Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/794/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7106231091
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7106231091.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobcu: F. S., nar. XX.X.XXXX, bytom R. X,
G.L., zast. M.. V. S., G. XX, G., proti žalovanému: 1/ M. O., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom F.Í. XX, G.,
zast.opatrovníčkouW.W.,zamestnankyňouOkresnéhosúduKošiceI,2/O.-H.-A.G.,M.H.XX,G.,zast.
M.. O. H. ml., advokát, Z. M. X, G., za účasti vedľajšieho účastníka: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, v konaní o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o
odvolaní vedľajšej účastníčky Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s. proti rozsudku Okresného súdu Košice
I č.k. 20C/245/2006-262 z 5.5.2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú
povinní zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody na bolestnom ako 30-násobok základného bodového
ohodnotenia sumu 5 377,41 € a sumu 70 507,88 € ako 40-násobok základného bodového ohodnotenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol s tým, že o trovách
konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Zo spisu súd zistil, že žalovaný v 1. rade O. M. u žalovaného v 2. rade O. H. - A. G. pracoval na

základe Dohody o vykonaní práce uzavretej dňa 1.12.2003 podľa ust. § 226 Zákonníka práce ako vodič
s dojednaným rozsahom práce 100 hodín mesačne odo dňa 1.12.2003 do 31.12.2003. Nakoľko nebol
zamestnancom žalovaného v 2. rade zodpovedá za škodu vzniknutú na zdraví spoločne so žalovaným
v 2. rade. Zodpovednosť za škodu žalovaného v 2. rade vyplýva z ustanovenia § 420 ods. 2 na základe,
ktorého škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou keď bola spôsobená pri ich
činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili ako aj z ustanovenia § 427 OZ na základe, ktorého podľa
ods. 1/ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou

povahou tejto prevádzky a ods. 2 zodpovedá aj iný prevádzateľ morového vozidla, motorového plavidla
ako aj prevádzateľ lietadla. Ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke
nemôže sa prevádzateľ zbaviť zodpovednosti a to ani poukázaním na neodvrátiteľný úkon tretej osoby.
Zodpovednosť podľa tohto zákonného ustanovenia je založená na princípe zodpovednosti objektívnej,
teda bez zreteľa na zavinenie.
Žalovaný v 2. rade ako aj vedľajší účastník (ďalej len VÚ) posudky zo dňa 2.5.2005 a zo dňa 16.5.2006
a sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 13.9.2005 nerozporovali. Vedľajší účastník Allianz -

Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 2.3.2007 doručili tunajšiemu súdu vyjadrenie ku konaniu sp. zn.
20C/245/2006. Vo svojom vyjadrení vedľajší účastník uviedol, že poistná udalosť pri ktorej došlo k
zraneniam žalobcu bola ich poisťovacej spoločnosti riadne oznámená a na základe ním predložených
dokladov na náhradu škody na zdraví poukázali doposiaľ plnenie v celkovej výške 125 100,- Sk auvedený obnos pozostával z náhrady škody za bolesť vo výške 72 000,- Sk. Podľa ust. § 7 ods.
2 vyhlášky o odškodňovaní titulom bolestného poskytli maximálne plnenie a náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 53 100,- Sk.

Súd vypočul aj ošetrujúceho lekára O.. F., zamestnaného v Univerzitnej nemocnici, Rastislavova 43,
Košice. Svedok vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcu pozná a že je jeho ošetrujúcim lekárom. Ďalej
uviedol, že žalobca mal zlomeninu ľavej stehnovej kosti ako zlomeninu píšťaly kde došlo taktiež k
prerušeniu výživovej cievy dolnej končatiny. Pri úraze zároveň utrpel poškodenie dvoch hlavných nervov
ľavej končatiny a to sedacieho a stehnového nervu. Prvotne bol úraz ošetrený vonkajším fixátorom

a náhradou poškodenej cievy a to žilovým štepom. V následnom období bola prevedená výmena
vonkajšieho fixátora za vnútorný a to vnútrodreňový klinec stehnovej kosti a riešili sa kožné defekty
na ľavej dolnej končatine. Následne bolo vykonané artroskopické vyšetrenie ľavého kolena z dôvodu
nepriaznivého postavenia ľavej nohy v dôsledku výpadku dvoch nervov bol naložený vonkajší fixátor za
účelom napravenia postavenia nohy a na otázku súdu odpovedal, že pri prvej operácií boli vykonané tri
úkony a ďalej bolo vykonaných ďalších 14 operácií pri anestézií, ďalej uviedol, že je veľmi ťažko hodnotiť

zdravotný stav žalobcu ako ustálený a to z toho dôvodu, že sú poprerušované výživové cievy a stále tam
dochádza k nejakým deformáciám a tento jeho stav sa stále zhoršuje, teda zlepšovanie zdravotného
stavu žalobcu neprichádza do úvahy a práve naopak hoci bola urobená fixácia, stále tento jeho stav sa
zhoršuje. Jednoznačne potvrdil tú skutočnosť, že jeho zdravotný stav by hodnotil ako ťažký úraz. Ďalej
potvrdil aj tú skutočnosť, že keby neboli vykonané vyššie uvedené operácie, stav poškodeného by bol

vážnejší. Ďalej potvrdil aj tú skutočnosť, že bodové ohodnotenia za bolesť bolo možné spracovať ihneď
po vykonaní operácií.
Na otázku VÚ, čo spôsobilo prepadnutie nohy a neprirodzenú chôdzu, svedok odpovedá, že to bolo
poranenie sedacieho nervu a nervu stehnového.
Napojednávaníkonanomdňa12.3.2012súdvypočulakosvedkaO..M.O..Svedokdozápisniceuviedol,

žetunaprítomnéhožalobcupoznázvyšetreníažejepacientomjehoortopedickejambulancieaprvýkrá
ho navštívil niekedy v roku 2007 až 2008 za účelom ortopedického vyšetrenia. Vo svojej výpovedi ďalej
uviedol, že pri úraze utrpel ťažké poranenia, zlomeniny stehnovej kosti, táto bola riešená operačne a
operácia si vyžadovala zaklincovanie klincom stehnovej kosti. V priebehu hojenia došlo ku komplikáciám
a to ku tzv. útlakovému syndrómu, ktoré bolo nevyhnutné v nasledujúcich rokoch opakovane riešiť

operačným zákrokom. Operácie boli prevádzané ako na mäkkých tkanivách predkolenia tak aj na
šľachovom aparáte ľavej dolnej končatiny. V roku 2007 sa pacient podrobil z dôvodu komplikácií
súvisiacim s týmto úrazom aj operácií kolena a to artoskopický.
Súdcitoval§428,§444O.z.adôvodil,ževychádzalzprávnejúpravyplatnejvčasevznikuškody,tedaku
dňu 6.12.2003. Otázku odškodňovania bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia riešila vyhláška čís.

32/1965 Zb. účinná v čase škodovej udalosti, pričom ako vyplýva z ustanovenia § 6 citovanej vyhlášky
pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia sa vychádza zo základného počtu bodov, ktorým
bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku.
Podľa § 7 ods. 1,3 citovanej vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia
sa určuje sumou 60,- Sk za jeden bod, čo je 1,992 eur. V prípadoch hodných osobitného zreteľa môže

súd odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť.
Pri odôvodnení za bolesť, súd s prihliadnutím na námietku premlčania voči posudkom zo dňa 3.6.2004,
ktorým bolo stanovených 1231,25 bodov a zo dňa 22.10.2004, ktorým bolo priznaných 56,25 bodov
a po navýšení 93,75 bodov súd priznal náhradu za bolestné iba z posudku zo dňa 2.5.2005, ktorým
bolo stanovených 55 bodov a posudku zo dňa 16.5.2006, ktorým bolo stanovených na bolestnom 35

bodov, teda spolu 90 bodov. Čo sa týka bolestného súd dospel k záveru, že je nepochybne dôvodne
zvýšiť základné bodové ohodnotenie bolestného, ktoré dvoma posudkami bolo stanovené na 90 bodov
a je nepochybné, že bolesti, ktoré prežíval žalobca bezprostredne jednak po úraze ako aj v priebehu
liečenia kde následkom úrazu došlo k minimálne 14-tím až 15-tím operáciám k vykonávaniu plastík,
nasadzovanie a vyberanie fixačných zariadení, čo predvolaní svedkovia jednoznačne potvrdili, že

žalobca trpel veľkými bolesťami a hlavne čo sa týka aj počtom vykonaných operácií. Čo sa týka námietky
vedľajšieho účastníka, že žalobcovi už vyplatili sumu 125 100,- Sk a žiadal túto zohľadniť pri rozhodovaní
súdu o uplatnených nárokov žalobcu, k tomu súd poznamenáva, že tieto plnenia vo výške 72 000,-
Sk a 53 000,- Sk boli plnené ešte v čase keď nárok z bodového ohodnotenia zo dňa 3.6.2004 nebol
premlčaný a vedľajší účastník to plnil dobrovoľne a podľa názoru súdu započítanie už vyplateného

plnenia od nepremlčaného nároku by bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a
charakterom ním uplatňovaného práva a týmto by ešte viac poškodil žalobcu. Nakoľko už 1231 bodov
bolo v tomto konaní premlčaných, ale súd mal za to, že je dôvodné zvýšiť základné bodové ohodnotenie
bolestného u žalobcu, ktoré bolo ustálené vo výške 90 bodov a to v rozsahu 30-násobku 1,992 eur x30 predstavuje sumu 5 377,41 eur, pričom dôvod tohto mimoriadneho zvýšenia bolestného súd vidí v
nie len pri samotných poraneniach pri autonehode ale aj v bolestivom spôsobe liečby a komplikáciách,
ktoré sa pridružili k liečeniu v súvislosti s nespočetnými operáciami.

Posudkom zo dňa 13.9.2005 o sťažení spoločenského uplatnenia po úraze vypracovanom M.. H. F. bolo
stanovených 885 bodov. Súd toto základné bodové ohodnotenie navýšil na 40-násobok pri výške bodu
1,992 eur za jeden bod predstavuje celkom sumu 70 507,88 eur.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobca v súvislosti so zraneniami, ktoré utrpel pri úraze je
obmedzený v mnohých oblastiach svojho života. Je potrebné predovšetkým poukázať na tú skutočnosť,

že žalobca v čase nehody mal 27 rokov. Bol vyučený a do roku 1998 bol aj zamestnaný.
Z výpovede žalobcu súd zistil, že žalobca v čase pred úrazom mal priateľku a keď ho prepustili z
nemocnice domov prestala sa s ním stretávať a to z toho dôvodu, že nemohol nikam chodiť, chodieval
lendonemocniceadomov.Vobdobípredúrazomrekreačneplával,bicykloval,hrávalfutbal,spriateľkou
chodieval často na diskotéky do nočných podnikov, cukrárni a navštevoval kino. Stretával sa s ňou každý
deň. S bratom chodievali mimo Košíc.

Z Rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 19.7.2005 súd zistil, že žalobca bol uznaný invalidným s
poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaním so zdravou fyzickou osobou
a bol mu priznaný invalidný dôchodok odo dňa 22.4.2005.
Súd však má za to, že následky po dopravnej nehode hoci nie sú výlučným dôvodom, že si žalobca
nemôže nájsť zamestnanie, avšak má za to, že je to jeden z hlavných dôvodov nemožnosti sa zamestnať

a to najmä preto, že aj v súčasnosti ako aj počas celého konania až do roku 2013 žalobca absolvoval
niekoľko ďalších operácií, ktoré by mu umožnili zlepšenie jeho pohyblivosti a odstránili aj v súčasnosti
pretrvávajúce bolesti.
Z vykonaného dokazovania súd má za to, že žalobca je aj keď nie úplne ale čiastočne vylúčený z
pracovného života, kultúrneho ako aj športového. Taktiež je obmedzený čiastočne aj v oblasti rodinného

života. Má problémy s cestovaním, chodením, zo športovania je úplne vylúčený.
Súd mal za to, že trvalé následky, ktoré sú dôsledkom utrpeného úrazu vo veľmi veľkej miere obmedzujú
jeho kvalitu života. Je vylúčený z vykonávania niektorých domácich prác a je schopný len jednoduchých
domácich úkonov a pri určovaní násobku sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal aj z výpovedi
jednotlivých ošetrujúcich lekárov, ktorí boli vypočutí ako svedkovia v konaní, ktorí každý jeden z

nich potvrdili, že jeho prognózy zlepšovania zdravotného stavu sú negatívne, ba práve naopak v
súčasnosti ako aj v budúcnosti budú postupovať degresívne stavy a jeho zdravotný stav sa bude
ďalej zhoršovať. Táto skutočnosť bola taktiež rozhodujúcim faktorom pri stanovovaní výšky násobku za
sťaženie spoločenského uplatnenia.
Súd po dôkladnom oboznámení sa s celým spisovým materiálom predovšetkým listinnými dôkazmi,

lekárskymi posudkami, prepúšťacími správami, lekárskymi správami ako aj vyjadreniami účastníkov
konania dospel k záveru, že 60-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia tak pri bolestnom
ako aj pri sťažení spoločenského uplatnenia nie je primeranou náhradou škody, lebo mal jednoznačne
za to, že 60-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného ako aj sťaženia
spoločenského uplatnenia by spravodlivo neodzrkadľovalo stupeň zdravotného postihnutia intenzitu

vytrpenej bolesti ako aj následného sťaženia spoločenského uplatnenia, nakoľko má súd za to, že hoci
možnosť získania zamestnania žalovaným je veľmi malá, avšak takáto možnosť tu ešte existuje a to aj
vzhľadom na jeho čiastočnú mobilitu.
Mal za to, že 30-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia za bolesť a 40-násobné zvýšenie
základného bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia je primerané. Z toho dôvodu

súd žalobcu v časti prevyšujúcej 30-násobné zvýšenie bodového ohodnotenia pri bolestnom a 40-
násobného bodového ohodnotenia pri sťažení spoločenského uplatnenia zamietol a rozhodol tak ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním vedľajší účastník (ďalej len VÚ) vo vyhovujúcej časti

a čo do 30 násobku základného bodového ohodnotenia 5 377,41 € a sumu 70 507,88 € ako 40-násobok
základného bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského hodnotenia, žiadal z dôvodu podľa §
205 ods.2 písm.d/, f/ O.s.p. rozsudok zmeniť a návrh zamietnuť v tejto časti na mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za bolesť a SSU a zaviaže na úhradu VÚ vzniklých trov konania, tieto trovy konania
nevyčíslil.

V odvolaní poukázal aj na judikatúru NS SR (4Cdo 29/2007, a rozsudok 2Cdo 29/2009). Súd nesprávne
posúdil aj pasívnu legitimáciu § 420 ods.2 Obč.zák. a to žalovaného v 1.rade. Nesprávne právne
posúdenie vychádzal z toho, lebo pri odškodňovaní za SSU mal byť žalobca vylúčený z pracovného
života, kultúrneho aj športového, ďalej rodinného života, lebo pred zranením často športoval a kultúrnesa vyžíval, mal priateľku, o ktorú prišiel. Z dokazovania však vyplýva, že zvýšenie odškodnenia za bolesť
ako aj SSU musí plne rešpektovať súd vyhlášku stanovenú zásady primeranosti odškodnenia a zobrať
do úvahy samotné zranenia, jeho následky ako aj skutočnosť, v akom rozsahu sú obmedzené možnosti

poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti (§ 7 ods.3 vyhl. č. 32/1965 Zb.). Preto je mimoriadne
zvýšenie v tejto veci neprimerané, 30-násobné zvýšenie odškodnenia za bolesť a to za operáciu, ľavá
dolná končatina a voľný prenos kože vo veľkosti asi 30 cm2, odstránenie osteosyntetického materiálu
ľavej dolnej končatiny je neadekvátne, súd na základe vystaveného posudku o bolestnom rozhoduje,
avšak nemôže rozhodnúť o zvýšení odškodnenia za bolesť, lebo nejde o bolesť prvotných zranení a

pôvodnej liečby, ale až následných, lebo od zranenia pri dopravnej nehode po vyňatie osteosyntetického
materiálu uplynula dlhšia doba. Pri zvýšení sťaženia spoločenského uplatnenia 40-násobok neprichádza
do úvahy, lebo 885 bodov nemohlo zohľadniť okolnosť, že poškodený je pod vplyvom následkov
utrpeného zranenia obmedzený vo svojich možnostiach, pri všetkých činnostiach a najmä pri voľbe
povolania, nedodržané § 6 ods.2, § 7 ods.3 vyhl. č. 32/1965 Zb., lebo z ustálenej praxe súdov vyplýva,
že 20-násobok alebo viac ako 20-násobok je vyhradené prípadom, keď u poškodeného došlo k veľmi

výraznému obmedzeniu alebo k strate možnosti spoločenského uplatnenia v porovnaní s vysokou a
mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom škody, alebo
vtedy, keď pre následky úrazu je poškodený takmer vyradený zo života. Aj napriek deklarovaným
ťažkostiam v oblasti mobility a pretrvávajúcej traumy z dopravnej nehody, dokonca absolvoval vodičský
kurz, žalobca získal oprávnenie na vedenie motorových vozidiel. Žalobca trpí síce po úraze trvalými

následkami, ktoré predstavujú čiastočne obmedzenie jeho mobility, tieto ho obmedzujú len do určitej
miery, nie je odkázaný na pomoc a opateru iných osôb.

K odvolaniu VÚ sa vyjadril aj M.. H. za žalovaného v 2.rade, ktorý súhlasil v celom rozsahu s názorom
VÚ. Prípad, ktorý súd označil za prípad hodný osobitného zreteľa z hľadiska bolestného ako aj SSU za

takýto nie je možné považovať a prakticky opísal niektoré dôvody odvolania aj so znením § 7 ods.3 vyhl.
č. 32/1965 Zb. Nadlimitné zvýšenie bodového ohodnotenia je podľa názoru žalovaného neprimerané,
nemohol byť vo zlom fyzickom alebo psychickom stave, keď žalobca po dopravnej nehode absolvoval
vodičský kurz, ktorá skutočnosť neodôvodňuje zvýšenie odškodnenia v súdom priznanom rozsahu. Vo
vyjadrení žalovaný v 2.rade uviedol aj svoj odvolací návrh ako keby podával odvolanie. Vyjadrenie

žalovanej v 2.rade bolo doručené tak žalovanému v 1.rade ako aj žalobcovi, ale títo sa už nevyjadrili.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcej časti, ktorým
priznal odškodnenie žalobcovi, potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p., lebo súd riadne
zistil skutkový stav vo veci, vec správne posúdil, jeho dôvody sú správne a rozsudok je presvedčivý a

korektný pri náhrade škody.

Odvolací súd nepreskúmaval rozsudok v prevyšujúcej časti, ktorým bola žaloba zamietnutá a výrok,
ktorýmsámrozhodol,žeotrováchbuderozhodovaťneskoršiepoprávoplatnostirozsudku(§206O.s.p.).

Skutkový stav zistený súdom považuje aj odvolací súd za úplný a postačujúci pre rozhodnutie v
odvolacom konaní.

Podľa § 1 O.s.p. občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj

výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb.

Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods.1), Listiny základných práv a
slobôd(čl.36ods.1)aDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(čl.6ods.1),zabezpečujú
a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia občianskeho súdneho poriadku.

Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o
konaní pred súdom prvého stupňa (§ 211 ods.3 O.s.p.).

Podľa § 122 ods.1 O.s.p. dokazovanie vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na

vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.

Z ust. § 125 O.s.p. vyplýva, že za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci,
najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnickýchosôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov, pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazov predpísaný, určí
ho súd.

Z ust. § 220 O.s.p. vyplýva, že odvolací súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie sú splnené
podmienky pre jeho potvrdenie (§ 219) ani jeho zrušenie (§ 221 ods.1).

Podľa § 213 ods.1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvého stupňa
s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2/ až 7/.

Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 213 ods.3 O.s.p.).

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak by aj odvolací súd chcel zmeniť napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa, lebo tento súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je skutočnosť, že odvolací
súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje ku skutkovému stavu
odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, podklad pre rozhodnutie v danej veci
však v tejto riešenej veci bol spoľahlivo preukázaný, prvostupňové a odvolacie konanie je jeden celok.

Odvolací súd sa nemusel teda odchyľovať od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe ust.
§ 213 ods.3 O.s.p. a tak bol viazaný zisteným skutkovým stavom, ako ho zistil prvostupňový súd a
nedoplnil dokazovanie a ani VÚ ho nenavrhla.

Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvého stupňa za presvedčivý a korektný v tejto veci.

K výstižným dôvodom, ktoré uviedol v odôvodnení prvostupňový súd možno ešte dodať, že v žiadnom
prípade, ak žalobca pred úrazom rekreačne plával, bicykloval, hrával futbal, mal priateľku, chodieval
s ňou často na diskotéky, cukrárne a navštevoval kino, s bratom chodievali mimo Košíc, často na
výlety do Tatier, teraz po úraze v rámci dodržiavania hygieny sa môže len sprchovať, kontakt nohy

s teplou vody nie je možný kvôli poškodeniu plastiky, možno používať len vlažnú vodu, 12 mesiacov
museli sa o neho starať, pomáhal mu jeho brat, môže nosiť len športovú obuv a to o číslo väčšiu,
bol uznaný invalidným s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55% a to rozhodnutím
sociálnej poisťovne zo dňa 19.7.2005, preto treba považovať tieto následky po dopravnej nehode za
veľmi významné, ktoré spôsobili sťaženie jeho života, a preto ani si nemohol už nájsť zamestnanie.

Žalobca v dôsledku dopravnej nehody utrpel vážne zranenia, ktoré poznačili jeho život a to aj zo
psychického hľadiska. Obmedzenie bolo preukázané a vedľajšia účastníčka neposkytla žiaden dôkaz o
opakuaanitrebársobjednanýnovýznaleckýposudok.Bolesťasťaženiespoločenskéhouplatneniabola
posúdená prvostupňovým súdom z hľadiska jeho zvýšenia správne a korektne. Nemožno v žiadnom
prípade prisúdiť ako ťarchu žalobcovi so zreteľom na posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia,

že on si urobil vodičský kurz a tak jeho fyzický stav nebol až taký zlý, z tohto dôvodu nemožno teda
priťažiť žalobcovi a odvolacie námietky VÚ sú neopodstatnené. Neboli zistené ani žiadne okolnosti
spoluzavinenia žalobcu podľa § 441 O.z. Liberačné dôvody zbavenia sa zodpovednosti u oboch
žalovaných taktiež neboli zistené podľa § 428 O.z.

Rozsudok bol potvrdený podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. a nenapadnuté výroky rozsudku nadobudli
právoplatnosť s poukazom na § 206 ods.1, 3 O.s.p.

Odvolací súd nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania, lebo o týchto rozhodne prvostupňový
súd podľa § 150 ods.1 a § 224 ods.3 O.s.p.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.