je smutné, že navrhovateľ ju v štúdiu žiadnym spôsobom
nikdy nepodporil, je to jej matka, ktorá ju podporuje po všetkých stránkach, pričom má okrem nej eštejednuvyživovaciupovinnosť.Navrhovateľsapritomopätovneoženil,jekonateľomamajiteľomviacerých
firiem, výlučným vlastníkom bytu v L. a všetky finančné prostriedky používa výlučne na uspokojovanie
svojich potrieb.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku
(CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
dospelkzáveru,žerozsudoksúduprvejinštanciejepotrebnépodľa§387ods.1CSPakovecnesprávny
potvrdiť.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým
zrušil vyživovaciu povinnosť osoby povinnej výživou (navrhovateľa) Ing. J. F. k jeho plnoletej dcére
JUDr. G. F., naposledy určenú uznesením Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 5C/71/2011-64 zo
dňa 21.11.2011, s účinnosťou od 01.06.2016. Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru,
že súd prvej inštancie dospel k správnym zisteniam, vec správne právne posúdil a stotožňuje sa aj s

odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu v zmysle § 387 ods. 2 CSP.
Na zdôraznenie jeho správnosti odvolací súd dodáva nasledovné:

7. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné

samé sa živiť. Kedy nastane takýto faktický stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi
rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa,
schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby a majetkové pomery.

8. Odvolací súd posúdil pomery účastníkov a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej

inštancie, že ukončením magisterského štúdia na vysokej škole v máji 2016 nadobudla plnoletá dcéra
navrhovateľa schopnosť sama sa živiť. Za sústavnú prípravu na povolanie sa podľa platných právnych
predpisov ( napr. zákona o sociálnom poistení, zákona o prídavku na dieťa) považuje štúdium na
strednej škole po skončení povinnej školskej dochádzky alebo štúdium na vysokej škole do získania
vysokoškolského vzdelania druhého stupňa, pričom doktorandský študijný program, ktorý je študijným

programom tretieho stupňa, sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažuje. Súd prvej inštancie
správne ustálil schopnosť plnoletej G. samej sa živiť, a to od ukončenia magisterského štúdia, teda od
mája 2016, resp. od 01.06.2016, od ktorej doby žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére
navrhovateľ v podanom návrhu. Za tejto situácie boli splnené podmienky ust. § 62 ods. 1 Zákona o
rodine pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa (osoby povinnej výživou) k plnoletej dcére G..

Skutočnosti, na ktoré poukazovala plnoletá dcéra v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie, nemajú
vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti osoby povinnej výživou voči nej, a preto odvolací považoval jej
odvolanie za neopodstatnené.

9. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387

ods. 1,2 CSP potvrdil.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o
mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.Každýzúčastníkovsitedaznášasámtrovy,ktorévkonaníplatil.Odvolacísúdnezistilokolnosti,

ktoré by v danom prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie
predstavuje výnimku.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).