Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. máj 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20C/245/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106231091
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7106231091.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudcomJUDr.MironomČiževskýmvprávnejvecižalobcu:F.S.G.,D..XX.X.XXXX,

N. R. X, G., zast. JUDr. Alica Verešová, Kuzmányho 57, Košice proti žalovanému: X/ M. O., D..
X.X.XXXX, D. N. F. XX, G., zast. opatrovníčkou Dagmar Dominikovou, zamestnankyňou Okresného
súdu Košice I, 2/ O.-H.- A. G., M. H. XX, G., zast. JUDr. Michal Treščák ml., advokát, Slovenskej jednoty
8, Košice za účasti vedľajšieho účastníka: V. - Z. A., V..Z.., W. F. X, N., L.: XX XXX XXX v konaní o
náhradu škody z ublíženia na zdraví takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody na bolestnom ako 30-
násobok základného bodového ohodnotenia sumu 5.377,41 eur a sumu 70.507,88 eur ako 40-násobok

základného bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca dňa 27.12.2006 doručil tunajšiemu súdu žalobu, ktorou sa domáhal náhrady škody z ublíženia
na zdraví, ktorú utrpel pri dopravnej nehode dňa 6.12.2003 a to sumu 5.256 000.- Sk ako 60-násobok
základného bodového ohodnotenia bolestného a sumu 3.186.000.- Sk ako 60-násobok základného

bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, teda žalovaná suma predstavovala výšku
8.442 000.- Sk čo je 280.223 eur.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 6.12.2003 v čase okolo 11,50 hod. v Košiciach žalovaný v 1. rade zamestnaný u žalovaného
v 2. rade viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Felícia, I.: G. XXX N. po Hlinkovej ulici

smerom k sídlisku Dargovských hrdinov kde pri zastávke MHD pri Hypermarkete TESCO v dôsledku
nedostatočného sledovania situácie v cestnej premávke neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojím
schopnostiam, poveternostným podmienkam a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a nedodržania
dostatočnej vzdialenosti medzi vozidlami, čím porušil ustanovenie § 14 ods. 2 písm. c/, § 15 ods. 1, § 16
ods. 1 zákona čís. 315/1996 Z:z. o premávke na pozemných komunikáciách, narazil vozidlom do pred
ním idúceho motorového vozidla zn. Škoda Felícia I.: G. XXX V., ktoré viedol L. W. následkom čoho
bolo uvedené vozidlo odhodené do priestorov zastávky MHD, pričom došlo k zraneniu tam čakajúcich

osôb a to okrem iných aj žalobcu. V dôsledku tejto dopravnej nehody žalobca utrpel ťažký úraz a to
zlomeninu tela ľavej stehnovej kosti s posunom úlomkov, poškodenie ľavej stehnovej tepny, zlomeninu
bočnej hlavice ľavej píšťaly s minimálnym posunom úlomkov, tržné rany na hlave v temennej oblastivpravo, na hornej mihalnici ľavého oka, na tvári vľavo, na chrbte pravej ruky a na III. prste ľavej ruky
a odreninu ľavého predkolenia.

Súd v rámci dokazovania si pripojil trestný spis tunajšieho súdu sp. zn. 1T/19/2004, z ktorého a to
konkrétne trestného rozkazu zistil, že obžalovaný M. O., teda v našom prípade žalovaný v 1. rade bol
uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1,2 Trestného zákona
začomuboluloženýtrestodňatiaslobodyvtrvaní12mesiacovspodmienečnýmodkladomnaskúšobnú
dobu v trvaní 24 mesiacov ako aj zákazu viesť všetky druhy motorových vozidiel na dva roky. Žalobca

F. S. si v tomto trestnom konaní neuplatňoval náhradu škody. Náhradu škody si uplatňoval až touto
žalobou, ktorá bola doručená dňa 27.12.2006.

Podľaust.§415OZkaždýjepovinnýpočínaťsitak,abynedochádzalokuškodámnazdraví,namajetku,
na prírode a životnom prostredí.

Podľa ust. § 420 Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa ods. 2 citovaného § škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá.

Podľa ods. 3 citovaného § zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Zo spisu súd zistil, že žalovaný v 1. rade O. M. u žalovaného v 2. rade O. H. - A. G.Ž. pracoval na

základe Dohody o vykonaní práce uzavretej dňa 1.12.2003 podľa ust. § 226 Zákonníka práce ako vodič
s dojednaným rozsahom práce 100 hodín mesačne odo dňa 1.12.2003 do 31.12.2003. Nakoľko nebol
zamestnancom žalovaného v 2. rade zodpovedá za škodu vzniknutú na zdraví spoločne so žalovaným
v 2. rade. Zodpovednosť za škodu žalovaného v 2. rade vyplýva z ustanovenia § 420 ods. 2 na základe,
ktorého škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou keď bola spôsobená pri ich

činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili ako aj z ustanovenia § 427 OZ na základe, ktorého podľa
ods. 1/ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky a ods. 2 zodpovedá aj iný prevádzateľ morového vozidla, motorového plavidla
ako aj prevádzateľ lietadla. Ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke
nemôže sa prevádzateľ zbaviť zodpovednosti a to ani poukázaním na neodvrátiteľný úkon tretej osoby.

Zodpovednosť podľa tohto zákonného ustanovenia je založená na princípe zodpovednosti objektívnej,
teda bez zreteľa na zavinenie. Takáto právna úprava pôsobí predovšetkým preventívne lebo podnecuje
k riadnej údržbe dopravných prostriedkov, dôslednejšiemu dodržiavaniu pravidiel cestnej premávky a
poškodeným umožňuje účinnú ochranu.

Z týchto vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že zodpovednosť za spôsobenie škody na zdraví
nesú obaja žalovaní.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému sa v priebehu celého konania nepodarilo doručiť predvolanie
na pojednávanie, hoci súd vykonal všetky lustrácie pobytu žalovaného v 1. rade mu bol ustanovený

opatrovník v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p.

Zo spisu súd zistil, že žalobca v dôsledku dopravnej nehody bol práce neschopný odo dňa 6.12.2003
do 8.8.2005. Žalobca doložil do spisu doklad o stanovení bolestného zo dňa 3.6.2004 vypracovaný
O.. F., ktorý stanovil bolestné vo výške 1231,25 bodov. Ďalej žalobcom bol doložený posudok o

bolestnom zo dňa 22.10.2004 s celkovým počtom bodov 93,75, posudok o bolestnom zo dňa 2.5.2005
na celkovú výšku 82,5 bodov a posudok zo dňa 16.5.2006, ktorým bolo bodové ohodnotenie ustálené
na 52,5 bodov, avšak ako súd zistil tieto posudky o stanovenom bolestnom boli už navýšené samotným
lekárom. Z posudku o stanovení bolestného zo dňa 3.6.2004 súd zistil, že lekár v záverečnom
stanovení bodového ohodnotenia body ustálil na sume 1231,25 boda, avšak po prepočte súdom, súd

zistil, že základným bodovým ohodnotením je 761,25 bodov. Toto základné bodové ohodnotenie bolo
navýšené pod položkou 189 D/ pre 6B o 90 bodov, pod položkou 232C pre 6B opakované preväzy a
kompartmensyndróm a operačné liečby 6/C na dvojnásobok, teda o 260 bodov, pod položkou 243B pre
6V o 12,5 boda, pod položkou 239 pre 6B o 17,5 boda a pod položkou 189D pre 6B o 90 bodov, tedaspolu na 1231,25 boda. Voči tomuto uplatňovanému nároku z posudku o stanovení bolestného zo dňa
3.6.2004 vzniesol žalovaný v 2. rade ako aj vedľajší účastník námietku premlčania.

V spise sa ďalej nachádza posudok o bolestnom zo dňa 22.10.2004, ktorým lekár stanovil základné
bodové ohodnotenie vo výške 56,25 boda a následne zvýšil o polovicu z plného počtu bodov o 37,5
boda na celkových 93,75 boda. Voči tomuto posudku o bolestnom zo dňa 22.10.2004 tak žalovaný v 2.
rade ako aj vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania.

Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa ust. § 101 pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ust. § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa keď poškodený
dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. V tomto prípade neplatí objektívna premlčacia doba, teda
pri náhrade škody spôsobenej na zdraví. Uplatní sa tu iba subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá
začne plynúť od okamihu keď sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá bez ohľadu na to

kedy sa tak stane napr. aj po uplynutí 10 rokov od škodnej udalosti, teda od ublíženia na zdraví.

Z vykonaného dokazovania a to konkrétne z trestného spisu sp.zn. 1T/19/2004 súd ma za preukázané,
že žalobca sa dozvedel o tom kto je zodpovedný za škodu dňa 16.11.2004 kedy uvedený rozsudok
nadobudol právoplatnosť. O výške škody sa žalobca dozvedel v prípade prvého posudku o stanovení

bolestného dňa 3.6.2004 kedy bol tento posudok spracovaný a v prípade posudku o bolestnom zo
dňa 22.10.2004 sa žalobca dozvedel dňa 22.10.2004, teda premlčacia doba v prípade prvého posudku
uplynula dňa 4.6.2006 a v prípade druhého posudku o bolestnom dňa 23.10.2006. Z uvedeného
dôvodu súd prihliadal na vznesenú námietku premlčania a nárok uplatnený týmito dvoma posudkami
zamietol. Teda v ďalšom konaní sa zoberal už iba posudkom o bolestnom zo dňa 2.5.2005, ktorým bola

výška bodov stanovená na 55 bodov a posudkom o bolestnom zo dňa 16.5.2006, ktorým bolo bodové
ohodnotenie stanovené vo výške 35 bodov, teda celkom 90 bodov.

Súd pri stanovovaní výšky náhrady škody sa zaoberal aj vypracovaným sťažením spoločenského
uplatnenia zo dňa 13.9.2005, ktoré vypracoval O.. H. F. a sťaženie spoločenského uplatnenia stanovil vo

výške 885 bodov. Bodové ohodnotenie bolo stanovené v zmysle vyhlášky čís. 32/1965 a to nasledovne:
1/ obrna kmeňa píšťalového nervu vľavo podľa ods. 428a/ vo výške 350 bodov
2/ obrna kmeňa ihlicového nervu vľavo podľa položky 429 a/ vo výške 15 bodov
3/ obmedzenie hybnosti kolena vľavo ľahkého stupňa podľa položky 394a/ vo výške 50
bodov

4/ obmedzenie hybnosti členka vľavo ťažkého stupňa podľa položky 408c/ vo výške 100
bodov
5/ obmedzenie pronosvainacie nohy podľa položky 410c/ vo výške 60 bodov
6/ jazva na ľavej dolnej končatine po fascinotómií podľa položky 430b/ vo výške 100 bodov
7/ jazva po odbere VTK na pravom stehne veľkosti 260 cm/2 podľa položky 430b/ vo výške

75 bodov, teda spolu 885 bodov.

Žalovaný v 2. rade ako aj vedľajší účastník posudky zo dňa 2.5.2005 a zo dňa 16.5.2006 a sťaženie
spoločenského uplatnenia zo dňa 13.9.2005 nerozporovali. Vedľajší účastník V. - Z. A., a.s. zo dňa
2.3.2007 doručili tunajšiemu súdu vyjadrenie ku konaniu sp. zn. 20C/245/2006. Vo svojom vyjadrení

vedľajší účastník uviedol, že poistná udalosť pri ktorej došlo k zraneniam žalobcu bola ich poisťovacej
spoločnosti riadne oznámená a na základe ním predložených dokladov na náhradu škody na zdraví
poukázali doposiaľ plnenie v celkovej výške 125.100.- Sk a uvedený obnos pozostával z náhrady škody
zabolesťvovýške72.000.-Sk.Podľaust.§7ods.2vyhláškyoodškodňovanítitulombolestnéhoposkytli
maximálne plnenie a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 53.100.- Sk. Vedľajší

účastník poukázal na tú skutočnosť, že odškodnenie za bolesť a odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia sú dve samostatné zložky náhrady škody a treba ich posudzovať osobitne lebo existencia
dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň aj
existenciu dôvodov pre zvýšenie odškodnenia za bolesť a naopak. S týmto názorom sa súd stotožňuje.Ďalej vedľajší účastník nesúhlasil so žalobcom paušálne požadovaným 60-násobným zvýšením za
bolesť i sťaženie spoločenského uplatnenia. Mal za to, že odškodnenie za bolesť sa poskytuje za
bolesti spôsobené poškodením na zdraví liečením alebo odstraňovaním jeho následkov a to podľa

zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané
povahe poškodenia na zdraví a v priebehu liečenia. Mal za to, že čo sa týka žalobcom uplatneného
nároku na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť keďže ide o samostatný nárok náhrady škody
na zdraví a žalobca uplatnený nárok žiadnym spôsobom neodôvodnil, žiadal žalobný návrh v tejto
časti ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Čo sa týka uplatneného nároku na mimoriadne

zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia uvádza, že odôvodnenosť požadovaného
zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia zo strany žalobcu nie je dostatočným
a akceptovateľným, nakoľko je na žalobcovi, aby v sporovom konaní akým je i toto uniesol dôkazné
bremeno a to preukázaní dôvodov hodných osobitného zreteľa nevyhnutných pre postup súdu pri
rozhodovaní podľa ust. § 7 ods. 3 vyhlášky o odškodňovaní. Odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia samo vo svojej podstate predstavuje náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre

životnéúkonypoškodenéhopreuspokojovaniejehoživotnýchaspoločenskýchpotriebalebopreplnenie
jeho spoločenských úloh. Ak by zranenie nezanechalo trvalé následky a poškodený by mohol svoje
predúrazové aktivity vykonávať v nezmenenom rozsahu neprichádzalo by u takýchto poškodených do
úvahy odškodnenie sťaženie spoločenského uplatnenia, preto podľa jeho názoru nemožno v žalobcom
uvádzaných skutočnostiach, automatický vidieť skutočnosti, ktoré by odôvodňovali posudzovanie jeho

prípadu ako prípadu hodného osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 vyhlášky 32/65. Ďalej mal za
to, že samotná existencia trvalých následkov ešte nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, teda
záverom konštatuje, že na základe vyššie uvedeného žiada návrh žalobcu i v tejto časti, teda sťaženia
spoločenského uplatnenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

Na pojednávaní konanom dňa 4.8.2008 žalobca uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanom
návrhu a že následkom tohto úrazu až doposiaľ je bez pracovného pomeru a nemôže si nájsť
zamestnanie. Potvrdil tú skutočnosť, že vedľajší účastník mu už uhradil sumu 72.000.- Sk na bolestnom
a sumu 53.000.- Sk za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že od úrazu
preležal v nemocnici tri mesiace a následne navštevoval rehabilitácie kde mu vložili do nohy klinec,

robili plastiky, avšak z dôvodu, že nedochádza k zlepšeniu stále nohu nemá v poriadku. Ďalej potvrdil
tú skutočnosť, že je poberateľom invalidného dôchodku a to od 22.4.2005. Ďalej uviedol tú skutočnosť,
že aj v súčasnosti berie rôzne lieky od bolesti, ďalej od liečenia chrupavky a tabletky na spanie. Ďalej
uviedol, že mu bola robená plastika a to niekoľko krát, nakoľko zranenie sa veľmi ťažko hojí a naďalej u
neho pretrváva trauma z dopravnej nehody. Do zápisnice ďalej uviedol, že všetky kosti mal pošrubované

na ľavej nohe, má problémy s chôdzou, nemôže nastupovať do autobusu, nemôže športovať, čo pred
tým športoval a to konkrétne hral futbal a bicykloval a plával. V súčasnosti sa môže pohybovať len veľmi
pomaly a prejde maximálne 20-30 m a pociťuje veľkú bolesť celého chodila a achilovej šľachy. Túto
achilovú šľachu mu už aj operovali, naťahovali, nakoľko ju mal kratšiu o 4 cm. Noha sa mu neprekrvuje
a stále bolí.

Súd v rámci konania vypočul žalovaného v 2. rade, ktorý uviedol, že je nepochybné, že k úrazu došlo
tak ako je to uvedené v návrhu a vo výpovedi samotného žalobcu. V tom čase on zamestnával na
dohodu žalovaného v 1. rade M. O., po nehode sa okamžite dostavil na miesto nehody, avšak na
mieste nehody sa u ž žalobca nenachádzal, nakoľko bol prevezený sanitným vozidlom do nemocnice.

Potvrdil tú skutočnosť, že on si splnil všetky svoje zákonné povinnosti, ktoré mu ukladal zákon, t.z., že
túto skutočnosť, teda dopravnú nehodu a poškodenie okrem majetkovej škody nahlásil poisťovni V.- Z.
A. a teda aj poškodenie zdravia. Ďalej uviedol, že havarijné poistenie mal uzavreté v Českej poisťovni
Slovensko a má za to, že nezanedbal žiadnu zo svojich povinnosti.

Vedľajší účastník na tomto pojednávaní navrhol súdu žalobu zamietnuť a to z toho dôvodu, že zo strany
vedľajšieho účastníka došlo k plneniu podľa dokladov o stanovení bolestného a to konkrétne sumou
72.000.- Sk a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 53.000.- Sk. Poukázal na tú skutočnosť,
že čo sa týka bodového ohodnotenia z bolestného, teda mala na mysli posudky kde je uvedených
1460 bodov avšak vtedajšia právna úprava, teda vyhláška čís. 32/1965 pripúšťa maximálne plnenie z

bolestnéhomimosúdnoucestouibadovýšky72.000.-Skaspolusosťaženímspoločenskéhouplatnenia
je obmedzená výškou 240.000.- Sk. Mala za to, že vedľajší účastník si svoju povinnosť splnil v celom
rozsahu v zmysle platnej právnej úpravy.Na pojednávaní konanom dňa 23.11.2009 bol opätovne vypočutý žalobca, ktorý vo svojej výpovedi
uviedol, že sa aj naďalej lieči a to na poškodenie chrupavky v kolene a že je s O.. F. dohodnutý na ďalšej
operácií a že ho v tomto roku čakajú ďalšie operácie achilovej šľachy, atroskópia a následne fixátor alebo

rozsekanie chodidla. Ďalej uviedol, že aj v súčasnosti sa pohybuje iba pomocou vychádzkovej paličky
a naďalej pretrvávajú bolesti chodidla, kolena a celej nohy. Užíva tabletky od bolesti na celú nohu a
podrobuje sa liečbe kde mu pichajú do kolena ďalšie injekcie na obnovenie chrupavky. Ďalej žalobca
vo svojej výpovedi uviedol, že je vyučený ako zámočník a školu ukončil v roku 1994, po ukončení školy
od roku 1994 absolvoval základnú vojenskú službu a po návrate sa zamestnal vo firme N. kde ukončil

pracovný pomer v roku 1998 a od toho času bol evidovaný na úrade práce. V súčasnosti žije v spoločnej
domácnostismamouabratom.Ďalejuviedol,žejevlastníkomvodičskéhopreukazuavšaknikdynejazdil
a ani v súčasnosti nejazdí s motorovým vozidlom. Vodičský preukaz získal v roku 2008.

Súd v rámci dokazovania vypočul aj ošetrujúceho lekára O.. F., zamestnaného v X. D., F. XX, G.. Svedok
vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcu pozná a že je jeho ošetrujúcim lekárom. Ďalej uviedol, že žalobca

mal zlomeninu ľavej stehnovej kosti ako zlomeninu píšťaly kde došlo taktiež k prerušeniu výživovej
cievy dolnej končatiny. Pri úraze zároveň utrpel poškodenie dvoch hlavných nervov ľavej končatiny a to
sedacieho a stehnového nervu. Prvotne bol úraz ošetrený vonkajším fixátorom a náhradou poškodenej
cievyatožilovýmštepom.Vnáslednomobdobíbolaprevedenávýmenavonkajšiehofixátorazavnútorný
a to vnútrodreňový klinec stehnovej kosti a riešili sa kožné defekty na ľavej dolnej končatine. Následne

bolo vykonané artroskopické vyšetrenie ľavého kolena z dôvodu nepriaznivého postavenia ľavej nohy v
dôsledku výpadku dvoch nervov bol naložený vonkajší fixátor za účelom napravenia postavenia nohy.

Na otázku súdu odpovedal, že pri prvej operácií boli vykonané tri úkony a ďalej bolo vykonaných ďalších
14 operácií pri anestézií, ďalej uviedol, že je veľmi ťažko hodnotiť zdravotný stav žalobcu ako ustálený

a to z toho dôvodu, že sú poprerušované výživové cievy a stále tam dochádza k nejakým deformáciám
a tento jeho stav sa stále zhoršuje, teda zlepšovanie zdravotného stavu žalobcu neprichádza do úvahy
a práve naopak hoci bola urobená fixácia, stále tento jeho stav sa zhoršuje. Jednoznačne potvrdil
tú skutočnosť, že jeho zdravotný stav by hodnotil ako ťažký úraz. Ďalej potvrdil aj tú skutočnosť, že
keby neboli vykonané vyššie uvedené operácie, stav poškodeného by bol vážnejší. Ďalej potvrdil aj tú

skutočnosť,žebodovéohodnoteniazabolesťbolomožnéspracovaťihneďpovykonaníoperácií.Svedok
ďalej uviedol, že kožné defekty na ľavej dolnej končatine riešili preto a boli vykonané z toho dôvodu, aby
boli uvoľňované svaly na dolnej ľavej končatine a teda po vykonaní operácie sa narezali koža a svalový
obal, aby sa uvoľnili svaly a následne po zahojení sa a po ustálení cirkulácie sa znovu zošívalo a to na
viac krát. Ďalej uviedol, že v dôsledku výpadku dvoch nervov noha bola natiahnutá a vytočená tak, že

sa nedalo našľapovať na túto nohu a bola vytočená dovnútra tak, že sa nedalo chodiť. Jednoznačne
potvrdil, že zdravotný stav žalobcu je v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Potvrdil aj tú
skutočnosť, že žalobca trpí aj v súčasnosti bolesťami, lebo chôdza nie je prirodzená a teda má aj bolesti.

Na otázku vedľajšieho účastníka čo spôsobilo prepadnutie nohy a neprirodzenú chôdzu, svedok

odpovedá, že to bolo poranenie sedacieho nervu a nervu stehnového.

Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že doba liečenia bola obvyklá ako pri podobných poraneniach u iných
pacientov a že bolesť bola taktiež primeraná daným poraneniam.

Ďalej vo svojej výpovedi uviedol, že k vypracovaniu bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia došlo až po dvoch rokoch, z toho dôvodu, že tento posudok bol vypracovaný až po
vykonaných operáciách a až keď dospeli k názoru, že z dôvodu poškodenia nervov už sa nedá
predpokladať zlepšenie zdravotného stavu. Taktiež svedok potvrdil tú skutočnosť, že žalobca je
odkázaný aj v súčasnosti na používanie opornej pomôcky a ďalej uviedol, že na túto pomôcku možno

budeodkázanýaždokoncaživota.Ďalejpotvrdiltúskutočnosť,žežalobcamáplánovúďalšiuoperáciua
to korekciu postavenia poranenej nohy. Ďalej uviedol, že žalobca počas liečenia bol odkázaný na pomoc
inej osoby a to z toho dôvodu, že mal fixáciu ľavej končatiny a nebol schopný sa sám pohybovať.

Ďalej súd v tomto konaní vykonal dokazovanie aj výsluchom svedka O.. F. Z., D. S. T. D. S. G.. Svedok

vo svojej výpovedi po nahliadnutí lekárskych správ uviedol, že žalobcovi robil tri krát vyšetrenie a to
elektromiografiu a to z dôvodu poranenia nohy a hlavne nervov ľavej dolnej končatiny.Na otázky či sú možné trvalé následky u žalobcu v dôsledku poranenia týchto nervov, svedok uviedol,
že vzhľadom na skutočnosť, že došlo k veľmi ťažkému poškodeniu týchto nervov a nie je predpoklad
na zlepšenie daného stavu, má za to, že tieto následky budú pretrvávať aj do budúcna a teda aj to

sťaženie spoločenského uplatnenia a podľa jeho názoru tak ako to uviedol vo svojej lekárskej správe
po troch rokoch nie je možné očakávať nejaké zlepšenie. Ďalej potvrdil tú skutočnosť, že v dôsledku
poškodení, ktoré utrpel žalobca je možné určiť obmedzenia v súvislosti s jeho zdravotným stavom,
uviedol, že sú poškodené nervy a tým sa poškodzujú aj svaly, ktoré sú zásobované týmito nervami a
tým pádom nemôže vykonávať tie úkony, na ktoré sú prispôsobené. Čo sa týka konkrétnych činnosti,

v ktorých je žalobca obmedzovaný uviedol, že je to pri chôdzi, šoférovaní, chôdza po schodoch bez
zdvihnutia špičky, výrazne narušený pohyb prstov a záverom uvádza, že mal poškodené najdôležitejšie
nervy na nohe, ktoré vykonávajú tieto činnosti. Jednoznačne potvrdil tú skutočnosť, že tieto nervy sa
už jednoznačne nemôžu obnoviť.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného v 2. rade či a ako sa zlepšili, resp. nezlepšili funkcie nervov

a vôbec zdravotného stavu u žalobcu, svedok odpovedá, že faktický u týchto dvoch nervov nedošlo k
žiadnemu zlepšeniu a u jedného nervu semoláris došlo k čiastočnému zlepšeniu ale aj tak tam bolo u
tohto tretieho nervu stredné ťažké poškodenie. Ďalej potvrdil tú skutočnosť, že žalobca by mohol viesť
motorové vozidlo, avšak iba za podmienky, že by to motorové vozidlo bolo upravené tak, aby nemusel
používať ľavú dolnú končatinu.

Na otázku, že či v súčasnosti ešte lieči žalobcu, svedok odpovedal, že žalobcu už nelieči a to z toho
dôvodu, že po troch rokoch liečenie už k ničomu neviedlo, nakoľko jeho stav je už trvalý. Taktiež na
otázku, či po určitých ďalších operáciách, ktoré žalobca podstúpil od roku 2006, či by došlo k zlepšeniu
jeho zdravotného stavu svedok odpovedal, že čo sa týka neurologického hľadiska tak tam už určite nie.

Možno že je to možné z hľadiska ortopedického. Taktiež potvrdil tú skutočnosť, že žalobca je odkázaný
na používanie zdravotnej pomôcky pri chôdzi, nakoľko nerv semoláris, ktorý fixuje koleno je poškodený
a je tam potrebná opora barly a to kvôli stabilite a že túto paličku bude používať trvalo.

Na pojednávaní konanom dňa 1.6.2011 súd vypočul aj svedkyňu O.. Z. Y., ktorá vo svojej výpovedi

uviedla, že od mája roku 2004 až doposiaľ je žalobca v jej sústavnej liečbe. Ďalej uviedla, že po každej
operácií, ktorú podstúpil ju navštívil a základom vyšetrení bolo vyšetrenie bedrového kĺbu, kolenného
kĺbu ako aj členkového kĺbu a chodila. Vzhľadom na skutočnosť, že u žalobcu sa jednalo o veľké
devastačné poškodenie svalov, nervov a ciev a na základe toho bolo zistené ako sú poškodené uvedené
mechanizmy. Ďalej uviedla, že všetky doterajšie operácie nepriniesli požadovaný efekt, resp. výraznejší

efekt. Taktiež potvrdila tú skutočnosť, že súčasný zdravotný stav žalobcu je v príčinnej súvislosti
so zraneniami utrpenými v dôsledku dopravnej nehody. Ďalej potvrdila tú skutočnosť, že žalobca v
súčasnosti jednoznačne trpí bolesťami, čo sa týka kolena a taktiež aj bolesťami chodidla. Ďalej potvrdila
aj tú skutočnosť, že žalobca je jednoznačne obmedzovaný a to aj tou skutočnosťou, že chodí za pomoci
zdravotnej pomôcky.

Na otázku, či sa zmenila kvalita života žalobcu, svedkyňa uviedla, že jednoznačne sa zmenila a
tá kvalita života pred vznikom tohto zdravotného poškodenia bola lepšia. Ďalej uviedla, z ktorých
činnosti je žalobca vylúčený, uviedla, že je to zamestnanie, že v stojí nemôže vykonávať žiadne
zamestnanie, taktiež nemôže vykonávať namáhavú chôdzu, chodiť po schodoch, do kopca a čo sa

týka zamestnania mohol by vykonávať zamestnanie v sede. Svedkyňa ďalej uviedla, že vo svojej praxi
využívaelektroliečbu,teplo,liečebnéprocedúry,pohybovúterapiu,špeciálnereflexnécvičenia,regresné
cvičenia a nácviky chôdze a cvičenia na náradí. Čo sa týka zodpovedania otázky, či u poškodeného
došlo k nejakému zlepšeniu zdravotného stavu od roku 2004 až po rok 2010 pokiaľ bol u nej liečený
odpovedala, že predpokladá sa, že po každej operácií a po vybratí fixácie z jednotlivých kĺbov, t.z. z

bedrového kĺbu a kolenného kĺbu by malo nastať určité zlepšenie a to práve z toho dôvodu, že pokiaľ
po operácií sú vložené inplantáty kovové, tak tieto kĺby sú menej pohyblivé a po vybratí týchto kovových
inplantátov by malo nastať zlepšenie čo sa pravdepodobne stalo aj u žalobcu, t.z., že sa dosiahla, resp.
mala by sa dosiahnuť pohyblivosť asi 10-20 stupňov. Toto sa týka iba bedrového kĺbu a kolenného
kĺbu. Čo sa týka členkového kĺbu, tam k zlepšeniu nedošlo, práve vzhľadom na tú skutočnosť, že tam je

veľmi poranený ihlicový nerv. Svedkyňa ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že v čase prvej návštevy u nej,
resp. prvých návštev pacient ešte ohol členok cca 10 stupňov a vzhľadom na skutočnosť, že dochádza
k atrópií svalstva menovaného v súčasnosti už ani nedokáže vôbec pohnúť týmto členkom.Napojednávaníkonanomdňa12.3.2012súdvypočulakosvedkaO..M.O..Svedokdozápisniceuviedol,
žetunaprítomnéhožalobcupoznázvyšetreníažejepacientomjehoortopedickejambulancieaprvýkrá
ho navštívil niekedy v roku 2007 až 2008 za účelom ortopedického vyšetrenia. Vo svojej výpovedi ďalej

uviedol, že pri úraze utrpel ťažké poranenia, zlomeniny stehnovej kosti, táto bola riešená operačne a
operácia si vyžadovala zaklincovanie klincom stehnovej kosti. V priebehu hojenia došlo ku komplikáciám
a to ku tzv. útlakovému syndrómu, ktoré bolo nevyhnutné v nasledujúcich rokoch opakovane riešiť
operačným zákrokom. Operácie boli prevádzané ako na mäkkých tkanivách predkolenia tak aj na
šľachovom aparáte ľavej dolnej končatiny. V roku 2007 sa pacient podrobil z dôvodu komplikácií

súvisiacim s týmto úrazom aj operácií kolena a to artoskopický.

Ďalej na otázku právnej zástupkyne žalobcu uviedol, že uvedené zraneniach zanechajú trvalé následky
u pacienta a tieto následky svedok vidí v trvalom poškodení svalového aparátu, ktorý už nie je možné
zlepšiť ďalšou liečbou a taktiež aj poškodenia kĺbového a nervového aparátu zanechajú trvalé následky
a že poškodenie a následky budú sa mu stále zvyšovať jednak v bežnom živote ako aj pri športovaní.

Pacient nie je schopný vyjsť na poschodie ako zdravý človek, je odkázaný vyložene na výťah a je tam
nevyhnutná opora barly po celý život. Ďalej uviedol, že postupom veku tieto problémy sa budú zväčšovať
a predovšetkým tam bude trpieť chrbtica a kĺby a hlavne na ľavej dolnej končatine. Ďalej na otázku, či sú
tam nejaké následky aj čo sa týka svalovej hmoty, svedok odpovedal, že samozrejme, t.z., že keď dôjde
k svalovému opuchu predkolenia tak je potrebné to rozrezať, aby sa uvoľnil ten tlak a samozrejme tam

sa bude musieť pokračovať liečbou, ďalšími operáciami a že došlo aj k nezvratnému poškodeniu nervu
ľavej nohy a vzhľadom na tú skutočnosť, že svalová hmota predkolenia nebola dostatočne vyživovaná
nervom došlo aj ku vzniku kontraktu svalstva a boli tam následné potrebné plastické operácie. Ďalej
uviedol, že žalobca trpí intenzívnymi bolesťami a to čo sa týka stupňa je to stredného, resp. s tendenciou
kolísavého stupňa, t.z., že niekedy je to viac niekedy menej. Ďalej uviedol, že žalobca nemôže vydržať

dlhšiu cestu autom bez použitia analgetík. Ďalej uviedol, že v súčasnosti žalobca užíva analgetika a
využíva sa chondroprotektívna a vyskouplentačná liečba a tieto lieky majú zabrániť tomu, aby sa príliš
rýchlo neopotrebovali kĺby, nakoľko po havárií došlo k poškodeniu týchto tkanív v kĺboch, tak tým pádom
sa starnutie a opotrebovanie týchto kĺbov urýchlilo a tieto lieky majú za účel, aby sa toto opotrebovanie
a starnutie spomalilo. Potvrdil už aj známu skutočnosť, že žalobca bol odkázaný na pomoc inej osoby.

Ďalej uviedol, že oboznámil žalobcu, že bude trpieť bolesťami a bude sa s nimi musieť vysporiadať.
Niektoré druhy bolesti nevie ovplyvniť a taktiež mu aj vysvetlil už aj tú skutočnosť, že niektoré bolesti
postupom času sa budú aj naďalej zvyšovať. Svedok ďalej uviedol, že úraz žalobcu zanechal na
jeho zdravotnom stave tieto následky a to poranenie nervu predkolenia, tzv. obrna, roztrhnutý väzivový
aparát kolena, teda instabilita kolena a poúrazová artróza kolena, obmedzenia vyplývajúce z poškodenia

chrbtice, resp. následného deformovania chrbtice z dôvodu poškodenia nohy, že bola táto noha kratšia a
taktiež došlo k skráteniu šľachového aparátu ľavej nohy, ktoré síce bolo operačne riešené ale nie úplne
vyliečené. Ďalej uviedol, že sa domnieva, že jeho zdravotný stav je stabilizovaný.

Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného poukázal na tú skutočnosť, že v trestnom konaní,

teda v rozsudku nebol žalobca odkázaný na náhradu škody v občianskom - právnom konaní a taktiež si
ani v samotnom trestnom konaní náhradu škody neuplatnil. Z toho dôvodu mal za to, že návrh žalobcu
v tomto konaní na náhradu škody je premlčaný a z toho dôvodu žiadal, aby súd sa vysporiadal v prvom
rade s návrhom právnej zástupkyne žalobcu na vykonanie znaleckého dokazovania a opätovne vzniesol
námietku premlčania a to konkrétne, čo sa týka bodového ohodnotenia bolestného z posudku zo dňa

3.6.2004 a zo dňa 22.10.2004 a navrhol tento nárok ako premlčaný zamietnuť. Súhlasí s bodovým
ohodnotením vykonaným v roku 2005 a v roku 2006 a tieto ani nespochybňujú ako aj posudok o sťažení
spoločenského uplatnenia, ktorý bol vypracovaný v septembri roku 2005.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti existencia

škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Z vykonaných dôkazov súd mal za preukázanú existenciu týchto predpokladov pre vznik zodpovednosti
za škodu u oboch žalovaných. U žalovaného v 1. rade zodpovednosť za škodu vyplýva z tohto zistenia,
že tento bol rozsudkom v trestnom konaní uznaný vinným a že v čase autonehody nebol kmeňovým

zamestnancom žalovaného v 2. rade a prácu vykonával iba na základe dohody o vykonaní práce.

Súd ďalej poukazuje aj na rozsudok tunajšieho súdu pod sp. zn. 1T/19/2004 na základe, ktorého bol
žalovaný v 1. rade M. O. uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224ods. 1,2 Trestného zákona pričom porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c/, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1
zákona čís. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, žalovaný v 2. rade zodpovedá
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na princípe objektívnej zodpovednosti bez zreteľa

na zavinenie s poukazom na citované ustanovenia občianskeho zákonníka. Boli teda splnené základné
predpoklady vzniku tejto zodpovednosti a to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou dopravného
prostriedku a to motorového vozidla.

Súd v rámci dokazovania nezistil liberačné dôvody zbavenie sa zodpovednosti ani u žalovaného v 1.

rade ani u žalovaného v 2. rade v zmysle § 428 OZ.

Súd sa taktiež zaoberal otázkou spoluzavinenia zo strany žalobcu v zmysle § 441 OZ, pričom v tomto
smere nezistil žiadne skutočnosti.

Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho

spoločenského uplatnenia.

Súd vychádzal z právnej úpravy platnej v čase vzniku škody, teda ku dňu 6.12.2003. Otázku
odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia riešila vyhláška čís. 32/1965 Zb. účinná
v čase škodovej udalosti, pričom ako vyplýva z ustanovenia § 6 citovanej vyhlášky pri odškodňovaní

sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým bolo toto sťaženie
ohodnotené v lekárskom posudku.

Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky sťažením spoločenského uplatnenia sa odškodňuje ak poškodenie
na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie

jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov ich predpokladanému vývoju
a to v rozsahu v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote i v spoločnosti.

Podľa § 7 ods. 1,3 citovanej vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

sa určuje sumou 60.- Sk za jeden bod, čo je 1,992 eur. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže
súd odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť.

Čo sa týka odškodnenia za bolesť, súd s prihliadnutím na námietku premlčania voči posudkom zo
dňa 3.6.2004, ktorým bolo stanovených 1231,25 bodov a zo dňa 22.10.2004, ktorým bolo priznaných

56,25 bodov a po navýšení 93,75 bodov súd priznal náhradu za bolestné iba z posudku zo dňa
2.5.2005, ktorým bolo stanovených 55 bodov a posudku zo dňa 16.5.2006, ktorým bolo stanovených na
bolestnom 35 bodov, teda spolu 90 bodov. Čo sa týka bolestného súd dospel k záveru, že je nepochybne
dôvodne zvýšiť základné bodové ohodnotenie bolestného, ktoré dvoma posudkami bolo stanovené na
90 bodov a je nepochybné, že bolesti, ktoré prežíval žalobca bezprostredne jednak po úraze ako aj v

priebehu liečenia kde následkom úrazu došlo k minimálne 14-tím až 15-tím operáciám k vykonávaniu
plastík, nasadzovanie a vyberanie fixačných zariadení, čo predvolaní svedkovia jednoznačne potvrdili,
že žalobca trpel veľkými bolesťami a hlavne čo sa týka aj počtom vykonaných operácií. ČO sa týka
námietky vedľajšieho účastníka, že žalobcovi už vyplatili sumu 125.100.- Sk a žiadal túto zohľadniť pri
rozhodovaní súdu o uplatnených nárokov žalobcu, k tomu súd poznamenáva, že tieto plnenia vo výške

72.000.- Sk a 53.000.- Sk boli plnené ešte v čase keď nárok z bodového ohodnotenia zo dňa 3.6.2004
nebol premlčaný a vedľajší účastník to plnil dobrovoľne a podľa názoru súdu započítanie už vyplateného
plnenia od nepremlčaného nároku by bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a
charakterom ním uplatňovaného práva a týmto by ešte viac poškodil žalobcu. Nakoľko už 1231 bodov
bolo v tomto konaní premlčaných.

Súd má za to, že je dôvodné zvýšiť základné bodové ohodnotenie bolestného u žalobcu, ktoré bolo
ustálené vo výške 90 bodov a to v rozsahu 30-násobku 1,992 eur x 30 predstavuje sumu 5.377,41 eur,
pričom dôvod tohto mimoriadneho zvýšenia bolestného súd vidí v nie len pri samotných poraneniach pri
autonehode ale aj v bolestivom spôsobe liečby a komplikáciách, ktoré sa pridružili k liečeniu v súvislosti

s nespočetnými operáciami.

Taktiež súd má za potrebné poukázať na tú skutočnosť, že žalobca ešte aj 11 rokov po autonehode trpí
rôznymi bolesťami čo potvrdili aj samotní svedkovia - ošetrujúci lekári. Takéto zvýšenie bolestného súdpovažuje za primerané vzhľadom na bolesti, ktoré utrpel žalobca pri samotnom úraze, pri liečbe ako aj
v súčasnosti, čo je preukázané, že aj v súčasnosti užíva ešte lieky proti bolesti a nespavosti.

Posudkom zo dňa 13.9.2005 o sťažení spoločenského uplatnenia po úraze vypracovanom M.. H. F. bolo
stanovených 885 bodov. Súd toto základné bodové ohodnotenie navýšil na 40-násobok pri výške bodu
1,992 eur za jeden bod predstavuje celkom sumu 70.507,88 eur.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel pri úraze je

obmedzený v mnohých oblastiach svojho života. Je potrebné predovšetkým poukázať na tú skutočnosť,
že žalobca v čase nehody mal 27 rokov. Bol vyučený a do roku 1998 bol aj zamestnaný.

Podľa názoru súdu nie je rozhodujúca tá skutočnosť, ktorú tvrdí žalovaný v 2. rade spolu s vedľajším
účastníkom, že žalobca v čase úrazu nebol zamestnaný ale existoval predpoklad, že v tak mladom veku
zamestnanie by si bol našiel len nebyť dopravnej nehody.

Z výpovede žalobcu súd zistil, že žalobca v čase pred úrazom mal priateľku a keď ho prepustili z
nemocnice domov prestala sa s ním stretávať a to z toho dôvodu, že nemohol nikam chodiť, chodieval
lendonemocniceadomov.Vobdobípredúrazomrekreačneplával,bicykloval,hrávalfutbal,spriateľkou
chodieval často na diskotéky do nočných podnikov, cukrárni a navštevoval kino. Stretával sa s ňou každý

deň. S bratom chodievali mimo Košíc k babke a s kamarátmi často na výlety do Tatier. Doma vykonával
domáce práce a v súčasnosti už nemôže vykonávať žiadnu z týchto činnosti, nemôže behať, nemôže
skákať a chodí iba za pomoci paličky. V rámci dodržiavania hygieny sa môže len sprchovať, pričom
kontakt nohy s teplou vodou možný nie je kvôli poškodeniu plastiky, teda môže používať len vlažnú vodu.
Bezprostredne po úraze mu s hygienou celých 12 mesiacov pomáhal jeho brat. V súčasnosti môže z

dôvodu poškodenia chodidla nosiť len športovú obuv, pevnú obuv nosí iba o číslo väčšiu kvôli ľavému
chodidlu. Inú obuv ako spoločenskú ako aj letnú nosiť nemôže.

Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 19.7.2005 súd zistil, že žalobca bol uznaný invalidným s
poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaním so zdravou fyzickou osobou

a bol mu priznaný invalidný dôchodok odo dňa 22.4.2005.

Vedľajší účastník na pojednávaní konanom dňa 28.4.2014 poukázal na tú skutočnosť, že následky
dopravnej nehody nie je možné výlučne spájať s tým, že len v dôsledku tohto úrazu žalobca sa nemohol
zamestnať a že takisto toto nebol jediný dôvod pre 60-násobné zvýšenie odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia.

Súd však má za to, že následky po dopravnej nehode hoci nie sú výlučným dôvodom, že si žalobca
nemôže nájsť zamestnanie, avšak má za to, že je to jeden z hlavných dôvodov nemožnosti sa zamestnať
a to najmä preto, že aj v súčasnosti ako aj počas celého konania až do roku 2013 žalobca absolvoval

niekoľko ďalších operácií, ktoré by mu umožnili zlepšenie jeho pohyblivosti a odstránili aj v súčasnosti
pretrvávajúce bolesti.

Tieto skutočnosti súd zistil z priložených lekárskych správ a prepúšťacích správ, ktoré žalobca predložil
súdu v rokoch 2012-2013.

Z vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že žalobca v dôsledku dopravnej nehody
utrpel vážne zranenia, ktoré poznačili jeho život z hľadiska pracovného zaradenia, teda nájdenia si
zamestnania, z hľadiska využívania voľného času, z hľadiska kultúrneho vyžitia, ďalšej sebarealizácie
akoajrodinnéhoživota.Bolopreukázané,žežalobcapredzranenímčastošportoval,kultúrnesavyžíval,

mal priateľku o ktorú prišiel.

Z vykonaného dokazovania súd má za to, že žalobca je aj keď nie úplne ale čiastočne vylúčený z
pracovného života, kultúrneho ako aj športového. Taktiež je obmedzený čiastočne aj v oblasti rodinného
života. Má problémy s cestovaním, chodením, zo športovania je úplne vylúčený.

Súd má za to, že trvalé následky, ktoré sú dôsledkom utrpeného úrazu vo veľmi veľkej miere obmedzujú
jeho kvalitu života. Je vylúčený z vykonávania niektorých domácich prác a je schopný len jednoduchých
domácich úkonov.Súd pri určovaní násobku sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal aj z výpovedi jednotlivých
ošetrujúcich lekárov, ktorí boli vypočutí ako svedkovia v konaní, ktorí každý jeden z nich potvrdili,

že jeho prognózy zlepšovania zdravotného stavu sú negatívne, ba práve naopak v súčasnosti ako
aj v budúcnosti budú postupovať degresívne stavy a jeho zdravotný stav sa bude ďalej zhoršovať.
Táto skutočnosť bola taktiež rozhodujúcim faktorom pri stanovovaní výšky násobku za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

Dňa 25.4.2014 žalobca doručil tunajšiemu súdu upresnenie žalovanej sumy, ktorým si uplatňoval sumu
178.052,18 eur ako 60-násobok základného bodového ohodnotenia bolestného, teda navýšil základné
bodové ohodnotenie o 30 bodov, teda spolu požadoval náhradu škody na zdraví vo výške 283.808 eur
pozostávajúcu zo sumy 178.052,18 eur z titulu bolestného a zo sumy 105.755,82 eur z titulu sťaženia
spoločenskéhouplatnenia.Navýšeniezákladnéhobodovéhoohodnoteniaobolestnomodôvodnilďalšou
operáciou a to korekciou postavenia otvorenou operáciou tretieho prsta ľavej nohy, k čomu doložil aj

lekársky posudok MUDr. Tomáša Ristveya zo dňa 25.1.2014, avšak následne na pojednávaní konanom
dňa 28.4.2014 už navýšenie o 30 bodov zobral späť.

Súd po dôkladnom oboznámení sa s celým spisovým materiálom predovšetkým listinnými dôkazmi,
lekárskymi posudkami, prepúšťacími správami, lekárskymi správami ako aj vyjadreniami účastníkov

konania dospel k záveru, že 60-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia tak pri bolestnom
ako aj pri sťažení spoločenského uplatnenia nie je primeranou náhradou škody.

Súd má jednoznačne za to, že 60-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného ako
aj sťaženia spoločenského uplatnenia by spravodlivo neodzrkadľovalo stupeň zdravotného postihnutia

intenzitu vytrpenej bolesti ako aj následného sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko má súd za to,
že hoci možnosť získania zamestnania žalovaným je veľmi malá, avšak takáto možnosť tu ešte existuje
a to aj vzhľadom na jeho čiastočnú mobilitu.

Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že 30-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia

za bolesť a 40-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia je primerané. Z toho dôvodu súd žalobcu v časti prevyšujúcej 30-násobné zvýšenie bodového
ohodnotenia pri bolestnom a 40-násobného bodového ohodnotenia pri sťažení spoločenského
uplatnenia zamietol a rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol tak, že o týchto rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebodôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti.