Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219124
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116219124.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobkyne: H. Č., J..

XX.XX.XXXX, G. J. XXX/XX, XXX XX N., právne zastúpená JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so
sídlom Nám. SNP č. 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, o zdržanie sa použitia Dohody o
zrážkach zo mzdy (iných príjmov), takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8300051115
zo dňa 18.9.2012 k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300051115 zo dňa 18.9.2012 uzavretej medzi

žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 22.9.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8300051115 zo dňa 18.9.2012
k Zmluve o revolvingovom úvere č. 8300051115 zo dňa 18.9.2012, uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným. V odôvodnení svojho návrhu uviedol, že jeho zamestnávateľ začal vykonávanie zrážok z

jehomzdy.Ďalejuviedol,ženazískanieúverumubolipredloženélistinyabolomupovedané,žeakchce,
aby mu bol poskytnutý úver, je potrebné predložené listiny podpísať. Žalobca namietal neprijateľnosť
dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu, že predmetná dohoda nebola s ním individuálne dojednaná,
ale bola mu predložená na podpis spolu so samotnou spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca tak mohol
len zmluvu spolu s dohodou odmietnuť, alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu, pričom
nebol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody a nemal možnosť ju odmietnuť a preto takéto konanie
žalovaného považuje za nekalú obchodnú praktiku podľa § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca

ďalej uviedol, že napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým bol zaviazaný
na plnenie pohľadávky žalovaného, jeho zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy,
pričom takáto povinnosť nastupuje bez ohľadu na to, či je vymáhaná pohľadávka dôvodná a zákonná.
Žalovaný si tak ako veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje bez akejkoľvek súdnej kontroly. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje podľa žalobcu zákonom požadované náležitosti a to konkrétne §
9 ods. 2 písm. f/ a k/ zák. č. 129/2010 Z.z. a preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere v bode 8

obsahuje službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok úveru. Poplatok za poskytnutie takejto služby
však už bol súdmi judikovaný ako neprijateľný, pričom žalobca poukázal na rozsudok Okresného súdu
Prešov zo dňa 19.5.2014, sp.zn. 25C/4/2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
na 7.11.2014 sp.zn. 7Co/220/2014.2. Vo veci bolo dňa 14.10.2016 nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil žalovanému a
zamestnávateľovi žalobcu povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)

dlžníka č. 8300051115 zo dňa 18.9.2012, do právoplatného skončenia veci samej.

3. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe doručeného súdu dňa 8.12.2016 navrhol žalobu
zamietnuť. Uviedol, že z obsahu podanej žaloby nevyplýva, že by žalobca poprel možnosť prečítania
resp. oboznámenie sa s obsahom dohody. O tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje

prostriedok zabezpečenia splatenia úveru s príslušenstvom žalobca vedel. Z obsahu ním prejavenej
vôle nemožno zistiť, že by s takýmto zmluvným dojednaním nesúhlasil, mal voči nemu výhrady a pod.
Zmyslom písomnej formy právneho úkonu je okrem iného zabezpečiť určitú formu právnej istoty a
stability vo vzťahu práve pred situáciou, aby následne nedochádzalo k spornosti toho čo bolo dohodnuté.
Pokiaľideotvrdenieonekalépraktiky,čiúdajnomzásahudomajetkovejsféryžalobcu,žalovanýuvádza,
že dohoda o zrážkach zo mzdy je legitímny prostriedkom zabezpečenia záväzkov zo spotrebiteľskej

zmluvy (§ 551 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy v čase uzavretia ani následne
nebola vylúčená ako spôsob zabezpečenia záväzkov v spotrebiteľských zmluvách, pričom výkon zrážok
je regulovaný zákonom. Zákon presne stanovuje v akej maximálnej výške sa môže výkon zrážok
pohybovať, resp. aká je suma povinného zostatku s účelom zabezpečenia základných vo životných
potrieb. Žalovaný tiež namietal neprípustnosť použitia § 5a ods. 1 zák. č. 250/2007 Z.z. Na uzavreté

dohody o zrážkach zo mzdy a z dôvodu zákazu pravej retroaktivity. Pre uvedené ustanovenie bola teda
zákonodarcom upravená (a teda pripustená) len nepráva retroaktivita. Čo sa týka tvrdenia o absencii
údaju o konečnej splatnosti úveru žalovaný uviedol, že obsah zmluvy tvoria aj prílohy, ktoré sú v
zmysle článku 7 ods. 7.1 zmluvných dojednaní sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Údaj o dni splatnosti
poslednej splátky vyplýva nielen zo splátkového kalendára, ale aj z Oznámenia veriteľa o schválení

úveru dlžníkovi. Ohľadne rozpisu splátok na istinu, úroky a poplatky uviedol, že zákon o spotrebiteľských
úveroch v čase uzavretia zmluvy to nevyžadoval v každom prípade. Praktický význam rozpisovania by
bol vtedy, keď by sa istina a úroky uhrádzali samostatne a poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Prešove č.k. 13Co/111/2014-166. Pri výklade § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. je nutné vychádzať
zo znenia smernice Rady 2008/48, ktoré tvrdenie žalobcu o rozpisovaní splátky popiera. Výklad tohto

ustanovenia predstavuje požiadavku aby sa v zmluve o úvere uvádzala amortizačná tabuľka a takýto
záver vyslovil aj Súdny dvor EÚ vo veci sp. zn. C-42/15, Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.1.2017 uviedol, že žalovaný si prostredníctvom
dohody o zrážkach zo mzdy uplatňuje pohľadávku s ročnou úrokovou sadzbou na úrovni 76,20 %, ktorá

je v rozpore s dobrými mravmi a poukázal na rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.11.2014,
sp.zn. 3Co/114/2014.

5. Žalovaný vo svojom podaní doručenom súdu dňa 25.7.2017 uviedol, že žalobca nepreukázal, že
spotrebiteľa nepoučil a náležitým spôsobom nevysvetlil jednotlivé ustanovenia dohody o zrážkach

zo mzdy a iných príjmov ako aj samotnú podstatu tohto inštitútu. Žalovaný v dostatočnom
časovom predstihu pred uzavretím úverovej zmluvy poskytol žalobcovi všetky zmluvné dokumenty na
preštudovanie.Pokiaľideonámietkuoúdajnejnevedomostižalobcuotom,čoinštitútdohodyozrážkach
zo mzdy znamená, aké sú jeho právne následky, je potrebné poukázať na to, že ochrana spotrebiteľa je
založená na ochrane "priemerného spotrebiteľa", ktorá ho nezbavuje povinnosti konať s primeranou a

očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie. Žalovaný poukázal
na to, že možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy je garantovaná skutočnosťou, že
ako osobitné zmluvné dojednanie sa podpisuje samostatne, teda oddelene a nezávislé od úverovej
zmluvy. Žalovaný ďalej uviedol že maximálna výška odplaty za spotrebiteľské úvery bola v čase voza
tvorenia predmetnej zmluvy regulovaná v ustanovení § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o

porovnanie výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery, žalovaný trvá na tom,
že táto nebola podstatne prevýšená, nakoľko v rozhodnom období bola vo výške 45,60 %. Podstatným
prevýšením by bol odklon od priemernej sadzby o 100 %, čo sa v tomto prípade nestalo.

6. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorého neúčasť

ospravedlnil jeho právny zástupca zo zdravotných dôvodov a predložil súdu potvrdenie o dočasnej
práceneschopnosti. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil právny zástupca žalovaného, ktorý
zároveň súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že skutočná vôľa žalobcu smerovala iba k
uzavretiu úverovej zmluvy a k poskytnutiu úveru. Ďalej uviedol, že dôkazné bremeno preukázanie
individuálneho dojednania zmluvných podmienok zaťažuje v zmysle § 53 ods. 2 a 3 Občianskeho

zákonníka žalovaného. Žalovaný však individuálne dojedania dohody o zrážkach zo mzdy nepreukázal.

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Zmluvou o revolvingovom
úvere, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., Dohodou o zrážkach zo mzdy, Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom zistil tento

skutkový stav:

9. Z predloženej Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/Zmluvy o poskytnutí
revolvingového typu vyplýva, že medzi stranami bola dňa 18.9.2012 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom
úvere č. 8300051115, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úver vo výške 1.320,-
€, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42. pravidelných mesačných splátkach po 70,72 €. Ročná úroková

sadzba úveru činila 70,00 %. V bode 8.1. žiadosti je dohoda o poskytnutí služby spočívajúca v možnosti
odkladumaximálnetrochsplátokúveruazáväzokdlžníkazaplatiťzatútoslužbuodplatuvovýške189,88
€.

10. V rovnaký deň, t.j. 18.9.2012, strany konania uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných

príjmoch) č. 8300051115. V čl. I dohody sa uvádza, že pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi
zabezpečované touto dohodou sú tvorené úverom vrátanie prípadných všetkých revolvingov
poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvo úveru, pripadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré
spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a
ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v

súvislosti zo Zmluvou a jej prípadných dodatkov.

11. Listom zo dňa 19.4.2016 zástupca žalovaného požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie
zrážok zo mzdy na základe vyššie uvedenej dohody.

12. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo aj boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 a
10 OZ, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.Podľa § 53 ods. 6 OZ,
Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

Podľa § 551 ods. 1, 2, 3 OZ, splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka
alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom
prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných
ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133). Ak je prevádzané právo zapísané v katastri
nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva
v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri. Uspokojením zabezpečenej pohľadávky

prechádza právo späť na toho, kto ho previedol.

Podľa § 37 ods. 1 OZ,
právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 OZ, Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná z nasledovných
dôvodov.

14. Posudzovaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je od svojho vzniku spotrebiteľským
právnym vzťahom. Žalovaný vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobca

vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti.

15. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 18.9.2012 bola medzi stranami konania uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver po odpočítaní

poplatku za poskytnutie služby odkladu splátok, a ktorý sa žalobca zaviazal splácať v 42. pravidelných
mesačných splátkach po 70,72 €. V rovnaký deň bola na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Dohoda o
zrážkach zo mzdy žalovaným vzhľadom na jej vopred formulované znenie, nemá charakter individuálne
dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť, a svojim

obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, t.j.
žalobcu, nakoľko z jej obsahu nevyplýva osobitná možnosť spotrebiteľa vylúčiť uzatvorenie takejto
dohody, prípadne možnosť v dodatočnej lehote vylúčiť právne účinky takého dojednania, napr.
jednostranným odstúpením od dohody, prípadne inou formou upravená možnosť spotrebiteľa prijať
či neprijať takúto dohodu, prípadne meniť obsah tejto dohody. Žalovaný, ako dodávateľ, taktiež

neprodukoval v tomto konaní žiadne dôkazy o tom, že žalobca bol poučený o dôsledkoch uzavretia
Dohody o zrážkach zo mzdy a že mal možnosť túto dohodu odmietnuť.

16. Podľa názoru súdu v Dohode o zrážkach zo mzdy chýba aj náležitosť právneho úkonu a to
jeho určitosť. Podľa názoru súdu Dohodou o zrážkach zo mzdy môže byť zabezpečená iba peňažná

pohľadávka, ktorá je splatná alebo pohľadávka na opakujúce sa plnenie splatné v budúcnosti (napr.
výživné). Suma 1.320,- € v čl. I. Dohody o zrážkach zo mzdy bola uvedená len v súvislosti s
označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Reálne
bola žalobcovi poskytnutá nižšia suma. V prípade predmetnej dohody v čase jej uzavretia teda ešteneexistovala splatná pohľadávka žalovaného, a navyše tá v tejto dohode nie je vymedzená určito.
Predmetom dohody je totiž aj nekonkretizované príslušenstvo pohľadávky a dokonca aj náklady, ktoré
by vznikli žalovanému pri vymáhaní pohľadávky a ďalšie prípadné pohľadávky a zmluvné pokuty. Takto

vymedzený predmet dohody o zrážkach zo mzdy rozhodne nenapĺňa atribút určitosti a preto aj z
toho dôvodu spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Neurčité je aj zmluvné dojednanie v
čl. II. tejto dohody, týkajúce sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho
inštitútu zrážok zo mzdy), podľa ktorého, ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná
v dohodnutej výške bez ohľadu na dôvod, tak v nasledujúcich mesiacoch má byť zrážka zvýšená

nad dohodnutú sumu. Ide o jednostranné neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, lebo má
byť uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej zrážky. Je neprípustné navyšovať zrážky zo mzdy
nad dohodnutú výšku, pretože potom predstavuje obchádzanie náležitosti dohody o výške mesačných
zrážok zo mzdy.

17. V súvislosti s výškou pohľadávky žalovaného súd zdôrazňuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy

je predovšetkým zabezpečovacím inštitútom a teda má akcesorický charakter k základnej zmluve -
úverovej zmluve. Pokiaľ je teda úverová zmluva alebo jej časť neplatná, neplatná je aj dohoda o
zrážkach zo mzdy. Z úverovej zmluvy pritom vyplýva, že strany si dohodli úrok 70,00 % p.a.. Priemerná
úroková sadzba pri obdobných úrokoch so splatnosťou od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami pritom
v septembri 2012 činila len 11,91 % p.a., čo súd zistil z webovej stránky NBS.

18. Dohodnuté úroky teda viac ako päťnásobne presahujú túto priemernú úrokovú sadzbu. Súdy už
vo viacerých rozhodnutiach sa zaoberali platnosťou dohody o úrokoch v úverovej zmluve práve s
ohľadom na korektív zakotvený v § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neplatnosť dohody o úrokoch však nespôsobuje
neplatnosť celej úverovej zmluvy s poukazom na § 41 OZ, keďže nejde o neoddeliteľnú časť úverovej
zmluvy.

19. Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 24.6.2012 uviedol: „Neprimeranou a

preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v
dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek“. Najvyšší súd poukázal na to, že dlžník uzatvára
zmluvu o peňažnej pôžičke práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi

neprimerané až úžernícke úroky. V uvedenom prípade pritom šlo o dve zmluvy o pôžičkách, pri ktorých
úroky presahovali takmer 4 až 5,5 násobne obvyklú úrokovú mieru v bankách.

20. Taktiež priemerná výška RPMN podľa štatistických údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012 zverejnených Ministerstvo financií SR dňa 30.10.2012 dosahovala

pri spotrebiteľských úveroch do 1.500 € so zabezpečením sadzbu 31,10 %. Výška RPMN v predmetnej
úverovej zmluve činila cca 70 %, t.j. viac ako dvojnásobok.

21. Možno teda uzavrieť, že úver poskytnutý žalobcovi sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru, je preto v rozpore so zákonom (§

39 OZ), keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku a preto je aj z toho dôvodu neplatná.

22. Vzhľadom na neexistenciu záväzku z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov nie je možné
vykonať zrážky zo mzdy žalobcu, a keďže žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie
zrážok, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu sa použitia Dohody o

zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní úspešný v celom
rozsahu, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude po

právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).