Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21Csp/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117207366
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117207366.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu U. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v M., L. XXXX/XX, štátneho občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného JUDr.
Róbertom Matejom, PhD., advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 42, IČO 42 129 231 proti
žalovanému Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35 807 598, o zaplatenie 26,-
eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 26,- eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 26,- eur. Uviedol, že so
žalovaným uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský
úver vo výške 400 eur. Tieto prostriedky sa zaviazal zaplatiť spolu s dohodnutou odplatou v celkovej

výške 392 eur v 12 mesačných splátkach po 66 eur. Doposiaľ zaplatil žalovanému 426 eur. Žalobca
bol toho názoru, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške, a to na základe
toho, že uzavretá zmluva je absolútne neplatná pre jej rozpor so zákonom a dobrými mravmi, navyše pre
nedodržanie zákonných podmienok možno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide
o neplatnosť zmluvy o úvere, mal žalobca za to, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dojednaná
odplata vo výške 28 %, pričom v tejto odplate nebol zahrnutý úrok 70 % ročne. Celková odplata teda

bola 98 %, a touto výškou jednoznačne prekročila najvyššiu možnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa
požadovať o 64,18 %. Žalovaný navyše metie pri uzatváraní úveru spotrebiteľa takýmto spôsobom, má
snahu zamlčať skutočnú výšku odplaty, a tým naznačiť spotrebiteľovi výhodnosť ponúkanej finančnej
služby s cieľom, aby túto
službu, ponúkaný finančný produkt spotrebiteľ prijal. Pokiaľ by v zmluve o úvere bola jednoznačne
uvedená skutočná výška odplaty 98 %, mohol sa spotrebiteľ rozhodnúť aj tak, že by ponúkanú službu
neprijal. V dôsledku toho mal žalobca za to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je neplatná

podľa § 39 a tiež § 39a Obč. zákonníka. Pokiaľ by súd túto argumentáciu neprijal, mal žalobca ďalej
za to, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti predpokladané zákonom č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, a síce neobsahuje správnu hodnotu RPMN úveru a úver bol poskytnutý v
skutočnosti finančnými prostriedkami v hotovosti. Výška RPMN úveru 28 % nemôže byť správna už len
preto, že úrok bol dojednaný vo výške 70 %. Žalovaný sa zároveň dopúšťa nekalej obchodnej praktiky,
keď je zmluvný vzťah realizovaný vo viacerých listinách, kde sú uvedené rozdielne výšky RPMN úveru,

v tomto prípade 28 %, v dohode o plnení v splátkach 309,86 %. Žalovaný v snahe obísť zákon realizuje
poskytovanie úverov tak, že použije zmenku, pričom spotrebiteľ svojím podpisom na zmluve potvrdí
prevzatie zmenky a v rovnaký deň sú mu odovzdané poskytované finančné prostriedky a zmenka jezničená z dôvodu poskytnutého plnenia. Žalobca poukázal na stanovisko Národnej banky Slovenska
aj k svojmu konkrétnemu prípade, kedy Národná banka Slovenska potvrdila, že nekalou obchodnou
praktikou je aj to, že so spotrebiteľom je súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti uzatváraná

zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo a dohoda o splátkach toho istého úveru. Zároveň
potvrdila, že v zmluve o úvere, ktorú žalobca uzavrel nie sú uvedené správne hodnoty RPMN úveru,
konkrétne do hodnoty RPMN úveru 28 % nebola započítaná odplata za úver, ktorá podľa zmluvy bola
vo výške 280 eur, teda 70 % požičanej sumy.

2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalobca uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, kedy sa zaviazal požičanú sumu a dohodnutú odplatu vrátiť jednou splátkou 792 eur, splatnou
23.07.2016. V rovnaký deň však žalobca požiadal o možnosť využitia splátkového kalendára, preto
bola uzavretá následne dohoda o plnení v splátkach, v tomto prípade v 12 splátkach po 66 eur. V
tejto súvislosti žalobca ako spotrebiteľ zobral na vedomie, že RPMN úveru 28 % bola v zmluve o
úvere vypočítaná podľa zákonom určeného vzorca na základe splatnosti úveru v jednej splátke. RPMN

úveru 309,86 % je vypočítaná pre prípad plnenia v 12 splátkach, ako bolo uvedené v dohode o plnení
v splátkach. Zmluva o úvere teda obsahuje správne určenú výšku RPMN, bola vypočítaná podľa
zákona a vzorca platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy, pričom zmluva obsahuje všetky údaje
potrebné pre tento výpočet. Žalovaný ďalej poukázal na to, že právne predpisy definujú odplatu pri
poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi ako úrok, poplatky a ďalšie náklady, ktoré sú spojené

s poskytnutím peňažných prostriedkov. Úrok podľa názoru žalovaného nie je odplatou pri poskytnutí
peňažnýchprostriedkov,alejeodplatou,ktorásaplatípriužívaníalebovsúvislostisvrátenímpeňažných
prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale
nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením
peňažných prostriedkov a úrok nie je vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po

poskytnutí peňažných prostriedkov. Z tohto pohľadu výška odplaty 28 % neprevýšila zákonom dovolenú
maximálnu hranicu odplaty. Pokiaľ mal žalobca pocit, že uzavrel nevýhodnú zmluvu, prípadne že
odplata, úrok, či RPMN je vysoká, mal možnosť do 14 dní od uzavretia zmluvy od nej odstúpiť. Za
tejto situácie na strane žalovaného teda nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, zo zmluvy o úvere
nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktoré určuje zákon.

3. Medzi stranami neoblo sporné, že dňa 23.7.2015 strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
30230250. Na základe tejto zmluvy žalovaný ako veriteľ poskytol
žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 400 eur. Žalobca sa zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so

spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavovalo
sumu 392 eur. Odplata predstavoval sumu 112 eur, na základe čoho bola RPMN úveru 28 %. Úrok bol
70 % ročne, čo v prípade riadneho splatenia úveru predstavovalo sumu 280 eur, celkovú čiastku 792
eur sa zaviazal žalobca zaplatiť do 23.7.2016. Priemerná hodnota RPMN bola 25,88 %. Dňa 23.7.2015
uzavreli strany dohodu o plnení v splátkach, ktorou zmenili obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.

302302050, a to tak, že sa žalobca zaviazal veriteľovi zaplatiť sumu 792 eur v 12 mesačných splátkach
po 66 eur vždy k 21. dňu kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 21.8.2015. Výška RPMN úveru tu bola
uvedená 309,86 %

4.Žalobcatvrdil,žežalovanémuzaplatil8.12.2015294eura17.12.2016 132eur,tietotvrdeniažalovaný

nespochybnil.

5. Žalobca predložil súdu list NBS zo dňa 06.03.2017, ako odpoveď na jeho žiadosť o preverenie
správnosti RPMN úveru, ktorý mu bol poskytnutý žalovaným zmluvou č. 302302050. NBS vo svojom
stanovisku potvrdila, že do hodnoty RPMN úveru 28 % nebola započítaná suma 280 eur, ktorá mala byť

súčasťou odplaty za úver. Bolo poukázané aj na to, že rozložením úveru do pravidelných splátok sa
síce suma poskytnutého úveru nemení, ale má to vplyv na výšku RPMN. Priemerný spotrebiteľ sa môže
domnievať, že uzavretím dohody o plnení v splátkach sa nemení výhodnosť poskytnutého úveru, čo
nie je pravdou. Preto zo strany veriteľa nebola riadne splnená povinnosť predložiť informácie o úvere v
dostatočnom časovom predstihu, čím žalovaný ako veriteľ nekonal v súlade s odbornou starostlivosťou

podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. NBS prepočítala hodnotu RPMN úveru,
pričom RPMN úveru pri splátkach v dohode o plnení v splátkach mala správne byť 315,18 %, teda viac
ako uvádzaných 309,86 %. Ak veriteľ do zmluvy o spotrebiteľskom úvere uviedol odplatu vo výške
112 eur, čo predstavuje RPMN 28 %, nebol tento postup správny, pretože do odplaty neboli započítanédohodnuté úroky 70 % ročne., teda suma 280 eur. Ak by to tak bolo, celková odplata by predstavovala
98 % z poskytnutej sumy, pričom maximálna výška odplaty bola 37,08 %.

6. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutie NBS zo dňa 23.11.2015, o vydaní predbežného opatrenia, z
obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. bola uložená povinnosť zdržať
sa používania nekalej obchodnej praktiky, spočívajúcej v tom, že so spotrebiteľom je súčasne alebo v
bezprostrednej časovej následnosti uzatváraná zmluva o spotrebiteľskom úvere splatnom jednorázovo
a dohoda o splátkach toho istého úveru. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia bolo tiež zistené, že v

rámci výkonu dohľadu na mieste dozorujúci orgán zistil, že zmluvná dokumentácia ku konkrétnym
zmluvám obsahovala vlastné zmenky spotrebiteľa vystavené na rad Pohotovosť, s.r.o., splatné do 4
rokov, pričom zmenková suma sa zhodovala s celkovou čiastkou, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť.
V zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa však zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo
spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom nie je prípustné. Za neprípustné konanie v skúmaných
veciach bolo považované aj to, že veriteľ predkladá spotrebiteľom dva návrhy, v prvom sa predpokladá

splatenie celkovej čiastky úveru jednou splátkou, pričom je súčasne podpisovaná dohoda o plnení v
splátkach, rozkladajúca celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť do pravidelných mesačných
splátok, tak, že doba splácania v zásade zodpovedá dobe trvania z pôvodnej zmluvy. Po tejto novácii je
úver pre spotrebiteľa menej výhodný, čo sa prejaví aj vo výške RPMN úveru, spotrebiteľovi však takéto
informácie

vopred poskytnuté nie sú. Preto sa môže priemerný spotrebiteľ domnievať, že výhodnosť úveru sa
nemení. Priemerného spotrebiteľa to môže uviesť do omylu ohľadom výhodnosti spotrebiteľského úveru
a spôrobiť, že spotrebiteľ uzavrie zmluvu, ktorú by inak neuzavrel.

7. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou

nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

8. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

9. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. odplatu pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo
iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím
peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty
sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ

a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej
zmluve.

10.Podľa§1ods.4NariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.Naúčelystanovenianajvyššej
prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov

bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov
zverejnená podľa osobitného predpisu,2a) naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej
zmluvy.

11. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. Ak odseky 2 a

3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť
dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný
produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa
predchádzajúcej vety.

12. Vyššie citovaný §39a je nadpísaný v Občianskom zákonníku ako úžera, čo podľa Krátkeho slovníka
slovenského jazyka (Veda, SAV, 1997, s. 783) znamená požičiavanie peňazí na vysoké úroky. V znení
tohto ustanovenia je táto objektívna stránka úžery vyjadrená tak, že jedna strana "dá sebe aleboinému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v
hrubom nepomere". Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu, danému do Občianskeho zákonníka
zákonom č. 106/2014 Z. z., k naplneniu tohto objektívneho kritéria sa vyžaduje, aby si jedna strana dala

sľúbiť plnenie určitej majetkovej hodnoty, ktoré cenu plnenia v čase uzavretia zmluvy prevyšovalo do
tej miery, že existoval podľa okolností hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami. Nápadný nepomer
hodnôt je daný vždy tam, kde rozdiel vzájomných protiplnení je v značnom nepomere k obyčajnej,
konkrétnymi pomermi odôvodnenej hodnote. Napríklad pri pôžičke pôjde o úroky, ktoré presahujú úroky
obvyklé. Pre neplatnosť právneho úkonu, okrem

uvedenej objektívnej stránky, musí však byť naplnená aspoň jedna zo subjektívnych podmienok.

13. V tomto prípade mal súd za to, zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany uzavreli, je absolútne
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39a Občianskeho zákonníka. Dohodnutá odplata celkom v
sume 392,- eur predstavuje vo vzťahu k poskytnutému úveru úrok 98 %, čo jednoznačne možno
kvalifikovať ako civilnoprávnu úžeru pre hrubý nepomer v poskytnutých plneniach. Nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. stanovuje aj pre potreby posúdenia takejto situácie maximálne
možnú hodnotu odplaty, ktorá v tomto prípade bola podľa vyjadrenia Národnej banky Slovenska podľa
zákonom určených kritérií 37,08 %. Úver bol teda žalobcovi pri nadvláde veriteľa poskytnutý za úžernú
cenu, takmer o 40 % vyššiu, ako dovoľuje zákon.

14. Kvalifikačným kritériom úžery v tomto prípade bola žalobcova neskúsenosť a dôverčivosť. Podľa
dôvodovej správy neskúsenosť spočíva "napríklad v nedostatočnej znalosti cien, nákupných možností
spravidla v spojení s dôverčivosťou. Ide predovšetkým o neskúsenosť pri vybavovaní majetkových
záležitostí. To môže vyplývať z neskúsenosti v širšom zmysle, resp. z neskúsenosti v určitej oblasti
ľudskej činnosti, ktorá má dopad na majetkovú sféru človeka". Dôverčivosť "predstavuje stav a konanie

spotrebiteľa, ktorý ako tzv. slabšia zmluvná strana nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá by mu
zaručila ochranu jeho práva pri ekonomickej nadvláde dodávateľa. Spotrebiteľ je tak náchylný uveriť
všetkým prezentovaným skutočnostiam, keďže objektívne nemá dispozíciu na kvalifikované posúdenie
dodávateľom poskytovaných skutočností".

15. Žalovaný, ako subjekt disponujúci odbornými finančnými, ekonomickými aj právnymi znalosťami, je
vo vzťahu k bežnému spotrebiteľovi v zjavnej výhode. Bez odborných znalostí a skúseností je náročné
pre kohokoľvek posúdiť rozsah manipulácie s pojmami, ktorú produkuje žalovaný pri poskytovaní úverov
spôsobom, ako bol vyššie popísaný. Možno vysloviť, že pojem úroky, ako ho kvalifikuje žalovaný (že
nie sú súčasťou odplaty za poskytnutie úveru ale za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov)

je jednoznačne v rozpore so zákonom a má za cieľ len primäť spotrebiteľa prijať ponúkaný finančný
produkt, pričom fakty v zmluvách sú popísané tak, že skutočne dojednanú výšku odplaty má spotrebiteľ
problém porovnať s odplatami za podobné úvery, ktoré poskytujú iné subjekty. Žalobca ako spotrebiteľ
primerane rozumovo vyspelý a obozretný v dôsledku absencie skúseností a znalostí danej problematiky
a v dôvere v odbornú zdatnosť a serióznosť žalovaného tak vstúpil do zmluvného vzťahu, ktorý nebol v

súlade so zákonom a bol pre neho extrémne nevýhodný. Toto možno konštatovať aj napriek tomu, že
žalobca musel vedieť, že poskytnutie úveru je odplatným aktom, nemusel si však uvedomiť, že úver je
úročený úrokmi (bez ohľadu na to, ako odplatu popisuje žalovaný) v rozsahu takmer 100 %. Pre možnosť
vyslovenia neplatnosti predmetného právneho úkonu bolo teda naplnené aj subjektívne kvalifikačné
kritérium.

16. Úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak zákonu odporuje zmluva v časti
odplaty, úrokov, je potrebné tento dôvod neplatnosti vzťahovať na celú zmluvu, preto mal súd za to, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany uzavreli, je absolútne neplatným právnym úkonom.

17. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Ako otázku predbežnú súd riešil otázku platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú strany
uzavreli. Keďže išlo o neplatný právny úkon, bolo namieste, aby žalobca vrátil plnenie, ktoré na základe
tejto zmluvy obdržal, konkrétne 400,- eur. Pretože celkom zaplatil žalovanému 426,- eur, žalovanémuvzniklo bezdôvodné obohatenie v rozsahu 26,- eur. Žaloba bola teda podaná dôvodne, preto jej súd v
celom rozsahu vyhovel.

19. Žalobca na preukázanie svojho nároku poukazoval aj na to, že poskytnutý spotrebiteľský úver
je bezúročný a bez poplatkov, a to pre nedostatok predpísaných náležitostí v zmysle ustanovení
zákona č. 129/2010 Z. z. . Pre úplnosť súd dodáva, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov,
pretože neobsahuje správne uvedenú hodnotu RPMN úveru. Nesprávne uvedená hodnota RPMN úveru
znamená prakticky absenciu tohto údaja v zmluve, čo má za následok, že zmluva o úvere je bez

úrokov a poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.). Nebol však dôvod tomuto argumentu sa
podrobne venovať, pretože pre rozhodnutie vo veci postačovalo konštatovanie, že predmetná zmluva o
spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom.

20. Žalobca bol v konaní úspešnou stranou, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100
% (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia
prostredníctvom exekúcie.