Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 6, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8Cb/47/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011899957
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8011899957.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcu: Mesto Vranov

nad Topľou, Dr. C. Daxnera, Vranov nad Topľou, IČO: 332 933, zastúpeného: JUDr. Ing. Michal Plenta,
advokát, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou proti žalovanému: BYTERM s.r.o., Sídlisko I č. 1008,
Vranov nad Topľou, IČO: 31 668 879, zastúpenému: JUDr. Miloš Kaščák, advokát, Kalinčiakova 10,
Vranov nad Topľou, o zaplatenie 1.858,86 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 33,4%. %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému v 1.rade BYTERM, s.r.o. a žalovanému v 2. rade

JUDr. G. F., advokátovi domáhal, aby súd oboch žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy 84.000
Sk s príslušenstvom. Svoj nárok voči žalovanému v 1.rade zdôvodnil tým, že žalovaný v 1.rade ako
mandatár porušil svoje povinnosti, na ktoré sa zaviazal mandátnou zmluvou zo dňa 24. 03. 1993 a
vyplatil žalovanému v 2. rade z jeho finančných prostriedkov peňažnú sumu vo výške 84.000 Sk. Vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade alternatívne sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy z dôvodu, že zmluva,
ktorá bola uzatvorená medzi žalovaným v 1. a v 2. rade o poskytovaní právnej pomoci je neplatná z
dôvodu rozporu s dobrými mravmi. Žalovaný v 2. rade je povinný z titulu bezdôvodného obohatenia

vydať majetkový prospech, ktorý získal na základe tejto zmluvy, t. j. odmenu za poskytovanie právnej
pomoci vo výške žalovanej sumy.

2. Žalovaný v 1. rade so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že zmluvu so žalovaným v 2.
radeoposkytovaníprávnejpomociuzatvorilvzáujmežalobcuatozdôvodu,žebolonutné,abypriplnení
svojich povinností z mandátnej zmluvy mal kvalitný právny servis. Vyplácanie dohodnutej odmeny bolo
vždy realizované v rámci nejakej položky, resp. oblasti, kde žalovaný v 2. rade poskytoval právne rady.

3. Žalovaný v 2. rade uviedol, že na základe uzatvorenej zmluvy so žalovaným v 1.rade poskytoval
právne služby pre subjekt označený ako Mesto Vranov nad Topľou v zastúpení BYTERM s.r.o., Vranov
nad Topľou. Mal zato, že sa bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu, pretože žalovaný v 1. rade
oprávnene použil finančné prostriedky z účtu žalobcu na zaplatenie tých právnych služieb, ktoré on
skutočne poskytol.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: mandátna
zmluva zo dňa 30. 05. 1996, mandátna zmluva zo dňa 27. 12. 2000, výpis z účtu žalobcu a zistil tento
skutkový stav veci:5. Medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným v 1.rade ako mandatárom bola dňa 30. 05. 1996
uzatvorená mandátna zmluva, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného zabezpečovať správu majetku
žalobcu, t. j. veci hnuteľných a nehnuteľných a majetkových práv viažucich sa k tomuto majetku, ktorých

presné určenie bolo uvedené v prílohe č. 1 zmluvy. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú
do 30. 06. 2001.

6. Dňa 27. 12. 2000 bola medzi Mestom Vranov nad Topľou, v zastúpení BYTERM s.r.o. ako mandantom
a žalovaným v 2.rade ako mandatárom uzatvorená mandátna zmluva, na základe ktorej sa žalovaný v

2.rade zaviazal poskytovať právne služby pri správe majetku mesta Vranov nad Topľou, ktorú mandant
vykonáva na základe zmluvy o zabezpečení správy majetku mesta Vranov nad Topľou zo dňa 24. 03.
1993 a jej doplnkov. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú od 02. 01. 2001 do 30. 06. 2001. Odmena
za poskytované právne služby bola dohodnutá vo výške 14.000 Sk mesačne.

7.Naúčetžalovanéhov2.radebolirealizovanéúhradyatodňa20.03.2001vovýške20.000Sk,dňa26.

04. 2001 vo výške 20.000 Sk, dňa 16. 05. 2001 v sume 16.000 Sk a dňa 25. 06. 2001 v sume 20.000 Sk.

8. Podľa Čl. III ods. 1 mandátnej zmluvy zo dňa 30. 05. 1996 je mandatár povinný poskytovať pri
zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.

9. Podľa Čl. IV ods. 1 mandátnej zmluvy zo dňa 30. 05. 1996 za obstaranie vykonania činnosti, ktoré sú
predmetom záväzku mandatára podľa tejto zmluvy patrí mandatárovi odplata vo výške 7 % z ročných
výnosov zo spravovaného majetku.

10. V zmysle Čl. V ods. 5 mandátnej zmluvy mandatár má nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne

vynaložil pri plnení svojho záväzku podľa tejto zmluvy v rozsahu dohodnutom v tejto zmluve.

11. Podľa Čl. V mandátnej zmluvy na obstaranie záležitosti mandanta uvedených v predmete tejto
zmluvy udeľuje mandant mandatárovi na právne úkony s tým spojené plnú moc a mandatár túto plnú
moc prijíma. Právne úkony takto vykonané mandatárom zaväzujú priamo mandanta. Vystupovanie

mandatára za mandanta bude nasledovné: Mesto Vranov nad Topľou v zastúpení BYTERM s.r.o.,
Vranov nad Topľou.

12. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8Cb/47/2004-97 zo dňa 19. 04. 2005 bol
žalovaný v 1.rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 84.000 Sk spolu s 12,5 % ročným úrokom z

omeškania od 23. 10. 2004 až do zaplatenia a trovy konania vo výške 32.158 Sk. Vo zvyšnej časti
súd návrh zamietol. Žalovanému v 2.rade nepriznal právo na náhradu trov konania. Z odôvodnenia
tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v 1.rade tým, že vyplatil žalovanému v 2.rade peňažnú sumu
vo výške 84.000 Sk ako odmenu za poskytovanie právnej pomoci v prvom polroku roku 2001 porušil
svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu založeného mandátnou zmluvou zo dňa 30. 05. 1996, pretože

ustanovenia tejto mandátnej zmluvy ho na toto neoprávňovali. Preto je povinný zaplatiť žalobcovi škodu
vo výške 84.000 Sk, ktorá sa rovná výške neoprávnene vyplatenej sumy žalovanému v 2.rade. Súd
žalobný návrh vo vzťahu k žalovanému v 2.rade zamietol.

13. Na základe odvolania žalovaného v 1.rade vec bola prejednaná odvolacím súdom. Krajský súd

v Prešove rozsudkom č. k. 4Cob/45/2005-131 zo dňa 22. 09. 2005 zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti tak, že žalobu proti žalovanému v 1.rade zamietol. V odôvodnení rozhodnutia
krajský súd poukázal na skutočnosť, že ak podľa bodu III. mandátnej zmluvy z roku 1996 bol mandatár
oprávnený zadať dodanie tovaru a služieb len za predpokladu, že ich vykonanie odsúhlasí mandant a
na ich financovanie sú vyčlenené prostriedky v rozpočte mandanta, potom skutočnosť, že pri účtovaní

právnych služieb z mandátnej zmluvy z 27. decembra 2000 dochádzalo k odpisovaniu odmeny za
právne služby cestou vykonaných zrážok z účtu mesta, kde príkaz na úhradu spolu podpisoval zástupca
mesta a BYTERM-u, tak takéto spoluodsúhlasenie odpisovania z účtu možno považovať za súhlas
mandanta - mesta s vykonávaním úhrad finančných čiastok za poskytovanie právnej pomoci JUDr. F.
podľa zmluvy z 27. 12. 2000. Aj keď súd prvého stupňa správne hodnotil skutočnosť, že poskytovanie

právnych služieb pri správe majetku mesta malo byť hradené z finančných prostriedkov BYTERM-u,
ktoré mal získavať z odplaty vo výške 7 % ročných výnosov zo spravovaného majetku, na uzavretie
takejtomandátnejzmluvyoposkytovaníprávnej,malplnúmocBYTERMpodľadohodyoplnomocenstve
z mandátnej zmluvy z 30. 05. 1996. Uzavretie mandátnej zmluvy o poskytovaní právnej pomoci mestododatočne schválilo vyplácaním odmien JUDr. F. z účtu mesta. Mesto sa nemôže domáhať náhrady
škody,akstakýmtovyplácanímodmenysúhlasilo.Nemožno hovoriťoškode,akmestuboliposkytované
právne služby a chýba tak predpoklad vzniku škody, že poskytovanie takýchto právnych služieb by

bolo v rozpore so záujmami žalobcu. Výplata odmeny právnemu zástupcovi na základe mandátnej
zmluvy z roku 2000 bola v súlade s právoplatne uzavretou mandátnou zmluvou, na základe platného
plnomocenstva z roku 1996 obsiahnutého v mandátnej zmluve medzi mestom a BYTERM-om. Najvyšší
súd SR rozsudkom č. k. 1Obdo/17/2006-176 zo dňa 22. 01. 2008 na základe dovolania žalobcu
napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 22. 09. 2005 č. k. 4Cob/45/2005-131 zrušil a

vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR konštatoval, že podľa mandátnej zmluvy
uzatvorenej 30. 05. 1996 medzi žalobcom ako mandantom a žalovaným v 1.rade ako mandatárom,
ktorou sa mandatár zaviazal zabezpečovať správu majetku žalobcu špecifikovaného v prílohe č. 1 k
zmluve a to za odplatu vo výške 7 % z ročných výnosov zo spravovaného majetku, mala byť z tejto
odplaty hradená aj prípadná odplata za právny servis. Mandátna zmluva uzavretá dňa 27. 12. 2000 na
poskytovanie právnej pomoci nie je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Pre posúdenie oprávnenosti

žalobou uplatneného nároku je potrebné vyriešiť otázku, či uzavretím tejto mandátnej zmluvy žalovaným
v 1.rade v mene žalobcu, žalovaný v 1.rade prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z mandátnej zmluvy
uzatvorenej so žalobcom a ak áno, aké dôsledky z toho vyplývajú. Podľa názoru dovolacieho súdu
žalovaný v 1.rade uzavretím tejto zmluvy porušil svoju zákonnú povinnosť uskutočňovať svoju činnosť v
súladesozáujmamimandantaadohodnutímodplatyzaposkytovanieprávnejpomocinadrámecodplaty

vyplývajúcej z jeho zmluvy so žalobcom konal nad rozsah oprávnení, ktoré mu udelil mandant, preto z
tohto konania zásadne nemôže byť zaviazaný žalobca. Ustanovenia obchodného zákonníka upravujúce
mandátnu zmluvu neriešia dôsledky prekročenia oprávnenia mandatárom, preto je potrebné vychádzať
zo všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku pri úprave plnomocenstva najmä z
jehoustanovenia§33aposúdiť,čižalobcaakomandantprekročenieoprávneniaspočívajúcevnavýšení

odplaty o odmenu za právne služby poskytované žalovaným v 2.rade dodatočne schválil. Z obsahu
mandátnejzmluvyz30.05.1996jenesporné,žeúmyslomžalobcuakomandantabolodosiahnuť,abyza
spravovanie jeho majetku platil odplatu vo výške 7 % z výnosu zo spravovaného majetku. Tento úmysel
musel byť známy aj žalovanému v 1.rade, ktorý ho až do roku 2000 rešpektoval. Zmluva nevylučovala,
aby zariaďoval potrebné záležitosti prostredníctvom tretej osoby, ale odmenu za takúto službu mal hradiť

zo svojej dohodnutej odplaty. V ďalšom konaní je potrebné doplniť dokazovanie a rozhodnúť, či žalobca
priznanie odmeny skutočne schválil, alebo nie, s dôsledkom vzniku práva požadovať náhradu škody
spôsobenú konaním mandatára.

14. Dňa 02. 07. 2008 Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 4Cob/22/2008-224 potvrdil rozsudok

súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného v 1.rade zaplatiť žalobcovi sumu 28.000 Sk spolu s
12,5 % ročným úrokom z omeškania od 23. 10. 2004 do zaplatenia. Zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa v prevyšujúcej časti tak, že návrh zamietol. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil tým, že
žalovaný v prvom rade mohol uzavrieť zmluvu o poskytovaní právnej pomoci so žalovaným v 2.rade, ak
to odsúhlasil mandant, alebo mohol takúto zmluvu BYTERM s.r.o. uzavrieť vo vlastnom mene s tým,

že odplata za poskytovanie právnej pomoci by išla z prostriedkov BYTERM-u s.r.o. Žalovaný v 1.rade
uzavrel bez súhlasu mesta v mene mesta mandátnu zmluvu s JUDr. F., prekročil svoje oprávnenie dané
mandátnou zmluvou zo dňa 30. 05. 1996. Ak vyplácal JUDr. F. z účtu J., kde boli prostriedky vlastníkov
a nájomcov bytov určené pre mesto Vranov nad Topľou, potom žalovaný v 1.rade musí niesť dôsledky
prekročeniasvojhooprávnenia,uzavrieťzmluvuoprávnejpomoci,aksanepreukáže,žesplnomocnenec

neschválil bez zbytočného odkladu takýto krok splnomocniteľa. Účet v J. bol účtom BYTERM-u s.r.o. S
týmto účtom disponoval výlučne žalovaný v 1.rade, preto pri výplate odmeny 28.000 Sk JUDr. F. nebol
potrebný súhlas mesta a mesto ani dodatočne výplatu takejto odmeny JUDr. F. v čiastke 28.000 Sk
dňa 25. 06. 2001 neodsúhlasilo. Protiprávnym disponovaním s čiastkou 28.000 Sk, ktorá prišla na účet
BYTERM-u pri správe majetku mesta, vznikla mestu škoda. Podľa § 379 Obchodného zákonníka je

potrebné nahradiť skutočnú škodu. Keďže škoda sa nachádza v peniazoch a žalovaný v 1.rade porušil
svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu z mandátnej zmluvy a nepreplatil odmenu JUDr. F. 28.000 Sk
z vlastných prostriedkov, ale z prostriedkov patriacich mestu, je povinný škodu v rozsahu 28.000 Sk
zaplatiť. Ustanovenie § 33 Občianskeho zákonníka predpokladá, že ak splnomocnenec prekročí svoje
oprávnenie, jeho úkony môže dodatočne schváliť splnomocniteľ. Odmeny pre JUDr. F. v čiastke 20.000

Sk zo dňa 20. 03. 2001, 20.000 Sk zo dňa 26. 04. 2001 a 16.000 Sk zo dňa 16. 05. 2001 boli vyplácané z
účtu mesta Vranov nad Topľou - žalobcu, kde dispozičné právo s účtom vo Y. mal výlučne primátor mesta
a ním poverení pracovníci mesta. S týmto účtom nedisponoval BYTERM s.r.o., ktorý len dával mestu
podklady na výplatu odmeny. Krajský súd bol toho názoru, že mesto Vranov nad Topľou ak preplatiloz účtu vo Y., z vlastného účtu odmeny za právne služby poskytované JUDr. F., schvaľovalo vyplatenie
tejto odmeny pre JUDr. F.. Naplnil sa predpoklad § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že splnomocniteľ
dodatočneschválilkrokyžalovanéhov1.radepriplateníodmenyzaposkytnutieprávnejslužbyJUDr.F.z

uzavretej mandátnej zmluvy z roku 2000. Mesto Vranov nad Topľou sa nemôže domáhať náhrady škody,
ak s dodatočným vyplácaním odmien v rozsahu 56.000 Sk pre JUDr. F. súhlasilo. Chýba tak predpoklad
vzniku škody, že poskytovanie takejto právnej služby bolo v rozpore so záujmami žalobcu. Pri výplate
odmeny v rozsahu 56.000 Sk JUDr. F. z účtu vo Y. nebolo preukázané, že s výplatou mesto nesúhlasilo.

15. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením sp. zn.
5Cobdo/37/2008 zo dňa 12. 08. 2009 rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 02. 07. 2008 sp.
zn. 4Cob/22/2008 v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto
rozhodnutia dovolací súd uviedol, že uzavretím mandátnej zmluvy zo dňa 27. 12. 2000 žalovaný v
1.rade ako mandatár prekročil oprávnenie spočívajúce v navýšení odplaty o odmenu za právne služby
poskytované žalovaným v 2.rade, t. j. že porušil svoju zákonnú povinnosť a nekonal v súlade so

záujmamimandanta.Dovolacísúdpovažovalzáverodvolaciehosúduotom,žežalobcatotoprekročenie
oprávnenia následne schválil tým, že jeho zástupca podpísal žalovaným v 1.rade predložený príkaz
na úhradu odmeny pre žalovaného v 2.rade za predčasný a nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní.
V prípade, ak príkaz na úhradu neobsahoval špecifikáciu, resp. účel platby, nemožno z tohto konania
bez ďalšieho vyvodiť záver, že žalobca schválil vyplatenie odmeny pre JUDr. F. nad rámec dohodnutej

odplaty.

16. Po doplnení dokazovania Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 4Cob/71/2011-389 zo dňa 26. 01.
2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 56.000 Sk s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným

a v rozsahu zrušenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil súdu prvého
stupňa vykonať dokazovanie v tomto smere, či mesto dodatočne schválilo uzavretie mandátnej zmluvy
na poskytovanie právnych služieb, či mesto odsúhlasovalo výplatu odmien za právne služby JUDr. F.
z účtu mesta, resp. či mesto nezanedbalo povinnosti pri správe majetku mesta, čím by nebola daná
zodpovednosť žalovaného za škodu s poukazom na § 376 Obchodného zákonníka.

17. V zmysle pokynov odvolacieho a Najvyššieho súdu SR súd vykonal dokazovanie výsluchom strán
sporu, výsluchom svedkov: Ing. H. F.F., Ing. C. Z., Y. J., Ing. E. Š., Ing. H. H., oboznámením sa s
pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. 8Cb/164/2001, 8Cb/163/2001, 8Cb/165/2001, 8Cb/162/2001
účastníkov Mesto Vranov nad Topľou proti E. K. a zistil nasledovný skutkový stav:

18. Právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorého odmena
za právny servis mala byť hradená z paušálnej odmeny 7 % podľa mandátnej zmluvy. Žalovaný porušil
povinnosť uskutočňovať činnosť v záujme mesta. Mesto nemalo vedomosť o tom, že v období od 01.
01. 2001 do 30. 06. 2001 mal JUDr. F. zastupovať mesto, nemalo vedomosť o uzavretej zmluve o

poskytovaní právnych služieb. Konanie mandatára nebolo v súlade s odbornou starostlivosťou, ktorá sa
predpokladá pri mandátnej zmluve. Medzi účastníkmi zmluvy malo dôjsť ku komunikácii, či je potrebná
zmluva o poskytovaní právnych služieb. K takejto komunikácii nedošlo. Právne služby tak mali byť
zabezpečované zo 7 % odmeny z výnosov zo spravovaného majetku. Mandátna zmluva uzatvorená
s JUDr. F. nebola mestom schválená, mesto o takejto zmluve nevedelo a na právne služby neboli

vyčlenené finančné prostriedky v rozpočte mesta. Poukázal na článok III mandátnej zmluvy z 30. 05.
1996,podľaktoréhomandatárjeoprávnenýzadaťdodanietovarov,prácaslužieblenzapredpokladu,že
ich vykonanie odsúhlasil mandant a na ich financovanie sú vyčlenené prostriedky v rozpočte mandanta.
Podpísanie hromadných príkazov do banky zo strany mesta nemožno hodnotiť ako prejav súhlasu so
zmluvouoposkytovaníprávnychslužieb.Zostranykonateľažalovanéhodošlokprekročeniuoprávnenia

v zmysle § 33 Občianskeho zákonníka a takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu.

19. Konateľ žalovaného uviedol, že mesto vedelo o všetkých uzavretých zmluvách. V predmetnom
období spoločnosť BYTERM uzatvárala viaceré zmluvy, napr. na revíziu, stavebné činnosti atď., kde
spoločnosť BYTERM s.r.o. vystupovala ako objednávateľ prác. Všetky zmluvy boli mestu dokladované

a mesto o nich malo vedomosť. Činnosť JUDr. F. nespočívala len v zastupovaní na súde, ale JUDr. F.
vypracovával podklady, napríklad týkajúce sa neplatičov, ale aj podklady pre správu finančnej kontroly.
Hromadné príkazy na úhrady v peňažnom ústave vypracovala vždy pracovníčka BYTERMU s.r.o.,
ktorá mala na starosti vedenie účtovníctva na účtovnom okruhu Mesta Vranov nad Topľou. Tátozamestnankyňa zhromažďovala všetky faktúry, ktoré prichádzali na adresu Mesta Vranov v zastúpení
BYTERM. Následne na podklade týchto faktúr vypracovala hromadný príkaz, ktorý odniesla na mesto
za účelom podpisu. Po podpísaní hromadného príkazu bol tento odnesený do banky buď pracovníčkou

žalovaného alebo hromadný príkaz ostal u žalobcu a tento sám zabezpečil jeho realizáciu. Takto to
fungovalo od roku 1993 kedy bol otvorený účet vo Y., C..R.. Konateľ žalovaného nemá vedomosť o
žiadnej dohode s mestom, v zmysle ktorej k úhradám do 25.000 Sk sa nemali predkladať faktúry.

20. Právny zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu

neoprávnenému čerpaniu prostriedkov z majetku žalobcu. Žalobca sa sám podieľal na úhradách
pohľadávok, ktoré teraz právne kvalifikuje ako škodu spôsobenú žalovaným. Pokiaľ žalobca tvrdí,
že uhradil nejaké pohľadávky, ktoré považoval za neoprávnené, tak sa sám, svojim konaním priamo
podieľal na ich úhrade, čím zanedbal povinnosti pri správe svojho majetku. Tieto okolnosti vylučujú
akúkoľvek zodpovednosť žalovaného za túto domnelú vzniknutú škodu. Žalobca v súdnom konaní
nepreukázal všetky predpoklady, aby mu mohol byť priznaný nárok na náhradu škody.

21. Svedok Ing. H. F., ktorý v rokoch 1991-2002 bol u žalobcu zamestnaný ako hlavný kontrolór, vo
výpovedi potvrdil, že počas jeho zamestnania u žalobcu mal na starosti kontrolu vyplácania finančných
prostriedkov mesta. Doklady súvisiace so správou majetku mesta sa nachádzali v spoločnosti BYTERM
s.r.o. a svedok osobne chodil do tejto spoločnosti na kontrolu. Kontroly boli väčšinou tématické, niekedy

bol kontrolovaný celý bankový účet, niekedy sa prekontrolovali len vybrané položky. Kontrole podliehali
aj nižšie finančné čiastky, napr. 100 Sk.

22. Zo svedeckej výpovede Ing. C. Z. súd zistil, že táto je od roku 1995 zamestnaná u žalobcu. Vykonáva
funkciu vedúcej ekonomického úseku. Svedkyňa uviedla, že nemá vedomosť o existencii zmluvy o

poskytovaní právnych služieb. Žalovaný predkladal mestu ročné plány alebo rozbory, kde v týchto
dokumentoch nikdy položka na právne služby uvedená nebola. Podľa mandátnej zmluvy bola dohodnutá
pre BYTERM s.r.o. provízia a v rámci dohodnutej provízie mali byť uhrádzané aj výdavky na správu
majetku mesta. Žalovaný mal vedený samostatný účet vo Y. na správu majetku mesta. K úhradám z
účtu sa vyžadovali podpisy zástupcu BYTERM-u a zástupcu mesta. Takto fungovala situácia asi do

mája 2001, kedy to bolo zmenené a k úhradám sa od mája 2001 vyžadoval už len podpis zástupcu
mesta. Zástupca BYTERM-u - p. J. doniesla na mesto príkazy na úhradu. Faktúry k týmto príkazom sa
vyžadovali len pri platbách nad 25.000,- Sk. Do tejto sumy bola medzi subjektmi určitá dôvera. Spočiatku
pracovníčkyBYTERM-uchodilinamestosovšetkýmfaktúrami.Neskôrzrejmedošlokdohodesbývalým
prednostom alebo primátorom o tom, že pracovníčky žalovaného nebudú predkladať všetky faktúry, ale

že k hromadným príkazom budú nosiť len faktúry na sumy vyššie ako 25.000 Sk. Podpisové oprávnenie
k účtu mal pán primátor, pán prednosta a svedkyňa.

23. Y. J. vo svedeckej výpovedi uviedla, že u žalovaného bola zamestnaná do 30. 06. 2001 ako
účtovníčka. V spoločnosti BYTERM s.r.o. pracovala na účtovnom okruhu mesta v zastúpení BYTERM.

Došlé faktúry zaúčtovala. Keď bola faktúra splatná vypísala hromadný príkaz, ktorý podpísal zástupca
BYTERM-u. Následne hromadný príkaz odniesla na mesto, väčšinou chodila za Ing. Z.. Spolu s
hromadným príkazom predkladala zástupcovi mesta aj faktúry. Ak aj nemala niektorú faktúru pri sebe,
vždy zástupcovi mesta povedala pre koho je platba určená a za čo je vystavená. Podľa jednotlivých
položiek v hromadnom príkaze uviedla, čo tá ktorá položka znamená, komu ide daná platba. Svedkyňa si

nepamätala, aby pri platbách do 25.000 Sk nebolo potrebné ku hromadnému príkazu predkladať faktúry.
Hromadný príkaz musel byť podpísaný zástupcom mesta, aby bola zabezpečená kontrola účelného
využitia prostriedkov mesta. Ak by nejaká platba nebola v záujme mesta bolo by to zistené, nakoľko
kontrolór mesta Ing. F. bol v týchto veciach dôsledný.

24. Svedkovia Ing. E. Š. ako bývalý prednosta mestského úradu a Ing. H. H. ako bývalý primátor mesta,
nemali vedomosť o žiadnej dohode, v zmysle ktorej sa platby uvedené v hromadnom príkaze do 25.000
Sk nemali dokladovať faktúrami.

25. Podľa § 566 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre

mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov
v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata
bola dohodnutá.26. Podľa § 567 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní
záležitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať

podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať.
Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré
môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.

27. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

28. V zmysle § 376 Obchodného zákonníka poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak
nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom
súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

29. Podľa záverov odvolacieho aj dovolacieho súdu možno konštatovať, že žalovaný uzatvorením
zmluvy o poskytovaní právnych služieb porušil svoju zákonnú aj zmluvnú povinnosť uskutočňovať
činnosť v súlade so záujmami mandanta. Dohodnutím odplaty za právne služby nad rámec odplaty
vyplývajúcej z mandátnej zmluvy žalovaný konal nad rámec oprávnení, ktoré mu udelil žalobca

ako mandant. Prekročenie oprávnenia mandatára z právneho hľadiska v zmysle § 33 Občianskeho
zákonníka vyžaduje skúmanie, či žalobca dodatočne prekročenie tohto oprávnenia schválil alebo
neschválil. V konaní bolo potvrdené, že na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa
27. 12. 2000 JUDr. F. mal poskytovať právne služby vo veciach týkajúcich sa žalobcu - mesta Vranov
nad Topľou, a preto JUDr. F. patrila odplata za poskytovanie právnych služieb pre mesto Vranov nad

Topľou. JUDr. F. však nebol oprávnený konať na základe tejto mandátnej zmluvy v mene BYTERM-
u. Žalovaný ako mandatár mal zabezpečovať správu majetku mesta za dohodnutú odplatu vo výške
7 % z ročných výnosov zo spravovaného majetku. Bol oprávnený zadávať dodávanie tovaru, prác
a služieb tretím osobám len za predpokladu, že mandant na ich financovanie vyčlení prostriedky z
rozpočtu mesta a s takouto službou mesto súhlasí. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že ak dal uhrádzať

mestu cenu poskytovaných právnych služieb JUDr. F., bola mestu doložená aj mandátna zmluva
na poskytovanie právnej pomoci zo dňa 27. 12. 2000. Bez predloženia tejto zmluvy mestu by nebol
prijatý hromadný príkaz. Výpoveďami žalovaného a svedkov nebolo v súdnom konaní preukázané, aby
žalobca dodatočne schválil prekročenie oprávnenia žalovaného, teda uzatvorenie zmluvy o poskytovaní
právnych služieb.

30. Osoby oprávnené disponovať s účtom vo Y., C..R.. z ktorého bola vykonaná výplata pre JUDr. F.,
boli primátor mesta, prednosta mesta, vedúca ekonomického oddelenia. Podľa žalovaného tento pre
mesto zabezpečoval viacero služieb, ktoré neboli preplácané z odmeny 7 % z ročných výnosov a priamo
boli hradené mestom. Poukázal na rôzne revízie týkajúce sa spravovaného majetku (výťahy, rozvody

plynov a podobne), kde bol predkladaný harmonogram revízií schvaľovaných mestom. Žalovaný bol
toho názoru, že pod takéto služby patril aj právny servis dojednaný s JUDr. F., kde odplata nemala
byť hradená zo 7 % z výnosov zo správy majetky mesta. Dovolací súd sa vyjadroval k tejto otázke
a prijal záver, že žalovaný si mohol na poskytnutie právnych služieb dojednať právnika, avšak jeho
odmena mala byť vyplácaná z odplaty vo výške 7 % z ročných výnosov. Mesto nepočítalo v mandátnej

zmluve s vyčlenením finančných prostriedkov na právne služby za správu mesta v rozsahu majetku
spravovaného BYTERM-om. Vypočutí svedkovia, primátor mesta a zamestnanci mesta, nepotvrdili, že
mesto malo vedomosť o mandátnej zmluve o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 27. 12. 2000. Konateľ
žalovaného poukázal na skutočnosť, že pri správe majetku mesta uzatváral zmluvy s inými subjektmi, o
ktorých primátor takisto nevedel, teda zmluvy nevidel a platby napriek tomu boli realizované. Žalovaný

mal za to, že medzi účastníkmi zmluvy platila mandátna zmluva a na základe tejto zmluvy sa platby
realizovali. Na realizáciu platieb sa vždy vyžadoval podpis zástupcu mesta a zástupcu Bytermu.

31. Zodpovednosť za škodu je v Obchodnom zákonníku upravená len ako zodpovednosť za
porušenie povinnosti zo záväzku. Zodpovednosť za škodu je objektívnou zodpovednosťou, kde pre

vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre vznik zodpovednosti je porušenie
povinnosti zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.
Zodpovednosť je daná len vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti.Nie každé porušenie povinnosti zo záväzku alebo inej povinnosti stanovenej v Obchodnom zákonníku
spôsobí škodu.

32. Právo na náhradu škody sa poškodenému nepriznáva, ak neslnenie povinnosti bolo spôsobené
konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná.

33. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce z mandátnej
zmluvy zo dňa 30. 05. 1996. Porušil povinnosť postupovať pri zariaďovaní záležitostí mandanta s

odbornou starostlivosťou. Porušil tiež povinnosť upravenú v článku III. mandátnej zmluvy a to zadať
dodanie služieb len za predpokladu, že ich vykonanie odsúhlasil mandant a na ich financovanie
sú vyčlenené prostriedky v rozpočte mandanta. V súdnom konaní nebolo preukázané, aby žalobca
odsúhlasil uzatvorenie zmluvy o poskytovaní právnych služieb a že v rozpočte mesta boli na právne
služby vyčlenené finančné prostriedky. Žalovaný porušil teda povinnosti zo záväzkového vzťahu, čo
spôsobuje vznik jeho povinnosti nahradiť spôsobenú škodu.

34. Súd sa pri rozhodovaní v zmysle pokynov odvolacieho súdu zaoberal možnosťou aplikácie §
376 Obchodného zákonníka a zisťoval, či žalobca nezanedbal povinnosti pri správe svojho majetku.
Výsluchom svedkov bolo potvrdené, že hromadné príkazy na úhradu záväzkov mesta vypracovávala
zamestnankyňa žalovaného p. J.. Hromadný príkaz adresovaný peňažnému ústavu neobsahoval

označenie účelu tej ktorej platby, ale zamestnankyňa žalovaného zástupcovi mesta spolu s hromadným
príkazom predkladala aj jednotlivé faktúry, prípadne vždy vysvetlila za aké služby, tovary, sa platba
uhrádza. Hromadný príkaz musel byť podpísaný zástupcom žalobcu aj zástupcom žalovaného. Takáto
forma podpisovania bola dohodnutá účastníkmi zmluvného vzťahu z dôvodu kontroly nakladania
s majetkom mesta. Žalobca bol povinný túto kontrolu vykonávať dôsledne a svojim konaním

nezanedbávať povinnosti pri spravovaním majetku mesta. Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie svedkyne
Ing. Z. (žiaden ďalší svedok takúto dohodu nepotvrdil), že z dôvodu dôvery medzi účastníkmi zmluvy,
nebolo potrebné ku hromadnému príkazu dokladať faktúry v sumách do 25.000 Sk, takéto dôverné
správanie sa žalobcu nemôže ísť na ťarchu žalovaného, nezbavuje žalobcu zodpovednosti za to, že mal
kontrolovať hospodárenie s majetkom mesta. Keďže hromadný príkaz adresovaný peňažnému ústavu

na výplatu finančných čiastok z účtu mesta spolupodpisoval žalobca, nesie tak spoluzodpovednosť za
vznik prípadnej škody. S prihliadnutím na § 376 Obchodného zákonníka zanedbanie povinnosti žalobcu,
neposkytnutie potrebnej súčinnosti, pri kontrole nakladania s financiami zaťažuje žalobcu aj tým, že
nemá právo na náhradu škody. Vzhľadom na uvedené súd žalobu žalobcu na náhradu škody voči
žalovanému zamietol.

35. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. V danej právnej veci sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bol žalovaný zaviazaný
na zaplatenie sumy 2.788,29 eur (84.000 Sk). Rozhodnutím súdu bo žalovaný zaviazaný na zaplatenie
čiastky 929,43 eur (28.000 Sk) a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobca bol tak v konaní
úspešný vo výške 33,3 % a žalovaný vo výške 66,7 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu
žalovaného, súd priznal úspešnejšiemu žalovanému pomernú náhradu trov konania vo výške 33,4 %

(66,7 % - 33,3 % = 33,4 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.