Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/218/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813211579
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813211579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu O. Ď., U. S. XXX, zastúpeného
JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom, Rožňava, Cyrila a Metoda 4, proti žalovanej Union zdravotná
poisťovňa, a. s., Bratislava, Bajkalská 29/A, IČO: 36 284 831, o zaplatenie 1 786,64 € s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku 9C/495/2013-116 z 18.10.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanej sa p r i s u d z u j e náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a náhradu trov konania stranám sporu
nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal, čím ju odôvodnil,
čo žalovaná, ktorá so žalobou nesúhlasila, považovala ju za nedôvodnú, uviedla, čo žalobca v
ústnom vyjadrení na pojednávaní uviedol (tvrdil), čo v konaní vypočutá svedkyňa W. Ď., manželka
žalobcu, k veci uviedla (tvrdila, resp. potvrdila), čo k výpovedi žalobcu a svedkyne žalovaná uviedla
a, že sa oboznámil s obsahom nasledovných listinných dôkazov: Uviedol, čo vyplýva z prihlášky
na zmenu zdravotnej poisťovne z 20.9.2006 (čl.53 prílohová obálka spisu), z oznámenia poistenca
- platiteľa poistného s uvedením údajov žalobcu, z oznámenia poistenca - platiteľa poistného, zo

stanoviska žalovanej z 15.6.2015, z výpisu z účtu poistenca - žalobcu predloženého žalovanou, z
výkazu nedoplatkov č.1110022358 zo 4.7.2011 (právoplatného a vykonateľného 27.7.2011), z pripojenej
doručenky o doručovaní výkazu nedoplatkov č.1110022358 žalobcovi, z pripojeného spisu Okresného
súdu (ďalej len OS) Rožňava 9Er/754/2011 - EX 11217/2011, z vyžiadaného spisu súdneho exekútora
(ďalej len exekútor) JUDr. Mateja Kršiaka EX 11217/2011, z výkazu nedoplatkov č.1300046738, z
doručenky o doručovaní výkazu nedoplatkov č.1300046738 žalobcovi, z príjmového pokladničného
dokladu P1304900273 z 5.4.2013 predloženého žalovanou, zo splnomocnenia z 21.8.2013 daného

splnomocniteľom O.. Ď., C..XX.X.XXXX - žalobcom, U. S. XXX, splnomocnencovi O. Ď., C..XX.X.XXXX,
U. S. XXX a z čestného vyhlásenia poistenca - žalobcu zo 6.9.2013. Citujúc znenie § 3 ods.2,§ 4
ods.1,§ 5 ods.2,§ 7 a § 23 ods.2 písm. c) Zák.č.580/04 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene
zákona o poisťovníctve, ďalej uviedol: Vykonaným dokazovaním, výsluchom žalobcu, svedkyne W..
Ď., oboznámením sa s písomnými vyjadreniami žalovanej a obsahom uvedených listinných dôkazov
dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V konaní bolo preukázané, že u žalobcu verejné
zdravotné poistenie vzniklo podľa § 4 zák.č.580/04 Z. z. Do 31.12.2006 žalobca bol poistený v

poisťovni Sideria - zdravotná poisťovňa. Na základe predchádzajúcej dohody a súhlasu žalobcu,
prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne podala za žalobcu jeho manželka W.. Ď. 20.9.2006, ktorá
skutočnosť vyplýva z výpovede svedkyne W.. Ď.. Túto skutočnosť žalobca akceptoval, nakoľko z jeho
výpovede vyplýva, že v januári 2007 pred odcestovaním do zahraničia chcel sa odhlásil z poistenia užalovanej. Následne oznámeniami doručenými žalovanej 26.3. a 6.9.2013 oznamoval zmenu platiteľa
poistného, sám sa označil za samoplatcu. Za obdobie od 1.1.2007 až do r.2012 čerpal zdravotnú
starostlivosť, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z účtu poistenca a bol kapitovaný u všeobecného lekára

pre dospelých B.. X. V. -O., ktorej žalovaná uhrádzala mesačné kapitačné platby, ktorá skutočnosť
vyplýva z potvrdenia o hradení týchto platieb, predloženého žalovanou. Uvedeným správaním sa a
čerpaním zdravotnej starostlivosti žalobca potvrdil existenciu svojho poistného vzťahu u žalovanej,
teda je možné dospieť k záveru, že od 1.1.2007 bol poistencom žalovanej. Z tohto poistného vzťahu
vyplývali pre žalobcu oprávnenia, ktoré využíval (čerpanie zdravotnej starostlivosti), ale aj povinnosť

vypočítať platiť a odvádzať preddavok na poistné. Žalobca si túto povinnosť nesplnil a preto žalovaná
si uplatnila dlžné poistné vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné na verejné zdravotné
poistenie a úroky z omeškania výkazmi nedoplatkov, ktoré mu boli riadne doručené, čo vyplýva z
jednotlivých doručeniek o doručení zásielok obsahujúcich výkazy nedoplatkov. Dokladom o doručení
písomnosti je doručenka, ktorá má povahu verejnej listiny, preto vychádza z údajov na doručenke,
ktoré zachytávajú postup pri doručení a kým nie je preukázaný opak, považuje údaje na doručenke za

pravdivé. Žalobca síce spochybňoval správnosť údajov uvedených na doručenke (namietal, že zásielky
neprevzal), avšak nepredložil mu dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia. Proti doručeným výkazom
nedoplatkov poistného neboli podané námietky, stali sa exekučnými titulmi (ďalej len titul). Na základe
titulu - výkazu nedoplatkov č.1110022358 zo 4.7.2011 bola vykonaná exekúcia na sumu 1 402,45
€ a trov exekúcie v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/754/2011 OS Rožňava a sp. zn.

exekútora EX 11217/2011. Zásielky doručované žalobcovi, ako povinnému v exekučnom konaní, boli
uložené na pošte a nakoľko neboli vyzdvihnuté v úložnej lehote, boli vrátené exekútorovi, čo potvrdzuje
správanie sa žalobcu ohľadom preberania doručovaných zásielok, ktoré vo svojej svedeckej výpovedi
uviedla jeho manželka W.. Ď., ktorá vypovedala, že najprv vždy zisťovali od koho je daná zásielka
a na základe toho po telefonickom rozhovore so žalobcom sa rozhodli, či zásielku prevezmú alebo

nie. Takéto správanie je možné jednoznačne hodnotiť ako účelové, v snahe vyhnúť sa preberaniu
doručovaných zásielok. Prikázaním pohľadávky z účtu povinného bola vymožená suma 1 552,00 €.
Z obsahu spisu exekútora vyplýva vyúčtovanie vymoženej sumy k 23.12.2011 tak, že suma 1 402,45
€ pozostávala z istiny 1 320,90 € a úrokov z omeškania 81,55 € a z predbežných trov exekúcie
475,20 €. Nie je pravdou, že žalobca nevedel o tom, že voči nemu prebieha exekučné konanie, o čom

svedčí e-mailová komunikácia, podľa ktorej oznamoval exekútorovi svoju adresu v Írsku, ako aj to, že
prikázaním z účtu povinného - žalobcu bola exekučne vymožená iba časť vymáhanej sumy - istina,
úroky a časť trov exekúcie 21.11.2011 a po úhrade celkových trov exekúcie bola exekúcia ukončená
23.12.2011. Exekútor vrátil súdu poverenie s uvedením, že exekučné konanie sa skončilo vymožením
pohľadávky, prísl. a trov exekúcie 23.12.2011. Žalobca ako povinný v exekučnom konaní nevzniesol

žiadne námietky, ani nepodal návrh na zastavenie exekúcie. Výkaz nedoplatkov č.1300046738 bol
doručený žalobcovi 2.4.2013 tak, že si ju prevzal po predchádzajúcom uložení nedoručenej zásielky
na pošte, v priebehu úložnej lehoty. Dlžnú sumu poistného a úroky na základe výkazu nedoplatkov
č.1300046738, doručeného 2.4.2013 uhradil 5.4.2013, teda 3 dni po doručení tohto výkazu v hotovosti
do pokladne žalovanej, čo vyplýva z pokladničného dokladu P1304900273 z 5.4.2013 predloženého

žalovanou a takto na základe tohto výkazu nedoplatkov exekučné konanie sa neviedlo. Žalobca od
1.1.2007 sa stal poistencom žalovanej, avšak jej nepreukázal predložením listinných dôkazov, že je
zamestnaný a zdravotne poistený v zahraničí, v dôsledku čoho by podľa § 5 ods.2 verejné zdravotné
poistenie zaniklo deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods.2 písm. a)-d) alebo dňom
zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky (ďalej len SR). Žalobca v konaní nepreukázal

splnenie oznamovacej povinnosti voči žalovanej podľa § 23 ods.2 písm. c) cit. zák. predložením
listinných dôkazov žalovanej o skutočnostiach rozhodujúcich pre zánik verejného zdravotného poistenia
(§ 5 ods.2 a 3) nielen v zákonnej 8 dňovej lehote, ale ani za obdobie, za ktoré žalovaná vydala
výkazy nedoplatkov na zaplatenie dlžného poistného. Až 3.10.2012 žalobca prostredníctvom svojho
syna, ktorého splnomocnil na vykonanie úkonov vo vzťahu k žalovanej, predložil jej potvrdenie o

tom, že je zamestnaný a zdravotne poistený v zahraničí, čím preukázal zánik zdravotného poistenia,
ktorú skutočnosť žalovaná akceptovala k 2.10.2012. Vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že
žalovaná sa dôvodne domáhala zaplatenia dlžného poistného, ktoré na základe výkazu nedoplatkov
č.1110022358 bolo dôvodne vymožené v exekučnom konaní a na základe druhého výkazu nedoplatkov
č.1300046738 žalobca zaplatil v hotovosti, mimo exekúcie. V konaní bolo preukázané, že žalobca sa

stal poistencom žalovanej, preto jeho povinnosťou bolo platiť preddavky na poistné a takto nie je možné
konštatovať, že by vymožením dlžného poistného a prijatím platby od žalobcu z titulu dlžného poistného
získala bezdôvodné obohatenie, ktorého zaplatenia sa žalobca podanou žalobou domáhal. Z týchtodôvodov žalobu zamietol. Výrok o náhrade trov konania s opiera o § 255 ods.1 CSP, nakoľko žalobca
nebol úspešný v konaní a žalovaná náhradu trov konania nežiadala.
3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e a navrhol napadnutý

rozsudok súdu zrušiť v zmysle § 389 ods.1 písm. c/ CSP a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Navrhol priznať náhradu všetkých trov celého konania. S rozsudkom súdu nie je
spokojný, pretože súd nesprávne vec právne posúdil a v dôsledku toho nevykonal navrhované dôkazy
z jeho strany. Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Teda
tým sú dané odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods.1 písm. e/,f/,h/ CSP. S rozsudkom súdu nie je

spokojný a považuje ho za nesprávny a vydaný na základe jednostranného hodnotenia dôkazov v
jeho neprospech. Súd jeho žalobu zamietol s odôvodnením uvedeným v ods.37., že od 1.1.2007 sa
stal poistencom žalovanej, avšak jej nepreukázal predložením listinných dôkazov, že je zamestnaný a
zdravotnepoistenývzahraničíavodôvodnenívods.38.,ževkonanínepreukázalsplnenieoznamovacej
povinnosti voči žalovanej podľa § 23 ods.2 písm. c/ zák. o zdravotnom poistení predložením listinných
dôkazov žalovanej o skutočnostiach rozhodujúcich pre zánik verejného zdravotného poistenia nielen v

zákonnej 8 dňovej lehote, ale ani za obdobie, za ktoré žalovaná vydala výkazy nedoplatkov na zaplatenie
dlžného poistného. Až 3.10.2012 predložil žalovanej potvrdenie o tom, že je zamestnaný a zdravotne
poistený v zahraničí, čím preukázal zánik zdravotného poistenia, ktorú skutočnosť žalovaná akceptovala
k 2.10.2012. Závery súdu na základe neúplného dokazovania považuje za nesprávne a v rozpore s
objektívnym stavom veci. Tak, ako to uvádzal v priebehu dokazovania, bol naposledy poistený na území

SR v poisťovni Sideria a.s. U tejto poisťovne sa riadne odhlásil ešte predtým ako vycestoval za prácou
do Írska, bolo to koncom r.2006. Odhlásil sa na pobočke v Rožňave, kde odovzdal aj preukaz poistenca.
TútoskutočnosťpotvrdilaajvypočutásvedkyňaW..Ď..Od1.1.2007bolzamestnanývÍrsku,vsúkromnej
firme Denber Forestry Service Limited. O tejto skutočnosti predložil listinné dôkazy a to výplatné pásky
za obdobie od 25.1.2007 až do 29.11.2007. Z uvedených výplatných pások je zrejmé, že zdravotné

poistenie v zahraničí mu bolo zrážané pravidelne z výplaty. Bola mu vydaná aj karta poistenca s názvom
medical card. Za celé obdobie pôsobenia v zahraničí od r.2007 až do rozhodnutia súdu bol zdravotne
poistený v zahraničí. Vzhľadom k tomu, že pred odchodom do zahraničia v r.2006 sa osobne odhlásil
zo zdravotného poistenia u poisťovne Sideria, a.s. a odovzdal preukaz poistenca, nepodával žiadnu
prihlášku na zmenu poisťovne na území SR, ani u žalovanej a ani nesplnomocnil na zastupovanie členov

svojej rodiny na vybavovanie zdravotného poistenia vo vzťahu k poisťovni Union, teda žalovanej. V
zmyslevýsledkovdokazovaniaprihláškudopoisťovneUnionmalapodpísaťjehomanželka,avšakonbol
zdravotne poistený v Írsku od nástupu do práce od 1.1.2007. V zmysle platnej legislatívy(čl.l3 nariadenia
ES 1408/71) poistenec nemôže byť poistený v 2 štátoch EÚ. Pokiaľ by i napriek tomuto zákazu
poistenia v 2 štátoch bol poistenec poistený v obidvoch krajinách, nariadenie neurčuje sankcie za jeho

porušenie. Toto porušenie následne rieši národná legislatíva (SR) tak, že udeľuje sankcie za nesplnenie
oznamovacích povinností a to sankciou až do výšky 331 €. Súd nedostatočne zistil a vyhodnotil skutkový
stav veci s prihliadnutím k tomu, že sa pred odchodom do Írska odhlásil zo zdravotného poistenia u
poisťovne Sideria, a.s. a odovzdal aj preukaz poistenca. Keďže nevedel predložiť dôkaz o poistení
v Írsku, (hoci sa snažil získať potvrdenie, ktoré mu nebolo vydané), navrhol súdu na pojednávaní

18.10.2016 na preukázanie ním tvrdených skutočností o poistení a dobe poistenia v Írsku, vyžiadať
správu o jeho poistení od štátnej zdravotnej poisťovne v Írsku za obdobie od 1.1.2007 až do konca
r.2013. Súd jeho návrh zamietol. Podľa jeho názoru vykonaním navrhnutého dôkazu by boli ozrejmené
a zistené rozhodujúce skutočnosti pre objektívne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že
ukončil zdravotné poistenie na území SR odhlásením sa u poisťovne Sideria, a.s. a od 1.1.2007 až do

rozhodnutia súdu bol poistený v Írsku, teda v členskom štáte EÚ a vzťahuje sa na neho platná legislatíva,
nepochybne aj nariadenie Rady EHS č.1408/71, ktoré zamedzuje dvojitému poisteniu v rámci členských
štátov, mal súd pre objektívne zistenie doplniť dokazovanie navrhnutým dôkazom. Rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v dôsledku toho nevykonal navrhované dôkazy z
jeho strany. Nesprávny je aj záver súdu v ods.39., že žalovaná sa dôvodne domáhala zaplatenia dlžného

poistného, keďže sa stal jej poistencom a preto jeho povinnosťou bolo platiť preddavky na poistné.
4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla: Žalobca navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť v
zmysle § 389 ods.1 písm. c) CSP a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že považuje rozsudok
za nesprávny a vydaný na základe jednostranného hodnotenia dôkazov v jeho neprospech. Uvádza, že
bol naposledy poistený na území SR v poisťovni Sideria a.s., z ktorej sa koncom r.2006 riadne odhlásil

ešte predtým ako vycestoval za prácou do Írska, preukaz poistenca odovzdal osobne na pobočke v
Rožňave. Žalobca tvrdí, že nepodával žiadnu prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne ani na tento úkon
nesplnomocnil nikoho zo svojej rodiny. K uvedeným tvrdeniam uvádza, že povinný sa stal jej poistencom
na základe prihlášky na zmenu zdravotnej poisťovne z 20.9.2006 v zmysle § 7 ods.2 zák.č.580/04Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.95/02 Z. z. o poisťovníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. o zdravotnom poistení;
poznámka žalovanej). Prihláška má všetky zák. požadované náležitosti v zmysle § 8 ods.1 zák. o

zdravotnom poistení, má preto za to, že podľa § 7 ods.3 zák. o zdravotnom poistení sa stala príslušnou
zdravotnou poisťovňou žalobcu od 1.1.2007. Pre úplnosť je nevyhnutné poznamenať, že identifikačné
údaje žalobcu uvedené na žalobe a na samotnej prihláške sa zhodujú. Zároveň uvádza, že oznámením
poistenca sa žalobca sám označil za samoplatiteľa od 1.9.2007. Žalobca teda konal akoby ju považoval
za svoju príslušnú zdravotnú poisťovňu podľa § 6 ods.6 zák. o zdravotnom poistení. Toto tvrdenie je

preukázané aj skutočnosťou, že počas obdobia trvania poistného vzťahu žalobcu v nej - od r.2007 až
do r.2012 čerpal zdravotnú starostlivosť na jej účet vo výške 188,55 € (v prílohe predkladá súdu výpis
z účtu poistenca - žalobcu) a bol kapitovaný u všeobecného lekára pre dospelých B.. X. V. O., ktorej
za neho uhrádzala mesačné kapitačné platby spolu vo výške 129,08 € (potvrdenie o hradení týchto
platieb predkladá v prílohe). Pri uhrádzaní týchto nákladov za zdravotnú starostlivosť konala v dobrej
viere, že uhrádza zdravotnú starostlivosť poskytnutú svojmu poistencovi. Nakoľko od 1.1.2007 sa stala

príslušnou zdravotnou poisťovňou žalobcu, v prípade zániku verejného zdravotného mal oznamovaciu
povinnosť podľa § 23 ods.1 písm. c) zák. o zdravotnom (jeho znenie cituje). Až 6.9.2013 osobne
doručil na jej kontaktnom mieste v Rožňave syn žalobcu, na základe plnej moci od neho, doklady,
preukazujúce zamestnanie a zdravotné poistenie v Írsku od 3.10.2012, čím preukázal zánik verejného
zdravotného poistenia na území SR k 2.10.2012 a teda mu bol k tomuto dátumu ukončený poistný

vzťah u nej. V prípade, že by žalobca splnil svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť a riadne preukázal
zamestnanie alebo samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a súčasne zdravotné poistenie v cudzine, a
to aj oneskorene, bez ďalšieho by ukončila jeho poistný vzťah aj k inému dátumu. Na základe uvedených
skutočností bol žalobca povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na verejné zdravotné
poistenie podľa § 16 zák. o zdravotnom poistení, a to: v období od 1.9.2007 do 31.8.2009 a od 29.4.2012

do 2.10.2012 podľa § 16 ods.2 písm. d) zák. o zdravotnom poistení - poistenec podľa § 11 ods.2 zák. o
zdravotnom poistení (tzv. samoplatiteľ); v období od 1.1.2007 do 31.8.2007 a od 1.9.2009 do 28.4.2012
podľa § 16 ods.2 písm. b) zák. o zdravotnom poistení - samostatne zárobkovo činná osoba, overené
podľa výpisu zo živnostenského registra žalobcu. Keďže žalobca svoju povinnosť platiť preddavky na
poistné nesplnil uplatnila si, v zmysle § 17a ods.1 zák. o zdravotnom poistení, dlžné poistné vyplývajúce

z neodvedených preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie a úroky z omeškania výkazmi
nedoplatkov, ktoré mu boli riadne doručené. Vzhľadom na uvedené, má za to, že súd uvedenú vec
posúdil správne a považuje odvolanie povinného za nedôvodné v celom rozsahu. Z uvedeného dôvodu
žiada Rozsudok potvrdiť v zmysle § 387 ods.1 CSP. Prílohy: 1. ftk. plnomocenstva, 2. ftk. Prihlášky z
20.9.2006, 3. ftk. Oznámenia z 26.3.2008 a 6.9.2013.

5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a rozsudok potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie, v ktorom sa v
podstate iba opakujú skutočnosti uvádzané už počas konania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd
výstižne a presvedčivo vysporiadal.

8. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú dané.
9. Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 365 ods.1 písm. e) CSP] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal

dôkazy stranami sporu navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom.
Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne
označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti,
ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne
významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej

inštancie.
10. Súd správne nevykonal dôkaz o poistení v Írsku navrhovaný žalobcom, lebo ostatnými vykonanými
dôkazmi bol skutkový stav nepochybne zistený a okrem toho, žalobca nijako nepreukázal (iba to tvrdil),
že sa snažil získať potvrdenie, ktoré mu nebolo vydané.11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej

stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu

vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.

12. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne, lebo
majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

14. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
15. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

16. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
18. Podľa ods.2 cit. ust. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

19. Žalovaná mala v odvolacom konaní plný úspech, preto jej bola priznaná náhrada jeho trov v plnom
rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
20. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.