Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 9P/188/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617205617
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslava Šúleková

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4617205617.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou vo veci starostlivosti súdu o mal.

deti O. a to: U., nar. XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, Topoľčany, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: P. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. XX a Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., J. S. XXX/B , o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/213/2015 zo dňa 12.11.2015,
právoplatného dňa 20.11.2015, v časti výživného tak, že z v y š u j e vyživovaciu povinnosť matky
na mal. U. zo sumy 60 eur na sumu 100 eur mesačne a na mal. W. zo sumy 40 eur na sumu 80 eur
mesačne, u oboch s účinnosťou od 01.08.2017.

II. Zročné výživné za čas od 01.08.2017 do 30.11.2017 v sume 160 eur na mal. U. a v sume 160 eur na
mal. W., súd p o v o ľ u j e matke splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným
na každé z detí, pod následkom straty výhody splátok.

III. V ostatných častiach zostáva uvedený rozsudok n e z m e n e n ý .

IV. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Otec sa podaným návrhom domáhal zvýšenia výživného na mal. deti, na U. na sumu 160 eur a na W.
na sumu 140 eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2017 a návrh zdôvodnil tým, že jeho manželstvo s
matkou detí bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 20.11.2015, týmto rozsudkom boli maloleté deti zverené
do jeho osobnej starostlivosti a matka bola zaviazaná platiť výživné vo výške 100 eur mesačne. Od
tejto úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov na strane matky, preto navrhuje, aby súd jej
vyživovaciu povinnosť zvýšil na sumu 300 eur mesačne spolu na obidve deti.

2. Na pojednávaní doplnil návrh o písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že synovia už chodia na druhý
stupeň základnej školy, v dôsledku čoho sa zvýšili ich náklady, začali tiež športovať, preto im musel
kúpiť športovú obuv a mal. U. tri krát týždenne vozí do V. a späť na tréningy. Platil mu tento rok 400 eur
za zubný strojček a musel mu kúpiť nový mobil, keďže starý sa mu pokazil. Synom kúpil nové postele,
matrace, stoly so stoličkami na učenie. Matka sa na nákladoch na deti nepodieľa, neplatila ani určené
výživné, zaplatila ho až po pojednávaní jednorazovo, lebo hrozilo, že pôjde do väzenia a odvtedy zase
neplatí.Osynovsanezaujíma,zaposlednýroksiichvzaladokopynaosemhodín.Ozvýšenievýživného

žiada až teraz, keď má matka detí stály príjem a od detí vie, že má zariadený byt a kúpené nové auto.3.Matka s návrhom nesúhlasila z dôvodu, že jej finančná situácia jej nedovoľuje platiť vyššie výživné a aj
keby áno, otcovi by toľko peňazí nedala, lebo výživné nepoužíva na deti, ale pre seba a svoju priateľku.
Napríklad sa stalo, že deti mali roztrhané topánky, poslala im peniaze, ale otec im topánky nekúpil.

4. Kolízna opatrovníčka odporučila návrhu otca vyhovieť a matku zaviazať platením zvýšeného
výživného.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s pripojenými dokladmi,

správami, spisom tunajšieho súdu sp .zn. 9P/213/2015 a zistil tento skutkový stav:

6. Maloleté deti O. U. a W. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn. 9P/213/2015 zo dňa 12.11.2015, právoplatného dňa 20.11.2015 a týmto rozsudkom súd
zároveň pre čas po rozvode zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievať
na ich výživu a to na mal. U. sumou 60 eur a na mal. W. sumou 40 eur mesačne, s účinnosťou od

právoplatnosti rozsudku. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté zastupovať a spravovať ich majetok. Súd
zároveň upravil styk matky s deťmi tak, že je oprávnená stretávať sa s nimi každý párny týždeň v čase
od piatka od 16,00 hod. do nedele do 16,00 hod.

7. V čase rozvodu bol otec nezamestnaný, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, len rodinné prídavky na

deti spolu v sume 47,04 eur.

8. Matka bola v priebehu konania o rozvod manželstva zamestnaná v spoločnosti Y., s.r.o. O. od
13.10.2014 do 30.9.2015 na dobu určitú ako obuvníčka s priemerným mesačným zárobkom 300 eur,
podľa hodnotenia zamestnávateľa sa po nástupe do práve len veľmi ťažko zapojila do pracovného

pomeru, často vymeškávala z rôznych dôvodov a neprítomnosť v práci následne ťažko dokladovala a
v posledných dňoch jej vykazovali absenciu, čo bolo aj dôvodom nepredĺženia pracovného pomeru po
uplynutí doby určitej. Pracovnú morálku mala na nedostatočnej úrovni.

9. V čase rozvodu už účastníci nežili spolu, matka sa v septembri 2015 odsťahovala zo spoločnej

domácnosti, maloleté deti zostali bývať s otcom, kde žijú aj doposiaľ. Matka so zverením detí do osobnej
starostlivosti otca pre čas po rozvode súhlasila, keďže nemala vyriešenú bytovú otázku.
10. Otec v súčasnosti vykonáva živnosť v oblasti stavebníctva, jeho mesačný príjem z tejto činnosti
je podľa jeho vyjadrenia približne 600 eur. Daňové priznanie ešte nepodal, keďže s podnikateľskou
činnosťou začal tento rok. Býva s deťmi a priateľkou Q. S. v rodinnom dome, ktorého je výlučným

vlastníkom. Priateľka je slobodná, bezdetná, nezamestnaná, podľa vyjadrenia otca mu pomáha s
výchovou synov. Mesačné náklady na bývanie platí otec v sumách 50 eur za elektrinu, 50 eur za plyn,
za internet a televíziu 20 eur, za vodu 15 eur a ročne za komunálny odpad a domovú daň 80 eur. Za
vykurovaciu sezónu má náklady na drevo asi 700 eur.

11. Obidve deti navštevujú Základnú školu V., U. 6. ročník a W. 5. ročník, stravujú sa doma. Poplatky
v škole za pracovné zošity a rôzne iné poplatky, ako aj nákup ďalších školských potrieb, športových
potrieb a pod. je výlučne na otcovi, matka deťom okrem výživného, ktoré ani neplatí pravidelne, ničím
iným neprispieva. Otec má zvýšené výdavky na deti aj v súvislosti s ich zdravotným stavom, obidve
navštevujú odbornú ortopedickú ambulanciu kvôli plochým nohám a z toho dôvodu potrebujú špeciálnu

obuv. U. nosí zubný strojček, za ktorý otec platil 400 eur.

12 .Matka je v súčasnosti zamestnaná v spoločnosti W. F. s.r.o. P. B., kde priemerne mesačne zarába
530 eur, má aj exekučné zrážky z dôvodu, že nesplácala pôžičku, ktorú jej poskytla Tatrabanka, a.s. vo
výške 1500 eur pred dvomi rokmi. Pôžičku si matka podľa jej vyjadrenia vzala po rozvode manželstva

z dôvodu, aby mala na stravu pre deti, keď boli u nej, lebo otec im nedal najesť. Peniaze, ktoré jej otec
detí dal po rozvode z dôvodu vyporiadania BSM v sume 12.000 eur použila na nákup zariadenia bytu. V
súčasnosti býva s priateľom X. S. v prenajatom trojizbovom byte v V., kde je mesačné nájomné 380 eur,
ktoré platia s priateľom na polovicu. Priateľ pracuje u toho istého zamestnávateľa ako ona, je rozvedený,
má jednu vyživovaciu povinnosť na syna vo výške 100 eur mesačne.

13. Podľa dohody o vyporiadaní BSM uzavretej medzi rodičmi dňa 27.11.2015 , otec nadobudol do
svojho výlučného vlastníctva rodinný dom s pozemkom v obci G., s tým, že na vyrovnanie podielu
matke vyplatil sumu 12.000 eur a matka získala do výlučného vlastníctva osobné motorové vozidlo FordFiesta rok výroby 2012 v hodnote 7.500 eur. Otec sa zaviazal vyplatiť pôžičky, ktoré získali od rodinných
príslušníkov a známych na nehnuteľnosť, ktorých celkový zostatok ku dňu vyporiadania bol v sume
30.000 eur.

14. Podľa oznámenia OR PZ Topoľčany zo dňa 16.11.2017, matka je budúcou držiteľkou a vlastníčkou
motorového vozidla Q. rok výroby 2006, A., ktoré bolo dňa 18.1.2017 odhlásené z predošlého
držiteľa vozidla na matku, ale táto do dnešného dňa vozidlo neprihlásila na dopravnom inšpektoráte v
Topoľčanoch.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

18.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

25. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola v roku 2015,

došlo k takej zmene pomerov u účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom,
pretože maloleté deti vyrástli, navštevujú už druhý stupeň základnej školy, majú tiež zdravotné problémy,
s čím má otec zvýšené výdavky na doplácanie za zubný strojček, špeciálnu ortopedickú obuv a podobne.
U matky došlo k zmene pomerov v tom, že je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, jej príjem
sa oproti poslednej úprave výživného zvýšil. Otec je takisto zárobkovo činný, pracuje ako živnostník v

oblasti stavebníctva.26. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že návrh otca na zvýšenie výživného je
dôvodný a preto s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby detí, zárobkové a majetkové pomery
rodičov zvýšil vyživovaciu povinnosť matky u každého z detí o 40 eur mesačne.

27. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj na to, že otec sa na výžive a opatere detí podieľa nielen finančne,
ale aj osobnou dennou starostlivosťou o ne. Naproti tomu, matka okrem výživného, ktoré ani neplatí
pravidelne, sa výchove svojich synov nijako inak nepodieľa, nemá s nimi pravidelný kontakt, nevyužíva
na stretnutia s nimi ani rozsah súdom upraveného styku.

28. Podľa názoru súdu je takto upravená výška výživného primeraná potrebám mal. detí a súčasne je
v možnostiach a schopnostiach matky takto zvýšené výživné na mal. deti platiť, zvlášť, keď sa nijako
inak na ich životných nákladoch nepodieľa, pravidelne sa s nimi nestretáva, pričom za posledný rok s
nimi bola len v minimálnom rozsahu, podľa tvrdenia otca dokopy osem hodín, čo matka nepoprela a
nezáujem o deti zdôvodňovala pracovnou vyťaženosťou a doposiaľ nevyriešenou bytovou otázkou.

29. Pri rozhodovaní o výživnom je súd povinný skúmať schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného rodiča, pričom súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

30. V danom prípade podľa názoru súdu povinná matka má aj také výdavky, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť, ako je nájom za trojizbový byt, hoci matka je sama, teda postačoval by jej na bývanie aj byt
rozlohovo menší a tým aj lacnejší, ďalej kúpa ďalšieho motorového vozidla, hoci po rozvode dostala
auto z BSM a zadlženie sa, hoci po rozvode ju otec vyplatil v rámci vyporiadania BSM. Povinný rodič
si musí byť vedomý, že výživné pre maloleté deti má prednosť pred jeho ďalšími výdavkami a preto má

starostlivo zvažovať svoje výdavky, správať sa finančne zodpovedne, aby sa zbytočne nezadlžoval a
tým zmenšoval svoje finančné možnosti.

31. Výživné súd zvýšil s účinnosťou od 01.08.2017, pretože v tomto mesiaci už mal otec zvýšené
výdavky v súvislosti s nástupom detí do školy od septembra, keď im musel nakúpiť potrebné veci, ako

oblečenie,obuv,prezuvky,školsképomôckyapodobne,apretojezročnévýživnéodvtedydo30.11.2017
v sume 160 eur u každého z detí.

32. Súd matke povolil zročné výživné splatiť v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným
na každé z detí s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh.

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá
nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania,
pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch
vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom
uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.