Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/134/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112219569
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6112219569.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu Z. Z., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom K. K. XX, C. C., v konaní právne zastúpený Mgr. Martina Slosiariková, advokátka, so sídlom
Jelšová 2A, Banská Bystrica proti žalovaným v 1/ rade P.. Q. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K.
X, C. C., v 2/ rade B. E., nar. XX. XX. XXXX, trval bytom K. X, C. C., v 3/ rade P.. A. O., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom K. K. XX, C. C., v 4/ rade P.. Z. R., na. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. K. XX, C.
C., v 5/ rade Z.. Z. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. K. XX, C. C., v 6/ rade P.. S. F., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom K. K. XX, C. C., v 7/ rade Z. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. K. XX, C. C.,

v 8/ rade T. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. K. XX, C. C. a v 9/ rade B. S., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom K. K. XX, C. C., v konaní všetci právne zastúpení Mgr. Robert Antal, advokát, so sídlom
Ul. Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica, o zaplatenie 4 663,20 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/103/2014-299 zo dňa 10. 09. 2015 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/103/2014-348 zo dňa 21. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/103/2014-299 zo dňa 10. 09. 2015 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 20C/103/2014-348 zo dňa 21. 12. 2016

p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/ až 9/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolaním napadnutýmrozsudkomsúdžalobužalobcu,ktorousadomáhalzaplateniasumy4663,20
Eur, v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť
žalovaným 1/ až 9/ trovy konania. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 4 663,20 Eur tak,
že žalovaní 1/ a 2/ majú zaplatiť sumu 514,80 Eur spoločne a nerozdielne, žalovaní 3/ až 6/ a 9/ majú

zaplatiť každý po 514,80 Eur, žalovaní 7/ a 8/ sumu 514,80 Eur spoločne a nerozdielne. Predmetom
konania bol nárok, ktorý si žalobca uplatnil voči žalovaným za dodanú pitnú vodu za obdobie od 05.
02. 2011 do 15. 03. 2012, pričom žalovaní so žalobcom neuzatvorili riadnu zmluvu o dodávke pitnej
vody. Žalobca preukázal uzatvorenie obchodnej zmluvy č. XXXXXXXXX o dodávke vody z verejného
vodovodu uzatvorenej s dodávateľom Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a. s.,
Banská Bystrica a Z. Z., IČO: 32 008 929, so sídlom K. K., na odberné miesto K. K. XX, C. C., dodávkové
obdobie 6 mesiacov, určenia množstva dodávanej vody s vodomerom, číslo vodomeru XXXXXXXX a

umiestnenie vodomeru: šachta. Zmluva bola podpísaná dňa 18. 02. 2011 s účinnosťou od 11. 02. 2011
na dobu neurčitú. V konaní žalobca predložil faktúry, ktorými žalovaným vyfakturoval celkovú spotrebu
vody za obdobie od 05. 02. 2011 do 15. 03. 2012 s uvedením počiatočného stavu 5802 m3 a 1825 m3 u
vodomeru vo vodojeme dňa 06. 02. 2011 a konečný stav vodomeru 10 141 m3 a 3 470 m3 k 15. 03. 2012s tým, že celková spotreba vody nezmluvných odberateľov, t. j. žalovaných je 3 815 m3 : 9 = 423,88 m3.
Faktúry jednotlivým žalovaným vyfakturoval na sumu 514,80 Eur. Spoločnosť VEOLIA v liste zo dňa 03.
01.2012uviedla,ženaodbernommiesteč.4716,Slnečnástráne10,bolavystavenávyúčtovaciafaktúra

za obdobie od 06. 02. 2011 do 15. 06. 2011 vo výške 1 415,38 Eur, ktorá bola uhradená odberateľom
dňa 19. 09. 2011. Na odbernom mieste č. XXXX, K. K. XX bola vystavená faktúra za obdobie 06. 02.
2011 do 15. 06. 2011 vo výške 1 046,40 Eur, ktorá bola uhradená odberateľom dňa 19. 09. 2011. Faktúry
za obdobie od 16. 06. 2011 do 09. 12. 2011 vo výške 918,18 Eur a vo výške 2 586,92 Eur uhradené
neboli. Žalobca predložil doklady banky o úhrade hotovosti sumy 3 505,10 Eur dodávateľovi dňa 16. 04.

2012 a 10,26 Eur dňa 16. 04. 2012. Zároveň v uvedený deň vykonal úhradu pre dodávateľa v sume
996,85 Eur, 271,14 Eur a 25,13 Eur a predložil faktúry od Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej
spoločnosti, a. s., a to za obdobie od 30. 06. 2011 do 15. 03. 2012. Spoločnosť VEOLIA listom zo dňa
13. 03. 2012 oznámila žalobcovi, že odstupuje od obchodnej zmluvy uzavretej so žalobcom zo dňa
18. 02. 2011 o dodávke vody z verejného vodovodu z dôvodu neuhradenia faktúr viac ako 30 dní po
lehote ich splatnosti s tým, že obchodná zmluva zaniká doručením uvedeného oznámenia odberateľovi o

odstúpení.Žalobcapočaskonaniaukončilpodnikateľskúčinnosť,ododňa01.12.2013stratiloprávnenie
na prevádzkovanie živnosti, ktorá skutočnosť však nemá vplyv na aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu,
keďže žalobca ako fyzická osoba (predtým fyzická osoba oprávnená na podnikanie) je nositeľom
hmotnoprávnych práv a povinností, a to aj po zániku oprávnenia prevádzkovania živnosti. K tvrdeniu, že
žalovaným musel dodávať pitnú vodu, keďže túto povinnosť mu uložili súdne rozhodnutia predbežnými

opatreniamiOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.12C/152/2005asp.zn.17C/9/2006,uviedol,žeani
jedno z uznesení okresného súdu neprikazovalo žalobcovi prevádzkovať vodné stavby, dodávať vodu, či
odvádzať a čistiť odpadové vody. Súd ďalej poukázal na to, že žalobca nikdy nebol výlučným vlastníkom
vodných stavieb, pričom v konaní Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17C/9/2006 bolo určené
spoluvlastníctvo viacerých osôb k vodným stavbám, ktoré boli vždy v podielovom spoluvlastníctve

účastníkov konania vo veci sp. zn. 17C/9/2006. Poukázal na to, že žalobca sa prezentoval a vystupoval
ako vlastník vodných stavieb, čo vyplýva aj zo záznamu zo dňa 18. 08. 2010 spísanom na Obvodnom
úrade ŽP v Banskej Bystrici. Žalobca v konaní nepreukázal, že by mal so žalovanými uzatvorené zmluvy,
v konaní ani nepreukazoval, že by došlo k dohode medzi ním ako fyzickou osobou, len ako fyzická osoba
nadobudol spoluvlastníctvo k vodným stavbám (o prevádzkovaní vodných stavieb a dodávke pitnej vody

do rodinných domov žalovaných). Pokiaľ žalobca ako fyzická osoba - živnostník prevádzkoval vodné
stavby za obdobie, v ktorom sa domáha od žalovaných úhrady za dodanú pitnú vodu, neprevádzkoval
ich ako spoluvlastník, ale ako fyzická osoba živnostník bez súhlasu spoluvlastníkov, ktorí čestnými
prehláseniami prehlásili, že so žalobcom nikdy neuzatvorili dohodu o hospodárení so spoločnou vecou
podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda nebol oprávnený samostatne prevádzkovať uvedené

vodné stavby v žalovanom období, určovať si podmienky pre ich prevádzku, bez súhlasu ostatných
spoluvlastníkov. Rozhodnutia správnych orgánov, na ktoré poukazoval, nedeklarujú a nepreukazujú
dohodu spoluvlastníkov o nakladaní so spoločnou vecou, a teda žalobca prevádzkoval vodné stavby ako
fyzická osoba - živnostník, na ktorého sa neviaže spoluvlastnícky podiel a vodné stavby prevádzkoval
bez súhlasu spoluvlastníkov, keďže žalobca je spoluvlastníkom ako fyzická osoba. Súd prvej inštancie

uplatnený nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2
OZ,kuktorémumalodôjsťplnenímžalobcužalovanýmbezprávnehodôvodu.Vkonaníbolopreukázané
výpoveďami žalovaných, že za žalované obdobie im bola dodávaná pitná voda, za ktorú nevykonali
úhradu, pretože nemali uzatvorené zmluvy s dodávateľom, ktorý bez ich súhlasu, keďže vystupoval
ako vlastník vodných stavieb, dosiahol to, že boli s nimi zrušené zmluvy o dodávke pitnej vody

so Stredoslovenskou vodárenskou prevádzkovou spoločnosťou, a. s., s tým, že tvrdil, že im začal
dodávať pitnú vodu. Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a pokiaľ
vykonal rozpočet objemu dodanej pitnej vody pre žalovaných tak, ako to vyplýva z predložených faktúr,
nepreukázal, ktorý zo žalovaných aké množstvo pitnej vody odobral. Všetci žalovaní mali namontované
vodomery, a teda nepreukázal pre jednotlivých žalovaných množstvo dodanej pitnej vody. Pokiaľ si

zabezpečil, že je dodávateľom pitnej vody, mal o tom žalovaných informovať, mal predtým ako požiadal
Stredoslovenskú vodárenskú prevádzkovú spoločnosť, a. s. o prevádzkovanie, so žalovanými uzavrieť
dohody a uzavrieť zmluvy, zistiť stavy vodomerov, vykonávať ich odpočet a zároveň pokiaľ aj mal
uzatvorenú zmluvu o dodávke pitnej vody od Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a.
s., nepreukázal v akom čase a v akom množstve domov žalovaným dodal pitnú vodu. O trovách konania

rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaným ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu
trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku za odpor a titulom trov právneho zastúpenia.2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v zmysle
§ 205 ods. 2, písm. a), d) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Namietal, že súd prvej inštancie sa
nevyporiadal so všetkými skutkovými tvrdeniami, ani predloženými dôkazmi, ktoré boli podstatnými pre

rozhodnutie vo veci. Poukázal, že žalovaní ako aj iné osoby prezentovali vo svojich pripomienkach
stanovisko k obchodnej zmluve o dodávke vody z neverejného vodovodu zo dňa 29. 01. 2011, preto
neobstojí záver súdu, že žalobca nemal snahu o uzatvorenie zmluvy a že by žalovaní nevedeli o tom, kto
im bude vodu dodávať. Žalovaní mali vedomosť, že prevádzkovateľom a tým aj dodávateľom pitnej vody
bude žalobca, a to na základe rokovania zo dňa 02. 02. 2011, ktoré sa konalo z podnetu StVPS, a. s. za

prítomnosti zástupcu vlastníkov - žalovaného 6/. Nie je mu zrejmé, na základe čoho súd dospel k záveru,
že žalovaným neoznámil zmenu v osobe prevádzkovateľa. Žalovaní dodanú pitnú vodu spotrebovali,
nepovažovali za potrebné komunikovať so žalobcom ako dodávateľom, nebolo možné vykonať odpočet
dodanej pitnej vody prostredníctvom vodomerov. Zo žiadnej výpovede nevyplynul záver, že všetci mali
namontované vodomery. Žalovaní nepreukázali, že by s osobou žalobcu ako dodávateľa nesúhlasili
a ani nepreukázali, že by dodávku pitnej vody odmietali. Je nesporné, že žalobcom dodanú pitnú

vodu odobrali a aj ju spotrebovali. Ostatní odberatelia pitnej vody v žalovanom období žalobcovi svoju
spotrebu vody ohlásili, na základe čoho im žalobca vyfakturoval cenu za odobratú pitnú vodu, ktorú aj
uhradili. V dôsledku nekooperácie žalovaných nebolo reálne možné zo strany žalobcu vykonať odpis
vodomerov. Z týchto dôvodov žalobca od celkového množstva odobratej pitnej vody vyfakturovanej
mu dodávateľom StVPS, a. s. odpočítal vyfakturované množstvo vody odberateľom, ktorí mu cenu

uhradili, pričom výsledok potom rovným dielom rozdelil medzi žalovaných. Pre prípad, že by sa súd prvej
inštancie nestotožnil so žalobcovým výpočtom, pre výpočet objemu odobratej pitnej vody a stanovenia
jej ceny upriamil žalobca pozornosť na zákon o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ako
aj príslušnej vyhlášky MŽP č. 379/2003, ktorý možno aplikovať i na tento prípad. V prípadoch, keď
nie je množstvo dodanej vody merané (§ 1 písm. c/, § 2 písm. d/, § 3 ods. 1, písm. b/, § 3 ods.

7, § 3 ods. 8, príloha 1 vyhlášky, časť I., časť VII.). V súlade s výpočtom podľa vyhlášky žalobca
uviedol spotrebu vody u jednotlivých žalovaných, ako aj celkovú cenu za odobraté množstvo vody
pri zachovaní žalobcami navrhovanej jednotkovej ceny za spotrebu vody uvedenú v pripomienkach
obchodnej zmluvy vo výške 1,156 Eur/m3, s vyčíslením celkovej ceny za odobraté množstvo vody
pre jednotlivých žalovaných, pričom poukázal na to, že súd prvej inštancie na danú argumentáciu

žalobcu vôbec neprihliadol, ani sa s touto námietkou žiadnym spôsobom nevysporiadal, čo zakladá
arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ďalej namietal, že z odôvodnenia súdu prvej
inštancie jednoznačne nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vyporiadal s námietkou nedostatku aktívnej
legitimácie; síce uviedol, že žalobca nemal uzatvorenú dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a že
mu predbežné opatrenia neukladali aktívnu povinnosť dodať pitnú vodu, avšak samotný záver týchto

úvah výslovne formulovaný v odôvodnení rozhodnutia nie je. V tomto smere poukázal na právny názor
v rozhodnutiach odvolacieho súdu v obdobných súdnych konaniach, a to uznesení Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 17Co/82/2009-82, 12Co/34/2010-163, 15Co/181/2012-495, 17Co/85/2009-106,
17Co/120/2010-179, 13Co/252/2009-133, pričom poukázal na princíp právnej istoty a požiadavku, aby
sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala na určitú právne relevantnú otázku rovnaká odpoveď.

3. Žalovaní v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že žalobca nemá k dispozícii dôkazy a nie
je schopný preukázať, že žalovaným vodu skutočne dodával, nepredložil ani celkový okruh odberateľov,
nie je teda zrejmé akú časť údajne dodanej vody medzi žalovaných rozpočítava, nedisponuje žiadnymi
stavmi vodomerov atď. Ak by aj žalovaní pripustili získanie bezdôvodného obohatenia, nie je možné určiť

jeho rozsah. Poukázal na názor Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobnej právnej veci, v rozsudku
č. k. 15Co/181/2012-495. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na vyhlášku č. 397/2003 Z. z., ktorá
sa vzťahuje na prevádzku verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, upozorňujú žalovaní opakovane,
že sú spoluvlastníkmi neverejného vodovodu a neverejnej kanalizácie. Argumentácia žalobcu o akési
náhradné postupy vyčíslenia dodaných objemov vody nemôže obstáť, naviac, nie je ani zrejmé z

akého celkového objemu a akého celkového počtu odberateľov by sa malo vychádzať. Poukázali na
rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica v konaní sp. zn. 17C/9/2006, predmetom ktorého bolo
určenie vlastníckeho, resp. spoluvlastníckeho práva k vodným stavbám, medzi inými aj ku kanalizácii
a čističke odpadových vôd, ktoré konanie bolo právoplatne skončené až dňa 03. 03. 2012, kedy súd
určil spoluvlastníctvo 20 spoluvlastníkov k vodným stavbám. Do tohto rozhodnutia žalobca neuznával

spoluvlastníctvo kohokoľvek iného k vodným stavbám, je preto nepochopiteľné ako dnes môže súdu
preukazovať, že uzatvoril so spoluvlastníkmi dohodu o hospodárení so spoločnou vecou v čase, keď
tvrdil, že je výlučným vlastníkom vodných stavieb. Pokiaľ v odvolaní žalobca argumentuje opakovane,
že predbežné opatrenia ho nútili vodné stavby aj ČOV prevádzkovať, poukázali na to, že súd sa s toutoargumentáciou riadne vysporiadal, pričom poukázali na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici v
konaní sp. zn. 14Co/949/2013, z ktorého vyplýva, že argumentácia žalobcu v tomto smere je nesprávna
a že z predložených opatrení pre žalobcu aktívna povinnosť nevyplývala. Navrhli, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

4. Žalobca k vyjadreniu žalovaných uviedol, že súčasné tvrdenia žalovaných o tom, že neexistoval
ich súhlas s prevádzkovaním vodných stavieb žalobcom boli vyvrátené predloženými pripomienkami
k obchodnej zmluve, v ktorej ani jeden zo žalovaných nevyslovil nesúhlas s prevádzkovaním vodných

stavieb - dodávkou vody žalobcom. Každý zo žalovaných svoj súhlas s dodávkou pitnej vody žalobcom
vyslovil v rámci stavebného konania o získanie stavebného povolenia na stavbu rodinných domov
žalovaných. Za použitia analógie legis možno na danú situáciu aplikovať zákon o verených vodovodoch,
nakoľko tento zákon upravuje obdobnú problematiku. Ak sa teda vychádza z uvedeného zákona a
vyhlášky, nie je pre výpočet spotreby vody potrebné vychádzať z celkového objemu alebo celkového
počtu odberateľov, ako uvádzajú žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu. Ďalej uviedol, že žalovaní v

pripomienkach k obchodnej zmluve si dokonca sami stanovili cenu za dodávku pitnej vody, pripomienky
k obchodnej zmluve podpísali E. B. s manželkou, E. Z., E. Z., E. Q. s manželkou, N. H., X. N. Z výpovede
P.. Q. E., Z.. A. T., P.. S. K., S. E. a M. E. v konaní vedenom u Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
7C/9/2006 vyplýva, že spoluvlastníci sa necítili byť vlastníkmi inžinierskych sietí a teda ich vyhlásenia
uvedené v čestných prehláseniach o tom, že im žalobca upiera ich vlastnícke právo, a že žalobcovi nikdy

nedali súhlas s hospodárením so spoločnou vecou, sú v zjavnom rozpore s ich skoršou výpoveďou.
Čestné prehlásenia nemožno považovať za pravdivé. Podpisy na týchto prehláseniach neboli ani úradne
overené. Poukázal na to, že názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
14Co/949/2013 je v protiklade s opačným názorom v iných ôsmich rozhodnutiach, ktorých názor možno
považovať za prevládajúci.

5. Žalovaní v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že žalobca sa opakovane snaží
preukázať dohodu o hospodárení so spoločnou vecou akýmisi pripomienkami k obchodnej zmluve, k
uzavretiu ktorej nikdy neprišlo. Neexistuje žiadny dôvod na analógiu práva podľa ustanovení zákona o
verejných vodovodoch, keďže v danom prípade sa nejedná o verejný vodovod ani o verejnú kanalizáciu.

V ostatnom vyjadrenie je obsahovo totožné ako vyjadrenie žalovaných k podanému odvolaniu.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len
„CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

8. Na základe podaného odvolania žalobcu tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP

a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP mohol krajský súd ako súd odvolací posudzovať aj
rozhodnutie súdu prvej inštancie, keďže právna úprava § 212 ods. 1 OSP a § 379 a § 380 ods. 1 CSP
je úplne porovnateľná a umožňuje na základe rozsahu a dôvodov podaného odvolania preskúmanie
rozsudku súdu prvej inštancie v rovnakom rozsahu ako toto bolo vydané do 30. 06. 2016. Odvolací
súd nezistil dôvody pre opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, prípadné dôvody pre

doplnenie dokazovania a preto bol viazaný zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie podľa ut.
§ 383 CSP v spojení s ust. § 384 CSP. Uvedené ustanovenia nového procesného predpisu zodpovedajú
ustanoveniam § 213 ods. 1, 3 až 5 OSP platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
- do 30. 06. 2016. Pri rozhodovaní preto odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie.

9. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.10. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací
súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným ust. § 132
OSP a rozhodnutie náležite odôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 OSP.

11. Krajský súd po preskúmaní veci, napadnutého rozsudku a odvolacích dôvodov dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca voči žalovaným si uplatnil zaplatenie sumy spolu

vo výške 4 663,20 € tak, že od žalovaných 1/ a 2/ sa domáhal zaplatenia sumy 514,80 € spoločne
a nerozdielne, od žalovaných 3/, 4/, 5/, 6/ a 9/ sa domáhal zaplatenia sumy 514,80 € od každého
zo žalovaných, od žalovaných 7/ a 8/ sa domáhal zaplatenia sumy 514,80 € spoločne a nerozdielne,
pričom pôvodne, okrem žalovaných uvedených v záhlaví rozhodnutia súdu prvej inštancie sa domáhal
zaplatenia sumy 514,80 € aj od A.. M. E. a B. E. spoločne a nerozdielne a od Z. E. sumy vo výške 514,80
€. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom, ktorý vo vzťahu k označeným žalovaným

A.. M. E., B. E. a Z. E. nadobudol právoplatnosť dňom 25. 02. 2014 z dôvodu, že títo nepodali voči
platobnému rozkazu odpor. Ostatní žalovaní podali voči platobnému rozkazu odpor, z týchto dôvodov
preto súd ďalej konal vo veci so žalovanými 1/ až 9/ tak ako sú títo uvedení v záhlaví rozsudku. Žalobca
voči žalovaným si uplatnil nárok z titulu dodávky vody žalobcom žalovaným za obdobie od 05. 02. 2011
do 15. 03. 2012, pričom poukázal na to, že v zmysle predbežných opatrení Okresného súdu Banská

Bystrica č. k. 12C/152/2005-39 zo dňa 16. 12. 2005 a č. k. 17C/9/2006-232 zo dňa 03. 07. 2008 mu bola
uložená povinnosť neprerušiť dodávku pitnej vody a zároveň neprerušiť odvádzanie splaškových vôd z
domov žalovaných. Uplatnený nárok žalobcom predstavuje v prípade každého žalovaného (s tým, že
žalovaných 1/ a 2/, žalovaných 7/ a 8/ navrhuje zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy ako manželov
spoločne a nerozdielne) predstavuje cenu za dodávku vody v množstve 423,88 m3 pri jednotkovej cene

za m3 1,21 € ako to vyplýva z faktúr. Žalobca vyfakturoval za odber vody žalobou uplatnený nárok vo
výške 514,80 € u jednotlivých žalovaných. V konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanými
nebola uzatvorená žiadna zmluva, na základe ktorej by mohol žalobca žalovaným účtovať vodné (cenu
za dodávku vody). Správne preto súd prvej inštancie kvalifikoval nárok žalobcu ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia s poukazom na ust. § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

13. K zásadným odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza. V konaní bolo nesporne
preukázané, že medzi stranami sporu nebola uzavretá žiadna zmluva o dodávke pitnej vody.
Poukazovanie žalobcu v odvolaní, že žalovaní reagovali na jeho návrh obchodnej zmluvy o dodávke
vody z neverejného vodovodu, pre posúdenie veci samej nemá právny význam, keďže v konaní bolo

nepochybne preukázané, že zmluva medzi stranami sporu o dodávke pitnej vody uzavretá nebola. Je
nepochybné, že žalobca uplatnil nárok tak ako je špecifikované vyššie, pričom jednotlivým žalovaným
vystavil faktúry za odber vody, v ktorých faktúrach aj špecifikoval výpočet fakturovanej sumy z titulu
vodného, pričom odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie, pre ktorý zamietol žalobu žalobcu
s poukazom na neunesenie dôkazného bremena za vecne správny. Samotný žalobca v priebehu

konania uviedol, a je to nepochybné aj z jednotlivých faktúr, ktorými fakturoval vodné žalovaným, že
žalovaným účtoval uplatnené vodné tak, že vychádzal z centrálneho vodomeru s tým, že má uzavretých
13zmlúvsinýmivlastníkmi,ktorímajúvodomery,atedapresnémeranie,rozdielzcentrálnehovodomeru
a uvedených 13 vodomeroch odpočítal a rozrátal medzi ďalších vlastníkov, ktorí sú stranami sporu.
Žalovaní uplatnený nárok žalobcu neuznávali, namietali, že žalobca podnikal s vodnými stavbami,

ktoré mu vlastnícky nikdy nepatrili. Namietali, že žalobca nepreukázal skutočné množstvo vody dodanej
žalovaným.

14. Odvolací súd, vzhľadom na vyššie uvedené uvádza, že pokiaľ žalobca tvrdil v konaní, že
žalovaným dodával plnenie v rozsahu, ktorého sa domáha predmetnou žalobou, bol povinný uniesť

dôkazné bremeno na svoje tvrdenie a preukázať to čo tvrdí. Odvolací súd však zhodne so súdom
prvej inštancie dospel k názoru, že žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, relevantnými
dôkazmi nepreukázal, že v uvedenom období od 05. 02. 2011 do 15. 03. 2012 dodal žalovaným vodu v
množstve pre žalovaných tak ako je toto množstvo uvedené vo faktúrach, ktorými fakturoval dodávku
vodného, keďže nepochybne už zo samotných faktúr vyplýva, že vodné účtoval jednotlivým vlastníkom

rodinných domov v množstve a v cene, ktoré určil vlastným postupom. Z vykonaných dôkazov nemožno
dospieťkzáveru,čidodanémnožstvovody,ktorévyfakturovalžalovanýjednotlivýmifaktúrami,azaktoré
množstvo sa domáhal aj zaplatenia čiastky vo výške 514,80 € voči žalovaným (či už samostatne a lebo
spoločne a nerozdielne v prípade, keď žaloval manželov), zodpovedá skutočnosti. Uvádzané faktúrya konečné vyúčtovania - prílohy ako aj súhrn listinných dôkazov, ktoré žalobca v konaní ako dôkazy
predložil a ktoré sú súčasťou spisového materiálu, nepreukazujú, a to ani po dôslednom preštudovaní,
tvrdenie žalobcu o tom, že v prospech jednotlivých žalovaných dodal vodu o množstve 423,88 m3.

Odvolací súd konštatuje, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku.
V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentáciou žalobcu v jeho písomnom
podaní, keď žalobca súdu uviedol, že v prípade, že by sa nestotožnil s výpočtom žalobcu, upriamil
pozornosť súdu pre výpočet objemu odobratej pitnej vody a stanovenia jej ceny na zákon o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách, ako aj vyhlášku č. 397/2003 Z. z. Odvolací súd uvádza, že

žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 09. 2015 upriamil pozornosť súdu na zákon o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách, ako aj vyhlášku č. 397/2003 Z. z. s odkazom na ust. § 1
písm. c), § 2 písm. d), § 3 ods. 1 písm. b), ods. 7 a 8 vyhlášky, pričom v tomto podaní zároveň
uviedol, že v súlade s výpočtom podľa citovanej vyhlášky uvádza v tabuľke spotrebu vody u jednotlivých
žalovaných ako aj celkovú cenu za odobraté množstvo vody pri zachovaní žalovanými navrhovanej
jednotkovejcenyzaspotrebuvodyuvedenúvpripomienkachkobchodnejzmluve,kuktorémuvyjadreniu

priložil výpočet spotreby vody, ako aj pripomienky vlastníkov nehnuteľnosti k obchodnej zmluve o
dodávke vody z neverejného vodovodu adresované žalobcovi zo dňa 14. 02. 2000. Hoci odvolací
súd prisvedčuje námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa k tomuto písomnému vyjadreniu žalobcu
žiadnym spôsobom v odôvodnení rozhodnutia nevyjadril, s prihliadnutím na obsah tohto vyjadrenia
ako aj doložený výpočet spotreby vody vykonaný žalobcom a listiny označenej ako pripomienky k

obchodnej zmluve (zo dňa 14. 02. 2011), odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom k tomu, že žalobca
v ďalšom konaní žiadnym spôsobom nenavrhol doplnenie dokazovania vo vzťahu k údajom uvádzaným
vo výpočte spotreby vody vykonaným žalobcom, a ani žalobca nenavrhol vykonať žiadny ďalší dôkaz na
zistenie výšky bezdôvodného obohatenia, nebolo pre správnosť vecného záveru súdu prvej inštancie,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno potrebné osobitne v odôvodnení rozhodnutia súdom prvej

inštancie vysporadúvať s písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 04. 09. 2015. Pokiaľ žalobca v podanom
odvolaní namietal, že zo žiadnej výpovede účastníkov konania nevyplynul záver súdu, že všetci mali
namontované vodomery, odvolací súd v tomto smere poukazuje na výpoveď žalovaného 3/, ktorý
vypovedal, že si dal namontovať pôvodný vodomer, pretože bez namontovania vodomeru by voda
vytekala, nebola by dodávaná, keďže by nebola uzavretá sústava. Z týchto dôvodov túto odvolaciu

námietku žalobcu v podanom odvolaní odvolací súd vyhodnotil len ako účelovú; okrem toho neušlo
pozornosti odvolacieho súdu, že aj z oznamu samotného žalovaného zo dňa 20. 11. 2011, a to berúc do
úvahy celý jeho obsah (v spise na č. l. 87), nepochybne vyplýva, že každý rodinný dom mal vodomer.

15. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie sa v samej podstate nevysporiadal s námietkou

nedostatku aktívnej legitimácie, keď síce uvádza, že žalobca nemal uzatvorenú dohodu o hospodárení
so spoločnou vecou a že mu predbežné opatrenia neukladali aktívnu povinnosť dodávať pitnú vodu,
avšak záver týchto úvah výslovne v odôvodnení rozhodnutia formulovaný nie je, odvolací súd uvádza,
že žalobca je v predmetnej veci aktívne legitimovaný, mal povolené prevádzkovanie vodnej stavby,
dodávku pitnej vody a taktiež odkanalizovanie splaškov. Na základe nariadených predbežných opatrení

bol povinný vodné diela prevádzkovať.

16. Vzhľadom už na hore uvedené, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, nepreukázal to, čo tvrdil, naviac, ani povinnosť tvrdenia
nebola z jeho strany náležite splnená. Dôkazy, ktoré v konaní predložil, neboli spôsobilé preukázať

skutočnosti, že vo vzťahu k jednotlivým žalovaným dodal také množstvo vody ako od nich požadoval
zaplatiť. Žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal objem vody, ktorú mal podľa svojho tvrdenia v
prospech jednotlivých žalovaných dodať. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na
dôkazy, ktoré boli vykonané v záujme posúdenia uplatneného nároku, pričom súd prvej inštancie dospel
k správnym skutkovým zisteniam, výsledkom ktorých je správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca

na svoje tvrdenia neuniesol dôkazné bremeno. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že sa súd prvej inštancie
nevysporiadal s jeho písomným vyjadrením vo vzťahu k aplikácii vyhlášky č. 379/2003 Z. z., odvolací
súd v súlade s ust. § 387 ods. 3 CSP sa týmto vyjadrením žalobcu v odôvodnení rozhodnutia zaoberal.
Z týchto dôvodov nemožno na túto námietku prihliadať, pričom sa nejedná o takú vadu konania pred
súdom prvej inštancie, ktorou by došlo k porušeniu ústavného práva žalobcu na súdnu ochranu.

17. Keďže odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne
správny, podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením,ktorým došlo k oprave záhlavia rozsudku č. k. 20C/103/2014-299 zo dňa 10. 09. 2015, z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, preto odvolací
súd rozhodol, že majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

19. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).