Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/204/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715213610
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715213610.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a
členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovaným: 1/ Y.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. A. H. XXXX/XX, XXX XX H., 2/ C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. A. H.
XXXX/XX, XXX XX H., obidvaja žalovaní zastúpení Mgr. PhDr. Zuzanou Tománkovou Mikovou, PhD.,

MPH, advokátkou, so sídlom Y. XXX, XXX XX L., o zaplatenie sumy 784,92 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/401/2015-77 zo dňa 13.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 7C/401/2015-77 zo dňa 13. 03. 2017 z r u š u j e a
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu (označenú ako návrh) zamietol. Súčasne uložil

žalobcovi povinnosť uhradiť žalovaným trovy konania v celom rozsahu.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd uložil
žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 784,92 Eur, ktorá predstavuje plnenie poskytnuté
žalobcom poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti - Univerzitnej nemocnici v Martine za poskytnutie
zdravotnej starostlivosti maloletému J. R., nar. XX.XX.XXXX, v súvislosti s úrazom, ktorý dieťa
utrpelo dňa 29.09.2012. Jednalo sa úraz hornej končatiny, zachytenie, zmliaždenie medzi predmetmi,

podchladenie a povrchové poranenie zápästia. Uvedené zranenia dieťa utrpelo pri hre na dvore, pričom
vopchalo ruku do rúry, kde sa mu ruka vzpriečila. Dieťa ležalo na zemi cca 30 minút, kým sa jeho ruku
nepodarilo vytiahnuť. Maloleté dieťa bolo v čase úrazu poistencom žalobcu. Žalobca si svoj nárok voči
žalovanýmakorodičommaloletéhodieťaťauplatnilvzmysleust.§42ods.4písm.a)zákonač.577/2004
Z. z., keďže podľa jeho názoru k ublíženiu na zdraví došlo v dôsledku zavineného protiprávneho konania
tretej osoby, t.j. žalovaných. Zavinenie žalovaných žalobca videl aj v porušení ust. § 415 Občianskeho

zákonníka. Žalovaní nezaplatili žalobcovi žalovanú istinu, napriek tomu, že boli na toto plnenie žalobcom
vyzvaní. Žalobca navrhol, aby súd vo veci vydal platobný rozkaz.
3. Okresný súd Martin dňa 28.10.2015 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podali včas odpor žalovaní, v ktorom sa domáhali zrušenia platobného
rozkazu súdom. Uviedli, že z ich strany nedošlo k zavinenému protiprávnemu konaniu. Podľa ich názoru
dohľad nad maloletým dieťaťom vykonávali s dostatočnou starostlivosťou. Žalobca teda nepreukázal ich

protiprávne konanie, ani neuviedol, v čom spočíva. Zároveň v odpore spochybnili i výšku vymáhaných
nákladov.
4. Žalobca v priebehu konania v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe. Podľa jeho názoru zo strany
žalovaných nebol dodržaný riadny dohľad nad maloletým dieťaťom, v dôsledku čoho došlo k úrazu
maloletého J. R., nar. XX.XX.XXXX a následne k nákladom spojeným s liečbou, ktoré hradil za ošetrenie
dieťaťa žalobca poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti - Univerzitnej nemocnici v Martine. Žalobca

uviedol,žezavinenéprotiprávnekonaniezostranyžalovanýchspočívavtom,žesvojimkonanímporušili
ust. § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že súčasťou rodičovských práv a povinnostíje najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého
dieťaťa. Okrem toho žalovaní porušili aj prevenčnú povinnosť vyplývajúcu im z ust. § 415 Občianskeho
zákonníka.

5. Žalovaní v priebehu konania zotrvali na svojom pôvodnom stanovisku. Podľa ich názoru žalobca
nepreukázal zavinenie na ich strane. V spise absentuje akýkoľvek dôkaz o tom, že by žalovaní zanedbali
dohľad nad svojím maloletým synom a že by sa správali protiprávne. Pokiaľ aj došlo k drobnému úrazu,
tento nemožno považovať za zanedbanie dohľadu rodičov. Protiprávnosť ich konania teda nebola v
prejednávanej veci preukázaná. Podľa názoru súdu, ktorý vychádzal z vykonaného dokazovania, nebolo

v konaní preukázané zo strany žalobcu zavinené protiprávne konanie žalovaných v zmysle ust. § 42
ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z., ktoré malo spočívať v zavinenom porušení povinností,
ktoré im vyplývajú z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, podľa ktorého je súčasťou
rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o zdravie maloletého dieťaťa.
Dôslednú starostlivosť, resp. jej zanedbanie je nutné posudzovať vzhľadom na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu. V tomto konaní vychádzajúc z vykonaného dokazovania

predovšetkým z výpovedí žalovaných a starej matky maloletého dieťaťa mal súd preukázané, že v
čase , keď došlo k úrazu maloletého dieťaťa dozerali na neho žalovaní, ako aj jeho
stará mama. Skutočnosť, že menovaní mali dieťa pod dohľadom bola podľa názoru súdu preukázaná
aj tým, že okamžite, ako si dieťa nevedelo vytiahnuť ruku z rúry volali telefónne číslo 112. Rúra bola z
pôvodného oplotenia spílená v rovine terénu. Žalovaní nemohli predpokladať, že dieťa do tohto otvoru

strčí ruku, v ktorej bude držať kotúč a tento nebude chcieť pustiť. Keby kotúč hneď pustilo, nebolo by
potrebné volať telefónne číslo 112. Až keď prišla rýchla zdravotná služba, tak dieťa pustilo kotúč a ruku
vytiahlo. K poškodeniu zdravia dieťaťa až na drobnú odreninu a na mierne podchladenie nedošlo.
Dieťa bolo hospitalizované spolu s matkou z dôvodov pozorovania jeho zdravotného stavu. Starostlivosť
v zmysle ust. § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine však nemožno posudzovať absolútne, ale ako už bolo

uvedené je potrebné ju posudzovať aj s ohľadom na konkrétny prípad. V danom popísanom prípade
sa nedalo predpokladať správanie dieťaťa, teda držanie kotúča z flexy v rúre a to aj po tom, ako ho
dieťa nevedelo vytiahnuť. Vzhľadom na okolnosti prípadu a to starostlivosť, dohľad žalovaných nad
dieťaťom a správanie sa dieťaťa sa súdu javilo ako nelogické vyhodnotiť správanie rodičov dieťaťa, teda
žalovaných tak, že k poškodeniu zdravia u poistenca, teda u maloletého dieťaťa

došlo ich zavineným protiprávnym konaním. Vyhodnotiac každý dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomných
súvislostiach súd žalobu žalobcu zamietol. Iné dôkazy, ktoré predložili strany a ktoré zabezpečil i súd ich
na návrh, (napríklad zdravotná dokumentácia ohľadom ošetrenia maloletého dieťaťa, oznámenie o
výsledkušetreniaúradupreDohľadnadzdravotnoustarostlivosťouneriešilimeritumveci).Pokiaľsatýka
porušenia § 415 Občianskeho zákonníka zo strany žalovaných, na ktoré sa odvolával žalobca, použitie

tohto ustanovenia prichádza do úvahy len v prípade, ak nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa
na konanie , ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Z uvedeného vyplýva, že ust. § 415 Občianskeho
zákonníka v súdenom prípade nemožno aplikovať, keďže tu existuje konkrétna právna úprava, a to §
28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine.
6. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal

úspešným žalovaným nárok na ich náhradu v celom rozsahu proti žalobcovi, ktorý vo veci nemal úspech.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že odvolací súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie; alternatívne navrhol rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
9. V prejednávanej veci si žalobca žalobou uplatnil voči žalovaným svoj nárok na úhradu nákladov
zdravotnej starostlivosti vynaložených a poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, uhradených v

súvislosti s úrazom maloletého J. R., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je dieťaťom žalovaných. K úrazu
maloletého došlo dňa 29.09.2012 pri údajnej hre na dvore. O úraze sa žalobca dozvedel z oznámenia
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti - Martinskej fakultnej nemocnice Martin, ktoré oznámenie je
povinný tento subjekt v súlade s ust. § 79 ods. 1 písm. e) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnkov vyhotoviť každý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ak k poškodeniu

zdravia poistenca príde okrem iného aj zavineným protiprávnym konaním tretej osoby. Rovnako zo
záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby, vyhotoveného rýchlou zdravotníckou pomocou (ďalej
len „RZP") dňa 29.09.2012, je nesporné, že RZP bola privolaná k 15-mesačnému dieťaťu, ktoré sa
hralo na dvore a vopchalo ruku do rúry, dieťa ležalo na zemi cca 30 minút, diagnóza: uviaznutieruky v rúre, podchladenie. Okrem toho žalobca poukázal na zdravotnú dokumentáciu poškodeného
maloletého J., hlavne na medicínske závery pri prijatí: T68 podchladenie, neprospievanie, asténia a
na medicínske odporúčanie: dostatok tekutín, kľudový režim, zvýšený dozor nad dieťaťom. O potrebe

poskytnutia zdravotnej starostlivosti v danom prípade svedčí aj oznámenie výsledkov prešetrenia
podania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin, č.k. 34855/2015/502 PO
159/2015 887312015/502 zo dňa 23.04.2016, ktorý predmetný prípad prešetroval a potvrdil dôvodnosť
hospitalizácie maloletého J. v súvislosti s jeho zranením dňa 29.09.2012. Uvedený orgán konštatoval:
„Na základe analýzy zdravotnej dokumentácie, vyjadrenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ako

aj stanoviska odborného konzultanta úradu v odbore pediatria úrad pobočka Martin konštatuje, že
hospitalizácia dieťaťa bola potrebná za účelom odsledovania a stabilizácie klinického stavu dieťaťa, tiež
vzhľadom na vek dieťaťa (15 mesiacov) s hmotnosťou 7.900 gramov, so známkami dystrofie. Okolnosti
a klinický stav dieťaťa pri vyšetrení na úrazovej ambulancii nasvedčoval pre podchladenie,
prekonanýpsychickýstresovýpodnet.Jednorazovýmklinickýmvyšetrenímnebolomožnévylúčiťmožné
nežiaduce účinky uvedenej príhody. Jednalo sa o dieťa so zvýšeným rizikom rozvoja traumatického

šoku s podchladením, preto mu bola indikovaná 24-hodinová hospitalizácia. Zdravotná starostlivosť
poskytnutá dieťaťu: J. R., nar. v roku XXXX, bytom A. H. XX, H. - J., poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti: Univerzitná nemocnica Martin, Kollárova 2, 036 59 Martin, v časovom dohliadanom
období od 29.09.2012 do 30.09.2012 bola poskytnutá správne, v súlade s § 4
ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s

poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov". Citovaná správa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou obsahuje aj dôležité
odporúčanie: zvýšený dozor nad dieťaťom. V rozpore s citovanými odbornými medicínskymi závermi
preto vyznieva tvrdenie žalovaných, že dieťaťu sa nič nestalo a preto hospitalizácia nebola potrebná.
Žalobca zdôraznil, že každý poskytovateľ je povinný poskytnúť zdravotnú starostlivosť, ak si to zdravotný

stav osoby vyžaduje, čím plní svoju povinnosť uloženú mu právnymi predpismi, vrátane Ústavy SR.
Naopak, zdravotnú starostlivosť nemožno nikomu vnútiť proti jeho vôli, najmä ak nemôže sám za seba
konať, ako to bolo v tomto prípade a za maloletého v danom prípade rozhodli jeho zákonní
zástupcovia,ktorínásledne,keďsadozvedelionásledkochzanedbaniasvojichrodičovskýchpovinností,
začali tvrdiť, že ich zdravotnícky personál RZP uviedol do omylu tvrdením, že budú platiť výjazd sanitky,

hoci dieťaťu v skutku „nič nebolo". Tieto účelové tvrdenia žalovaných boli v konaní vyvrátené svedeckou
výpoveďou svedkyne B. H., nar. XX.XX.XXXX. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru žalobcu, došlo
zo strany žalovaných k zneužitiu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejných zdrojov. Prvoinštančný
súd si však alibisticky osvojil účelové tvrdenia žalovaných a s otázkou dôvodnosti a potreby zdravotnej
starostlivosti sa v súdenom prípade dostatočne nevyporiadal, resp. posúdil ju jednostranne a zaujato,

ignorujúc odborné medicínske stanoviská. Žalobca svoj nárok na úhradu nákladov vynaložených na
zdravotnú starostlivosť poškodeného maloletého J. uplatnil na základe § 42 ods. 4 písm. a) zákona č.
577/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, konkrétne v dôsledku zavineného protiprávneho
konania žalovaných v rade 1/ a 2/. Protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. Na to, aby
úkon mohol byť kvalifikovaný ako protiprávny, požaduje právna úprava porušenie právnej povinnosti,

ktorá bola určitému subjektu uložená. Právna povinnosť môže vyplývať priamo z právnych predpisov,
zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor je daný tam, kde úkon priamo porušuje právny
predpis alebo ho obchádza. Právna úprava SR kladie veľký dôraz na prevenciu, ktorá znamená, že
každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom
prostredí. Túto povinnosť má každý a ten, kto ju nedodržiava, jeho chovanie je potrebné následne

vyložiť ako chovanie, ktoré je v rozpore s právom, teda chovaním protiprávnym. V súdenom prípade sa
okresný súd náležite nevysporiadal s otázkou zanedbania prevencie zo strany žalovaných v rade 1/ a
2/, keď ignoroval podmienky, za ktorých sa maloletý J. hral na dvore: odrezané stĺpy z plota, diery, ktoré
neboli nijako zabezpečené, resp. najväčšia diera, pri ktorej došlo k úrazu, nebola zabezpečená vôbec.
Podľa vyjadrenia žalovaných a svedkyne - starej matky maloletého poškodeného - sa dieťa denne v

takomto nebezpečnom teréne hrávalo. Ako „hračky" toto 15-mesačné dieťa podľa vyjadrenia žalovaných
a svedkyne používalo kamene, železnú rúru a kotúč od flexy (brúsky), čo sú však nebezpečné predmety
aj pre dospelého človeka, ktorý s takými vecami bežne nemanipuluje. Prvoinštančný súd však dospel k
záveru, že sú to hračky pre dieťa vhodné, keďže nevidel na strane žalovaných zanedbanie prevenčnej
povinnosti. Dokonca podľa vyjadrenia svedkyne - starej matky poškodeného, z rúry, kde malo dieťa

strčenú ruku, hasiči čerpali vodu. V tejto súvislosti žalobca zotrval na tvrdení, že v danom
prípade došlo zo strany žalovaných k nedbanlivosti, nakoľko túto „hru" so svojimi obľúbenými
„hračkami", ktoré si chránil, žalovaní priamo sledovali. Okresný súd tiež nezobral na zreteľ, že u
maloletého dieťaťa bolo treba prihliadnuť najmä na jeho vek, povahové vlastnosti a celkové správaniei ďalšie okolnosti prípadu. Za bezpečnosť a ochranu zdravia dieťaťa zodpovedajú predovšetkým jeho
rodičia. Pre dieťa vo veku 15 mesiacov predstavuje dvor také riziko, že je povinnosťou rodiča mať dieťa
neustále na očiach, pretože v tomto veku dieťa nedokáže rozpoznať všetky riziká. Stačí aj chvíľková

nepozornosť a dieťa utrpí úraz. Dvor je veľké priestranstvo, ktoré predstavuje pre dieťa veľa nástrah a
nebezpečenstiev, hlavne, keď sa na ňom (ako v súdenom prípade), nachádzajú nebezpečné predmety,
ktoré žalovaní umožnili maloletému používať ako hračky, čo určite nemá nič spoločné so zodpovedným
správaním rodičov a s pojmom náležitý dohľad. Hračkou pre 15-mesačné dieťa sú „plyšáky", a nie
železné rúry, kamene a brúsne kotúče z flexy, tak ako to bolo v tomto prípade. Žalobca preto zotrval na

tvrdení, že žalovaní zanedbali náležitý dohľad nad maloletým dieťaťom, keď svojím nedbanlivostným
konaním vytvorili možnosť poškodenia zdravia ich syna. Počínali si teda v rozpore s ust. § 28 Zákona
o rodine, čo zakladá právo žalobcu na úhradu náhrady nákladov vynaloženej zdravotnej starostlivosti.
V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je povinnosťou rodičov vykonávať nad svojím maloletým
dieťaťom náležitý dohľad a zabezpečiť dôslednú starostlivosť o jeho zdravie. Podľa § 30 a nasl. Zákona
o rodine o výchovu detí sa starajú v nerozlučnej jednote rodičia a títo zodpovedajú za všestranný

rozvoj svojich detí, starajú sa sústavne a dôsledne o ich výchovu, rodičovské práva a povinnosti majú
obaja rodičia. Rodičovská povinnosť je teda daná zo zákona a žiaden z rodičov sa jej nemôže zbaviť.
Ponechanie výchovy dieťaťa „napospas osudu" samo osebe znamená zanedbanie náležitého dohľadu
nad dieťaťom. Pri výklade pojmu „náležitý dohľad" treba vychádzať jednak z povahových
vlastností dohliadanej osoby a z celkového jej správania. V danom prípade okresný súd opomenul aj

skutočnosť konštatovanú v lekárskej správe o osobe maloletého poškodeného, ktorý „od
narodenia slabšie prospieva" a skutočnosť, že u malých detí vo veku dojčiat a batoliat je príčinou úrazu
nebezpečné prostredie a nevhodné správanie rodičov. Malé dieťa nevie predvídať následky svojho
konania. Účinná prevencia úrazov detí spočíva najmä v účinnom dozore nad dieťaťom a vytváraní
bezpečného prostredia. Žalovaní túto svoju povinnosť zanedbali a svojím nedbanlivostným správaním -

ponechaním dieťaťa v nebezpečnom prostredí - vytvorili podmienky, ktoré mali za následok poškodenie
zdravia maloletého J.. Za poškodenie jeho zdravia sú teda žalovaní zodpovední. Dohľad nad dieťaťom
totiž predstavuje aktívnu ochranu dieťaťa. V tejto súvislosti je zarážajúce súdom zhodnotené správanie
žalovaných, keď konštatoval, že žalovaní nezanedbali náležitý dohľad, lebo „volali číslo 112". Žalobca
podotkol, že v čase, keď došlo k poškodeniu zdravia maloletého J. (vek cca 15 mesiacov), nebolo

možné v žiadnom prípade u neho predpokladať rozumovú vyspelosť, aby posúdilo následky svojho
konania pri hre s kameňmi, železnou rúrou a ostrým brúsnym kotúčom od flexy. Pri úvahe o tom, či
osobe povinnej dohľadom zanedbaný náležitý dohľad, je nutné prihliadať na okolnosti týkajúce sa osoby
podliehajúcej dohľadu, napr. vek, povahové vlastnosti, zdravotný stav a celkové správanie maloletého.
Na základe uvedeného žalobca konštatoval, že prvoinštančný súd si účelovo a alibisticky osvojil len

účelové a zavádzajúce tvrdenia žalovaných, resp. ich zástupkyne, ktorá sama ako osoba zastupujúca
zariadenie Čistý deň čelí podozreniam zo zanedbania náležitého dohľadu nad zverenými chovancami, o
čom svedčí aj takmer denná medializácia pomerov, situácie a správania sa zodpovedných v označenom
zariadení. Okresný súd teda nesprávne zistil skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil nesprávne, alibistické a neobjektívne závery. Osvojil si účelové tvrdenia žalovaných, vyvodil

z nich nesprávne závery, rovnako z výpovede svedkyne jednoznačne vyplývalo porušenie povinnosti
žalovaných ako rodičov maloletého zraneného dieťaťa. Naproti tomu súd prvej inštancie ignoroval
odborné medicínske stanoviská, ako aj správu Úradu pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, ktorý je
nezávislým orgánom kompetentným preverovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

10. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd odvolanie zamietol a rozsudok
okresného súdu potvrdil v celom rozsahu.
11. Konštatovali, že z dôkazov vykonaných na pojednávaní pred okresným súdom, (listinných dôkazov,
ako aj výsluchov žalovaných a svedkov), jednoznačne vyplynulo, že dohľad rodičov a
starej matky maloletého J. nebol zanedbaný a uviaznutie končatiny dieťaťa na krátky čas bolo vecou

náhody, ktorú nebolo možné ani pri najlepšej starostlivosti predvídať. Tvrdenie žalobcu o tom, že
výchova dieťaťa bola ponechaná napospas osudu, žalovaní označili za absolútne nenáležité. Nie je
pravdivým tvrdenie žalobcu, že by rodičia zanedbali nad maloletým náležitý dohľad. Z vykonaného
dokazovania totiž vyplynulo, že dieťa bolo explicitne stále pod zrakovým dohľadom
troch dospelých osôb. Prvoinštančný súd teda správne právne posúdil vec, keďže v prejednávanej veci

na preukázanie zodpovednosti za vznik škody nestačí protiprávnosť konania iba tvrdiť, ale treba ho
aj preukázať. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keďže tvrdenie o protiprávnom konaní počas
konania pred súdom nepreukázala žiadnym dôkazom (napr. výpoveďou svedka, listinným dôkazom,
prípadne predošlým konaním, napríklad rozhodnutím správneho orgánu o tom, že bol spáchanýpriestupok zo strany žalovaných). Žalobca prezentuje svoje predstavy a domnienky o priebehu deja a
udalosti ako realitu. Žalovaní zotrvali na tvrdení, že súd na základe vykonaných dôkazov vyvodil
správne skutkové zistenia. Odvolateľ v odôvodnení svojho opravného prostriedku čo do nesprávneho

právneho posúdenia veci neuviedol, ktorú právnu normu súd použil mylne pri aplikácii na zistený
skutkovýstav,resp.ktorúpoužilapoužiťjunemal.Žalovanípretozotrvalinatom,žeokresnýsúdsprávne
právne posúdil vec a jeho právne posúdenie netrpí žiadnou vadou. Žalobca vo svojom odvolaní taktiež
neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli známe v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. V
neposlednom rade žalovaní poukázali na morálny a ľudsko-právny rozmer celého uplatneného nároku.

Úrazy detí, ktoré sú vecou náhody, alebo sa stanú ako vis major nemožno extenzívne subsumovať
ako legitímny regresný nárok. Pokiaľ by súdy takéto nároky akceptovali, postupom času by sa mohlo
stať, že rodičia v strachu z neskoršieho finančného dopadu budú otáľať s privolaním lekárskej pomoci.
Dopad na zdravie by napr. v prípadoch vnútorného krvácania bol fatálny a nereparabilný. Žalobca
nie je subjektom realizujúcim podmienečné komerčné poistenie, ale je príjemcom úhrad štátu za
svojich poistencov, prípadne poberateľov vyrovnávacích príspevkov z iných zdravotných poisťovní v

rámci zákonného zdravotného poistenia. Podľa názoru žalovaných je neprípustné zlepšovať výsledky
hospodárenia žalobcu prenášaním ťarchy na zákonných zástupcov detí a tým sekundárne sťažovať
prístup detí ku kvalifikovanej a najmä včasnej zdravotnej starostlivosti.

12. Žalobca vo svojej odvolacej replike zotrval na tvrdeniach prezentovaných v rámci prvoinštančného

konania, ako aj vo svojom opravnom prostriedku.
13. Konštatoval, že z výpovedí samotných žalovaných a svedkyne vyplynulo, že maloletý poškodený
sa hral na dvore v nebezpečnom prostredí s nebezpečnými predmetmi s vedomím žalovaných,
ktorí sa podľa ich vlastného vyjadrenia na správanie dieťaťa pozerali. Zo strany žalovaných došlo
dokonca k nedbanlivosti. Je teda nesporné, že žalovaní porušili všeobecnú prevenčnú povinnosť

upravenú v § 415 Občianskeho zákonníka a § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka, najmä však
svoj nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti žalobca oprel o ust. § 28 Zákona o rodine,
tak ako to už uviedol vo svojom odvolaní. Odvolateľ citoval článok 8 a článok 15 CSP, ako aj
ust. § 149 tohto právneho predpisu a uviedol, že napriek uvedenej právnej úprave súd prvej
inštancie v prejednávanej veci nesprávne vyhodnotil dôkazy i zistený skutkový stav a následne vydal

nesprávne rozhodnutie. Žalobca tiež namietal vyjadrenie žalovaných o uplatnení morálneho a ľudsko-
právneho rozmeru uplatneného nároku. Morálnosť totiž nemožno dosiahnuť nemorálnym správaním,
presnejšie protiprávnym správaním, ako je tomu v súdenom prípade. Ak by sa pripúšťala akákoľvek
miera rizika, nebola by zodpovednosť dohliadajúcich osôb upravená právnymi predpismi. Žalobca sa
tiež nestotožnil podľa neho s nesprávnou a neprofesionálnou argumentáciou žalovaných ohľadom

postavenia zdravotnej poisťovne. Žalobca spravuje prostriedky verejného zdravotného poistenia, ktoré
sú určené na úhradu zdravotnej starostlivosti zo zákonných dôvodov a ich tvrdenie, že uplatňovaním
svojho nároku na ich vrátenie je vylepšovaním hospodárskeho výsledku je preto absurdné. Z uvedených
dôvodov žalobca zotrval na tvrdení, že svoj nárok v prejednávanej veci dostatočne preukázal, predložil
dôkazy preukazujúce protiprávnosť konania žalovaných, ktoré súd prvej inštancie však nesprávne

vyhodnotil, nesprávne posúdil právny stav veci.

14. K tomuto podaniu žalobcu žalovaní nepodali odvolaciu dupliku.

15. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP vo veci samej i v závislom výroku
o trovách konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti

uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom znení (ďalej aj zákon č. 577/2004 Z. z.) má zdravotná
poisťovňa právo uplatniť voči tretej osobe nárok na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak k
úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním.

17. Uvedené zákonné ustanovenie upravuje osobitný regresný nárok zdravotnej poisťovne na náhradu
nákladov vynaložených zdravotnou poisťovňou na zdravotnú starostlivosť, ak k úrazu alebo
inému poškodeniu zdravia u poistenca zdravotnej poisťovne došlo v dôsledku zavineného protiprávneho
konania tretej osoby. V danom prípade sa nejedná o nárok na náhradu škody podľa Občianskehozákonníka, ale o nárok na náhradu vynaložených nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
zdravotnej poisťovne (žalovaného), ktorú upravuje špeciálny predpis.

18. Odvolací súd zdôrazňuje, že regresný nárok, ktorým je v danom prípade právo poisťovne uplatniť si
voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (za predpokladu, že
došlo k zavinenému protiprávnemu konaniu tretej osoby), je hmotnoprávnym nárokom poisťovne voči
tretej osobe vyplývajúci z osobitných právnych predpisov.

19. Povinnosť zdravotnej poisťovne zaplatiť svojmu zmluvnému zdravotníckemu zariadeniu náklady
starostlivosti poskytnutej jej poistencovi, je plnenie jej zákonnej povinnosti, ktorá existuje bez ohľadu na
to, z akého dôvodu bola zdravotná starostlivosť jej poistencovi poskytnutá, či išlo o liečenie následkov
úrazu, či iného poškodenia zdravia spôsobeného zavineným protiprávnym konaním tretej osoby alebo
následkom inej udalosti.
Na náhradu nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktoré boli síce vynaložené zdravotnou poisťovňou

na starostlivosť o jej poistenca, avšak neboli zapríčinené konaním tretej osoby v zmysle § 42 ods. 4
písm. a) zákona č. 577/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa nárok nemá, lebo s takouto skutočnosťou zákon
jej nárok voči tretím osobám nespája. Na jej regresnú náhradu je potom rozhodujúce, či zdravotná
poisťovňa vynaložila náklady na poskytnutú zdravotnú starostlivosť a či vynaložené náklady na liečenie
jej poistenca boli v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním tretej osoby.

20. Z listinných dôkazov predložených žalobcom do spisu vyplýva, že žalobca zaplatil svojmu
zmluvnému zdravotníckemu zariadeniu náklady spojené s liečením jeho poistenca J. R., nar.
XX.XX.XXXX, pričom zdravotná starostlivosť bola jeho poistencovi uvedeným zdravotníckym
zariadením poskytovaná práve v dôsledku úrazu 15-mesačného dieťaťa spôsobeného zavineným

protiprávnym konaním. Tak, ako správne uvádzal žalobca v priebehu prvoinštančného i odvolacieho
konania, súčasťou rodičovských práv a povinností upravených v § 28 ods. 1 písm. a) č 36/2005 Z. z. o
rodine (ďalej aj „Zákon o rodine") sú (okrem iných) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti sú budované
na zásadne rovnoprávnom postavení otca aj matky pri ich výchove. Rodičovské práva a povinnosti

upravené v prvej a druhej časti Zákona o rodine majú rodičia len vo vzťahu k svojmu maloletému dieťaťu,
čo je odôvodnené nutnosťou osobitnej ochrany tejto skupiny účastníkov rodinnoprávnych vzťahov.
Maloletému dieťaťu zákon poskytuje špeciálnu ochranu, a to tak v rodine súkromného, ako aj verejného
práva. Až dospievaním sa z dieťaťa postupne stáva subjekt schopný samostatne o sebe rozhodovať,
spravovať svoje veci, rastie miera jeho primeranej spôsobilosti na právne úkony. Preto je nevyhnutné

zabezpečiť mu vo všetkých uvedených oblastiach pomoc až do nadobudnutia plnoletosti. Túto úlohu
plnia bežne rodičia v rámci komplexu rodičovských práv a povinností. Práva a povinnosti rodiča vo
vzťahu k výchove maloletého dieťaťa sú bližšie špecifikované v ust. § 30 Zákona o rodine. Výchovu
pritom treba vykladať v najširšom slova zmysle ako starostlivosť o komplexný rozvoj dieťaťa - duševný,
telesný, mravný, citový, zdravotný aj rozumový. Táto starostlivosť má byť sústavná a dôsledná.

21. „Náležitým dohľadom", (tak ako to vyplýva z judikatúry k ust. § 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
nemožno rozumieť taký dohľad, ktorý by bol za normálnych okolností osobami dohľadom povinnými
vykonávaný stále, nepretržite a bezprostredne („na každom kroku"), pretože v takom prípade
by bolo zákonom predpokladané ospravedlnenie zodpovednosti týchto osôb prakticky vylúčené. Pri

úvahe o tom, či osoby dohľadom povinné nezanedbali náležitý dohľad, je nutné vziať ohľad aj na
niektoré okolnosti týkajúce sa osoby podliehajúcej dohľadu, napr. vek, povahové vlastnosti a celkové
správanie maloletého dieťaťa. Hoci súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní, túto judikatúru citoval,
opomenul pri ňom zohľadniť práve vek, povahové vlastnosti a celkové správanie maloletého dieťaťa v
čase úrazu. Tak ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, maloletý J. mal v čase úrazu 15 mesiacov.

Je notoricky známou skutočnosťou, že najväčšou hrozbou pre dieťa v tomto období sú úrazy. Je preto
prvoradou povinnosťou rodičov im prechádzať. Medzi najčastejšie úrazy v tomto období veku dieťaťa
patria popáleniny, obareniny, pády z výšky, požitie liekov, chemikálií, poranenia spôsobené pri hre so
starším súrodencom, či domácim zvieraťom. Medzi základné pravidlá bezpečnosti v súdenom prípade
preto patrilo, aby boli na dvore zabezpečené diery (otvory), ktoré vznikli po odpílení plota.

Stačí totiž len chvíľa nepozornosti a dieťa dokáže prejsť veľmi rýchlo aj dlhšie vzdialenosti. V tomto veku
nemôže dieťa byť nechané bez dozoru ani na chvíľu. Ako však vyplýva z obsahu spisového materiálu, v
súdenej veci rodičia túto starostlivosť jednoznačne zanedbali. Je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že
kamene, železná rúra a kotúč od flexy nepatria ako hračky do rúk maloletého dieťaťa v tomto veku. Ak vdôsledku takto zanedbaného dohľadu rodičov, (ktoré je aj výsledkom porušenia všeobecnej prevenčnej
povinnosti upravenej v ust. § 415 Občianskeho zákonníka), došlo k úrazu maloletého dieťaťa, ktoré
naviac od narodenia slabšie prospieva, je nepochybné, že v danom prípade príčinou úrazu maloletého

J. bolo nebezpečné prostredie a nevhodné správanie sa rodičov, ktorí opomenuli vykonávať nad svojim
synom účinný dozor a vytvárať mu bezpečné prostredie na hru. Ak teda žalovaní túto svoju povinnosť
zanedbali, svojím nedbanlivostným správaním, (t.j. ponechaním dieťaťa v nebezpečnom prostredí),
vytvorili podmienky, ktoré mali následok poškodenia zdravia maloletého J., v dôsledku čoho nesú
zodpovednosť za poškodenie jeho zdravia. Potrebe poskytnutia hospitalizácie napokon nasvedčuje

aj záznam o zhodnotení zdravotného stavu osoby vyhotovenej RZP dňa 29.09.2012, ako aj obsah
zdravotnej dokumentácie maloletého J. z 29.09.2012 až 30.09.2012. Neobstojí preto obrana žalovaných
tvrdiacich, že hospitalizácia maloletého J. nebola v danom prípade dôvodná.

22. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že zdravotná poisťovňa uhrádza z verejného zdravotného poistenia
zdravotnú starostlivosť svojim poistencom v rozsahu vymedzenom zákonom č. 577/2004 Z. z. o rozsahu

zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby
súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v platnom znení. Je notoricky známou skutočnosť, že
zdravotná poisťovňa si vo vzťahu ku každému svojmu poistencovi vedie podrobnú evidenciu
výkonov poskytnutých zdravotníckymi zariadeniami pri jeho liečbe, ktoré prepláca svojim zmluvným
partnerom. Vo svojich registroch zdravotná poisťovňa teda eviduje podrobný výpis z účtu každého

svojho poistenca. Dôvodnosť vyúčtovania jednotlivých výkonov zdravotnej starostlivosti preskúmava
zdravotná poisťovňa prostredníctvom revízneho lekára. Napokon aj vybavenie sťažnosti žalovanej
v rade 1/ Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Martin zo dňa 23.04.2015
preukázalo, že zdravotná starostlivosť poskytnutá J. R. zmluvným zdravotníckym zariadením žalobcu v
období od 29.09.2012 do 30.09.2012 nepochybne v celom rozsahu súvisí s poškodením

zdravia, ku ktorému došlo v súvislosti so zanedbaním náležitého dohľadu rodičmi dňa 29.09.2012,
teda zavineným protiprávnym konaním rodičov maloletého dieťaťa (žalovaných). Výška vynaložených
nákladov na jeho liečbu pozostáva zo spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek v sume 24,10
Eur, lekárskej služby prvej pomoci 8,82 Eur a ústavnej (lôžkovej) starostlivosti v sume 752,00 Eur, čo
celkom činí čiastku 784,92 Eur. Žalobca nimi preukazoval výšku ním vynaloženej sumy poskytnutej jeho

zmluvnému zdravotníckemu zariadeniu - Martinskej fakultnej nemocnice Martin pri liečbe jeho poistenca
mal. J. R.. Okresný súd sa však vzhľadom k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci týmito dôkazmi
doposiaľ nezaoberal.

23. Popísané pochybenia v postupe okresného súdu považoval odvolací súd za tak podstatné, ktoré ho

viedli k zrušeniu jeho meritórneho rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
novérozhodnutie.Nesprávnypostupsúduprvejinštancievtakomtorozsahubynemalnaprávaťodvolací
súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach.
Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov,
preskúmať,čisa nasúdeprvejinštanciedosiaholúčelcivilnéhosporovéhokonaniavyjadrenývčlánkoch

2, 3 a 6 CSP v spojitosti s článkom 46 a nasl. Ústavy SR, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v
postupe prvoinštančného súdu.

24.Vdôsledkutohoodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduvovecisamej(vetaprvávýroku)avzávislom
výroku o trovách konania (veta druhá výroku) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. c) CSP a § 391 ods. 1 CSP).

25. V ďalšom konaní okresný súd opätovne posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou. Vychádzajúc z
dôkazov predložených obidvomi procesnými stranami v konaní a vysporiada sa aj s prípadnými ďalšími
návrhmi procesných strán na doplnenie dokazovania. Po náležitom zistení skutkového stavu

okresný súd opätovne rozhodne vo veci samej, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie dôkazy produkované obidvomi procesnými
stranami vyhodnotí v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a výsledky vyhodnotenia dôkazov zahrnie aj do
odôvodnenia rozsudku tak, ako mu to ukladá ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP. V nadväznosti a rozhodnutie vo
veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania.

26. V novom rozhodnutí o trovách konania súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).27. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu

zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)