Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/60/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616203865
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8616203865.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu
JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobkyne: J. O., Y. P. Z. XXX/
XX, H., zastúpená JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov
163/66, proti žalovanému: AB 2 B. V., so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ: 1077XX,
Holandské kráľovstvo, zastúpenému Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom
v Trenčíne, 1. mája 173/11, IČO: 47 234 679, o zaplatenie primerané finančného zadosťučinenia vo
výške 970,31 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 20.3.2017, č.k.
2Csp/30/2016-39, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o povinnosti žalovaného
zaplatiť 500,- eur a o trovách konania.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník rozsudkom č.k. 2Csp/30/2016-39 rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V
odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa ako spotrebiteľ požadovala finančné zadosťučinenie
v rozsahu 970,31 eur. V pôvodnom konaní XC/XX/XXXX zo strany žalovanej spoločnosti bola žalovaná
na zaplatenie sumy 1.269,63 eur. Okresný súd ale vyhovel nároku len v rozsahu 290,32 eur a vo
zvyšku 970,31 eur bol nárok zamietnutý. Okresný súd konštatoval porušenie spotrebiteľského práva
žalobkyne (v danom prípade žalovanej) zo strany obchodníka. Preto žalobkyňa v súlade s § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa žiada finančné zadosťučinenie 970,31 eur, čo
predstavuje sumu, o ktorú sa chcel žalovaný na jej úkor obohatiť. Žalovaná spoločnosť k podanej žalobe
uviedla, že nie je naplnená podmienka hypotézy právnej normy, a to konkrétne § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný nespochybnil okolnosti, že žaloba bola čiastočne
zamietnutá a nerozhoduje ani odôvodnenie rozsudku vo veci XC/XX/XXXX. Žalovaný nespochybňuje
záver o bezúročnosti úverovej zmluvy, ale spochybňuje porušenie práva spotrebiteľa. Nie každé
rozhodnutie súdu, ktorým súd rozhodol o čiastočnom zamietnutí žaloby možno považovať za základ
na úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa.
Finančné zadosťučinenie bolo zakotvené do nášho právneho poriadku až po roku 2004, pričom finančné
zadosťučinenie by spotrebiteľ mohol požadovať len v prípade, ak pred súdom preukáže, že finančná
služba mu bola poskytnutá vadne. Spotrebiteľ sa môže úspešne domáhať právnej fikcie bezodplatnosti
úverovej zmluvy, ale to sa nedá subsumovať pod predmetnú hypotézu právnej normy v znení § 3 ods.
5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom žalovaný vzniesol aj námietku premlčania z hľadiska § 100
ods. 1 v spojení s ods. 2 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Žalovaný ako veriteľ žalobkyni

ako dlžníkovi riadne poskytol finančné prostriedky 1.500,- eur. Tie neboli vrátené v celom rozsahu,
preto nemohlo dôjsť k vzniku ujmy na strane spotrebiteľa, keďže sám veriteľ bol ukrátený vo svojich
právach. Tvrdenie, že žalovaný sa chcel obohatiť o 970,30 eur na úkor dlžníka považuje za nedôvodné
a v rozpore s § 3 OZ. Je to domnelý výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Tu poukazuje aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci 13Co/1397/2014, že dostatočnou satisfakciou
pre spotrebiteľa je určenie, že úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy je potrebné považovať
za úver bez poplatkov a bezúročný. Konkrétne u žalobkyne došlo k nastoleniu rovnováhy už tým, že
získala finančné prostriedky bezúročne. Preto navrhuje žalobu zamietnuť.

2. Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané uzavretie úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej žalovaná spoločnosť poskytla žalobkyni úver 1.500,- eur. Rozsudkom Okresného súdu
Svidník z 23.5.2016 č.k. XC/XX/XXXX-XX bola žalovaná (v danom prípade žalobkyňa) zaviazaná k
zaplateniu 299,32 eur s 5,05 % úrokom z omeškania od 6.10.2015 do zaplatenia a zvyšok nároku
zamietnutý. Pôvodne bola žalovaná suma 1.269,63 eur. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť ujmu spotrebiteľovi. Okresný súd sa nestotožnil s názorom žalovaného prejaveným vo vyjadrení
k žalobe. Podľa súdu bolo naplnené ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, kde nie
je nevyhnutné, aby si spotrebiteľ uplatnil voči dodávateľovi nárok na určenie porušenia práva alebo
povinnosti zo strany dodávateľa osobitnou žalobou, ale postačuje, ak sa úspešne bráni proti žalobe
zo strany dodávateľa, ktorou je uplatňovaný nárok porušujúci jeho práva spotrebiteľa. Žalovaný trval
na tom, že finančné zadosťučinenie prichádza do úvahy len vtedy, ak sa preukáže vadné poskytnutie
služby. Podľa žalovaného finančné služby poskytol spotrebiteľovi bez vád. Preto sa ani spotrebiteľ
nemá domáhať primeraného finančného zadosťučinenia. Súd sa nestotožňuje s obranou žalovaného.
Porušenie povinnosti žalobkyňou (spotrebiteľom) spočívajúce v nedostatočnom splácaní poskytnutého
úveru neoprávňovalo žalovaného uplatniť si voči nej nároky, ktoré sú v rozpore s právami spotrebiteľa.
Ak to žalovaný urobil, nezbavuje to práva spotrebiteľa domáhať sa voči nemu nárokov vyplývajúcich
zo Zákona o ochrane spotrebiteľa. Nárok na primerané finančné zadosťučinenie spotrebiteľa neplní len
relutárnu funkciu, ale aj funkciu sankčnú a odradzujúcu, aby sa žalovaný ako dodávateľ nedopúšťal
recidívy konania porušujúceho práva spotrebiteľov. Ak žalobkyňa nevrátila finančné prostriedky riadne
a včas, tak okresný súd to vo veci XC/XX/XXXX zohľadnil a uložil žalovanej zaplatiť za poskytnutý úver
299,32 eur s úrokom z omeškania. Zákon o ochrane spotrebiteľa dáva právo požadovať primerané
finančné zadosťučinenie len vtedy, ak úspešne spotrebiteľ uplatní svoje právo na súde a súčasne
preukáže, že žalovaný skutočne porušil niektorú z povinností, ktoré mu ukladá zákon a že toto
porušenie je spôsobilé privodiť žalobkyni ako spotrebiteľovi ujmu, ak preukáže príčinnú súvislosť medzi
porušením povinností a spôsobilosťou ujmy. Len pri kumulatívnom splnení uvedených podmienok je
možné uvažovať o nároku žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie. Pritom postačuje len
samotná hrozba ujmy. U žalobkyne nešlo o ekonomickú hrozbu, ale o priame naplnenie hrozby tým,
že bola podaná žaloba na zaplatenie 1.269,63 eur, pričom ujma, ktorá jej hrozila bola v rozsahu
970,31 eur, ktoré podľa rozsudku by nemala zaplatiť. Súd zvážil primeranosť finančného zadosťučinenia
žiadané žalobkyňou a konštatoval, že primerané je v rozsahu 500,- eur. Ide o posúdenie intenzity
zásahu žalovaného do práv žalobkyne ako spotrebiteľa. Je to akási satisfakcia za stav, ktorý musela v
dôsledku konania žalovaného utrpieť. Je aj sankciou postihujúcou žalovaného ako dodávateľa finančnej
služby vadne. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu, ktorá mu vznikla, pretože Zákon o ochrane
spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď mu
ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany
svojich práv. Súd považuje finančné zadosťučinenie v sume 500,- eur za primerané a v prevyšujúcej časti
návrh zamietol. Pokiaľ bola vznesená námietka premlčania, tak lehota začala plynúť až od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým si žalobkyňa úspešne uplatnila porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom a osobitnými predpismi. O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1
CSP, pričom úspešnej žalobkyni je prisúdený nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku okresného súdu v časti povinnosti zaplatiť 500,- eur a trovy konania dala odvolanie
zástupkyňa žalovanej spoločnosti. Podľa žalovaného žalobkyňa si uplatňuje svoj nárok v rozpore s

dobrými mravmi, pretože sama porušovala zmluvný záväzok z úveru. Žalovaný vytýka súdu nesprávne
právne posúdenie veci. Podľa výkladu § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. je právo spotrebiteľa na službu
a výrobok, ktorý nemá vady. Ak služba alebo má vady, tak spotrebiteľovi prináleží právo na náhradu
škody alebo finančné zadosťučinenie od zodpovednej osoby. Takýto nárok môže byť priznaný len v
prípade, ak finančná služba bola poskytnutá vadne. Nie každé porušenie práva spotrebiteľa zakladá
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Naviac v čase podania žaloby na zaplatenie 1.500,- eur zo
strany žalobkyne ako dlžníka nebola vrátená celá poskytnutá suma. Výkon práva žalobkyňou je v rozpore
s dobrými mravmi, keď finančné prostriedky boli poskytnuté za odplatu, pričom podmienky pôžičky zo
strany žalobkyne splnené neboli. Súd nemal preukázaný vznik ujmy na právach žalobkyne. Nesúhlasí
s tým, že žalobkyni pre úspech v konaní stačí len preukázanie hrozby ujmy. Žalovaný poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci 13Co/1397/2014, že dostatočnou satisfakciou
pre navrhovateľa je určenie, že úver bol poskytnutý na základe platnej zmluvy a je potrebné považovať
úver za úver bez poplatkov a bez úrokov. To isté vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove vo
veci 14Co/91/2012, že nie je ešte potrebné osobitné rozhodnutie vzhľadom na cieľ a účel aký vyplýva z
§ 53a Občianskeho zákonníka, prípadne určovať ešte neprijateľnosť zmluvných podmienok. Postačuje
určenie úveru za bez poplatku a bez úroku. Rozhodnutím Okresného súdu Svidník vo veci 7C/17/2016
bola nastolená v právnom vzťahu rovnováha strán, a to de facto a de iure už priznané zadosťučinenie
žalobcovi, ktorý získal bezúročné finančné prostriedky. Žalovaný nesúhlasil ani s výrokom o náhrade
trov konania, pričom je priznaná 100 % náhrada, pretože výška finančného zadosťučinenia závisela od
úvahy súdu. Nie je známe, na základe čoho súd tak rozhodol, ak terajší CSP nemá adekvátne právne
vyjadrenie ako § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť
a vec vrátiť okresnému súdu, alebo zmeniť a žalobu v napadnutej časti zamietnuť a priznať nárok na
náhradu trov konania.

4. Žalobkyňa sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd prejednal vec, v medziach ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia (§ 380 ods. 1 CSP, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný), pričom odvolací súd
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v krátkosti ďalej uvádza:

6. Žalobkyňa uplatnila právo vyplývajúce z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
že proti porušeniu práva a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa
spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne
uplatní porušenie práv alebo povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práv alebo povinností ustanovených
týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. V danom prípade žalobkyňa poukázala na to, že vo
veci 7C/17/2016 žalobcu AB 1 B.V. proti žalovanej Viere Lehockej bola žalovaná na zaplatenie sumy
1.269,63 eur s príslušným úrokom z omeškania a trovami konania, pričom okresný súd vyhovel nároku
veriteľa len v rozsahu 299,32 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 6.10.2015 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Súd konštatoval, že úver bol poskytnutý za účinnosti zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom úverová zmluva neobsahuje termín ukončenia
splatnosti spotrebiteľského úveru, počet a termíny splátok, preto sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Ak bol poskytnutý úver 1.500,- eur a žalovaná zaplatila 1.200,68 eur, má vrátiť len rozdiel
299,32 eur. Zvyšok nárok uplatnený v súdnom konaní je nedôvodný. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nepripúšťa, aby v spotrebiteľských zmluvách boli dojednania so spotrebiteľom, ktoré porušujú jeho
práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať tzv. neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich
absolútnej neplatnosti. Ak je neplatné dojednanie ohľadom návratnosti úveru s úrokmi, potom neprináleží
veriteľovi iný nárok len na vrátenie toho, čo pôvodne bolo poskytnuté žalovanej ako dlžníkovi. Preto bola
zamietnutá žaloba v časti istiny 970,31 eur. Žalobca ako veriteľ domáhal sa väčšieho plnenia ako by
mu vyplývalo z uzavretej zmluvy o hotovostnom úvere a zmluva o revolvingom úvere zo dňa 18.7.2013.
Právny zástupca žalovanej úspešne namietal posúdenie úverového vzťahu ako spotrebiteľského úveru
bezúročného a bez poplatkov, preto aj navrhol žalobu nad 299,32 eur zamietnuť. Tým je naplnená dikcia
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., že spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo
povinnosti ustanovených týmto zákonom má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za
porušenie práv alebo povinností ustanovených týmto zákonom alebo osobitnými predpismi zodpovedá.
Preto okresný súd vo veci 2Csp/30/2016 správne konštatoval, že podaná žaloba vo veci 7C/17/2016

na sumu 1.269,63 eur bola finančnou hrozbou pre dlžníka, ktorý pokiaľ by sa nebránil, zaplatil by o
970,31 eur viac z úveru, ako by prislúchalo veriteľovi. Úverový vzťah bol spotrebiteľskou zmluvou,
ktorá sa riadi § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka pri posudzovaní spotrebiteľských zmlúv, vrátane
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý reguloval poskytovanie spotrebiteľských
úverov v dobe uzavretia úverového vzťahu. Ak úverová zmluva neumožňovala pre neúplnosť požadovať
pri vrátení úroky a poplatky, potom pre neoprávnenosť žaloby v tomto príslušenstve pohľadávky bol
nárok veriteľa zamietnutý v rozsahu 970,31 eur. Nejde o vadné poskytnutie úveru 1.500,- eur, ale ide
o vadné vymáhanie nároku z úveru vo väčšom rozsahu, ako by prislúchalo podľa uzavretej úverovej
zmluvy. Žalobkyňa ako dlžník bola v súdnej žalobe 7C/17/2016 vystavená súdnemu nároku zo strany
veriteľa na zaplatenie toho, čo podľa zákona by žalobcovi - veriteľovi neprislúchalo. Žalobkyňa ako
dlžník úspešne uplatnila svoju obranu, poukázala na porušenie jej práv ako veriteľa, preto úspech v
súdnom konaní 7C/17/2016 dáva aj základ na podanie osobitnej žaloby podľa § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Okresný súd následne zvážil, že primerané je priznať finančné
zadosťučinenie len v rozsahu 500,- eur. Nie je potrebné vyhovieť nároku žalobkyne v celom rozsahu
970,31 eur požadovanom v súdnej žalobe. Suma 500,- eur bude dostačujúca suma na odstránenie
hrozby úverového nároku zo strany veriteľa vo väčšom rozsahu ako by prislúchalo z uzavretej zmluvy
o úvere, pričom nepostačuje len to, že bola žaloba z úverovej zmluvy zamietnutá v rozsahu 970,31 eur.
Je potrebné upozorniť veriteľa na dodržiavanie práva pri podávaní žaloby a nežiadať viac, ako prislúcha
zo zákona veriteľovi. Preto krajský súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
časti, t.j. o povinnosti žalovanej spoločnosti zaplatiť žalobkyni finančné zadosťučinenie v rozsahu 500,-
eur a nahradiť trovy konania. Keď žalovaná spoločnosť poukazuje na to, že terajšie CSP nemá obdoby
§ 142 ods. 3 O.s.p, keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu
trov konania, ak mal úspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo
od úvahy súdu. Aj podľa CSP súd mohol zobrať v úvahu, že prizná žalobkyni nárok na náhradu celých
trov, podľa § 255 ods. 1 CSP, pretože takýto výrok vyplýva zo spravodlivého vyriešenia sporu účastníkov
aj v časti trov konania.

7. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.