Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. november 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010458
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8316010458.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.11.2017 v
trestnej veci proti obžalovanému Y. F. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr.
zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/88/2016
zo dňa 11.01.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného Y. F. vinným z prečinu krádeže podľa
§ 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

-po dobu najmenej od XX.XX.XXXX do dňa XX.XX.XXXX uskutočňoval neoprávnený odber elektrickej

energie na odbernom mieste v obytnom dome na Ul. H. hrdinov XXX/X v Y. takým spôsobom, že ako
odberateľ elektrickej energie mal na izolovanom kábli distribučnej siete nízkeho napätia vedenom v
blízkosti bytového domu pomocou skrutiek na fázový a nulový vodič bez istenia pripojený kábel CYKY
2x 2,5 mm, ktorého koniec napájal elektroinštaláciu užívaného bytu a to bez elektromera na meranie
spotreby elektrickej energie a bez riadne uzatvorenej zmluvy o pripojení, čím tak pre Východoslovenskú
distribučnú, a. s. Mlynská 31, Košice spôsobil škodu vo výške 39,89 eur a konania sa dopustil aj napriek

tomu, že za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch bol odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn.
3T/108/2015 zo dňa 03.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2915.

Podľa § 44 Tr. zákona súd prvého stupňa upustil od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na trest
uložený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/59/16 zo dňa 18. 4. 2016, ktorým bol

obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne so zaradením do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, ktorý považoval za dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť uhradiť škodu poškodenej strane
Východoslovenská distribučná, a. s. Mlynská 31, Košice vo výške 39,89 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku súd poškodenú stranu Východoslovenská distribučná, a. s. Mlynská 31,
Košice so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonom ustanovenej lehote okresný prokurátor odvolanie len
proti výroku o treste, pretože upustenie od uloženia súhrnného trestu považoval za nedostatočné na
dosiahnutie účelu trestu, predovšetkým na nápravu obžalovaného. Odvolateľ poukázal na skutočnosť,

že obžalovaný bol pred spáchaním prejednávaného prečinu šesťkrát odsúdený za rovnakú, prípadne
obdobnú trestnú činnosť, u obžalovaného sa jedná o špeciálnu recidívu, a preto považoval za potrebnéuloženie súhrnného nepodmienečného trestu odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby. V
podstate na základe uvedeného navrhol, aby krajský súd zrušil výrok o treste v napadnutom rozsudku
a obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby so zaradením pre

jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného zrušenia výroku
o treste v trestnom rozkaze Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/59/2016 zo dňa 18.04.2016.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne tak, že podľa
jeho názoru, súd prvého stupňa pri ukladaní trestu, jeho druhu a výmery postupoval správne, keď

považoval trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/59/16 zo dňa
18.04.2016 za dostatočný a preto navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudokpodľa§316ods.3,preskúmazákonnosťaodôvodnenosťnapadnutýchvýrokovrozsudku,proti

ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na
chyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa
§ 371 ods. 1 Tr. poriadku. Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda
výrok o treste a po takomto preskúmaní zistil nasledovné.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa rozhodnutie o treste, ktorým, upustenie
od súhrnného trestu je, odôvodnil tým, že vychádzajúc zo základných zásad pre ukladanie trestov
upravených v ustanovení § 34 a nasl. Tr. zákona považoval trest odňatia slobody vo výmere sedem
mesiacov nepodmienečne uložený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/59/16 zo

dňa 18.04.2016, na prevýchovu a nápravu obžalovaného za dostatočný a celkom primeraný.

Podľa§122ods.10Tr.zákonazapokračovacítrestnýčinsapovažuje,akpáchateľpokračovalvpáchaní
toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin,
ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania

a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť
pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený

odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o
pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj

o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

Obžalovanému sa kladie v prejednávanej veci za vinu, že v dňoch od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX

neoprávnene odberal elektrickú energiu na odbernom mieste v bytovom dome na ul. H. hrdinov č. XXX/X
v Y.. Trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/59/2016 zo dňa 18.04.2016, doručeného
obžalovanému dňa 01.06.2016, právoplatného dňa 10.06.2016, bol obž. Y. F. odsúdený za prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere
sedem mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Pri tomto odsúdení išlo o

skutok, ktorého podstata spočívala rovnako v neoprávnenom odbere elektrickej energie na odbernom
mieste v bytovom dome na ul. H. hrdinov č. XXX/X v Y., ale v období od XX.XX.D. do 30.11.2015. V
prejednávanom čiastkovom útoku ako aj v čiastkovom útoku, za ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/59/16 zo dňa 18.04.2016 tak išlo o dva čiastkové útoky
toho istého páchateľa spáchané na území Slovenskej republiky, ktorých spájala objektívna súvislosť

v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, vrátane jednotiaceho
zámeru páchateľa spáchať trestný čin.Z uvedeného vyplynulo, že obidva čiastkové útoky /hoci žalované ako samostatné prečiny/ boli jedným
pokračujúcim trestným činom, a to prečinom krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. b/ Tr.
zákona, za ktorý mal byť obžalovanému ukladaný jeden trest, no nie súhrnný trest s použitím § 41 ods.

2 Tr. zákona, ale spoločný trest s použitím § 41 ods. 3 Tr. zákona.

Z predloženého spisu je pritom zrejmé, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní priznal, uznal svoju
vinu a jeho vyhlásenie o vine súd prvého stupňa prijal. Z doterajšieho dokazovania v rozsahu výroku o
vine potom vyplynulo, že hoci v mieste trvalého bydliska bol obžalovaný hodnotený len všeobecne, vo

výpise z evidencie priestupkov mal šesť záznamov, a to za priestupky spáchané v období od 16.12.2012
do 18.05.2015, z toho v jednom prípade bol postihnutý pokutou 15,- eur za priestupok proti majetku
spáchaný dňa 06.05.2014 krádežou tovaru v obchodnom dome so spôsobením škody vo výške 4,81 eur.

Obžalovanýboldoposiaľ,vychádzajúczodpisuregistratrestovdeväťkrátsúdnetrestaný,ztohovpiatich
prípadochsanaobžalovanéhohľadíakobynebolodsúdený.Hocisanaobžalovanéhohľadívoviacerých

prípadoch ako na osobu ktorá nebola odsúdená, a to platí aj v prípade odsúdenia za prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, ktorý spáchal v období od 27.08.2013 do
26.02.2014, za čo mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 4T 136/14 zo dňa
22.09.2014,právoplatnýmvovýrokuovineavýrokutrestedňa15.10.2014uloženýsúhrnnýtrestodňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu na 2

roky, s tým že v trestnom rozkaze Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/15/2014 zo dňa 03.02.2014 bol
zrušený výrok o treste, niet sporu o tom, že obž. Y. F. opakovane spáchal trestnú činnosť. Okrem toho
odvolateľ správne poukázal na to, že obžalovaného treba považovať za špeciálneho recidivistu. Pred
spáchaním prejednávaného prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona bol
totiž odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T/108/2015 zo dňa 03.09.2015,

právoplatným dňa 21.10.2015 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona
spáchaný dňa 06.02.2015 na trest povinnej práce vo výmere 260 hodín.

Hoci pozornosti súdu prvého stupňa ušla okolnosť, že v danom prípade nešlo o súbeh dvoch prečinov,
ale o jeden pokračujúci trestný čin, v uložení druhu a výmery trestu, podľa názoru krajského súdu, bolo

rozhodnutie súdu prvého stupňa v podstate správne, keď neuložil obžalovanému trest prísnejší ako bolo
uložené skorším trestným rozkazom.

Ani krajský súd po zohľadnení odvolacích námietok okresného prokurátora a všetkých hľadísk pre
ukladanie trestov upravených v ustanovení § 34 a nasl. Tr. zákona však musel zohľadniť, že pokiaľ za

obdobie od 31.05.2015 do 30.11.2015 spôsobil obžalovaný poškodenému škodu vo výške 71,- eur a
za obdobie od 01.12.2015 do 15.03.2016 tomu istému poškodenému škodu 39,89 eur, nepovažoval
krajský súd za potrebné uložiť obžalovanému vyšší trest ako mu bol uložený v trvaní sedem mesiacov
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Treba poukázať na to, že odpis
registra trestov potvrdzoval, že obžalovaný od 15.03.2016 nespáchal žiaden trestný čin a aj výpis z

evidencie priestupkov potvrdzoval, že obžalovaný nespáchal od tohto dátumu ani priestupok.

Pokiaľaletrestnáminulosťobžalovanéhobolazohľadnenápriukladanítrestuodňatiaslobodyvovýmere
sedem mesiacov so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia a páchaním prejednávaného
prečinuajpodobuod 01.12.2015do15.03.2016nedošlokvýraznejšiemuporušeniuzáujmuspoločnosti

naochranecudziehovlastníctva,atedaktomu,abynápravupáchateľavzáujmedosiahnutiaúčelutrestu
tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie bolo potrebné zabezpečiť uložením prísnejšieho
trestu, než aký bol ukladaný skorším právoplatným trestným rozkazom.

Krajský súd považoval pôvodné zaradenie obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za súladné s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/
Tr. zákona, pretože obžalovaný vykonal dňa 04.07.2009 trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov v
rámci trestného konania pred Okresným súdom Humenné vedeného pod sp. zn. 4T/24/2001, v ktorom
bol odsúdený za spolupáchateľstvo trestného činu krádeže podľa § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1, ods. 2 písm.
a/ Tr. zákona /zákon č. 140/1961 Z.z. Trestný zákon v znení nesk. predpisov/. Len na záver krajský

súd dodáva, že pokiaľ sa odvolateľ domáhal uloženia trestu odňatia slobody so zaradením do ústavu s
minimálnym stupňom stráženia, nebolo možné mu vyhovieť aj preto, lebo vo všeobecnosti Trestný zákon
nepripúšťa ani v prípade spoločného trestu, ani v prípade súhrnného trestu, pokiaľ by boli ukladané,uloženietrestu,ktorýbybolmiernejší,nežtrestuloženýskoršímrozsudkomresp.právoplatnýmtrestným
rozkazom.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd odvolanie okresného prokurátora ako
nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.