Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/514/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813205680
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813205680.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu R. X. G., a.s., so sídlom U. XXXX/
XXX, C., IČO: 36 234 176, proti žalovanej Z. H., nar. X.X.XXXX, bytom M., H. XX, o zaplatenie 403,33
€ istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9C 253/2013-40 z 30. júla 2013 Okresného súdu
Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku
o trovách konania.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 292,58 € s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne od 27.7.2013 do zaplatenia, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, konanie o zaplatenie 17,52 € zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Žalovanú zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 12,50 € z titulu zaplateného súdneho
poplatkuavsume44,75€ztitulutrovprávnehozastúpeniažalobcu,do3dníodprávoplatnostirozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia dlžnej sumy z úverovej

zmluvy č. 4003053130 uzavretej dňa 15.3.2010 so žalovanou ako dlžníkom (ďalej len „úverová zmluva“),
pozostávajúcej z dlžnej istiny vo výške 403,33 €, kapitalizovaného denného úroku z omeškania do
zosplatnenia vo výške 0,22 €, od zosplatnenia do podania návrhu vo výške 87,90 €, úrokov z omeškania
vo výške 0,024 % denne zo sumy 364,28 € od 15.5.2013 do zaplatenia, a náhrady trov konania.

3. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení prejednávanej veci podľa ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších

predpisov súd úverovú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú,
ktorá sa neriadi režimom Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, že úverová zmluva je v rozpore s
ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z., nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Z úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania 15.3.2010
nevyplýva, z akých položiek pozostáva navýšenie úveru, preto tieto zmluvné podmienky spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd
prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zistení, že úverová zmluva neobsahuje všetky podstatné

náležitostivyžadovanéust.§4ods.2písm.i)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvznení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, t.j. sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v
dôsledku čoho súd považoval predmetný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, vychádzajúc
z § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zo splátkového kalendára pripojeného kžalobe súd zistil, že žalovaná na úhradu úveru zaplatila celkom sumu 96,22 €. Pri zohľadnení žalovanou
uhradenej časti úveru neuhradený zostatok úveru činí 292,58 €, preto súd rozsudkom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu 292,58 € spolu s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne podľa

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, a
to od 27.7.2013 (t.j. dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami žalovanej) až do zaplatenia,
keďže žalobca v konaní nepreukázal, že výzvu na zaplatenie dlžnej sumy doručil žalovanej pred týmto
dátumom. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby ohľadom sumy 17,52 € konanie podľa § 96 ods. 1
O.s.p. zastavil a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol

podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania v
rozsahu 50 % z celkových uplatnených trov konania (111,45 €), t.j. vo výške 57,25 € v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

4. Rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov konania
napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. Mal

za to, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 15.3.2010 obsahuje všetky náležitosti v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
(ďalej v texte len „ZSÚ“), na základe čoho sa nestotožnil so záverom súdu, že poskytnutý spotrebiteľský
úver je bezúročný a bez poplatkov, a to z dôvodu údajnej absencie údajov o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal na to, že dané údaje vyplývajú jasne a zrozumiteľne

z prednej strany úverovej zmluvy, v ktorej texte medzi bodom 67 a 68 je uvedené, že neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti R. X. G., a.s. (ďalej len „ÚP“) a v zmysle §
1 Hlavy 5 ÚP v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak z údajov v ÚZ nevyplýva inak. S poukazom
na uvedené považoval za nesporné, že všetky údaje vyžadované ZSÚ, ktoré podľa tvrdenia súdu v

úverovej zmluve mali absentovať, v úverovej zmluve jasne, zrozumiteľne, jednoznačne a dostatočne
určite uviedol, a preto nebol dôvod úver na jej základe považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Rozsudok, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol z dôvodu, že z úverovej zmluvy nevyplýva z
akých položiek pozostáva navýšenie úveru, podľa žalobcu je nepreskúmateľný a nedôvodný. Žalobca
mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, ak uzavrel, že predmetná úverová zmluva neobsahuje zákonom predpísané obligatórne
náležitosti, čím vec zároveň nesprávne právne posúdil, ak učinil záver, že v danom prípade poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Namietal tiež tvrdenie súdu, že nepreukázal doručenie
výzvy na splateniu celého úveru žalovanej, ako dôvodu nepriznania úrokov z omeškania. Uviedol, že
žalovanej zaslal výzvu zo dňa 14.2.2011 na adresu uvedenú v zmluve a preukázal doručenie výzvy

žalovanej dokladom o odoslaní tejto výzvy (podací poštový hárok), ktorý predložil súdu ako prílohu
návrhu na začatie konania. Uvedená zásielka sa žalobcovi nevrátila ako nedoručená alebo s inou
prípadnou vadou, preto považoval za preukázané, že žalovanej predmetná výzva bola doručená. S
poukazom na uvedené navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, a zároveň mu

priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 29,29 € s DPH podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP). Z
ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako včas podané

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1,
2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov [§ 205 ods. 2 písm. a), b), d), f) O.s.p.] a dospel
k záveru, že odvolaniu podanému žalobcom nie je možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený
na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.12.2017 o 12.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215/2.

poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 14.12.2017 na
úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3 CSP a § 378
ods. 1 CSP.8. Odvolací súd v súlade s prechodným ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP posúdil podmienky
prípustnosti podaného odvolania a žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu a podania

odvolania. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho konania z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov [podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.] dospel k záveru, že odvolanie podané
žalobcom nie je opodstatnené a ním uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci vo vzťahu k
rozhodnutiu o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, nie sú preukázané.

9. Odvolací súd nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným
dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v
konaní nevyšli najavo. Skutkový stav bol objasnený v dostatočnom rozsahu pre rozhodnutie, správne
skutkové zistenia boli súdom podradené pod správne hmotnoprávne predpisy, ktoré súd aj správne
vyložil a vyvodil zodpovedajúce závery o právach a povinnostiach sporových strán. Dôvody rozsudku
sú úplné a správne, zrozumiteľne, výstižne a presvedčivo podané, pričom z odôvodnenia vyplýva úvaha

súdu, na základe ktorej dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v časti nároku prevyšujúceho zostatok
dlžnej istiny z poskytnutého úveru s príslušnými úrokmi z omeškania v zákonnej výške, s poukazom
na zistené rozhodujúce skutočnosti, ktorými žalobca odôvodnil nárok, výsledky vykonaných dôkazov,
a ustanovenia relevantných právnych noriem, ktoré súd na posudzovanú vec aplikoval. Odvolací súd
sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, a v

súlade s § 387 ods. 2 CSP zároveň konštatuje správnosť dôvodov rozsudku vo vzťahu k napadnutému
výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, preto na odôvodnenie napadnutého rozsudku
v celom rozsahu aj odkazuje.

10. Skutočnosti a námietky, ktoré žalobca uvádza v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť rozsudku v napadnutej časti z hľadiska zisteného skutkového základu veci, postupu súdu
pri hodnotení zistených skutočností, či právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie. K
námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní je potrebné uviesť, že v úverovej zmluve uzavretej medzi
účastníkmi (stranami sporu) dňa 15.3.2010 je uvedená iba celková výška mesačnej splátky 30,74 €,
avšak v texte zmluvy nie je jednoznačne určené, aká je konkrétna výška úverovej istiny, úrokov a

poplatkov z daného úverového vzťahu zahrnutých v jednotlivej mesačnej splátke, teda členenie splátky
na splátku istiny, splátku úrokov a ostatných poplatkov. Uvedené pre absenciu zákonom predpísaných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vzhľadom na znenie ust. § 4 ods. 2 písm. i/ v spojení s
§ 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov účinné k 15.3.2010 (v čase uzatvorenia úverovej zmluvy) má za následok, že poskytnutý

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku k otázke výkladu ust. § 4 ods. 2 písm.
i/ v spojení s § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom k 15.3.2010, odvolací súd
odkazuje na konštantnú judikatúru slovenských súdov a súdnu prax (napr. rozsudok Krajského súdu v

Prešove č.k. 3S/53/2011-43, rozsudok Krajského súdu Trnava 24Co/228/2014 z 22.10.2014, rozsudok
Krajského súdu Banská Bystrica 14Co/692/2015 z 31.5.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach
11Co 11/2015 z 25.8.2016, rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/61/2015 z
28.6.2016 a 3 Sžo/19/2012 z 12.3.2013), v zmysle ktorej toto ustanovenie sa má vykladať tak, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať vyjadrenie splátok úveru s členením na splátky istiny,

splátky úrokov a splátky poplatkov, inak sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru
odvolacieho súdu niet absolútne žiadnych pochybností, že cit. zákon túto otázku (požiadavku) upravuje
nad rámec Smernice Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a zákon celkom jednoznačne požaduje, aby v zmluve o spotrebiteľských úveroch sa uvádzali tak
splátky istiny, ako aj splátky úrokov a splátky iných poplatkov, a to pod následkom sankcie straty práva

na úroky a poplatky v zmluve neuvedené.

12. Vzhľadom na zistenie, že úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a
iné poplatky, súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov. Správne preto rozhodol, pokiaľ napadnutým rozsudkom prisúdil žalobcovi zostatok dlžnej

sumy (istiny) z úveru 292,58 € po zohľadnení poskytnutého úveru vo výške 388,80 € a žalovanou
zaplatenej čiastky 96,22 € (ktorej výška nebola sporná), spolu s úrokmi z omeškania v zákonnej
výške 5,5 % ročne od 27.7.2013 až do zaplatenia, a nárok na ďalšie úroky a poplatky ako žalobcom
nedôvodne uplatnený zamietol. Súd správne priznal žalobcovi tiež právo na úroky z omeškania odo dňanasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, keďže žalobca v spore nepreukázal, že žalovaná bola o
splnenie celého dlhu veriteľom riadne požiadaná výzvou doručenou pred podaním žaloby, a odvolacie
námietky žalobcu smerujúce proti rozhodnutiu aj v tejto časti sú neopodstatnené.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok v napadnutom
výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako aj v súvisiacom výroku o trovách
konania, ako vecne správny.

14. Žalobca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, avšak v odvolacom konaní nemal úspech,
preto nemá právo na náhradu jeho trov a úspešnej žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli,
preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 255 ods. 1
v spojení s § 396 ods. 1 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu
o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b)
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v

ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§

435 CSP).