Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011899957
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8011899957.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Mesto Vranov nad Topľou, Dr.
C. Daxnera, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 332 933, zastúpeného JUDr. Ing. Michal Plenta, advokát,
Námestie slobody 5, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: BYTERM s.r.o., Sídlisko I. 1008,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31 668 879, zastúpenému JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova
10, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 1.858,86 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Vranov nad Topľou zo dňa 6.12.2016 č. k. 8Cb/47/2004-529, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom č.
k. 8Cb/47/2004-529 žalobu zamietol. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške
33,4 %. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa pôvodne proti žalovanému BYTERM, s.r.o. a JUDr.
G. F., advokátovi domáhal zaplatenia sumy 84.000,- Sk s tým, že žalovaný v 1. rade BYTERM, s.r.o.
ako mandatár porušil svoje povinnosť, ku ktorej sa zaviazal mandátnou zmluvou z 24.3.1993 a vyplatil
žalovanému v 2. rade (JUDr. F.) finančné prostriedky 84.000,- Sk. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade

sa alternatívne domáhal určenia neplatnosti uzavretej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci medzi
žalovanými, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v 2. rade je titulom bezdôvodného
obohatenia povinný vydať majetkový prospech, ktorý získal zo zmluvy. Žalovaný v 1. rade so žalobou
nesúhlasil, nakoľko zmluvou o poskytovaní právnej pomoci so žalovaným v 2. rade, uzavrel v záujme
žalobcu. Pri plnení svojich povinností z mandátnej zmluvy potrebovať mať kvalitný právny servis.
Žalovaný v 2. rade sa na úkor žalobcu nemal obohatiť, pretože žalovaný v 1. rade oprávnene použil
finančné prostriedky za poskytnuté právne služby, ktoré on skutočne vykonal. Súd v konaní mal

preukázané uzavretie mandátnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade 30.5.1996, predmetom
ktorej bol záväzok žalovaného zabezpečiť správu majetku žalovaného, t. j. hnuteľných a nehnuteľných
vecí a majetkových práv viažucich sa k tomuto majetku, presne uvedených v Prílohe č. 1 zmluvy.
Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 30.6.2001. Dňa 27.12.2000 medzi Mestom Vranov nad Topľou,
v zastúpení BYTERM s.r.o. ako mandatára a žalovaným v 2. rade bola uzavretá mandátna zmluva,
na základe ktorej sa žalovaný v 2. rade zaviazal poskytovať právne služby pri správe majetku Mesta
Vranov nad Topľou. Na účet žalovaného v 2. rade potom boli pripísané 20.3.2001 20.000,- Sk, dňa

26.4.2001 20.000,- Sk a dňa 16.5.2001 16.000,- Sk a 25.6.2001 ďalších 20.000,- Sk. Podľa článku
IV. ods. 1 mandátnej zmluvy z 30.5.1996, za obstaranie vykonania činností, ktoré sú predmetom
záväzku mandatára podľa tejto zmluvy, patrí mandatárovi odplata vo výške 7 % z ročných výnosov zo
spravovaného majetku. Okresný súd rozsudkom z 19.4.2005 č. k. 8Cb/47/2004-97 zaviazal žalovanéhoBYTERM s.r.o. zaplatiť žalobcovi 84.000,- Sk s príslušným úrokom z omeškania. Vo zvyšku žalobu
zamietol. Žalovaný v 1. rade tým, že vyplatil žalovanému v 2. rade peňažnú sumu 84.000,- Sk za
poskytovanie právnej pomoci, porušil svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, pretože k tomu ho

mandátna zmluva neoprávňovala. Preto je povinný nahradiť žalobcovi škodu v rozsahu 84.000,- Sk.
Nárokžalobcuvovzťahukžalovanémuvrade2.zamietol.NazákladepodanéhoodvolaniaKrajskýsúdv
Prešove rozsudkom č. k. 4Cob/45/2015-131 zo dňa 22.9.2005 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že žalobu proti žalovanému v 1. rade zamietol. K bodu III. mandátnej zmluvy z roku 1996, bol mandatár
oprávnený zadať dodanie tovaru a služieb len za predpokladu, že ich vykonanie odsúhlasí mandant

a na ich financovanie sú vyčlenené prostriedky v rozpočte mandanta. Keďže zo strany Mesta došlo
k odsúhlaseniu a odpisovaniu z účtu výplaty peňažných prostriedkov za poskytovanie právnej pomoci
JUDr. F., Mesto takúto výplatu odsúhlasilo, potom nemá nárok na náhradu škody. Nemožno hovoriť o
škode, ak Mestu boli poskytované právne služby. Chýba tak predpoklad vzniku škody, že poskytovanie
týchto právnych služieb by bolo v rozpore so záujmami žalobcu. Súd prvej inštancie správne uzavrel,
že poskytovanie právnych služieb

malo byť hradené z finančných prostriedkov BYTERM s.r.o., získaných z odplaty vo výške 7 % ročných
výnosov zo spravovaného majetku. Na podané dovolanie Najvyšší súd SR zrušil rozsudok krajského
súdu, pretože žalovaný v 1. rade uzavretím zmluvy o právnej pomoci, porušil svoju zákonnú povinnosť
uskutočňovať svoju činnosť v súlade so záujmami mandanta a dohodou odplate za poskytovanie
právnych služieb, nad rámec odplaty vyplývajúcej z mandátnej zmluvy so žalobcom, konal nad rozsah

oprávnení, ktoré mu udelil mandant, preto z tohto konania zásadne nemôže byť zaviazaný žalobca.
Došlo k prekročeniu oprávnení mandatára, preto je potrebné vychádzať zo všeobecnej vecnej úpravy
obsiahnutej v Občianskom zákonníku pri úprave plnomocenstva (zákon č. 40/1964 Z. z.), ktorý v § 33
ustanovení rieši otázku prekročenia oprávnenia spočívajúcej v navýšení odplaty o odmenu za právne
služby poskytované žalovaným v 2. rade, dodatočne schváliť. Úmyslom žalobcu ako mandanta bolo

dosiahnuť, aby za spravovanie jeho majetku bola platená odplata vo výške 7 % z výnosu spravovaného
majetku. Tento úmysel bol známy aj žalovanému v 1. rade, ktorý zmluvu až do roku 2000 rešpektoval.
Zmluva nevylučuje, aby zriaďovateľ potrebné záležitosti zabezpečil prostredníctvom tretej osoby, ale
odmenu za takúto službu mal uhradiť zo svojej dohodnutej odplaty. V ďalšom konaní je potrebné doplniť
dokazovanie a rozhodnúť, či žalobca priznanie odmeny skutočne schválil, alebo nie, s dôsledkom vzniku

práva požadovať náhradu škody spôsobenú konaním mandanta. Následne krajský súd v rozsudku
4Cob/22/2008-224 zo dňa 2.7.2008 potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaných v
1.radezaplatiťžalobcovisumu28.000,-Sk,spolus12,5%ročnýmúrokomzomeškaniaavprevyšujúcej
časti návrh zamietol. Ak žalovaný prekročil svoje oprávnenie pri výplate z účtu v J., musí niesť dôsledky
prekročenia svojho oprávnenia, keď uzavrel zmluvu o právnej pomoci, ak sa preukáže, že prekročenie

neschválil bez zbytočného odkladu splnomocniteľ. Účet v J. bol účtom BYTERMu a s týmto účtom
disponoval výlučne žalovaný v 1. rade. Preto pri výplate odmeny 28.000,- Sk JUDr. F. nebol potrebný
súhlas Mesta a Mesto ani dodatočne výplatu tejto odmeny JUDr. F. neodsúhlasilo. Pri ďalších odmenách
JUDr. F. došlo k výplate z účtov Y.Ú., kde dispozičné právo mal primátor Mesta a poverení pracovníci
Mesta. S účtom nedisponoval BYTERM, ktorý dával podklady Mestu na výplaty odmeny. Odvolací

súd bol toho názoru, že Mesto Vranov nad Topľou ak preplatilo z účtu Y. odmenu za právne služby,
schvaľovalo odplatu tejto odmeny pre JUDr. F.. Naplnil sa predpoklad podľa § 33 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, že splnomocniteľ dodatočne schválil kroky žalovaného v 1. rade pri platení odmeny za
poskytnutie právnych služieb JUDr. F. z uzavretej mandátnej zmluvy z roku 2000. Na dovolanie Najvyšší
súd SR rozsudok krajského súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Mandatár

uzavretím zmluvy o právnej pomoci prekročil oprávnenie spočívajúce v navýšení odplaty odmeny za
právne služby poskytované žalovaným v 2. rade a vtedy nekonal v záujme mandanta. Ak odvolací súd
bol toho názoru, že preplatením odmeny došlo k schváleniu, tak takéto konštatovanie nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Z takéhoto konania nemožno vyvodiť záver, že žalobca schválil výplaty odmeny
JUDr. F. nad rámec dohodnutej odplaty. Následne Krajský súd zrušil uznesením z 27.1.2012 rozsudok

v napadnutej časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 56.000,- Sk s príslušenstvom a vec
vrátilokresnémusúdunaďalšiekonanie.Odvolacísúduložilsúduprvejinštancievykonaťdokazovaniev
tom smere, či Mesto dodatočne schválilo uzavretie mandátnej zmluvy za poskytovanie právnych služieb,
čiMestoodsúhlasilovýplatuodmenyzaprávneslužbyJUDr.F.zúčtuMesta,resp.čiMestonezanedbalo
povinnosti pri správe majetku Mesta, či by nebola daná zodpovednosť žalovaného za škodu s poukazom

na § 376 Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Z. z.).

2.NásledneokresnýsúdvykonalďalšiedokazovanievovecivýplatyodmenyJUDr.F..Podľarozhodnutia
Najvyššieho súdu, odmena za právne služby mala byť vyplatená z paušálnej odmeny 7 % podľamandátnej zmluvy. Žalovaný mal porušiť povinnosti uskutočňovať činnosť v záujme Mesta. Mandátna
zmluva s JUDr. F. nebola schválená Mestom, Mesto o takejto zmluve nevedelo a na právne služby
nemalo vyčlenené finančné prostriedky z rozpočtu Mesta. Tu Mesto poukazuje na čl. III. Zmluvy z

30.5.1996, podľa ktorej mandatár je oprávnený zadávať zadanie tovaru a služieb len za predpokladu,
že ich vykonanie odsúhlasí mandant a na ich financovanie si vyčlení prostriedky v rozpočte Mesta.
Podpísanie hromadných príkazov do banky zo strany Mesta, nemožno hodnotiť ako prejav súhlasu so
Zmluvouoposkytovaníprávnychslužieb.Zostranykonateľažalovanéhodošlokprekročeniuoprávnenia
v zmysle § 33 Občianskeho zákonníka a takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Podľa

žalovaného ale zo strany BYTERMu nedošlo k žiadnemu neoprávnenému čerpaniu prostriedkov z
majetku žalobcu. Žalobca sa sám podieľal na úhradách pohľadávok, ktoré teraz právnik kvalifikuje ako
škodu spôsobenú žalovaným. Mesto zanedbalo svoju povinnosť pri správe majetku. Tieto okolnosti
vylúčilo akúkoľvek zodpovednosť žalovaného za domnele vzniknutú škodu. Keď bol vypočutý svedok
A.. H. F., ktorý bol zamestnaný ako hlavný kontrolór v rokoch 1991-1992, tento potvrdil, že chodil do
spoločnosti na kontrolu. Kontroly boli zväčša tematické a niekedy boli kontrolované celé bankové účty,

niekedy len vybrané položky. A.. C. Z. ako vedúca ekonomického úseku Mesta potvrdila, že nemala
vedomosť o existencii Zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Mesto malo s BYTERMom dohodnutú
províziu a z nej mali byť uhradené výdavky na správu majetku Mesta. K úhrade z účtu vo VÚB sa
vyžadoval podpis zástupcu BYTERMu a zástupcu Mesta. Takto fungoval do mája 2001, kedy sa už
len vyžadoval podpis zástupcu Mesta. Faktúry z príkazom sa vyžiadavali vždy len pri platbách nad

25.000,- Sk. Dovtedy bola určitá dôvera medzi subjektami. Podpisové oprávnenie k účtu mal primátor,
a prednosta a svedkyňa. Svedkyňa Y. J., zamestnankyňa žalovaného, pracovala na účtovnom okruhu
Mesta v zastúpení BYTERM. Keď bola faktúra splatná, vypísala hromadný príkaz, ktorý podpisoval
zástupca BYTERMu. Následne hromadné príkazy boli odnesené na Mesto, väčšinou sa chodilo k A..
Z.. Ak nemali faktúry pri sebe, vždy vysvetlili zástupcovi Mesta o akú platbu ide a za čo bola vystavená.

Hromadné príkazy museli byť podpísané zástupcom Mesta, aby bola zabezpečená kontrola účelného
využitia prostriedkov Mesta. Ak by nejaká platba nebola v záujme Mesta, zistil by to kontrolór mesta A..
F.. Svedok A.. E. Š., ako bývalý prednosta Mestského úradu a A.. H. H., ako bývalý primátor Mesta,
nemali vedomosť o žiadnej dohode, na základe ktorej by boli podpisované hromadné príkazy do 20.000,-
Sk bez fakturácie.

3. Súd následne nárok žalobcu posudzoval podľa § 566 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, že mandátnou
zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta účet zariadi za určitú záležitosť uskutočnením
právnych úkonov, v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti, ale mandant sa zaväzuje zaplatiť
mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti, predpokladá sa,

že odplata bola dohodnutá. Podľa § 567 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný
postupovať pri zariaďovaní záležitostí s odbornou starostlivosťou, je povinný uskutočňovať ju podľa
pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandant poznal, alebo musí poznať. Podľa § 373
Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa § 376 Obchodného zákonníka, poškodená strana nemá nárok
na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti zanedbala povinnej strany bolo spôsobené konaním
poškodenej strany, alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. V danom
prípade súd konštatoval, že žalovaný BYTERM mal s JUDr. F. uzavretú zmluvu o poskytovaní právnych
služieb, pričom vyplácal odmenu za právne služby nad rámec odplaty vyplývajúcej z mandátnej zmluvy

a nad rámec oprávnení, ktoré mu udelil žalobca ako mandant. Prekročenie oprávnení mandatára z
právneho hľadiska v zmysle § 33 Občianskeho zákonníka, vyžaduje skúmanie, či žalobca dodatočne
prekročenie tohto oprávnenia schválil, alebo neschválil. Ak JUDr. F. poskytoval právne služby týkajúce
sa žalobcu Mesta Vranov nad Topľou, tak mu patrí odmena za poskytovanie právnych služieb. JUDr.
F. nebol oprávnený konať na základe tejto mandátnej zmluvy v mene BYTERMu. Žalovaný ako

mandatár mal zabezpečiť správu majetku Mesta za dohodnutú odplatu vo výške 7 % z ročného
výnosu zo spravovaného majetku, a to len za predpokladu, že mandatár na jej vyfinancovanie vyčlení
prostriedky z rozpočtu Mesta a s takouto sumou Mesto súhlasí. Žalovaný sa bránil k uplatnenej
náhrade škody s poukazom na to, že Mestu bola doložená mandátna zmluva na poskytovanie
právnych služieb z 27.12.2010, uzavretá s JUDr. F.. Nebola preukázané, aby žalobca dodatočne schválil

prekročenie oprávnení žalovaného, teda uzavretie zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Na druhej
strane oprávnený disponovať s účtom vo VÚB, z ktorého boli vykonané výplaty pre JUDr. F., tak
bolo záležitosťou primátora Mesta a vedúceho ekonomického oddelenia. Podľa dovolacieho súdu,
uzavretím zmluvy o právnych službách malo byť vyplatené z odmien 7 % z ročných výnosov, pričomnebolo potvrdené, aby Mesto malo vedomosť o uzavretí mandátnej zmluvy BYTERMu s JUDr. F..
Zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je upravená len ako zodpovednosť za porušenie
povinností zo záväzku. Zodpovednosť je objektívna a nevyžaduje sa zavinenie. Zodpovednosť je daná

len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Nie každé porušenie
povinností zo záväzkov alebo inej povinností stanovené v Obchodnom zákonníku, spôsobí škodu.
Žalovaný síce porušil povinností z uzavretej mandátnej zmluvy z 30.5.1996 postupovať s odbornou
starostlivosťou, pričom došlo k porušeniu článku III. mandátnej zmluvy, že zadávanie služieb je možné
len za predpokladu, že ich vykonanie odsúhlasí mandatár a na ich financovanie sú vyčlenené prostriedky

z rozpočtu mandatára. Súd sa ďalej zaoberal § 376 Obchodného zákonníka a zisťoval, či žalobca
nezanedbal povinnosť pri správe svojho majetku. Bolo potvrdené, že hromadné príkazy na úhradu
záväzkov Mesta, vypracovala zamestnankyňa žalovaného J. J.Á., pričom takéto hromadné príkazy
muselibyťneskôrpodpísanézástupcomžalobcu.Žalobcabolpovinnýtútokontroluvykonávaťdôsledne,
aby nezanedbal plnenie povinností pri správe majetku Mesta. Ako bolo potvrdené svedkyňou A.. Z., z
hľadiska predchádzajúcej dôvery medzi stranami, nebolo potrebné k hromadným príkazom dokladovať

faktúry v sume do 20.000,- Sk. Takéto dôverné správanie sa žalobcu nemôže ísť na ťarchu žalovaného,
nezbavuje žalobcu zodpovednosti za to, že mal kontrolovať hospodárenie s majetkom Mesta. Keďže
hromadné príkazy boli adresované peňažnému ústavu na výplatu finančných čiastok z účtu Mesta,
spolupodpis žalobcu znamená nesenie spoluzodpovednosti za vznik prípadnej škody. S prihliadnutím
na § 376 Obchodného zákonníka, zanedbanie povinnosti žalobcu a neposkytnutie potrebnej súčinnosti

pri kontrole nakladania s finančnými prostriedkami, zaťažuje žalobcu do tej miery, že nemá právo na
náhradu škody. Preto súd nárok žalobcu na náhradu škody zamietol.

4. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP žalovanému priznaná náhrada
trov v rozsahu 33,4 %.

5. Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. V prvom rade poukazuje na právne názory
vyslovené súdom vyššej inštancie vo veci 1Obdo 17/2006-176, že „...z obsahu mandátnej zmluvy z
30.5.1996 je nesporné, že úmyslom navrhovateľa ako mandanta bolo dosiahnuť, aby za spravovanie
jeho majetku platil odplatu vo výške 7 % z výnosu zo spravovaného majetku. Tento úmysel bol známy aj

odporcovi v 1. rade, ktorý ho až do roku 2000 rešpektoval. Pokiaľ je pravdivé tvrdenie odvolateľa, že jeho
zástupca podpísal príkaz na úhradu, kde nebol špecifikovaný účel platby, resp. v jednom prípade bola
platba poukázaná z účtu, kde príkaz ani nebol viazaný na podpis navrhovateľa, nemožno z jeho konania
bez ďalšieho vyvodiť, že navrhovateľ tým zmenil svoje stanovisko a schvaľuje vyplácanie odmeny za
služby,ktorémudovtedyboliposkytnutévrámcidohodnutejodplaty,nadjejrámec.“Vďalšomrozhodnutí

Najvyšší súd SR (5Obdo/37/2008 zo dňa 12.8.2009) jasne uviedol, že „...v prípade, ak príkaz na úhradu
neobsahoval špecifikáciu, resp. účel platby, nemožno z tohto konania bez ďalšieho vyvodiť záver, že
navrhovateľ schválil vyplatenie odmeny pre JUDr. F. nad rámec dohodnutej odplaty.“ Preto aj zrušil
rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. Aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 4Cob/71/2011-389 je že „...Záver odvolacieho a dovolacieho súdu je v tomto prípade taký, že

za právne služby si mohol BYTERM dojednať právnika, ktorého by vyplácal z odplaty vo výške 7 % z
ročných výnosov“. Je jednoznačné, že JUDr. F. právne služby na základe mandátnej zmluvy poskytoval
mestu, nie BYTERMu. Vo vzťahu k JUDr. F. je právoplatne rozhodnuté, preto je potrebné v tomto štádiu
konania skúmať dôvodnosť preplácania odmeny JUDr. F. z účtu Mesta. Ak by došlo k preplácaniu
právnych služieb, a to z rozpočtu Mesta, tak museli byť splnené dve kumulatívne podmienky súčasne, a

to odsúhlasenie mandanta, teda zariadenie prác alebo služieb, nemá ísť o nejaké dodatočné schválenie
týchto služieb, a že v rozpočte sú vyčlenené prostriedky na takéto financovanie. Poskytovanie právnych
služieb nebolo nikdy osobne dojednané pri správe majetku Mesta prostredníctvom BYTERMu, preto
aj výplata odmeny JUDr. F. nemá oporu v príslušných zmluvných dojednaniach z mandátnej zmluvy
z 30.5.1996. Odmena pre JUDr. F. mala byť hradená z dohodnutej odplaty 7 % z ročných výnosov

zo spravovaného majetku, a nie ako osobitná odmena z prostriedkov Mesta Vranov nad Topľou podľa
dohody medzi žalovanými. Žalobca poukazuje na to, že výkon práva, ktoré je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu (§ 265 Obchodného zákonníka), pričom ide o
kogentné ustanovenie, pričom zodpovednosť za škodu v zmysle § 270 a nasl. Obchodného zákonníka,
jekoncipovanéakoustanoveniedispozitívne.Pretoaplikácia§376Obchodnéhozákonníkaneprichádza

do úvahy, keďže vôbec nie je zrejmé, akú súčinnosť malo Mesto poskytnúť v prospech BYTERMu.
Mesačná odmena pre JUDr. F. bola 14.000,- Sk a podľa zmluvy z 27.12.2002 vznikol nárok na 6
individuálnych mesačných odmien. Vyplatené sumy JUDr. F. nie sú násobkami mesačných odmien, ale
ako mimoriadne prémie. Jedná sa potom o individuálnu ústnu dohodu medzi BYTERMom a JUDr. F..V žiadnom prípade nemožno posudzovať tzv. dodatočné schválenie mandátnej zmluvy o poskytovaní
právnych služieb tým, že došlo k vyplateniu odmien z účtu žalobcu v prospech JUDr. F.. C. J. J.
nebola štatutárom žalovaného, nemala oprávnenie konať v mene BYTERMu. Nemožno akceptovať

skutočnosť, že radový zamestnanec BYTERMu bol zodpovedný za oznámenie o existencii mandátnej
zmluvy o poskytovaní právnej služby práve Mestu. Štatutárom Mesta bol primátor a konateľ žalovanej
spoločnosti. Nie je jasné, kto oznamoval existenciu zmlúv Mestu, pričom žiadny dôkaz v tom smere
nebol produkovaný. Mesto popiera, aby mu bol predložený rovnopis zmluvy o právnej pomoci. Žiada
žalobcu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

6. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia(§380ods.1CSP,žeodvolacísúdjeodvolacímidôvodmiviazaný),pričomodvolacísúdsav
celomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia(§387ods.2CSP).Nazdôraznenie

správnosti rozhodnutia ďalej uvádza:

8. Žalobca uplatnil právo na náhradu škody s poukazom na to, že z účtu Mesta boli poukázané
odmeny pre JUDr. F. v celkovej výške 84.000,- Sk. Žalobca odkazuje na mandátnu zmluvu z 30.5.1996,
uzavretú medzi Mestom Vranov nad Topľou ako mandantom a BYTERMom ako mandatárom, podľa

ktorej zmluvy je záväzok mandatára zabezpečovať správu majetku Mesta Vranov nad Topľou, t. j.
hnuteľných a nehnuteľných majetkových práv viažucich sa k tomuto majetku, ktorých presný účel je
uvedený v Prílohe 1. Túto činnosť môže mandatár vykonávať sám vlastnými prostriedkami, alebo
ak je to hospodárnejšie, prostredníctvom iných subjektov. Žalobca poukázal na bod III. mandátnej
zmluvy, že mandatár je oprávnený zadávať dodanie tovaru, prác a služieb len za predpokladu, že ich

vykonanie odsúhlasí mandant a na ich financovanie sú vyčlenené prostriedky z rozpočtu mandanta.
Podľa bodu IV. odplata za obstaranie vykonania činností, ktoré sú predmetom záväzku mandanta
podľa tejto zmluvy, patrí mandantovi odplata vo výške 7 % z ročných výnosov zo spravovaného
majetku. Z hľadiska súdnych rozhodnutí odvolacieho aj Najvyššieho súdu SR, je dostatočný záver,
že prípadné zadávanie tovaru, prác a služieb je možné len za odsúhlasenia mandanta a ak sú na

to vyčlenené prostriedky, z rozpočtu mandanta. Naviac za obstaranie vykonania činnosti, ktoré sú
predmetom záväzku mandanta, je vyčlenená odmena 7 %, a preto aj žalovaný BYTERM mal vyplácať
odmeny JUDr. Kmecovi len z odplaty 7 % z ročných výnosov zo spravovaného majetku. Preto bolo aj
konštatované, že mandátna zmluva medzi mandatárom JUDr. F. a mandantom Mestom Vranov nad
Topľou, v zastúpení BYTERMom o poskytovaní právnych služieb pri správe majetku Mesta Vranov nad

Topľou, je platne uzavretá a prípadné právne služby JUDr. F. mali byť preplácané mandatárom, t. j.
BYTERMom len z odplaty vo výške 7 % z ročných výnosov za spravovanie majetku. Na druhej strane
ale preplácanie právnych služieb JUDr. F. bolo robené z účtov, v ktorých mal dispozičné právo žalobca.
Najvyšší súd SR v uznesení 4Obdo/16/2010 zo dňa 31.5.2011 konštatoval, že nemožno hodnotiť ako
dodatočné schválenie mandátnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb fakt, že vyplatenie odmeny z

účtu žalobcu smerovalo v prospech účtu JUDr. F., pretože nebolo preukázaný ani konkludentný súhlas
zástupcu Mesta s takýmto úkonom. Na druhej strane mandatár musí niesť dôsledky prekročenia svojho
oprávnenia uzavrieť zmluvu o právnej pomoci, kde zatiaľ nie je preukázané, že bola vôľa žalobcu
poskytnúť peňažné prostriedky zo svojho účtu v prospech žalovaného v 2. rade (JUDr. F.), pretože
nie je preukázané, že žalobca odsúhlasil takýto úkon a vyčlení finančné prostriedky z rozpočtu Mesta.

Preto odvolací súd uznesením z 26.1.2012 uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie, či Mesto
dodatočneschválilouzavretiemandátnejzmluvy,ačiMestoodsúhlasilovýplatuodmienzaprávneslužby
pre JUDr. F., resp. či Mesto nezanedbalo povinnosť pri správe majetku Mesta, čím by nebola daná
zodpovednosťžalovanéhozaškoduspoukazomna§376Obchodnéhozákonníka.Okresnýsúdvykonal
dokazovanie na preplácanie finančnej odmeny JUDr. F., kde výsluchom štatutárnych zástupcov Mesta,

či zodpovedných zástupcov Mesta za účtovníctvo (A.. Z.), bol šetrený postup pri predkladaní fakturácií
zo strany žalovaného BYTERMu Mestu, ktoré odsúhlasovalo príkazy na úhradu z účtu vo Y.. Žalovaný
BYTERM nedoložil žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že došlo k oboznámeniu Mesta s obsahom
mandátnej zmluvy o právnom zastúpení, ktorú za Mesto podpísal BYTERM s JUDr. F., ale len na druhej
strane bolo vykonané dokazovanie ohľadom postupu zodpovedných zástupcov Mesta pri odsúhlasovaní

finančných úhrad požadovaných BYTERMom pri stave majetku Mesta. Svedkyňa Y. J.F., ktorá svojho
času bola zamestnancom BYTERMu, objasnila okolnosti zadávania hromadných príkazov a kontroly
týchto hromadných príkazov zástupcom Mesta (A.. Z., či kontrolórom mesta). Vždy boli objasňované
dôvody požadovaných platieb. Vypočutý prednosta Mesta A.. E. Š. potvrdil, že vyplácanie finančnýchprostriedkov bolo záležitosťou šéfky ekonomického úseku Mesta, alebo kontrolóra. Aj bývalý primátor
Mesta H. H. potvrdil, že boli kontrolované hromadné príkazy štatutárom Mesta, alebo ním poverenou
osobou. Na otázku, či mohlo byť napísané hocičo na prevodnom príkaze a zástupca Mesta to podpísal,

tak bývalý primátor poprel, aby došlo k úhrade bez toho, aby bol overený obsah hromadného príkazu.
Vedúca ekonomického oddelenia mestského úradu A.. C. Z. potvrdila, že zmluvu o právnej službe,
uzavretú s JUDr. F. v mene Mesta prostredníctvom BYTERMu, tak Mesto o takejto zmluve vedomosť
nemalo a naviac Mesto do roku 1996 malo právničku JUDr. Č.. Potom právne služby zabezpečovali
prostredníctvom JUDr. S., či JUDr. F.. Za prípadné právne služby JUDr. F., t. j. mandátnej zmluvy,

malo byť platené z dohodnutej provízie medzi Mestom a BYTERMom, ale potvrdila tú skutočnosť, že
spočiatku pracovníčky BYTERMu chodili so všetkými faktúrami neskoro, zrejme bola dohoda s bývalým
primátorom, alebo prednostom, že pracovníčky BYTERMu nebudú dokladať všetky faktúry, ale budú k
hromadným príkazom nosiť len faktúry na sumy vyššie ako 25.000,- Sk. V tom čase medzi Mestom a
spoločnosťouBYTERMpanovalavzájomnádôvera.Svedkyňapotvrdila,ženebolivyčlenenéprostriedky
z rozpočtu Mesta na právne služby pre JUDr. F., ale z celého dokazovania vyplýva, že nie je možné

celkom zbaviť žalobcu zodpovednosti v tomto prípade, ak pri správe majetku Mesta zástupcovia Mesta
nepostupovali vždy zodpovedne, ako im ukladal Zákon o majetku obcí číslo 138/1991 Z. z., čo vyplýva
z § 7 zákona týkajúceho sa hospodárenia s majetkom obce, že sú povinné hospodáriť s majetkom obce
v prospech rozvoja obce a jej občanov, pričom podľa odseku 2 písm. c), orgány obce a organizácie sú
povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať a sú povinné najmä používať všetky právne

prostriedky na ochranu majetku mesta, vrátane včasného uplatňovania svojich práv, alebo oprávnených
záujmovpredpríslušnýmiorgánmi.Takistopodľapísm.b),majúchrániťmajetokpredzneužitím.Okresný
súd v tejto veci konštatoval, že zo strany Mesta došlo k zanedbaniu povinnosti dôsledne kontrolovať
financie zaťažujúce žalobcu, keďže hromadné príkazy adresované peňažným ústavom na výplatu
finančných čiastok z účtu Mesta, spolupodpisoval, či podpisoval priamo zástupca Mesta, a tým nesie

spoluzodpovednosť za vznik prípadnej škody. Podľa § 386 Obchodného zákonníka, poškodená strana
nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnením povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním
poškodenej strane, alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. V danom
prípade nekonanie poškodenej strany Mesta, keď nedôsledne odsúhlasovalo finančné prostriedky aj pre
vyplácanie právnych služieb pre JUDr. F., znamená oslabenie práva žalobcu pýtať prípadnú náhradu

škodu, ak táto škoda bola zapríčinená aj súčinnosťou (nečinnosťou) poškodenej strany. Ak príkazy
k úhrade z účtu podpisovali, či spolupodpisovali pracovníci mestského úradu, a neboli dôslední pri
kontrole obsahu príkazov na výplatu, tak z porušenia takejto povinnosti nemôže žalobca vyvodzovať
svoje oprávnenie k náhrade škody. Odvolateľ síce poukazuje na § 570 Obchodného zákonníka, že
mandatár zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od mandanta na zariadenie záležitostí a na

veciach prevzatých pri jej zariadení od tretích osôb, ibaže túto škodu nemohol odvrátiť ani pri vynaložení
odbornej starostlivosti. Ak zamestnanci žalobcu nepostupovali s odbornou starostlivosťou, nemožno
ani hovoriť o tom, že mandatár v tomto prípade zodpovedá za škodu na veciach prevzatých od
mandanta na zariadenie záležitostí, ak tu išlo o preplácanie finančných čiastok bez dohody s Mestom
za právne služby poskytované JUDr. F.. Z hľadiska všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka

týkajúceho sa náhrady škody, podľa § 386 poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak
nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany, čo je zanedbanie
tzv. prevenčnej povinnosti. Ak došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní právnych služieb medzi Mestom
zastúpeným BYTERMom a JUDr. F., potom nedôsledné overovanie príkazov na úhradu za právne
služby JUDr. F. znamená i spoluzodpovednosť Mesta za vznik škody pri preplácaní odplaty JUDr. F..

Preto poškodená strana Mesto nesie zodpovednosť za spôsobenú škodu vyplatením odmeny JUDr.
F. napriek tomu, že táto odmena mala byť vyplácaná JUDr. F. z provízie 7 % z ročných výnosov
zo spravovaného majetku podľa článku IV. mandátnej zmluvy z 30.5.1996. Poškodená strana Mesto
nemá právo na náhradu škody pre porušenie prevenčnej povinnosti, ako o tom rozhodol súd prvej
inštancie. Preto aj krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, pokiaľ je

nárok žalobcu na zaplatenie zostávajúcich 56.000,- Sk s príslušenstvom zamietnutý. Na zaplatenie
28.000,- Sk s príslušenstvom je už daný nárok žalobcu rozsudkom krajského súdu zo dňa 2.7.2008 č.
k. 4Cob/22/2008-224. Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov
prvoinštančného konania, nakoľko viac úspešný žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu
33,4 % podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.

9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 v spojení s § 255 CSP a sporovým
stranám nepriznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Neúspešný žalobca nemá právona náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli, preto ani
žalovanému nie je priznaný nárok na náhradu trov odvolacie konania.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).