Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/120/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010005
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817010005.3

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému N. B., nar. XX.X.XXXX
v K., trvale bytom W. K., adresa na doručovanie písomností K., W. J. X/X t.č. vo väzbe v Ústave na výkon
väzby Ilava, trestne stíhanému pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák., na verejnom zasadnutí,
konanom dňa 29. novembra 2017, prejednal odvolanie obžalovaného N. B. proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza zo dňa 28. augusta 2017, sp.zn. 2T/2/2017 a takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, ods. 3 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

II.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa obžalovaný N. B., nar. XX.X.XXXX prepúšťa z preventívnej väzby

podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.por. na slobodu, na základe nahradenia tejto väzby dohľadom probačného a
mediačného úradníka za súčasného uloženia nasledovných primeraných obmedzení a povinností podľa
§ 82 ods. 1 písm. h/, j/ Tr.por.:

- zákaz styku so M. H. a M. Z. a zákaz úmyselného sa priblíženia k týmto osobám na vzdialenosť menšiu
ako 5 metrov,

- zákaz kontaktu so M. H. a M. Z. v akejkoľvek forme, vrátane kontaktovania prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.

Podľa § 80 ods. 2 Tr.por. sa obžalovanému ukladá povinnosť oznámiť konajúcemu súdu každú zmenu
miesta svojho pobytu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 28. augusta 2017, sp.zn. 2T/2/2017, bol obžalovaný N.
B. uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že dňa
09. 07. 2016 v čase okolo 03:00 h v Handlovej, okres Prievidza, na B. ulici, najskôr na diskotéke 49,
nútil poškodenú M. H., nar. XX. XX. XXXX, aby mala pohlavný styk s mužom, ktorého jej on dohodil,
pričom, keď toto poškodená odmietla, vyhrážal sa jej, že ak nedôjde s tým mužom, tak ju zabije, na to

poškodenú vyviedol von z diskotéky XX takým spôsobom, že ju chytil v oblasti nad pravým lakťom a
za neustáleho držania ju viedol von pred pohostinstvo Mamutík, kde poškodená, napriek opakovanýmpríkazom od obžalovaného, znova odmietala vykonať pohlavný styk s mužom, ktorého jej obžalovaný
dohodil, po čom ju obžalovaný dvakrát udrel do oblasti tváre, v dôsledku čoho začala z miesta utekať, ale
obžalovaný ju dobehol, sotili na zem, chytil ju pravou rukou za krk tak, že poškodená čiastočne nemohla

dýchať, snažila sa kričať o pomoc a pokúšala sa postaviť, čo jej však obžalovaný neumožnil a stále na
ňu kričal, aby sa vyspala s mužom, ktorého jej dohodil, lebo ju zabije a následne, keď mu poškodená
oznámila, že o uvedenom urobí oznámenie na polícii, vyhrážal sa jej, že ako ho pôjde udať, tak ju zabije,
počas celého tohto konania na poškodenú kričal a nadával jej.

Za to bol odsúdený podľa § 189 ods. 1, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 5 Trestného zákona k
súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 roky a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa
§ 61 ods. 2, § 42 ods. 1, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona bol obžalovanému
uložený súhrnný trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 2 rokov. Podľa
§ 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výroky o trestoch, ktoré boli uložené obžalovanému

N. B. trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č 3T 83/2016 zo dňa 22.8.2016, právoplatným dňa
17.9.2016, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný podal proti nemu

odvolaniedozápisniceohlavnompojednávaníihneďpovyhlásenírozsudkuprotivšetkýmjehovýrokom.
Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho predchádzajúceho obhajcu
JUDr. Martina Bicka, ako aj prostredníctvom súčasného obhajcu JUDr. Jaroslava Hujíka.

Obhajca JUDr. Martin Bicko v odôvodnení odvolania, podaného v mene obžalovaného, doslovne uviedol

nasledovné:

„Napadnutým rozsudkom som bol uznaný za vinného zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a bol mi uložený súhrnný
trest odňatia slobody v trvaní štyri roky a šesť mesiacov so zaradením do stredného stupňa stráženia.

Zároveň mi bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu dvoch
rokov. Voči predmetnému rozsudku som na pojednávaní dňa 28.08.2017 zahlásil voči všetkým výrokom
odvolanie. Svoje odvolanie odôvodňujem prostredníctvom ustanoveného advokáta nasledovne.

Tvrdím, že napadnutý rozsudok je nezákonný. Skutok, ktorý mi je kladený za vinu sa nestal. Okresný

súd sa absolútne nevysporidal s predloženými dôkazmi, napádaný rozsudok je nepresvedčivý.

Trestný čin vydierania definuje Trestný zákon tak, že kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou
inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až
šesťrokov.Objektomtohtotrestnéhočinujeslobodnérozhodovaniečloveka.Objektívnastránkaspočíva

v tom, že páchateľ neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím alebo
hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný uvedeným násilným konaním, resp. uvedenou
hrozbou.

Podľa § 122, ods7 trestný čin je spáchaný násilím, ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie

proti telesnej integrite inej osoby alebo ak je spáchaný
na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou, alebo ak páchateľ použil násilie proti veci
iného. Obligatórnou zložkou tohto trestnému činu je násilie resp. hrozba násilia.

Mám za to, že v danom prípade absentuje táto obligatórna zložka trestného činu a to objektívna stránka -

akékoľvek násilie resp. hrozba násilia. Aj keď poškodená mala popisovať určité konanie, toto sa nestalo
tak, ako je popísané a kladené mi ako obžalovanému za vinu resp. nebolo násilím, tak ako to má na
mysli § 122, ods. 7 Trestného zákona.

V danej veci malo podľa tvrdení poškodenej a obžaloby dôjsť k násiliu tak, že túto som mal fackovať a

škrtiť. Sama poškodená uvádza vo svoje výpovedi zo dňa 11.07.2016, že som jej mal podľa jej vlastných
slov dať "dve riadne silné facky" a mal som ju začať pravou rukou škrtiť. Sama poškodená uvádza vo
svojej výpovedi zo dňa 11.7.2016, že som jej mal podľa jej vlastných slov dať „dve riadne silné facky“ a
mal som ju začať pravou rukou škrtiť a mal som jej podľa jej slov „silno držať krk“, a to až tak, že nemohlavolať o pomoc. Taktiež som ju mal zhodiť na zem, pričom mala padnúť na kolená. Poškodená po cca
9-10 od popísaného incidentu bola lekársky ošetrená a to dňa 09.07.2016 o 13:09 'MUDr. Tomášom
Bakošom. Ten ustálil a popísal zranenia - poškodene] tak, že táto mala mať v ľavej tvárovej oblasti

povrchové odreniny (exkoriacie) bez opuchov a bez deformácií. Ďalej mala mať povrchové odreniny
kože na predlaktí a na koži krku. Tak isto mala mať na povrchu ľavého ramena povrchový hematóm.
Tvrdím, že zranenia, ktoré mali byť násilím som nespôsobil poškodenej a tiež, že skutok sa nestal tak,
ako mi ho kladie obžaloba za vinu a popisuje poškodená. Z popisu zranení a z popisu konania ako
mali tieto vzniknúť je jednoznačné, že tieto nevznikli tak ako ich popisuje poškodená a že tieto som

jej nespôsobil. Už v samotných výpovediach poškodenej najmä zo dňa 11.07.2016, 12.07.20 17 na
pojednávaní poškodená uvádza, že mala byť ťahaná za pravú ruku a takto mala byť násilím vytiahnutá z
diskotéky. Ošetrujúci lekár však na pravej ruke nezistil absolútne žiadne zranenie. Zranenie, ktoré mala
mať podľa ošetrujúceho lekára bol hematóm na ľavej ruke, čo poškodená vôbec neuvádza, že by toto je
mal spôsobiť obžalovaný. Ďalej je potrebné poukázať aj na to, že som silnejšej postavy a mám značnú
silu. Poškodená je naopak drobnej postavy. Ak by odo mňa ako útočníka dostala tak ako uvádza "dve

riadne facky" a "silno by som jej držal krk" je nepochybné, že by zranenie poškodenej boli výraznejšie a
väčšieho rozsahu. Spôsobil by som jej na tvári tzv. monokel a na krku by sa objavili známky po škrtení.
Na tvári mala však len jemné odreniny a krk bol bez stôp po škrtení. Takéto zranenia by v čase medzi
útokom a ich ošetrovaním u MUDr. Bakoša určite nevymizli a ošetrujúci lekár by ich videl a popísal.

Znaleckým posudkom č. 81/2017, ktorý vypracoval súdny znalec MUDr. Jozef Trgiňa je jednoznačne
potvrdené (str. 7), že pri údere dlaňou ruky (fackovaním) by nevznikla odrenina kože, tak ako mala
poškodená. Taktiež znalec jednoznačne vyvrátil tvrdenia poškodenej, že ju mal obžalovaný škrtiť.
Pri škrtení takou intenzitou ako to popisuje poškodená ("silno držal stlačený krk" 11.06.2016 držal
ma skutočne silno, preto som kričať nemohla 12.07.2016") by určite vznikli na prednej strane krku

obojstranné odtlačky prstov ruky s krvnými výronmi, jednalo by sa o pomliaždenie mäkkých tkanív krku
obojstranne. Na jednej strane by bol prítomný odtlačok palca, na druhej strane odtlačok prstov ruky. (str.
7 ZP). Na str. 8 ZP znalec vylučuje možnosť vzniku zranení na krku škrtením. Naopak pripúšťa možnosť
ich vzniku poškriabaním nechtami. Tiež znalec vylúčil vznik akýchkoľvek zranení spôsobených pádom
poškodenej. Charakter zranení na tele poškodenej podľa znalca nemali charakter obranných poranení,

čo by v prípade, ak by na poškodenej bolo vykonávané násilie zo strany obžalovaného, tomuto by sa
bránila.

Sama poškodená vo svojich výpovediach z 11.06.2016, 12.07;2016 uvádza, že mala v ten večer fyzický
konflikt zo M. Z.. S touto sa mala podľa jej vyjadrení šticovať za vlasy a zápasiť spolu. Rovnako bola

ťahaná aj ostatnými dievčatami. Znalec pripúšťa, že tieto zranenia mohli vzniknúť pri tomto konflikte.

Z uvedeného máme za to, že tie zranenie ktoré popisuje poškodená jej nespôsobil obžalovaný, že
na tejto nevykonal žiadne násilie a že zranenia, ktoré mala zranenia, ktoré mala poškodená vznikli
úplne inak. Je teda dôvodná pochybnosť o vierohodnosti poškodenej. Navyše poškodená bola v čase

spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, čo sa ma potvrdila v zápisnici zo dňa 23.05.2017 str. 5.
Výpovede poškodenej považujeme na nevierohodnú a obvinenie za vymyslené. Sama poškodená si vo
výpovediach rozporuje a priznáva sa ku klamstvám. Viackrát sa vo výpovediach rozchádza. Súd sa v
napádanom rozsudku absolútne nevysporiadal s predloženým znaleckým posudkom ako dôkazom a so
závermi tam uvedenými. V rozsudku tento dôkaz ani len nespomenul!

Podľa obžaloby mám byť usvedčovaný z trestne] činnosti aj výpoveďou svedkyne M. Z.. Tá sa vo svoje
výpovedi zo dňa 11.07.2016 snaží potvrdiť výpoveď poškodenej a to najmä v tom, aké zranenia jej mal
obžalovaný spôsobiť. Popisuje (11.07.2016), že som ju mal udierať dokonca päsťou. Toto považujem za
absolútny vymyslel a snahu svedkyne pomôcť poškodenej usvedčiť ma. Sám znalec v ZP vylúčil, že by

zranenia vznikli udieraním päsťami. Naopak svedkyňa potvrdila, že mala s poškodenou H. konflikt, a že
sa ťahali za vlasy a spolu zápasili. Tento konflikt potvrdili aj svedkovia E. Y., Z. Y., B. B. a O. H.. Výpoveď
svedkyne Z. teda považujem taktiež za nevierohodnú. Poukazujeme aj na fakt, že táto svedkyňa bola
v čase spáchania skutku taktiež pod vplyvom alkoholu. Vierohodnosť svedkyne možno spochybniť aj
tým, že táto svedkyňa je ako poškodená v konaní ORP-568/2- VYS-PD-2016, kde som obvineným z

trestného činu znásilnenia. Za jej konaním pomôcť poškodenej H. je možné vidieť určitú pomstu. O
tom, že svedkyňa a vlastne aj poškodená klamú sú usvedčované tým, že sama svedkyňa sa priznala
prostredníctvom komunikácie cez aplikáciu Messenger svedkovi S. Z. k tomu, že toto si mala poškodenáa svedkyňa vymyslieť. Mali byť k tomu nahovorené a konať na pokyn inej osoby. I keď sa obžaloba snaží
túto skutočnosť vyvrátiť, tým že táto komunikácia nebola pravdivá, o tom neexistuje jediný dôkaz.

Úradný záznam zo dňa 26.08.2016 nemožno považovať za relevantný dôkaz, nakoľko neobsahuje
nič konkrétne. Navyše nebol získaný zákonným spôsobom a takýto dôkaz je neoveriteľný. Akákoľvek
skutočnosť (informácia), ktorá nie je získaná v súlade so zákonom, nemôže byť považovaná za
dôkaz v trestnom práve. Porušenie zákonných pravidiel pri obstarávaní dôkazov má mať za následok
nepoužiteľnosť dôkazu ako podkladu pre rozhodnutie súdu. (viď rozsudok NS SR 2Tdo 25/2011 zo

16.8.2011).

Svedkovia O. H., E. Y., Z. Y. a B. B., ktorí boli v ten večer prítomný nijako nepotvrdili výpoveď poškodenej
a svedkyne Z.. Naopak potvrdzujú tvrdenia, ktoré uvádzam. Zhodne uviedli, že nedošlo k žiadnemu
konfliktu medzi mnou a poškodenou, nijako som sa jej nevyhrážal a ani že som od nej nežiadal, aby mal
pohlavný styk s iným mužom. Tiež potvrdili konflikt medzi poškodenou a svedkyňou Z..

Ak aj došlo k nejakej slovnej výmene či pokrikovaniu medzi obžalovaným a poškodenou, čo spomenula
svedkyňa E. Y. dňa 13.10.2016 toto nemalo takú intenzitu, že by ho bolo možné považovať za hrozbu
násilia v zmysle Trestného poriadku. Navyše už vôbec to nebolo v súvislosti poskytnutia sexuálnych
služieb tak, ako to obžalovanému kladie za vinu obžaloba. Navyše s poukazom na uvedené je

nepochybné, že v danej veci existuje nespočetné množstvo rozporov a pochybností. Už samotné
výpovede poškodenej sú vo vzájomnom rozpore. Tie zranenia, ktoré jej mal obžalovaný spôsobiť
znalec vylúčil. Tiež obžaloba popisuje skutok tak, že mala byť násilím vytiahnutá z diskotéky za pravú
ruku. Žalovaná však popisuje zranenie na ľavej ruke. Na pravej ruke jej však nebolo spôsobené
a nájdené žiadne zranenie. Ďalej sú tu rozpory medzi výpoveďami poškodenej a svedkyne Z. na

jednej strane a svedkami O. H., Zuzana Y., Z. Y. a B. B. na druhej strane a to v tom, že svedkovia
vôbec neuvádzajú konflikt medzi poškodenou a obžalovaným a tiež akékoľvek vyhrážanie za účelom
dosiahnutia poskytnutia sexuálnych služieb tretej osobe. V trestnom konaní platia viaceré zásady.
Jednou z nich je zásada "in dubio pro reo". Táto zásada spočíva v tom, že pokiaľ existujú o otázke
viny obvineného naďalej rozumné pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť inými dôkazmi, je nutné

rozhodnúť v jeho prospech (oslobodiť ho spod obžaloby). Uvedené pravidlo sa však uplatní len pokiaľ
ide o skutkové, zistenia (otázky skutkového charakteru) a nemožno ho vzťahovať na právne otázky,
nakoľko súd je povinný aplikovať zásadu „iura novit curia“ (súd pozná právo). Ako som vyššie uviedol,
pochybnosti musia spočívať v skutkovom stave veci a musia mať určitý logický základ. V danej veci sú
sa aj napriek všetkým vykonaným dôkazom nepodarilo preukázať' násilie resp. hrozbu násilia a tiež to,

že obžalovaný mal poškodenú k niečomu nútiť. Tieto. pochybnosti trvajú aj po vykonanom dokazovaní.
Pri tejto zásade musí ísť o také rozumné a dôvodné pochybnosti, pre existenciu ktorých nemožno
spoľahlivo uznať obvineného vinným. V prípade, ak nastane takýto právny stav, teda že pochybnosti o
určitej skutkovej otázke (ktorá je pre posúdenie viny obvineného právne významnou) nemožno odstrániť
(vyplniť) inými dostupnými dôkazmi, je nevyhnutné, aby súd rozhodol v prospech obvineného (najmä

postupom v zmysle§ 2850~ds. l písm. c) Trestného poriadku). Pre úplnosť je potrebné dodať, že použitie
zásady ,,in dubio pro reo“ je prípustné až vtedy, .keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní nejakej
skutočnosti;trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov.Tátozásadajedefinovaná
ako povinnosť súdu rozhodovať v prospech obžalovaného, pokiaľ o jeho vine existujú pochybnosti, ktoré
nie je možné odstrániť. Z uvedeného vyplýva, že neexistujú žiadane dôkaz o tom, že som skutok spáchal

tak, ako mi je kladený za vinu. Naopak je tu množstvo rozporov a pochybností a tiež dôkazov, že som
skutok nespáchal. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby súd obžalovaného podľa § 285
písm. c/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil a prepustil ho z väzby.

Obhajca JUDr. Jaroslav Hujík v odôvodnení odvolania, podaného v mene obžalovaného, doslovne

uviedol nasledovné:

Vzhľadom k tomu; že mnou podané odvolanie odôvodnil môj prv ustanovený obhajca JUDr. Martin Bicko
písomným odvolaním zo dňa 2.1 0.2017, týchto dôvodov odvolania sa aj
prostredníctvom novoustanoveného obhajcu v celom rozsahu pridržiavam. Okrem v písomnom odvolaní

uvedených dôvodov spočívajúcich predovšetkým v námietke, že okresný súd sa nevysporiadal riadne
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, považujem za nevyhnutné zdôrazniť zásadné
rozpory medzi výpoveďou poškodenej M. H. v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, ako aj
rozpory medzi výpoveďami poškodenej a výpoveďou M. Z. v prípravnom konaní zo dňa 11.7.2016. Tietorozpory nie sú výsledkom toho, že by tieto svedkyne vypovedali nie účelovo, naučene, ako nesprávne
ustálil okresný súd, ale sú výsledkom účelového, nepravdivého obvinenia zo strany poškodenej a jej
sesternice M. Z. z tých dôvodov, ktoré som podrobne rozviedol vo svojich výpovediach. Obe tieto

svedkyne boli nahovorené na nepravdivé výpovede o tom, že som mal M. H. vydierať, z dôvodu pomsty
a zastrašovania celej našej rodiny rodinou H., pretože táto napadla môjho brata, ktorého dobili tak, že
bol hospitalizovaný v nemocnici. Pretože bolo na nich podané trestné oznámenie za toto ich napadnutie,
nepravdivé tvrdenia uvedených svedkýň - vnučiek X. H. boli prostriedkom na to, aby môj brat, a teda
naša rodina stiahla trestné oznámenie na synov X. H..

Vyššie uvedenému účelovému, nepravdivému obvineniu nasvedčuje už to, že M. H., ktorá sa pobila dňa
9.7.2016 so M. Z. na diskotéke v Handlovej, z dôvodu, že sa M. vyspala so M. frajerom, čo potvrdili
viacerí vo veci vypočutí svedkovia, napr. Z. Y., B., O. H., E. Y., teda osoby, ktoré nemajú ku mne, ani k
mojej rodine žiadny vzťah, naopak prišli na diskotéku ako kamarátky s poškodenou M. H., pred súdom
na hlavnom pojednávaní vypovedala, že medzi ňou a M. Z. sa nič nestalo, že nemali medzi sebou žiadny

konflikt. Výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní obsahuje ďalšie zásadné rozpory týkajúce sa
údajného vydierania, fyzického napadnutia mnou i môjho údajného vyhrážania. V rozpore s výpoveďou z
prípravného konania poškodená tvrdila, že som mal za ňou prísť, keď išla na WC vonku na chodbe spolu
so M. Z., a spolu sme sa jej mali pýtať či si nechce zarobiť tak, aby išla súložiť s nejakým chlapom a aby si
dala drogu, pritom som mal použiť voči nej vyhrážky, že ak nepôjde tak ju zabijem. Mal pri tom byť podľa

jej výpovede z hlavného pojednávania aj Z. Y.. Pritom v prípravnom konaní dňa 12.7.2016 ako svedkyňa
vypovedala inak, a to že som mal za ňou prísť sám na parket diskotéky a tam som ju mal nahovárať, aby
sa vyspala s chlapom, ktorého som mal dohodnúť, na parkete som ju mal nútiť pod vyhrážkami, aby s
tým chlapom išla, mal som vykrikovať, že inak ju zajebem, zabijem. Taktiež vypovedala, že až následne
po všetkých týchto vyhrážkach sme sa mali spolu presunúť na chodbu kde sú WC a potom k stolu kde

sedela M. Z. a nasilu som mal do nej naliať vodku, a keď odmietala s tým chlapom ísť, mal som jej dať
dve facky, vyhrážať sa a keď utekala preč odo mňa, mal som ju sotiť tak, že spadla a na zemi ju silno
škrtiť. Ide teda o úplne iný priebeh údajného vydierania. Taktiež M. Z. v prípravnom konaní vypovedala,
na rozdiel od výpovede poškodenej na hlavnom pojednávaní odlišne, a to zhodne ako poškodená v
prípravnom konaní, teda že som sa jej mal vyhrážať a vydierať ju na parkete, naliať do nej vodku zdrapiť

ju za ruku, vyviesť von a vonku ju biť a vyhrážať sa zabitím a nútiť ju ísť s tým chlapom, udierať ju a škrtiť.

V rozpore s touto výpoveďou na hlavnom pojednávaní vypovedala absolútne nespontánne,
nesamostatne, sústavne jej museli byť kladené otázky a čítané jej tvrdenia z prípravného konania, teda
podľa mňa vtedy naučené tvrdenia, nakoľko nebola schopná sa súvisle vyjadriť k môjmu údajnému

vydieraniu M. H.. X. aj na otázku sudcu vypovedala, že som jej mal dať facku iba vnútri diskotéky,
vzápätí zas zmenila svoje tvrdenie, že som jej mal facku dať aj vonku, kde som sa jej mal vyhrážať,
hoci v prípravnom konaní zas vypovedala, že som sa jej vyhrážal zabitím ak nepôjde s chlapom na
parkete vnútri diskotéky a udierať som ju mal vonku. Teda samé rozpory tak vo vzťahu k jej vlastným
tvrdeniam v prípravnom konaní ako aj vo vzťahu k výpovedi M. H.. Podstatné podľa mňa pri vyhodnotení

výpovede tejto svedkyne je to, že zásadne prisvedčila vždy takej verzii môjho údajného konania, ktoré
bolo prezentované čítaním jej výpovede z prípravného konania. Teda ak prokurátorka alebo sudca na
hlavnom pojednávaní divili na jej inými tvrdeniami a hovorili jej že tvrdila iné v prípravnom konaní,
svedkyňa Z. zas začala tvrdiť iné, teda to čo nevypovedala sama ale to čo bolo prečítané z prípravného
konania.Povšimnúťsitrebanajmäto,žesvedkyňaZ.jednoznačne,spontánne,abezakýchkoľvekčítaní

z výpovede z prípravného konania vypovedala o bitke so M. H. o tom, že ju kopala, ťahala za vlasy, že
sa teda takto vzájomne bili, ako aj o príčine bitky - že prebrala M. chlapca.

Práve to, že obe tieto svedkyne vypovedali v prípravnom konaní zhodne práve v časti
o mojom údajnom vydieraní, svedčí o tom, že ide o nepravdivé, účelové výpovede z dôvodov,

ktoré som uviedol vyššie. Ak by tieto tvrdenia boli pravdivé, nemohli by byť v následnej výpovedi
poškodenej M. H. i svedkyne M. Z. také. zásadné rozpory na ktoré upozorňujem. Práve to, že poškodená
a ani M. Z. moje údajné vydieranie nevnímali na predmetnej diskotéky vlastnými zmyslami, nedokázali
si tieto vykonštruované a nepravdivé obvinenia voči mne riadne zapamätať. Predovšetkým M. H., ak
by bola bývala skutočne vystavená takému hrubému správaniu, ako uvádzala v prípravnom konaní,

určite by si takéto správanie zapamätala a dokázala jeho priebeh sama, spontánne interpretovať už od
začiatku svojej výpovede na hlavnom pojednávaní. Avšak jej výpoveď na hlavnom pojednávaní bola
zásadne odlišná o priebehu i mieste i prítomných osobách údajného vydierania a len na sústavné
čítanie jej výpovede z prípravného konania a odstraňovanie rozporov reagovala poškodená tak, ževykonštruované tvrdenia z prípravného konania v niektorých častiach pripúšťala v iných zásadných
častiach zas popierala. Obdobne je to aj u svedkyne Z..

Podstatné podľa môjho názoru je to, že tieto rozporuplné nepravdivé obvinenia nepočul a žiadne fyzické
napadnutie z mojej strany voči poškodenej nevidel nikto, teda žiadna z osôb ktorá sa nachádzala v
blízkosti konfliktu, keď som ja oddeľoval od seba bijúce sa uvedené svedkyne, teda M. Z. a M. Y..
Najmä prítomný Z. Y. ako svedok potvrdil, že som nemal so M. H. žiadny konflikt, že ona sa v ten
večer pobila so M. Z., a ešte aj zranenia ktoré pri tejto bitke utrpela, využila rodina poškodenej proti

mne, tak ako som vyššie uviedol. Tak ako poukázal v písomnou odvolaní JUDr. Bicko, priebeh fyzického
napádania poškodenej z mojej strany bolo možné verifikovať na odbornej úrovni znalcom z odboru
zdravotníctva. Znalecký posudok MUDr. Trgiňu jednoznačne vylúčil mechanizmus opísaný poškodenou
a taktiež svedkyňou Z. pri zraneniach ktoré boli zadokumentované pri prvotnom ošetrení poškodenej.
Právetiezranenia,ktoréutrpelapoškodenápribitkesosvedkyňouM.Z.boliúčelovozneužitézdôvodov,
ktoré som vyššie uviedol na podnet jej rodiny.

Okresný súd v Prievidzi sa teda nielenže vôbec nevysporiadal so znaleckým posudkom
a tento dôkaz zabezpečený mnou v rámci kontradiktórneho konania ignoroval, ale· odmietol
vykonaťďalšípodstatnýdôkaz,ktorýsomopakovanenavrhovalužodprípravnéhokonania,atovypočuť.
ako svedkyňu O. Y.. Táto svedkyňa podľa výpovede poškodenej mala byť prítomná pri tom ako som

ju mal vydierať, mala moje konanie z ktorého ma obviňuje poškodená vidieť i počuť. Orgány činné v
trestnom konaní počas prípravného konania, a to konkrétne vyšetrovateľ PZ požiadal OO PZ Handlová
o predvedenie O. Y. na výsluch, avšak polícia túto svedkyňu nepredviedla, a to podľa mňa z banálneho
dôvodu, že ju údajne nezastihla na adrese bydliska, pričom šetrením zistila, že v čase predvedenia
bola v práci v Prievidzi pri letisku, kde vykonáva upratovacie práce v bytovkách. Uvedené skutočnosti

sú dokumentované v spise na č.l. 192, 193. Nielenže orgány činné v trestnom konaní nekonali v
súlade s § 2 ods. 6, ods. 10 Tr. por., teda neobstarali tento dôkaz z úradnej povinnosti s rovnakou
starostlivosťou ako obstarávali dôkazy aj proti mne, čím zjavne porušili moje právo na obhajobu,
pretože napriek mojim opakovaným žiadostiam nezabezpečili kľúčového očitého svedka údajného
skutku, ktorého som sa mal dopustiť. Keďže som dlhodobo vo väzbe mám podstatne sťažené možnosti

obstarávania dôkazov a takýto dôkaz zjavne nemohol zabezpečiť do skončenia hlavného pojednávania
ani obhajca. Podľa môjho názoru však okresnému súdu nebránila žiadna prekážka túto svedkyňu
predvolať a vypočuť a preveriť moju obhajobu, že ja som vo veci ako obvinený vypovedal pravdivo, že
som sa skutku z ktorého som obžalovaný nedopustil a že poškodená i svedkyňa Z. vypovedali proti
mne nepravdivo. Práve nevykonanie tohto navrhnutého dôkazu treba považovať za závažné porušenie

princípov kontradiktórneho konania, zásady rovnosti v tomto konaní, pretože ja nedisponujem takými
možnosťami, ako štát, ako súd, aby som dokázal zabezpečiť prítomnosť tohto dôležitého svedka na
hlavnom pojednávaní. Táto odvolacia námietka je ďalším z dôvodov z ktorého sa domáham zrušenia
napadnutého rozsudku v celom rozsahu podľa § 321 ods. 1 písm. a, c) Tr. por. Podľa ustálenej
súdnej praxe je nevyhnutné v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., aby súd veľmi starostlivo zvažoval všetky

dôkazy, ktoré boli v tejto veci získané zákonným spôsobom a predovšetkým overil všetkými dostupnými
prostriedkami také tvrdenia svedka; ktoré sú v podstatných veciach rozporuplné. Ak totiž poškodená
i svedkyňa Z. preukázateľne nehovoria pravdu o jednom, či dokonca o viacerých prvkoch skutkových
okolností uvádzaných v súvislosti s údajným skutkom ktorého som sa mal dopustiť, sú spochybnené
aj ostatné prvky nimi uvádzaných skutkových okolností. Ich výpovede sú z hľadiska posúdenia ich

pravdivosti spochybnené. O to naliehavejšie a nevyhnutnejšie sa javí byt' nielen podrobenie ich
skutkových tvrdení overeniu znalcom z odboru medicíny, pretože práve znaleckou činnosťou sa v súlade
s § 142 Tr. por. objasňujú zložité skutočnosti významné pre trestné konanie. Zložitosť nemožno v tomto
prípade ponímať len ako medicínsku zložitosť, ale aj v súvislosti so skutkovou zložitosťou vyplývajúcou z
odlišných skutkových tvrdení viacerých účastníkov údajného skutku. Preto v tomto konaní zabezpečený

znalecký posudok bol a je významným zdrojom overenia pravdivosti konkrétnych skutkových tvrdení
poškodenej i svedkyne Z.. Bolo preto povinnosťou okresného súdu znaleckému posudku venovať
náležitú pozornosť, keďže z jeho obsahu vyplýva, že skutkové tvrdenia poškodenej i svedkyne Z. v tom,
že som poškodenú bil do oblasti tváre, že som ju silno škrtil, nie sú objektívne podložené lekárskymi
nálezmi z prvotného ošetrenia poškodenej. Bolo teda účelné vo veci znalca MUDr. Trgiňu vypočuť k

obsahujehoznaleckéhoposudku,keďžesajehoodbornézáveryzásadneodlišujúodskutkovýchtvrdení
poškodenej a tieto tvrdenia poškodenej sú aj v rozpore s lekárskym nálezom z jej prvotného ošetrenia.
Objektívny nález z jej prvotného ošetrenia naopak korešponduje s preukázaným priebehom bitky medzi
poškodenou a M. Z.. S touto poškodená zápasila, bili sa rukami, ťahali resp. šklbali sa za vlasy.Za vyššie uvedenej dôkaznej situácie je aj zabezpečenie výsluchu svedkyne O. Y. ako ďalšieho dôkazu,
umožňujúceho preverenie pravdivosti aj ostatných skutkových okolností uvádzaných poškodenou i

svedkyňou Z., potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu. Samotná poškodená totiž na hlavnom
pojednávaní na otázku prokurátorky "čo videla O. Y. a Z. Y. z celého skutku", vypovedala tak že "O. Y.
tam bola, bol tam aj Z. Y., oni to videli, oni tam boli." Obdobne vypovedala i svedkyňa Z..

Napriek tomu, že moje odvolanie smeruje zásadne do výroku o vine, považujem za potrebné uviesť

priamo ja obžalovaný aj to, že som prekvapený z výroku o treste vo výmere 4 roky a 6 mesiacov, pretože
ja som na hlavnom pojednávaní na ktorom bol rozsudok sudcom vyhlásený počul, že mi bol uložený
iný trest, a to trest 46 mesiacov a o takejto výmere trestu ma ubezpečili aj príslušníci väzenskej stráže
prítomní pri vyhlasovaní rozsudku, keď som sa ich neskôr pýtal či som správne porozumel. Namietam
teda aj tento nesúlad, pretože súd je predsa viazaný rozsudkom tak, ako. bol vyhlásený, hoci písomné
vyhotovenie by bolo iné.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne napadnutý rozsudok podľa § 321
ods. 1 písm. a, b, c) Tr. por. zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil Okresnému súdu
v Prievidzi, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal, pričom sa domáham vykonania dokazovania
navrhnutého už v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní a označeného aj v tomto odvolaní s

tým, že a v konečnom dôsledku sa domáham oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr.por.“

Obhajca JUDr. Jaroslav Hujík v podaní, doručenom tunajšiemu súdu dňa 28.11.2017, doslovne uviedol
nasledovné:

V trestnej veci obžalovaného N. B., v ktorej je termín verejného zasadnutia o odvolaní obžalovaného
určený na deň 29.11.2017 zasielam krajskému súdu kópiu lekárskej prepúšťacej správy brata
obžalovaného E. B., ktorou obžalovaný dokazuje svoju obranu v tej časti, že svedkyňa M. Z. bola
navedená jej aj M. H. starým otcom, a to X. H. a zjavne aj L. O. aby vypovedala proti mne nakoľko chceli
mať proti našej rodine nástroj - dôvod ktorým našu rodinu donútia stiahnuť trestné oznámenie, ktoré

podal brat E. na synov X. H., ktorí ho napadli, zbili, mal otvorenú ranu na hlave od sekery a motyky.
Rodina X. H. teda mala motív a dôvod na ovplyvnenie svedkýň M. H. a M. Z. tak ako som od začiatku
trestného stíhania už vypovedal. O. sa mi zas chcel pomstiť za predchádzajúci konflikt s ním, o čom sa
už v tomto konaní vyjadroval. Obaja viezli M. Z. na políciu v tejto veci svedčiť a preberali s ňom predmet
svedectva. Prikladám ako listinný dôkaz o tom časť prepisu nahrávky výpovede M. Z. v tejto veci a časť

prepisu nahrávky svedkyne vo veci môjho údajného znásilnenia M. Z. (OR PZ Prievidza Č. ORP-529/2-
VYS-PD-2016), pričom v každej veci ako svedkyňa vypovedala v tejto časti výpovedí inak. Teda klamala.

Preto bolo a je nevyhnutné vypočuť všetkých prítomných pri akomkoľvek mojom kontakte s uvedenými
svedkyňami dňa 9.7.2016 na diskotéke 49 v Handlovej. Okrem už navrhovanej svedkyne O. Y., som už

v prípravnom konaní vypovedal, že som bol na diskotéky v prítomnosti svedkov a to Y. G., W. Z., ktorých
navrhujem vypočuť na preukázanie mojej obrany, že som sa M. H. nevyhrážal a ani ju som nevydieral.
že som ju k ničomu nenútil, len som zasiahol do jej bitky so M. Z., keď ju táto napadla a mne bolo hneď
vyčítané jej rodinou, že som M. chytil a preto ju mohla M. Z. biť. Ja som ich však rozbraňoval, aby sa
nebili a otočila to napokon jej rodina proti mne z dôvodov, ktoré som už uviedol. Veď ani ďalší prítomní

svedkovia a to E. Y., B. B. O. H. nepotvrdili vo výpovediach, že som sa mal dňa 9.7.2016 zachovať voči
M. H. násilne, že som ju mal vydierať.

Vzhľadom na rozporuplnosť výpovedí M. H. a M. Z. je vypočutie O. Y., ktorá mala byt' v mojej prítomnosti
aj podľa uvedených svedkýň, nevyhnutné a pokiaľ vypočutá nebola bolo tým závažne porušené moje

právo na obhajobu.
Poukazujem tiež na to, že ja som bol v prítomností M. H. len v okamihu jej napadnutia M. Z. a ich bitky,
zdržal som sa na mieste len krátko (podľa výpovede Z. Y. cca 20 minút) a aj z objektívneho časového
hľadiska je nezmyslom, aby som sa dopustil takej trestnej činnosti z akej som obžalovaný. Ja som prišiel
na diskotéku s Z. Y., O. Y. a M. Z. a nebol som v prítomnosti žiadneho muža na pohlavný styk, s ktorým

som by mal nútiť M. H..“

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených
zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu neumožnením obžalovanému riadne sa oboznámiť s obsahom
videozáznamunač.l.48,zadováženéhonapodnetobžalovaného(viďč.l.56),bolozásadnýmspôsobom

porušené právo obžalovaného na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr.por.

Odvolací súd konštatuje, že do spisu bol na podnet obžalovaného zadovážený záznam z mestskej
kamery podľa sprievodného listu snímajúcej Prievidzskú ulicu v Handlovej dňa 9.7.2016 v čase od 00.00
hod. do 04.00 hod. Na základe oboznámenia sa s obsahom videozáznamu v rámci prípravy verejného
zasadnutia,členoviasenátuodvolaciehosúduzistili,žeotočnámestskákamerazaznamenávalapriestor

aj v okolí pohostinstva Mamutík v Handlovej (Ulice Prievidzská a Poštová). V zázname tohto priestoru
boli časové úseky v rozsahu cca 1,5 až 2 minúty, kedy kamera zaznamenávala iný priestor, ako priestor
v bezprostrednej blízkosti pohostinstva Mamutík.

Zo záznamu o preštudovaní spisu č.l. 224 podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že obžalovaný v

ústave na výkon väzby objektívne nemohol byť oboznámený s obsahom DVD pripojeného nosiča k č.l.
48, keďže preštudovanie spisu trvalo 15 minút. Je síce pravdou, že obžalovaný mal právo požiadať,
aby mu bol uvedený záznam prehraný, avšak podľa názoru odvolacieho súdu úradný záznam policajta
o obsahu DVD na č.l. 58, podľa ktorého kamerový záznam nie je použiteľný pre trestné konanie, lebo
kamera nezaberala skutok v žiadnom jeho štádiu, pôsobí zavádzajúco vo vzťahu k zaznamenávaniu

udalostí na mieste, kde sa podľa obžaloby mala odohrať nie nevýznamná časť skutku. Preto tento
zavádzajúci záznam policajta o obsahu DVD mohol mať podstatný vplyv na rozhodnutie obhajoby so
znalosťou veci, či pred súdom navrhne vykonanie tohto dôkazu najmä s ohľadom, že sám obžalovaný
inicioval zabezpečenie záznamu kamery na podporu svojich tvrdení.

Z obžaloby vyplýva, že obžalovanému je kladené za vinu aj vyvedenie poškodenej pred pohostinstvo
Mamutík a samotné čítanie následnej časti skutkovej vety obžaloby bežným tempom trvá cca 50 sekúnd.
Podľa názoru senátu odvolacieho súdu sa rozumne javí, že udalosti popísané v skutkovej vete obžaloby
po vyvedení poškodenej pred pohostinstvo Mamutík by sa mali odohrávať v čase dlhšom ako 50
sekúnd. S pričítaním času poškodenou a svedkyňou M. Z. tvrdeného následného vzájomného útoku a

času odchodu tam prítomných osôb od pohostinstva Mamutík mimo priestorov, zaberaných mestskou
kamerou, sa rozumne javí, že tieto udalosti vo svojom súhrne by mali trvať podstatne dlhšie ako 2
minúty. S poukazom na to, že otočná mestská kamera dňa 9.7.2016 v čase od 00.00 hod. do 04.00
hod. zaznamenávala miesto činu a blízke okolie s prestávkami trvajúcimi do 2 minút, podľa názoru
odvolacieho súdu tento dôkazný prostriedok môže obsahovať podstatné (aj čiastočné) informácie o

tom, či, kedy a akým spôsobom sa mal stať skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba.
Keďže obžalovaný bol o obsahu uvedeného dôkazného prostriedku v prípravnom konaní informovaný
podľa názoru odvolacieho súdu neúplným spôsobom, brániacim mu so znalosťou veci rozhodnúť sa o
navrhnutí vykonania uvedeného dôkazu pred súdom a tento nedostatok nebol odstránený ani v konaní
pred súdom, podľa názoru odvolacieho súdu došlo z tohto dôvodu k porušeniu práva obžalovaného na

obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu odmietnutím návrhu obžalovaného na vypočutie svedkyne O. Y. tiež
došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu v zmysle čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z obsahu spisu (č.l. 402) vyplýva, že ohľadne tohto návrhu

obžalovaného bolo okresným súdom „v zmysle § 278 ods. 3 Tr. por.“ uložené obhajobe zabezpečiť
účasť svedkyne O. Y. na hlavnom pojednávaní dňa 21.8.2017 s tým, že ak účasť svedkyne nebude
zabezpečená, tento dôkaz sa nevykoná.

V prvom rade odvolací súd konštatuje poukaz okresného súdu na ustanovenie § 278 ods. 3 Tr.por. v

uvedenom kontexte je zmätočný, keďže uvedené ustanovenie obsahuje právnu úpravu len o tom, že
„súd nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe“. V druhom rade odvolací súd poukazuje
na to, že ak mal okresný súd na zreteli postup podľa § 277 ods. 3, 4 Tr.por., v súvislosti s aplikáciou
týchto ustanovení odvolací súd vyslovuje právny názor, podľa ktorého nevykonanie obžalovanýmnavrhovaného výsluchu svedka postupom podľa § 277 ods. 4 Tr.por. s poukazom na čl. 6 ods. 3
písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je možné pripustiť jedine vtedy,
ak objektívne prekážky absolútne bránia možnosti vypočuť navrhovaného svedka pred súdom (viď aj

prípadná aplikácia ustanovenia § 88 Tr.por., na ktoré poukazuje aj ustanovenie § 277 ods. 4 druhá veta
Tr.por.). V danom prípade bolo podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s ustanovením § 277 ods. 3
Tr.por., aby okresný súd ukladal strane konania - obžalovanému podľa § 10 ods. 11 druhá veta Tr.por. -
zabezpečenie účasti svedkyne O. Y. za situácie, keď obžalovaný bol naviac vo väzbe, z ktorého dôvodu
boli vo všeobecnosti možnosti obžalovaného zabezpečovať súdu akékoľvek dôkazy prakticky nulové.

Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd nevykonanie obžalovaným navrhovaného výsluchu
svedkyne O. Y. tiež za chybu konania, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva obžalovaného na
obhajobu v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Odvolací súd ďalej zistil, že na hlavnom pojednávaní dňa 28.8.2017 bol podľa § 268 ods. 2 Tr.por.
so súhlasom obžalovaného a prokurátora „oboznámený“ znalecký posudok, predložený obhajobou

okresnému súdu dňa 11.8.2017 (č.l. 441 druhá strana). V spisovom materiáli vo vzťahu k tomuto
znaleckému posudku sa nenachádza poučenie znalca súdom podľa § 144 Tr.por.

Podľa § 144 ods. 1 Tr.por. znalec musí byť pri pribratí upozornený na povinnosť bez odkladu oznámiť
skutočnosti, pre ktoré by mohol byť vylúčený, alebo ktoré mu vo veci bránia byť činný ako znalec.

Musí byť tiež poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných
následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku.
Podľa § 144 ods. 2 Tr. por. ak znalecký posudok obstarala niektorá zo strán, poučí príslušný orgán činný
v trestnom konaní alebo súd znalca na okolnosti uvedené v odseku 1.

Podľa § 268 ods. 2 druhá veta Tr.por. namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi
alebo jeho písomný znalecký posudok, ak znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa
§ 144 Tr.por., nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný
s tým súhlasia, alebo ak sa naň znalec odvolá.

Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, zákonnou podmienkou pre čítanie znaleckého
posudku, predloženého obžalovaným v zmysle § 145 ods. 5 Tr.por., postupom podľa § 268 ods. 2 Tr.por.
je predchádzajúce poučenie znalca podľa § 144 ods. 1, 2 Tr.por. Keďže v danom prípade okresný súd
pred prečítaním znaleckého posudku podľa § 268 ods. 2 Tr.por. nepoučil znalca tak, ako mu to ukladá
ustanovenie § 144 ods. 2 Tr.por., odvolací súd musí konštatovať, že znalecký posudok predložený

obžalovaným, nebol pred súdom vykonaný zákonným spôsobom, ktorá skutočnosť by podľa názoru
odvolacieho súdu odôvodňovala aj podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr.por. Preto aj napriek
tomu, že táto vada nebola odvolaním obžalovaného vytýkaná, odvolací súd musel v zmysle § 317 ods.
1 Tr.por. prihliadnuť aj na túto chybu konania a vyhodnotiť ju ako chybu v zmysle § 321 ods. 1 písm.
a) Tr.por.

Zadôvodnúpovažovalodvolacísúdajnámietkuobhajoby,podľaktorejúradnýzáznamzodňa26.8.2016
(č.l. 174), obsah ktorého záznamu okresný súd použil na odôvodnenie svojho záveru, prečo dospel
k záveru, že výpoveď svedka Z. na hlavnom pojednávaní „javí sa byť nevierohodná, účelová, v
prospech obžalovaného“. Je potrebné dať za pravdu obhajobe v tom smere, že úradný záznam nie je

zákonným dôkazným prostriedkom, z ktorého by bolo možné čerpať dôkaz v trestnom konaní v súlade
s ustanovením § 119 ods. 2 Tr.por. Naviac v danom prípade úradný záznam obsahuje informácie o
tom, čo mali svojimi zmyslami vnímať „osoby pracujúce v prospech polície“, pričom v zmysle § 118
ods. 2 Tr.por. na procesne použiteľné zistenie toho, čo vnímali osoby svojimi zmyslami, slúži výlučne
výsluch týchto osôb spôsobom upraveným v príslušných ustanoveniach Trestného poriadku podľa ich

procesného postavenia. Za pravdu je potrebné dať aj názoru obhajoby, podľa ktorého názoru v úradnom
zázname uvedené informácie sú neoveriteľné, nakoľko pre neznámu identitu osôb, od ktorých by mali
pochádzať uvedené informácie, nie je možné overiť ich autenticitu. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
považoval oboznámenie obsahu uvedeného úradného záznamu a jeho použitie ako dôkazu okresným
súdom pre svoje rozhodnutie za nesúladné s ustanovením § 119 ods. 2 v spojení s § 278 ods. 2 Tr.por.,

majúce za následok vadu v zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr.por.

Na základe preskúmania veci sa odvolací súd stotožnil aj s názorom obhajoby v odôvodnení
napadnutého rozsudku, podľa ktorého sa okresný súd vo vzťahu k výrokom napadnutého rozsudku ovine obžalovaného nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie v dôsledku
nesprávnej aplikácie ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.por.

Odvolací súd k obžalovaným namietanému hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom považuje
za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných dôkazov v trestnom konaní upravuje
ustanovenie § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd
hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v

trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké pravidlá, pokiaľ ide o
mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Voľné
hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým úsudkom. Orgány
činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné presvedčenie.
Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým dôsledkom. Možno
preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny a či vnútorné

presvedčenie je dôvodné. Ustanovenie § 168 ods. 2 Tr.por. pritom prikazuje súdu uviesť svoje úvahy pri
hodnotení dôkazov v odôvodnení rozsudku.

Podľanázoruodvolaciehosúdupostupokresnéhosúduprihodnotenídôkazovvprejednávanomprípade
nebol v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Protirečivo pôsobí už veta v odôvodnení napadnutého

rozsudku, podľa ktorej „podľa názoru súdu všetky dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní jednotlivo
a aj vo svojom súhrne obžalovaného usvedčujú zo spáchania trestného činu ...“ (str. 12 prvý odsek
rozsudku). Z predchádzajúcej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku pritom vyplýva, že vo veci
boli vykonané aj dôkazy, ktoré svedčia v prospech obžalovaného (viď napr. už samotná výpoveď
obžalovaného).

Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou obhajoby, podľa ktorej sa okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal s obsahom znaleckého posudku, predloženého
obžalovaným. Odhliadnuc od vyššie uvedeného pochybenia týkajúceho sa spôsobu vykonania tohto
obžalovaným predloženého znaleckého posudku, ak okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal ako

dôkaz uvedený znalecký posudok, teda možno predpokladať názoru okresného súdu, že tento dôkaz
vykonal zákonným spôsobom, v zmysle § 2 ods. 12 v spojení s § 168 ods. 1 Tr.por. malo byť povinnosťou
okresného súdu aj uviesť v odôvodnení rozsudku, akým spôsobom sa vyporiadal s existenciou obsahu
uvedeného dôkazného prostriedku, ktorý z odborného hľadiska analyzuje mechanizmus vzniku zranení
poškodenej, uvedených v lekárskej správe (č.l. 86).

V uvedenej súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že po preskúmaní odôvodnenia napadnutého
rozsudku mu nie je zrejmé, či pri závere o usvedčovaní obžalovaného aj lekárskou správou mal okresný
súd na zreteli lekárom zadokumentované tvrdenia poškodenej o okolnostiach vzniku zranení alebo
lekárom zistené zranenia poškodenej. V prípade oboch variant však podľa názoru odvolacieho súdu

nemožno považovať hodnotenie uvedenej lekárskej správy okresným súd za súladné s povinnosťou
starostlivej úvahy podľa § 2 ods.12 Tr.por. Ak mal okresný súd v tejto súvislosti na zreteli len tvrdenia
poškodenej pred lekárom, odvolací súd poukazuje na to, že podľa lekárskej správy poškodená mala
hovoriť lekárovi o útoku zo strany známej osoby (jednotné číslo) a medzi spôsobom útoku malo byť
aj ťahanie za vlasy, ktorý spôsob útoku mala poškodenej podľa procesne zadovážených výsluchov

poškodenej spôsobiť práve M. Z. a nie obžalovaný. Uvedené zostalo v odôvodnení napadnutého
rozsudku bez povšimnutia okresného súdu. Ak mal okresný súd na zreteli lekárom zistené zranenia
na tele poškodenej, v zmysle § 168 ods. 1 a § 2 ods. 12 Tr.por. bolo povinnosťou okresného
súdu vysvetliť v odôvodnení napadnutého rozsudku, akým spôsobom hodnotil aj znalecký posudok
predložený obžalovaným, čo okresný súd neurobil. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru,

že hodnotenie lekárskej správy z č.l. 86 okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku vo
vzťahu k preukázaniu viny obžalovaného je nejasné a neúplné v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného namietaným hodnotením dôveryhodnosti výpovedí poškodenej
a svedkyne M. Z., o výpovede ktorých okresný súd oprel svoj záver o spáchaní skutku, pre ktorý bola

na obžalovaného podaná obžaloba, považuje odvolací súd za potrebné poukázať na ustálenú súdnu
prax, týkajúcu sa hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Podľa
dlhodobo ustálenej súdnej praxe na záver o hodnovernosti svedeckej výpovede nestačí, že svedok
zotrváva na svojej výpovedi. Zotrvanie svedka na predchádzajúcej výpovedi nemôže ešte viesť k záveru,že svedok hovorí pravdu. Hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr.por. musí súd vykonávať tak, že
uváži všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, teda že skúma, či výpoveď svedka je logická,
či sa svedok prípadne aj v menej podstatných okolnostiach neodchyľuje od svojej predchádzajúcej

výpovede, pričom v prípade odchýlok musí otázkou zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza.
Pri hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov
v jeho výpovediach a z vysvetlení, prečo došlo k týmto rozdielom. Aby potom mohol dôkaz spoľahlivo
zhodnotiť, musí vziať do úvahy aj ostatné dôkazy, posúdiť prípadné rozpory medzi nimi, skúmať, prečo
k nim dochádza a len tak môže získať bezpečný podklad pre skutkové zistenia a pre záver o vine

obvineného (viď. Rt30/1966). Ak súd stojí pred úlohou zhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných
bodoch diametrálne odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z týchto dôkazov odôvodniť
len okolnosťami, ktoré svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. Rt 6/1970).

Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že odôvodnenie na strane 2 až 10 predposledný
odsek obsahuje len opis obsahu jednotlivých vykonaných dôkazov. Úvahy okresného súdu, týkajúce sa

ustálenia skutkového stavu na základe hodnotenia vykonaných dôkazov, sa nachádzajú na strane 10
posledný odsek až 12 prvý odsek. V rámci týchto úvah okresný súd uviedol nasledovné:

„Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,
že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto

rozsudku, čím naplnil všetky zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona,
pretože iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal. Obžalovaného, ktorý spáchanie trestnej
činnosti tak ako v prípravnom konaní, na hlavnom pojednávaní poprel; zo spáchania trestnej činnosti
svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní priamo usvedčila poškodená M. H.. Ďalším priamym
dôkazom, ktorý obžalovaného na hlavnom pojednávaní zo spáchania trestnej činnosti usvedčil, je

výpoveď svedkyne M. Z.. Obidve tieto svedkyne na hlavnom pojednávaní, potvrdili, že obžalovaný
spôsobom popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku vydieral poškodenú, násilím a hrozbou násilia
je nútil, aby mala pohlavný styk s mužom ktorého jej za týmto účelom zabezpečil. Z výpovedí týchto
svedkýň vyplýva, že jednak obžalovaný sa poškodenej vyhrážal, a to opakovane, že v prípade ak
nepôjde s týmto mužom tak ju zabije. Napriek tomu, že poškodená toto opakovane obžalovanému

odmietla, tento ju násilným spôsobom vyviedol von z pohostinstva a vonku, keď poškodená naďalej
odmietala splniť príkaz obžalovaného dvakrát ju udrel do oblasti tváre. Obžalovaný potom naďalej nútil
poškodenú, aby sa vyspala s mužom ktorého jej na tento účel dohodil, keď to odmietala, vyhrážal
sa jej zabitím. Následne, keď poškodená povedala, že o týchto skutočnostiach urobí oznámenie na
polícii, obžalovaný sa jej opäť vyhrážal, že ak to urobí tak ju zabije. Tieto skutočnosti priamo vyplývajú

z výpovedí poškodenej a svedkyne M. Z. na hlavnom pojednávaní. Je treba uviesť, že v niektorých,
podľa názoru súdu, nepodstatných detailoch sa tieto výpovede líšia, toto sa dá vysvetliť odstupom
času od skutku a takýmto spôsobom sa dá vysvetliť aj skutočnosť, že svedkyňa M. Z. k niektorým
skutočnostiam, podľa vlastného vyjadrenia, uviedla, že si to nepamätá. Potom čo zákonným spôsobom
bola prečítaná príslušná časť jej výpovede z prípravného konania, vždy uviedla, že to bolo tak ako

vypovedala v prípravnom konaní. Podľa názoru súdu uvedené svedecké výpovede poškodenej a M. Z.
na hlavnom pojednávaní jednoznačne obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú. Práve
skutočnosť, že najmä v prípade výpovede svedkyne M. Z., existujú určité rozdiely, nie rozpory oproti
k výpovedi z prípravného konania v tom smere, že si na niektoré skutočnosti nepamätala, nasvedčuje
tomu, že sa nejedná o vopred pripravené výpovede, tieto výpovede by boli v takom prípade identické.

Vieryhodnosť týchto výpovedí podľa názoru súdu zvýrazňuje ten fakt, že obe svedkyne, ohľadne trestnej
činnosti obžalovaného, vypovedali v situácii, že oni dve navzájom, krátko po konflikte obžalovaného
s poškodenou, mali na uvedenom mieste konflikt navzájom, mali fyzický konflikt v súvislosti s tým,
že svedkyňa M. Z. mala mať sexuálny styk s vtedajším priateľom poškodenej. Túto situáciu, podľa
názoru súdu, sa pokúsil využiť obžalovaný vo svoj prospech, vo svojej výpovedi sa neustále vracal

ku spomínanému konfliktu oboch uvedených svedkýň, tvrdil že zabránil ďalšej bitke medzi obidvomi.
Poprel, ako už bolo konštatované vyššie, akékoľvek vydieranie poškodenej popísané v skutku. Taktiež
treba poukázať na tú skutočnosť, že obžalovaný, ako uviedla aj na hlavnom pojednávaní svedkyňa M.
Z., je podozrivým aj za ďalšiu trestnú činnosť, ktorú mal spáchať voči jej osobe, ide o sexuálnu trestnú
činnosť v súvislosti s ktorou táto mala poskytovať za odplatu, ako žiadal v prejednávanom prípade po

poškodenej, pohlavný styk mužom. Aj táto skutočnosť podľa názoru súdu, nepriamo, naznačuje, že
obžalovaný mohol takýmto spôsobom konať aj v prejednávanom prípade a zabezpečovať si takýmto
spôsobom zdroj príjmov. Pokiaľ sa týka výpovedí ďalších svedkov, ktorí boli vypočutí na hlavnom
pojednávaní, títo svedkovia nepotvrdili, že by počuli o čom sa rozprával obžalovaný s poškodenou predpohostinstvom, títo svedkovia neboli prítomní pri rozhovore obžalovaného s poškodenou. Taktiež treba,
pri hodnotení dôkazov, spomenúť skutočnosť, že poškodená trestnú činnosť obžalovaného nahlásila
na polícii v priebehu 24 hodín od skutku, v odpoludňajších hodinách dňa 09. 07. 2016, urobila tak

teda bez zbytočného odkladu, odstupu od skutku. Ďalším nepriamym dôkazom, ktorý obžalovaného
zo spáchania trestnej činnosti usvedčuje je lekárska správa z ošetrenia poškodenej v nemocnici v
Bojniciach dňa 09. 07. 2016. V tejto lekárskej správe (číslo listu 85) je popísané subjektívne vyjadrenie
poškodenej, akým spôsobom jej boli spôsobené zranenia konštatované v uvedenej lekárskej správe.
Samozrejme súd v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní sa zaoberal aj hodnotením výpovedí

svedka S. Z. v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní, najmä v súvislosti s jeho tvrdeniami,
že svedkyňa M. Z. vypovedala v prípravnom konaní nepravdivo, klamala. Argumentoval tým, že s touto
svedkyňou mal e-mailovú komunikáciu cez facebook, kde sa mu táto k tomuto priznala. Odhliadnuc
od toho, že svedkyňa M. Z. odmietla tvrdenie svedka S. Z., že by v prípravnom konaní vo výpovedi
klamala, je potrebné poukázať na tú skutočnosť, ktorá vyplýva z úradného záznamu polície na číslo
listu 174. Z úradného záznamu zo dňa 26. 08. 2016 vyplýva, že polícia zistila od osôb pracujúcich

v prospech polície, že komunikácia so svedkyňou M. Z. nebola skutočná. V skutočnosti komunikoval
s osobou, ktorá si na facebooku vytvorila profil s menom M. Z., táto osoba potom komunikovala so
svedkom Z.. Vzhľadom na tieto skutočnosti javí sa byť aj výpoveď uvedeného svedka na hlavnom
pojednávaní ako nevieryhodná, účelová, v prospech obžalovaného. Podľa názoru súdu všetky dôkazy
vykonané na hlavnom pojednávaní jednotlivo a aj vo svojom súhrne obžalovaného usvedčujú zo

spáchania trestnej činnosti, tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, na základe ktorých
je možné ustáliť záver, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku a tento skutok napĺňa zároveň všetky zákonné znaky zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1
Trestného zákona. Pokiaľ sa týka návrhu obhajcu, ktorý predniesol na záver dokazovania na hlavnom
pojednávaní ako návrh na doplnenie dokazovania a to vyšetrenie duševného stavu poškodenej a

svedkyne M. Z., súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, pretože neboli splnené podmienky
na skúmanie duševného stavu uvedených svedkýň. V priebehu prípravného konania a ani na hlavnom
pojednávaní nebolo zistené, že by u uvedených svedkýň bola podstatne znížená schopnosť správne
vnímať alebo vypovedať, nebola zistená žiadna závažná pochybnosť v tomto smere tak ako to má
na mysli ustanovenie § 150 Trestného poriadku, na základe ktorého je možné nariadiť vyšetrenie

duševného stavu svedka.“

Ako vyplýva z vyššie citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd konštatoval
existenciu „určitých“ rozdielov vo výpovediach poškodenej a svedkyne M. Z.. Hoci z opisu obsahu
vykonaných dôkazov v odôvodnení napadnutého rozsudku vyplýva, že uvedené osoby boli na hlavnom

pojednávaní konfrontované so svojimi predchádzajúcimi výpoveďami zrejme postupom podľa § 264 ods.
1 Tr.por. Uvedené ustanovenie pritom umožňuje len na návrh prokurátora, obžalovaného alebo obhajcu
predložiť svedkovi zápisnicu o jeho skoršej výpovedi na vysvetlenie rozporov v podstatných bodoch.

Podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia absentujú závery okresného

súdu, aké konkrétne rozpory zistil vo výpovediach poškodenej a svedkyne Z., absencia ktorých
konkrétnych záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku bráni odvolaciemu súdu preskúmať
správnosť záveru okresného súdu, podľa ktorého existujúce rozdiely vo výpovediach uvedených osôb
sú nepodstatné, teda len rozdiely vyplývajúce z toho, že si na určité udalosti nepamätali, a teda že nejde
o rozdiely (odlišné popisy vnímaných skutočností). V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné

konštatovať, že správnosť vyššie uvedeného hodnotenia rozdielov vo výpovediach okresným súdom
nemá oporu ani vo výsledkoch vykonaného dokazovania, nakoľko hoci boli uvedeným vypočúvaným
osobám postupom podľa § 264 ods. 2 Tr.por. prečítané zrejme v podstatných bodoch odlišné skoršie
výpovede (ak by išlo o nepodstatné odchýlky, nebol by daný ani zákonný dôvod na postup podľa § 264
Tr.por. a predseda senátu v zmysle svojich povinností podľa § 253 ods. 1 až 3 Tr.por. by v takom prípade

nemal ani pripustiť čítanie skorších výpovedí), po prečítaní skorších výpovedí tieto vypočuté osoby už
neboli vyzvané podľa § 264 ods. 2 Tr.por., aby výslovne vysvetlili, prečo došlo k podstatným odchýlkam
v ich výpovediach. Vzhľadom na povinnosť podľa § 264 Tr.por. vyzvať svedka, aby vysvetlil podstatné
odchýlky vo svojich výpovediach, súd nie je oprávnený nahrádzať uvedené vysvetlenia svojimi vlastnými
úvahami tak, ako to vykonal okresný súd v danom prípade, ale je povinnosťou súdu vyhodnotiť v súlade

s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. aj vierohodnosť vysvetlenia svedka k existencii podstatných odchýlok,
pre ktoré boli čítané jeho skoršie výpovede.Podľa názoru odvolacieho súdu nemá oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania ani záver
okresného súdu vo vyššie citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa ktorého záveru
vierohodnosť výpovedí poškodenej a svedkyne Z. zvýrazňuje fakt, že obe mali mať medzi sebou konflikt

v súvislosti s tým, že Z. mala mať sexuálny styk s vtedajším priateľom poškodenej. Z obsahu výpovede
poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 23.5.2017 jednoznačne vyplýva, že poškodená pred súdom
výslovne poprela svoju vedomosť o tom, že sa Z. mala vyspať s vtedajším priateľom poškodenej (okrem
audiozáznamu viď aj najmä strany 9, 10 a 11 a strany 20 a 21 prepisu výpovede poškodenej na hlavnom
pojednávaní na č.l. 370). V spise zadokumentovanej uvedenej výpovedi poškodenej sa uvádza, že

spolu s obžalovaným ju mala nútiť k pohlavnému styku s iným mužom aj M. Z.. Pozornosti odvolacieho
súdu neušlo, že ohľadne uvedených tvrdení poškodenej táto nebola konfrontovaná postupom podľa §
264 Tr.por. s nejakými inými jej prípadnými tvrdeniami o uvedenej skutočnosti v predchádzajúcich jej
výpovediach. Preto je pre odvolací súd z hľadiska správnej aplikácie ustanovenia § 2 ods. 12 Tr.por.
nevysvetliteľné, prečo okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku oprel svoje rozhodnutie aj
o tvrdenie poškodenej, že s Z. sa pobila preto, lebo Z. mala pohlavný styk s vtedajším priateľom

poškodenej.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov nepostupoval v súlade
ani s vyššie uvedenou ustálenou súdnou praxou pri aplikácii § 2 ods. 12 Tr.por., prezentovanou
rozhodnutím Rt6/1970. Z uvedeného publikovaného súdneho rozhodnutia nad rámec vyššie uvedenej

právnej vety vyplýva, že pri zhodnocovaní dvoch proti sebe stojacich verzií nie je možné odôvodniť
vierohodnosť jednej verzie tými istými okolnosťami, ktorými by bolo možné odôvodniť aj vierohodnosť
druhejverzie(viďodôvodnenieuvedenéhorozhodnutia).Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuvyplýva,
že okresný súd s poukazom na obsah vyššie citovanej časti napadnutého rozsudku odôvodnil
vierohodnosť usvedčujúcich dôkazov - výpovedí poškodenej a svedkyne Z. - fakticky tým, že (1.) u

nich nezistil podstatné rozpory vo výpovediach, že (2.) obžalovaný je v inej trestnej veci podozrivý zo
sexuálnej trestnej činnosti voči Z., ktorá skutočnosť nepriamo naznačuje, že obžalovaný mohol takto
konať aj v tejto veci, že (3.) poškodená nahlásila trestnú činnosť v priebehu 24 hodín a že (4.) lekárska
správa o zraneniach potvrdzuje spáchanie žalovaného skutku obžalovaným.

Podľa názoru odvolacieho súdu v otázke zisťovania, či sa žalovaný skutok stal, nie je možné prihliadať
na to, že obžalovaný je v inej trestnej veci trestne stíhaný, a týmto iným trestným stíhaním odôvodňovať
záver o vine obžalovaného zo spáchania prejednávaného skutku.

Pokiaľ ide o ďalšie argumenty okresného súdu, odvolací súd z obsahu odôvodnenia napadnutého

rozsudku musí konštatovať, že v ňom absentuje skutkový záver o existencii podstatných rozporov
vo výpovediach obžalovaného a ich prípadné vyhodnotenie. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné
konštatovať, že okresný súd zrejme nezistil vo výpovediach obžalovaného podstatné rozpory. Ak by teda
okresný súd postupoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. v zmysle vyššie uvedenej súdnej
praxe mal rovnako, ako u poškodenej a svedkyne Z., hodnotiť uvedenú skutočnosť aj v prospech verzie

obžalovaného.

Pokiaľ ide o nahlásenie veci poškodenou, zrejme pozornosti okresného súdu ušiel obsah úradného
záznamu polície zo dňa 9.7.2016 na č.l. 55 (posledný odsek), podľa ktorého okrem poškodenej nahlásil
polícii konflikt aj samotný obžalovaný. Ak by teda okresný súd postupoval v súlade s ustanovením §

2 ods. 12 Tr.por., v zmysle vyššie uvedenej súdnej praxe mal rovnako ako u poškodenej a svedkyne
Z. hodnotiť nahlásenie veci obžalovaným polícii v priebehu 24 hodín od skutku aj v prospech verzie
obžalovaného.

Pokiaľ ide o lekársku správu o zistených zraneniach poškodenej, okrem tejto správy mal okresný

súd k dispozícii aj znalecký posudok, predložený obžalovaným, o mechanizme vzniku týchto zranení
poškodenej,ktoréhoodbornézáveryposudkukorešpondujúajsverziouobžalovaného.Pretoakokresný
súd bol s poukazom na vyššie uvedené v domnienke, že tento posudok bol vykonaný zákonným
spôsobom a napriek jeho obsahu vyslovil záver, že lekárska správa potvrdzuje len verziu poškodenej,
podľa názoru odvolacieho súdu je takýto postup v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por.

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel aj k tomu záveru, že napadnutý rozsudok v skutkových
otázkach je nejasný a neúplný, pričom sa okresný súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami,
významnými pre rozhodnutie v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr.por. Keďže vo veci bude nevyhnutnédoplniť dokazovanie, je podľa názoru odvolacieho súdu daný aj dôvod pre zrušenie napadnutého
rozsudku podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr.por. Preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v bode
I. výrokovej časti tohto rozsudku.

Po vrátení veci bude predovšetkým nevyhnutné umožniť obžalovanému oboznámiť sa s obsahom DVD
nosiča pripojeného k č.l. 48 a vykonať opatrenia na zabezpečenie obžalovaným navrhnutého výsluchu
svedkyne O. Y.. V súvislosti s obžalovaným predloženým posudkom bude nevyhnutné poučiť znalca
podľa § 114 ods. 2 Tr.por. a na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom vykonať obžalovaným

navrhnuté znalecké dokazovanie. Pri hodnotení dôkazov bude povinnosťou okresného súdu riadiť sa
aj vyššie uvedeným.

II.

Odvolací súd v odvolacom konaní v zmysle § 79 ods. 1 Tr.por. zároveň skúmal, či v tomto štádiu
trestného stíhania sú naďalej dané zákonné dôvody pre trvanie väzby obžalovaného. Zo spisového
materiálu vyplýva, že obžalovaný bol v prejednávanej veci vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71
ods. 1 písm. c) Tr.por. so začiatkom väzby dňa 11.7.2016, ktorá väzba doposiaľ trvá bez prerušenia.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku trvania väzby obžalovaného a na vyššie uvedené, v dôsledku čoho podľa

názoru odvolacieho súdu dochádza k nie primeranému predĺženiu trestného stíhania bez zavinenia
obžalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné priamo aplikovať
ustanovenie čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd
rozhodol tak, ako je to uvedené v bode II. výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.