Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2013

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/9/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3013200014
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Vašková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3013200014.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Vaškovej a sudcov JUDr.
Juraja Floroviča a JUDr. Miroslava Manďáka v právnej veci žalobcu TRENITY, s.r.o., so sídlom Trenčín,
Opatovská 675/45, IČO: 46 150 951, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová,
s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46, IČO 36 837 857 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Vazovova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 9. novembra 2012 jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia v záhlaví tohto rozsudku
označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového
úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 14. marca 2012, ktorým bol žalobcovi v zmysle §
44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2011 vo výške 15 207,60 euro, keď správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie
dane z faktúr č. 2011/033 (interné číslo XXXXXXXXXX), č. 2011/034 (interné číslo XXXXXXXXXX), č.
2011/038 (interné číslo XXXXXXXXXX).

Zo žalobného petitu vyplýva, že žalobca nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného odôvodňuje
tým, že v konaní žalovaného došlo v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. k takej vade, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobca v žalobe konkrétne vytýka žalovanému záver, ktorý prijal v žalobou napadnutom rozhodnutí, keď
žalovaný sa vyjadril, že považuje za neopodstatnené tvrdenie žalobcu, že faktúry od spoločnosti V. L.-
und I. A. v nemeckom jazyku v úradne overenom preklade nemôže predložiť, nakoľko predmetné
faktúry patria inému daňovému subjektu (Agentúre Trenity, s.r.o. Trenčín) z dôvodu, že predmetné
faktúry v nemeckom jazyku sám platiteľ priložil k odvolaniu. K uvedenému záveru žalovaného žalobca
uvádza, že preklad faktúr z nemeckého jazyka do slovenského jazyka by žalobca musel zabezpečiť u
súdneho znalca s patričnou úhradou nákladov za jeho službu. Tento náklad by však nemohol žalobca
hradiť z prostriedkov obchodnej spoločnosti Trenity, s.r.o. Trenčín, nebol by daňovo uznaný ako náklad
firmy, nakoľko faktúry s ňou nemajú nič spoločného. Faktúry pochádzajú zo spoločnosti Agentúra Trenity,
s.r.o. Trenčín, viažu sa k tejto obchodnej spoločnosti a náklady za ich preklad by mala znášať tiež táto
spoločnosť. Už len z dôvodu stráženia si vlastných daňových nákladov žalobcu mal žalovaný uznať

neopodstatnenosť uloženia povinnosti jazykového prekladu faktúr na náklady žalobcu. Žalobca má za
to, že prvostupňovému správnemu orgánu v súvislosti s daňovým konaním predložil dôkazy, ktoré síce
nepochádzali z ním vedeného účtovníctva (faktúry v nemeckom jazyku, patriace obchodnej spoločnosti
Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín), ale zabezpečil ich od inej obchodnej spoločnosti nad rámec svojich
povinností.

Ďalšia námietka žalobcu obsiahnutá v správnej žalobe smeruje k daňovému priznaniu DPH spoločnosti
Agentúra Trenity, s.r.o. za II. štvrťrok 2010, I. štvrťrok 2011 a II. štvrťrok 2011, ktoré mal k dispozícii
Daňový úrad Trenčín z vlastnej činnosti. Žalobca poukazuje na konštatovanie správcu dane, podľa
ktorého bez predloženia evidencie DPH a dokladov spoločnosti Agentúra Trenity, s.r.o., Trenčín nie je
možné jednoznačne určiť, či predmetné faktúry boli zahrnuté do daňového priznania DPH za I. štvrťrok
2011 a či daň z nich bola priznaná a odvedená v správnej výške (Agentúrou Trenity, s.r.o.). K tomu
žalobca uviedol, že správca dane vyššie uvedeným konštatovaním spochybnil nie konanie žalobcu,
ale konanie inej spoločnosti (Agentúra Trenity, s.r.o.), ktoré konanie v podávaní daňových priznaní
žalobca nijako nevedel ovplyvniť, nakoľko sa jednalo o úplne inú obchodnú spoločnosť. Konštatovanie
v napadnutom rozhodnutí cit.: „že konateľom platiteľa aj spoločnosti Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín
je tá istá osoba, platiteľ ako odberateľ tovaru v čase vzniku daňovej povinnosti musel vedieť, že
daň z nadobudnutia tovaru touto spoločnosťou nebola zaplatená“, je podľa žalobcu úplne irelevantné.
Správca dane podľa tvrdenia žalobcu nemôže svoje nepodložené domnienky prezentovať vo vydanom
rozhodnutí ako reálne.

Žalobca taktiež v žalobe namieta konštatovanie správcu dane k predloženým faktúram od spoločnosti
Zepelin, s.r.o., Trenčianske Teplice na spoločnosť Agentúra Trenity s.r.o., keď správca dane v
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že z jeho strany je možné posúdiť cenu predávaného tovaru
ako nadhodnotenú, nakoľko predávajúci nezohľadnil opotrebovanie používaného tovaru o zúčtované
odpisy. Žalobca k tomu v žalobe uviedol, že tvrdenie správcu dane o cene predávaného tovaru ako
nadhodnotenej nie je relevantné a vychádza len z jeho domnienky. Správca dane svoje tvrdenie
nepodložil porušením ustanovení žiadneho zákona a podľa názoru žalobcu ani nemá oporu v žiadnom
zákone. Predajná cena tovaru sa stanovuje na základe dohody zmluvných strán a zúčtované odpisy pri
tvorbe ceny tovaru s tým nemajú absolútne nič spoločné.

Žalobca ďalej namieta v žalobe, že obsah rozsudku Súdneho dvora ES v prípade Halifax plc. č.
C - 255/02 a obsah 6. Smernice 2006/112/ES v preskúmavanom prípade nezakladá podobnosť
prejednávaného prípadu a je v tomto konaní irelevantné. Žalobca uvádza, že správca dane spochybnil
tvrdenie platiteľa, že fakturované tovary, z ktorých bola platiteľom odpočítaná daň, boli skutočne
dodané spoločnosťou Agentúra Trenity, s.r.o., ale porušenie zákona - získanie daňovej výhody zo
strany žalobcu nedokázal. Žalobca tvrdí, že nárok na odpočet môže byť zdaniteľnej osobe zamietnutý,
iba ak je s ohľadom na objektívne skutočnosti preukázané, že platiteľ, ktorému bol dodaný tovar
zakladajúci nárok na odpočet dane, vedel, alebo mal vedieť, že toto plnenie je súčasťou daňového
podvodu zo strany dodávateľa. Žalobca zdôraznil, že už aj vzhľadom k vyšetrovaniu konateľa žalobcu
je v dôkazovom materiáli od Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorým žalobca
nedisponuje, preukázané, že podnet správcu dane na podozrenie z trestnej činnosti sa u
konateľa žalobcu nepreukázalo. Zo všetkých vyššie uvedených skutočností je žalobca presvedčený,
že uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že žalobcom uplatnený náklad bol skutočne vynaložený
na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Žalobca počas daňovej kontroly
predložil všetky doklady preukazujúce nákup predmetného tovaru od spoločnosti Agentúra Trenity
s.r.o.. Taktiež predložil aj faktúry o nadobudnutí tohto tovaru spoločnosťou Agentúra Trenity s.r.o., t.j.
doklady, ktoré nepochádzali z podnikateľskej činnosti žalobcu, ale z činnosti jeho dodávateľa, spoločnosti
Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín, ktoré predmetný tovar dodali jeho subdodávatelia - spoločnosť V. L.-
und I. A., a spoločnosť Zepelin s.r.o. Trenčianske Teplice. Taktiež podľa tvrdenia žalobcu bolo miestnym
zisťovaním správcu dane preukázané, že tovar, ktorý bol predmetom faktúr aj skutočne fyzicky existuje.

Žalobca v závere žaloby poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora, a to konkrétne rozsudky
ESD z 12. januára 2006 Optigen a i., C-354/03, C-484/03 a 484/03, rozsudok ESD C-385/09, C-384/04,
C-271/06, C-80/11, C-142/11, na smernicu Rady 2006/112 EÚ ako aj na článok 1 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky s tým, že správca dane neakceptoval nielen domácu legislatívu, ale ani rozhodnutia
Európskeho súdneho dvora, čo žalobca kvalifikuje ako porušenie princípu právnej istoty v rámci
spoločenstva Európskej únie.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktorú si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietnuť, pričom zdôraznil, že žalovaný ako aj správca dane postupovali v spornej veci v
súlade s platnými právnymi predpismi.

K námietke žalobcu, ktorá sa týka prekladu faktúr z nemeckého jazyka žalovaný uviedol, že tvrdenie
žalobcu o nemožnosti uplatniť si preklad faktúr v nákladoch nie je opodstatnené. S poukazom na článok
6 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, § 1 ods. 1, ods. 5, § 3 ods. 5 a § 7 zákona č. 270/1995 Z.z. je
žalovaný toho názoru, že k predmetným faktúram v nemeckom jazyku, ktoré priložil k odvolaniu ako
dôkaz žalobca, bol žalobca povinný zabezpečiť aj preklad do štátneho jazyka. Tým, že tieto faktúry v
štátnom jazyku žalobca nepredložil, žalovaný na ne neprihliadol ako na dôkaz o existencii tovaru, t.j. že
došlo k reálnemu skutočnému plneniu, ako to žalobca tvrdil v odvolaní.

K námietke žalobcu, že žalobca nijako nevedel ovplyvniť konanie spoločnosti Agentúra Trenity s.r.o. vo
veci podávania daňových priznaní žalovaný uviedol, že aj keď sú žalobca a spoločnosť Agentúra Trenity
s.r.o. dve samostatné právnické osoby, v zmysle § 13 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. koná za právnickú
osobu štatutárny orgán, alebo za ňu koná zástupca. Žalovaný zdôrazňuje, že nie je možné prehliadať
skutočnosť, že konateľom žalobcu a spoločnosti Agentúra Trenity s.r.o. je (bola) tá istá osoba - S.. S.
K. ako jediný spoločník a konateľ spoločnosti, ktorý previedol majetok zo spoločnosti Agentúra Trenity,
s.r.o. na žalobcu a dňa 4. júla 2011 sa sám odvolal z funkcie konateľa. Od tohto dňa spoločnosť Agentúra
Trenity, s.r.o. Trenčín zostala bez osoby oprávnenej konať v mene tejto spoločnosti a pravdepodobne
je aj bez majetku. Žalovaný opakovane zdôraznil, že spoločnosť Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín mala
priznať nadobudnutie tovaru podľa § 11 zákona o DPH v zdaňovacom období III. štvrťrok 2010, I. štvrťrok
2011 a II. štvrťrok 2011. Spoločnosť Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín nadobudnutie tovaru v zdaňovacom
období III. štvrťrok 2010, II. štvrťrok 2011 v daňovom priznaní neuviedla a daň nepriznala. V daňovom
priznaní DPH za I. štvrťrok 2011 je uvedené nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 a § 11a zákona
o DPH vo výške 21 107,16 eura, daň vo výške 4221,43 eura. Základ dane na
predložených faktúrach od spoločnosti V. L.-und I. A. č. XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXX zo dňa 19.
januára 2011 je 11 500 euro. Žalovaný ďalej zdôraznil, že bez predloženej evidencie DPH a dokladov
spoločnosti Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín správca dane nemohol jednoznačne určiť, či predmetné
faktúry boli zahrnuté do daňového priznania DPH za I. štvrťrok 2011 a daň z nich bola priznaná
a odvedená, ani či vlastná daňová povinnosť uvedená v daňovom priznaní je v správnej výške.

Žalobca ďalej namietal tvrdenie správcu dane o nadhodnotení ceny tovaru. K uvedenej námietke
žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že v posudzovanom sporovom prípade je zrejmé, že konateľ
žalobcu vedel, že prevádza majetok zo spoločnosti Agentúra Trenity s.r.o. na žalobcu. Nadhodnotenie
ceny tovaru by ani podľa žalovaného nebolo skutočne porušením žiadneho zákona, ak by daň
adekvátnu k tejto cene aj skutočne odviedol do štátneho rozpočtu. Konateľ žalobcu sa odvolal z pozície
konateľa spoločnosti Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín bez vymenovania osoby oprávnenej konať za túto
spoločnosť. Zanechaním spoločnosti bez konateľa nebola vykonaná náležitá súčinnosť, neboli
predložené doklady a evidencie preukazujúce odvedenie dane do štátneho rozpočtu a tým bolo zmarené
vykonanie dokazovania. Je zrejmé, že neodvedením dane v plnej výške do štátneho rozpočtu sa podieľal
na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty.

Žalovaný k námietka žalobcu ohľadne obsahu rozsudku Súdneho dvora ES v prípade Halyfax plc
č. C-255/02 a obsahu 6. Smernice 2006/112/ES ako i ohľadne skutočného dodanie fakturovaného
tovaru a v tejto súvislosti možnosti zamietnutia nároku na odpočet DPH zdaniteľnej osobe ako i k
nepreukázaniu trestnej činnosti u konateľa žalobcu vo svojom vyjadrení uviedol, že práve skutočnosť, že
S.. S. K. bol konateľom dodávateľskej spoločnosti žalobcu, je jednoznačným dôkazom o tom, že žalobca
musel vedieť o zapojení sa do daňového podvodu. Uznesenie o zastavení trestného konania alebo iný
procesný úkon orgánov činných v trestnom konaní nie je záväzným rozhodnutím vo veci daní a jeho
existencia nezbavuje povinnosti správcu v daňovom konaní postupovať podľa zákona a vo veci

rozhodnúť vo vlastnej právomoci. Naopak, orgány činné v trestnom konaní by museli pri posudzovaní
objektívnej stránky trestného činu vychádzať z rozhodnutia správcu dane o ustálení výšky a
dôvodu nedoplatku na dani.

K poslednej námietke žalobcu, že žalovaný neaplikoval na prejednávanú vec rozsudky ESD C-354/03,
C-484/03, C-385/09, C-384/04, C-271/06, C-80/11 a C-142/11 žalovaný vo svojom vyjadrení
uviedol, že taktiež súhlasí s tým, že vnútroštátna právna úprava DPH musí byť kompatibilná s právom
Európskej únie a vykladaná v súlade s jej právnou úpravou pre túto nepriamu daň. Žalovaný poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/32/2012, ako i na rozsudky ESD
C-439/04, C-355/03, C-484/03, ktoré rozsudky sa zaoberajú výkladom zásady neutrality DPH. Zároveň
však žalovaný poukazuje i na ďalšie rozsudky ESD č. C-439/04, C-440/04, C-409/04, C-499/10,
C-80/11 a C-142/11, podľa ktorých vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet,
ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje
na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne
kritéria, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Rovnako
súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby
subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, pričom určenie opatrení, ktoré možno v tom
- ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH
na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu,
závisí predovšetkým od okolností toho - ktorého prípadu vo veci samej. V tejto súvislosti žalovaný
opakovane zdôraznil, že konateľ žalobcu ako konateľ dodávateľskej spoločnosti Agentúra Trenity, s.r.o.
Trenčín vedel o obchodných transakciách, mal prístup ku všetkým dokladom a účelovo ich aj predkladal.
Žalovaný je toho názoru, že za stavu keď sa S. S. K. sám odvolal z funkcie konateľa spoločnosti
Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín, v dôsledku čoho oznámil správcovi dane to, že nemá právomoc v mene
tejto spoločnosti vykonávať akúkoľvek činnosť, a teda ani vydať daňovému úradu doklady, sa dá hovoriť
zo strany S. S. K. o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH,
pretože v mene obidvoch spoločností konal ten istý konateľ.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 247 ods.
1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi
žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario).

Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 9. novembra 2012, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer
Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 14. marca 2012, ktorým
bol žalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubený rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške 15 207,60 euro, keď správca dane nepriznal
žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr č. 2011/033 (interné číslo XXXXXXXXXX), č.
2011/034 (interné číslo XXXXXXXXXX), č. 2011/038 (interné číslo XXXXXXXXXX).

Zo správneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva:

Daňový úrad Trenčín vydal dňa 14. marca 2012 dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/
XXXXXX/XXXX, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2011 v sume 15 207,60 euro. Dôvodom vydania dodatočného platobného výmeru bolo nesplnenie
podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., na
splnenie ktorých sa nárok na odpočítanie dane viaže. Správca dane ustálil, že v danom prípade nebolo
hodnoverne preukázané, že sa uskutočnilo zdaniteľné plnenie v prospech žalobcu zo strany jeho
dodávateľa - spoločnosti Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín, pričom správca dane v rozhodnutí poukázal
na skutočnosť, že obe spoločnosti boli prepojené osobou S.. S. K., ktorý v spoločnosti Agentúra Trenity,
s.r.o. Trenčín bol zároveň konateľom aj spoločníkom a v spoločnosti žalobcu je konateľom. Správca
dane vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že S.. S. K. ako jediný konateľ spoločnosti Agentúra Trenity, s.r.o.
Trenčín mal k dispozícii v čase kontroly doklady od tejto spoločnosti (Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín),
napriek tomu však správcovi dane zámerne neumožnil preveriť zaúčtovanie a odvedenie DPH, čo

správca dane vyhodnotil ako úmyselné vyhýbanie sa možnosti preverenia zdaniteľných plnení. Keďže
S.. S. K. nepredložil správcovi dane také dôkazné prostriedky, ktoré by preukazovali, že dodanie majetku
pre žalobcu bolo uskutočnené skutočne spoločnosťou Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín, nepriznal správca
dane žalobcovi ako daňovému subjektu právo na odpočítanie DPH z faktúr, ktoré boli vystavené pre
žalobcu spoločnosťou Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín (f.č. 2011/033, 2011/034, 2011/038).

Proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa podal žalobca odvolanie s tým, že v prílohe
odvolania zasiela správcovi dane požadované faktúry, kde odberateľom je spoločnosť Agentúra Trenity,
s.r.o. Trenčín na preukázanie, že došlo k zdaniteľnému plneniu, resp. že sa obchod uskutočnil - došlo
k reálnemu skutočnému plneniu.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové
rozhodnutie potvrdil s tým, že správca dane vo veci zistil skutkový stav dostatočne pre právny záver
na vec sa vzťahujúci. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že z dôvodu akceptovanie odpočítania dane
je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu, a to
nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj po obsahovej. Len formálne doloženie
uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou a dokladmi o úhrade je bez preukázania skutočného
dodania tovaru pre daňové účely nepostačujúce. Správca dane nespochybnil skutočnú existenciu
tovaru, spochybnil jeho dodanie spoločnosťou Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín. Správca dane žalobcovi
uznal odpočítanú daň z motorového vozidla Q. U. vo výške 1500 euro, prevod ktorého mu potvrdilo
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát v Trenčíne. Žalovaný v závere
napadnutého rozhodnutia uviedol, že z obsahu dodatočného platobného výmeru a spisu žalobcu
dospel žalovaný jednoznačne k záveru, že správca dane dôvodne spochybňuje tvrdenie žalobcu, že
fakturované tovary, z ktorých bola platiteľom odpočítaná daň, boli aj skutočne dodané spoločnosťou
Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín.

Z listu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície Trenčín ČVS.: ORP-879/
OEK-TN-2011 zo dňa 2. decembra 2011 (ktorý sa nachádza v administratívnom spise), ktorý bol
adresovaný žalovanému vyplýva, že S.. S. K. ako konateľ spoločnosti Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín
vydal polícii doklady menovanej spoločnosti (Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín) len za rok 2006. V tomto
konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného vo veci DPH za zdaňovacie obdobie
máj 2011.

Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného námietkami, s ktorými sa žalovaný dôsledne, logicky a
vyčerpávajúco vysporiadal.

K námietke žalobcu ohľadne predloženia úradne overeného prekladu faktúry v nemeckom jazyku od
dodávateľa - spoločnosti V. L.-und I. A. do slovenského jazyka Krajský súd v Trenčíne uvádza.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z.z., vzájomný styk súdov s občanmi, súdne konanie, správne
konanie, konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, rozhodnutia a zápisnice súdov, správnych
orgánov a orgánov činných v trestnom konaní sa vedú a vydávajú v štátnom jazyku.

Na žalobcu ako na účastníka správneho konania (daňového konania) sa jednoznačne vzťahuje vyššie
citované ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z.z., čo znamená, že pokiaľ žalobca ako účastník
daňového konania má v úmysle predložiť správcovi dane listinný dôkaz, musí ho predložiť vo forme
úradne overeného prekladu, pokiaľ ide o listinný dôkaz spísaný v inom ako štátnom jazyku Slovenskej
republiky. Pokiaľ žalobca tvrdil niečo iné, jeho názor správny nie je. Ak teda žalobca predložil správcovi
dane faktúru v nemeckom jazyku bez toho, aby k nej doložil i úradne overený preklad, postupoval
správca dane správne, ak na takýto dôkaz neprihliadol. Námietku žalobcu z týchto dôvodov súd
vyhodnotil ako nedôvodnú.

Ďalšie námietky žalobcu majú spoločného menovateľa. Ide o námietku, že:

- správca dane spochybňuje nie konanie žalobcu, ale konanie inej spoločnosti, a to konkrétne spoločnosti
Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín,

- cena predávaného tovaru na faktúrach od spoločnosti Zepelin, s.r.o. Trenčianske Teplice pre
spoločnosť Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín je podľa správcu dane nadhodnotená,

- obsah rozsudku Súdneho dvora ES v prípade Halifax plc. č. C - 255/02 v preskúmavanom prípade
nezakladá podobnosť prejednávaného prípadu a je v tomto konaní irelevantné,

- správca dane neakceptoval nielen domácu legislatívu, ale ani rozhodnutia Európskeho súdneho dvora.

Základom vyššie uvedených námietok je to, že žalobca spochybňuje postup správcu dane, ktorý
nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane po tom, čo u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z
dôvodu preverovania účtovnej evidencie v spoločnosti Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín ako žalobcovho
dodávateľa.

Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru, alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare, alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa
odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú, alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej
povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za
dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý
nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že
zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre.

Jedným z najjednoduchších a najpresvedčivejších dôkazov, že zdaniteľné plnenie medzi odberateľom a
dodávateľom bolo reálne uskutočnené je to, že dodávateľ prizná a odvedie štátu DPH (daň na výstupe).
Argumentum a contrario, pokiaľ správca dane pri preverovaní účtovníctva dodávateľa zistí,
že dodávateľ nepriznal a neodviedol štátu DPH (daň na výstupe), ktorej odpočet si odberateľ uplatňuje
voči štátu (DPH na vstupe), nemožno inak ako dať správcovi dane za pravdu, že tým vzniknú u správcu
dane dôvodné pochybnosti o samotnej existencii reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia.

A práve o takýto prípad v prejednávanej veci ide. Žalobca síce disponuje riadnymi faktúrami od
svojho dodávateľa - spoločnosti Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín a zároveň i tovarom,
uvedeným na týchto faktúrach. Šetrením, ktoré vykonal správca dane u spoločnosti Agentúra Trenity,
s.r.o. Trenčín (dodávateľa žalobcu), však nebolo potvrdené reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, a
to práve preto, že dodávateľ žalobcu (Agantúra Trenity, s.r.o. Trenčín) nepredložil správcovi dane riadnu
evidenciu DPH, t.j. nedá sa jednoznačne preukázať, že dodávateľ priznal a odviedol štátu DPH za tovar,
ktorý následne predal žalobcovi. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť uplatnenia si nároku na odpočet
DPH zaplatenej na vstupe sa Krajský súd v Trenčíne stotožňuje so záverom správnych orgánov oboch
stupňov, ktorí za danej situácie ustálili, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia nedošlo.

Ak teda žalobca namietal, že správca dane spochybňuje nie konanie žalobcu, ale konanie jeho
dodávateľa, t.j. inej spoločnosti, súd túto námietku považuje za irelevantnú. Ako už bolo vyššie uvedené,
zaplatenie DPH na výstupe dodávateľom a uplatnenie si DPH na vstupe odberateľom spolu
úzko súvisia. Nedostatky účtovnej evidencie DPH u dodávateľa (nepreukázanie, že dodávateľ priznal
a odviedol DPH štátu) majú vplyv na uplatnenie si DPH zaplatenej na vstupe zo strany odberateľa
minimálne v tom, že u správcu dane vyvolávajú pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného
plnenia, pričom reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia je v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH
podmienkou na uplatnenie si práva na odpočet.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa vyjadrenia žalovaného, že cena na faktúrach
od spoločností Zepelin, s.r.o. Trenčianske Teplice je nadhodnotená, žalovaný vo svojom
vyjadrení ako i v napadnutom rozhodnutí vysvetlil dôvod, prečo je takéto konštatovanie obsiahnuté
v napadnutom rozhodnutí, ako aj to, čo ho viedlo k takémuto záveru. Žalovaný nespochybnil právo
žalobcu ako účastníka odplatného právneho úkonu dojednať si výšku cenu podľa vlastnej vôle. Otázku
nadhodnotenia kúpnej ceny posudzoval len z hľadiska daňového. Uvedenú námietku súd taktiež
nepovažuje za dôvodnú.

K námietke žalobcu, že žalovaný na daný prípad nedôvodne aplikoval Rozsudok Súdneho dvora ES
Halifax plc. C - 255/02, krajský súd uvádza, že aplikácia uvedeného rozsudku na prejednávanú vec nie
je nelogická. Citovaný rozsudok sa zaoberá práve zneužívaním práva platiteľa dane na odpočet dane
zaplatenej na vstupe. A práve o takýto prípad ide aj v prejednávanej veci. Pokiaľ žalovaný aplikoval na
danú vec uvedený rozsudok, postupoval správne. Je potrebné si predovšetkým uvedomiť, že je v záujme
štátu (ide o fiškálny záujem štátu), aby nárok na uplatnenie odpočtu DPH nebol zneužívaný. Účelom
daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi
predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu a pri uplatnení nároku na odpočet DPH, či splnili
podmienky pre takýto odpočet a či takéto uplatnenie nezakladá akt zneužitia práva platiteľa dane na
odpočet DPH. V prejednávanej veci je faktom, že dodávateľ - spoločnosť Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín
(ktorého jediným spoločníkom a konateľom bol v rozhodnom období S.. S. K.) neodviedol štátu DPH na
výstupe z tovarov, ktoré následne predal žalobcovi (ktorého konateľom je totožná osoba - S.. S. K. a
spoločníkom bol v rozhodnom období jeho otec S. K.). Súd v tejto súvislosti len opakovane zdôrazňuje,
že záver o tom, že Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín neodviedla štátu DPH za tovar, ktorý predala žalobcovi
vyplýva zo zistenia, že tento subjekt (Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín) - bez racionálneho vysvetlenia
(strata účtových dokladov pri sťahovaní firmy nemôže byť považovaná za racionálny dôvod)
- nepredložil správcovi dane evidenciu DPH, z ktorej by sa dalo overiť odvedenie DPH (DPH na výstupe)
za uvedený tovar v správnej výške. Súd je toho názoru, že pokiaľ si daňový subjekt nevedie riadne
evidenciu DPH, prípadne ju stratí alebo zničí, nemôže takáto skutočnosť v konečnom dôsledku privodiť
priaznivé dôsledky pre daňový subjekt a ani pre jeho odberateľa (v tomto prípade pre žalobcu), ale
naopak musí takáto skutočnosť daňový subjekt ako aj jeho odberateľa (žalobcu) postihnúť negatívnymi
dôsledkami; vo vzťahu k odberateľovi (žalobcovi) samozrejme len v prípade, že o tejto skutočnosti
odberateľ vedel (t.j. že odberateľ mal vedomosť, že dodávateľ si nevedie riadne evidenciu DPH, príp.
ju zničil). Skutkový stav, že odberateľ si uplatnil voči štátu vrátenie DPH zaplatenej na vstupe, hoci
mal vedomosť o tom, že jeho dodávateľ DPH za predaný tovar (DPH na výstupe) štátu neodviedol
nemožno kvalifikovať inak, ako akt zneužitia práva platiteľa dane na odpočet DPH. Spoločnosť Agentúra
Trenity, s.r.o. Trenčín a žalovaný boli v rozhodnom období personálne prepojené subjekty osobou S.
S. K. (menovaný v oboch spoločnostiach zastával funkciu konateľa a v spoločnosti Agentúra Trenity,
s.r.o. Trenčín bol navyše jediným spoločníkom). Vychádzajúc z vyššie popísaného obchodného prípadu
(pri ktorom spoločnosť Agentúra Trenity, s.r.o. neuhradila DPH na výstupe a následne si žalobca ako
odberateľ uplatnil voči štátu DPH na vstupe) a zo skutočnosti, že obe spoločnosti boli v rozhodnom
období personálne prepojené, je zrejmé, že žalobca nielenže mal vedomosť o tom, že uvedeným
obchodným prípadom dôjde k zneužitiu práva platiteľa dane na odpočet DPH, ale sa i priamo podieľal
na tomto akte. Námietka žalobcu o nemožnosti aplikácie rozsudku Súdneho dvora ES Halifax plc. C -
255/02 tak nie je namieste.

Žalobca ďalej namietal porušenie domácej legislatívy, ako aj judikatúry Európskeho súdneho dvora. Po
oboznámení sa so samotným prípadom, obsahom súdneho, ale aj administratívneho spisu musí súd
konštatovať, že nezistil žiadne porušenie domácej legislatívy, ani judikatúry Európskeho súdneho dvora.

Súdu je známa judikatúra Európskeho súdneho dvora, na ktorú sa žalobca odvoláva a v tejto súvislosti
Krajský súd uvádza, že ani rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa, a ani rozhodnutie žalovaného nie
je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Naopak, závery správnych orgánov
oboch stupňov plne korešpondujú zo závermi vyplývajúcimi z judikatúry Európskeho súdneho dvora,
na ktoré sa odvoláva žalobca. Závery žalobcom citovaných rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, že
každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe, že charakter jednotlivých transakcií nemôže byť
zmenený predchádzajúcimi, alebo následnými udalosťami, a že nárok na odpočet DPH nemôže byť
dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca, alebo následná transakcia zaťažená
aktom zneužitia práva platiteľa dane na odpočet DPH sú podmienené tým, že platca o akte
zneužitia práva platiteľa dane na odpočet DPH nevedel a vedieť ani nemohol. Ak tomu tak nie
je, t.j. ak platca o akte zneužitia práva platiteľa dane na odpočet DPH vedel, alebo vedieť mal a mohol,
nárok odberateľa na odpočet DPH touto skutočnosťou dotknutý samozrejme bude. Ako už krajský súd
ozrejmil vyššie, žalobca nielenže mal vedomosť o akte zneužitia práva platiteľa dane na odpočet
DPH, ale sa i priamo podieľal na tomto akte. Preto mu nemôže byť priznaný nárok na odpočet DPH na
vstupe. Ani táto námietka žalobcu tak pred súdom neobstojí.

Na uvedenom závere nemôže nič zmeniť ani odvolávanie sa žalobcu na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Sžf 1/2011, podľa ktorého „daňový subjekt vyčerpal vlastné
dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru
a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého
dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho
subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane“. Správca dane nezaťažoval
dôkazným bremenom žalobcu, aby preukázal - doložil správcovi dane riadnu evidenciu DPH jeho
dodávateľa, t.j. spoločnosti Agentúra Trenity, s.r.o. Trenčín. Správca dane sa priamo obrátil na tohto
dodávateľa, resp. jeho konateľa. Skutočnosť, že konateľom žalobcu ako i spoločnosti Agentúra Trenity,
s.r.o. Trenčín je totožná osoba - S.. S. K. je daná samotným slobodným rozhodnutím menovaných
spoločností a správca dane nemohol túto skutočnosť nijakým spôsobom ovplyvniť. Správca dane tak
nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, nepoňal ho extenzívne a nijakým spôsobom ho na úkor
žalobcu nerozširoval, ako sa zrejme snažil žalobca naznačiť tým, že poukázal na citované rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Krajský súd v súvislosti s prejednávanou vecou považuje ešte za potrebné záverom doplniť, že odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa neobsahovalo dôvody, ktoré uviedol žalobca v
správnej žalobe. I keď sa v správnom súdnictve vykonávanom podľa piatej časti O.s.p. neuplatňuje vo
vzťahu k zákonu o správe daní koncentračná zásada, bolo by vhodné a žiaduce, aby žalobca, resp.
jeho právny zástupca námietky voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu I. stupňa uplatnil už v
odvolaní, o ktorom rozhoduje žalovaný ako správny orgán II. stupňa a nie až v správnej žalobe. Krajský
súd, napriek uvedenému sa samozrejme zaoberal všetkými námietkami uvedenými v správnej žalobe,
t.j. aj námietkami skôr neuplatnenými v rámci odvolacieho správneho konania.

Krajský súd nemohol ďalej nechať bez povšimnutia, že v správnej žalobe uvádzané dôvody žalobcu
cit.: „sme presvedčení, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že ním uplatnený náklad
bol skutočne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov“, nie sú v
posudzovanom prípade dôvodmi právne relevantnými. V danom prípade je totiž predmetom posúdenia
daň z pridanej hodnoty a nie daň z príjmu. Otázka, či výdavok slúžil na dosiahnutie, zabezpečenia a
udržanie zdaniteľných príjmov žalobcu je relevantná pri posudzovaní dane z príjmov, rozhodne však nie
pri posudzovaní oprávnenosti uplatnenia si odpočtu DPH.

Krajský súd v Trenčíne po prieskume zákonnosti napádaných rozhodnutí a procesných postupov
predchádzajúcich ich vydaniu konštatuje, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností
urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade
aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Krajský súd vyhodnotil rozsah a dôvody žaloby vo
vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho
spisu, pričom súd musel skonštatovať, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. S poukazom na

uvedené je zrejmé, že Krajský súd považuje námietky žalobcu uvedené v žalobe za nedôvodné. Krajský
súd v Trenčíne v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku
čoho nemožno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu, alebo jeho postup nie je v
súlade so zákonom. Krajský súd v Trenčíne teda nemohol inak ako žalobu zamietnuť. Krajský súd v
Trenčíne podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
je v súlade so zákonom.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou
tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.