Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/134/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314229442
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314229442.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Quantum Credit a.s., so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina č. 25, IČO: 47 248 980, zast.
PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina č. 25, proti žalovanému: I. B.,
nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX P. č. XXX, o zaplatenie 496,45 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 496,45 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo súm :
- 25,45 eura od 18. 1. 2012 do zaplatenia,
- 12,48 eura od 18. 2. 2012 do zaplatenia,

- 17,88 eura od 18. 3. 2012 do zaplatenia,
- 21,74 eura od 18. 4. 2012 do zaplatenia,
- 418,90 eura od 19. 5. 2012 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 12. 2014 domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 496,45 eura spolu s úrokom z

omeškania a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom,
a.s.) a žalovaným bola dňa 7. 12. 2011 uzavretá Zmluva o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie
služieb káblovej a satelitnej televízie, program Magio Sat spolu s príslušenstvom MAGIO BOX v lehote
viazanosti 24 mesiacov.

3. Právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému služby riadne a včas, za čo vystavil žalovanému
faktúry, ktoré neboli uhradené riadne a včas. Tým žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, za čo mu
následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX,
splatná 18. 5. 2012, na sumu 418,90 eura. Za poskytnuté služby právny predchodca žalobcu vystavil
žalovanému tieto faktúry:
1/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 1. 2012, na sumu 25,45 eura,
2/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 2. 2012, na sumu 12,48 eura,

3/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 3. 2012, na sumu 17,88 eura,
4/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 17. 4. 2012, na sumu 21,74 eura.

4. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa žalovaný dostal do omeškania.5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 20. 11. 2013, bola pohľadávka voči žalovanému z titulu

nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny s príslušenstvom postúpená na žalobcu. O tomto
bol žalovaný upovedomený písomne listom zo dňa 25. 11. 2013.

6. Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR číslo 87/1995 Z.z.

7. Súd žalovanému doručil žalobu s prílohami a výzvou, aby sa k nemu vyjadril; žalovaný sa k žalobe
nevyjadril. Súdnu zásielku žalovaný prevzal dňa 19. 3. 2015.

8. Súd vo veci rozhodol podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o pripojení, faktúrami, oznámením o
postúpení, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

10. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

11. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalovaným v postavení
fyzickej osoby nepodnikateľa Zmluvu o pripojení tak, ako je to podrobne popísané v žalobe.

12. Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie Magio služieb, pričom právny predchodca žalobcu služby
riadne poskytol.

13. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry tak, ako je popísané vyššie (bod 3 tohto
odôvodnenia). Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb vo
výške 77,55 eura, zmluvnej pokuty 418,90 eura a úrokov z omeškania.

14. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.

sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo
asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)

stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

15. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10.

2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením
zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že
obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými
súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom,
od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so

stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

16. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (RuizTorija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

17. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,

ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

18. Napodkladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žežalobajepodanáčiastočnedôvodne.
Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

19. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu
právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zák. č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu
podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

20. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 7. 12. 2011, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

21. Právny predchodca žalobcu vystavil a doručil žalovanému faktúry (ako je uvedené vyššie), ktoré
žalovaný neuhradil.

22. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5 a 10 OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na

ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,

ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda.

23. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Zmluva je
zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojejobchodnej činnosti. Žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri
uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.

24. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, a to nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 OZ. Z pohľadu
právnej kvalifikácie ide o zmluvy uzavreté v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľské
zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

25. V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie sumy za poskytnuté služby
a zmluvnej pokuty.

26. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 12 písm. a/ a b/ zák. č. 351/2011 Z.z., účinného k
7. 12. 2011, (1) Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
(2) Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o

poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
(12) Účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o
poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

27. Súd z predložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žalovaný využil služby právneho
predchodcu žalobcu v celkovej fakturovanej sume 77,55 eura, ktoré odporca nezaplatil.

28. Súd preto priznal žalobcovi zaplatenie tejto sumy, pričom žalobca si uplatnil žalobou aj príslušenstvo
- úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.

29. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené
a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale

zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho
plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný
podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím
času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času
plnenia.

31. Nárok na úroky z omeškania vznikol odo dňa nasledujúcom po splatnosti jednotlivých faktúr a
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 ods. 1 nar. vlády č.
87/1995 Z.z. účinný do 31. 1. 2013), pretože podľa § 10c nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení,

ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

32. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre dané obdobie omeškania
vo výške 1 % p.a., potom úrok z omeškania je 9 % p.a.

33. Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju
povinnosť - platiť za poskytnuté služby a to hneď v prvom mesiaci trvania záväzkového vzťahu. Pri
riadnom plnení si povinností by žalovaný zaplatil počas doby viazanosti, t. j. počas 24 mesiacov,
sumu najmenej 6 x 6,98 eura + 18 x 14,99 eura, t. j. spolu najmenej 311,70 eura. S poukazom na

§ 53 ods. 4 písm. k/ a ods. 10 Občianskeho zákonníka potom súd musí jednoznačne skonštatovať,
že výška dohodnutej zmluvnej pokuty, t. j. 418,90 eura, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta je pri porovnaní s riadne zaplatenými službami porovnateľná
a primeraná a to aj vzhľadom k tomu, že žalovaný porušil svoje povinnosti hneď od začiatku trvaniazáväzkového vzťahu, teda hneď mal v úmysle sa vyhýbať plneniu svojich povinností, a teda vzhľadom
na sumu, ktorú žalovaný mal zaplatiť pri riadnom plnení si svojich povinností, je suma zmluvnej
pokuty sumou prijateľnou, primeranou k výške plnenia za poskytnuté služby. Žalovaný, hoci vystupuje

ako spotrebiteľ, si musí byť vedomý svojich povinností, nakoľko zmluvu uzatvára sám po zvážení
všetkých okolností cenovej výhodnosti, respektíve nevýhodnosti pri poskytovaných službách zo strany
právneho predchodcu žalobcu. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu súd nemôže považovať za neprijateľnú
s poukazom na to, že aj žalovaný si musí byť vedomý plnenia svojich povinností a pri vyhlásení zmluvnej
pokuty za neprijateľnú zmluvnú podmienku by súd neprimerane chránil spotrebiteľa a podporoval by

spotrebiteľa v tom, aby si od začiatku uzatvorenia dodatku k zmluve o pripojení riadne neplnil svoje
povinnosti. Konanie spotrebiteľa v rozpore s uzatvorenou zmluvou ako aj v rozpore so zákonom nemôže
preto v danom prípade požívať zvýšenú ochranu na úkor právneho predchodcu žalobcu ako osoby,
ktorá žalovanému poskytla služby, pričom žalovaný za tieto služby nezaplatil dohodnutú cenu. Súdy sú
povinné všemožne chrániť práva spotrebiteľa, avšak nemôžu súdy podporovať ľahkovážne a lajdácke
konanie spotrebiteľa na úkor žalobcu. Vzhľadom na všetky okolnosti uzatvorenia dodatku k zmluve o

pripojení, vzhľadom k tomu, že žalovaný si svoje povinnosti neplnil už takmer od začiatku uzatvorenia
dodatkukzmluveavzhľadomtomu,žedojednanázmluvnápokutaniejeneprimeraná,súdpotomdospel
k jednoznačnému záveru, že takto dojednaná zmluvná pokuta je v súlade so zákonom a preto je možné
ju v plnej výške priznať tak, ako to žalobca žiadal svojou žalobou.

34. V čase uzatvorenia dodatku k zmluve už bolo účinné ust. § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považuje aj také
ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Takouto neprimerane vysokou sankciou
za omeškanie môže byť dohodnutá výška úroku z omeškania, alebo dohodnutá výška zmluvnej pokuty,

poprípade aj ich kombinácia. Zo žiadnych z ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení
Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., či Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.
z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských zmluvách
zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so závažnosťou

nesplnenia záväzku spotrebiteľom.

35. Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 1. 1. 2008 nielen § 301
Obchodného zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave stanovenej v
§ 54 ods. 1 vetá prvá Občianskeho zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou odchýliť od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná
pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú
povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom zmluvnej
pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku. Pokuta však
plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí

preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší
svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi

služby vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty. Pokiaľ má vymáhaná
sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba rozlišovať medzi neplatnosťou
zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými
mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve môže byť

neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade nespotrebiteľskej zmluvy
by jej dojednanie bolo v súlade s dobrými mravmi. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej
zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. V spotrebiteľských zmluvách však môže
byť dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť
takejto zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm.
k/ Občianskeho zákonníka). Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa
uvedeného ustanovenia zmluvná pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška
zodpovedá uhradzovanej - reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohtoustanovenia, ktoré sa vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú
pokutu možno považovať za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku
zabezpečovanej sumy (uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom

prípade očakávať v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže
označiť takéto dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej
zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol
dostal, keby nedošlo k zániku zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže
neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť

neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy
k tomu došlo. V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo
dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a
na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. V podstate rovnaký obsah má
ust. § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. 3. 2010. Podľa neho pri posudzovaní

neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný text zmluvy a všeobecných
obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré charakterizujú samotné dojednanie
spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy. Pre záver o neprimeranosti (nekalosti)
zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľom nestačí len záver o tom,
že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o neprimerane

vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých bola zmluva
uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti
spotrebiteľa.

36. Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná

výške zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške
zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej
povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol
zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
4 písm. k/, ods. 5 Občianskeho zákonníka v teraz platnom znení.

37. Na základe uvedeného súd dospel k záveru o prijateľnosti zmluvného dojednania o zmluvnej pokute
a preto žalobe vyhovel aj v tejto časti (418,90 eura) a zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne s poukazom na odôvodenie uvedené v bode 28 až 32, pričom základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre dané obdobie omeškania vo výške 1 % p.a.,

potom úrok z omeškania je 9 % p.a.

38. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku a žalobe vyhovel.

39. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože žalobca

bol v konaní takmer plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje
tzv. zásada úspechu,t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej
strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa
vo veci rozhodlo. Žalobca bol plne úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.