Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416000061
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416000061.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra
Kuráka a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 31. januára 2017 prejednal
sťažnosť podanú prokurátorom proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 0T/24/2016 z
30.9.2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.

0T/24/2016 z 30.9.2016 a u k l a d á okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín uznesením, sp.zn. 0T/24/2016 z 30.9.2016 podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr.
por., v spojení s § 241 ods. 1 písm. c) Tr. por., z dôvodov uvedených v § 215 ods. 1 písm.
b) Tr.por. zastavil trestné stíhanie obvineného A. Z. pre skutok v obžalobe Okresnej prokuratúry Dolný
Kubín, sp.zn. Pv 247/16/5503 z 29. 9.2016 právne kvalifikovaným ako prečin pytliactva podľa § 310 ods.

1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

obvinený dňa 27.9.2016 v čase asi o 10.00 hod. na vodnom toku rieky Váh, v k.ú. D., v rybárskom
revíri č. 35230/6/3, ktorý je vyhlásený za chránenú rybársku oblasť, v ktorej je zakázaný celoročný
lov akýchkoľvek rýb ako člen Slovenského rybárskeho zväzu bez povolenia lovil pstruhy pomocou
muškárskeho prútu zn. DAM čiernej farby a týmto konaním nespôsobil žiadnu škodu,

pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín dňa 3.10.2016.
Napadnuté uznesenie okresného súdu bolo prokuratúre oznámené 30.9.2016.

V písomnom odôvodnení sťažnosti prokurátor uviedol, že postup súdu prvého stupňa pri aplikácii

ustanovení Trestného poriadku o zastavení trestného stíhania vedeného proti obvinenému nepovažuje
za zákonný. Prokurátor v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že obvinený je rybárom prakticky
počas obdobia 30 rokov. Za tento čas nadobudol dostatočné množstvo teoretických, ako aj praktických
skúseností,vzmyslektorýchmalvedomosťozákazelovurýbnamiestejehozadržania.Privýbererevíru
sa mal riadiť výlučne aktuálnym rybárskym poriadkom, ktorý vydáva Slovenský rybársky zväz. Miesto
celoročne zakázaného lovu rýb bolo označené zákonným spôsobom a navyše inkriminovaný lovný

revír nebol uvedený ani v obsahu aktuálneho rybárskeho poriadku. Obvinený v prípravnom konaní svoju
vedomosťooznačenírevírutabuľouakochránenejrybárskejoblastipriznalanapriektejtoskutočnostina
danom mieste ryby lovil. Pri svojom konaní sa spoliehal na neoverené a orientačné údaje z internetovej
siete. Z opísaného konania preto podľa názoru prokurátora vyplýva úmysel obvineného porušiť záujem
štátu chránený ustanovením § 310 ods. 1 Tr.zák.
Prokurátor preto navrhol podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušiť napadnuté uznesenie okresného

súdu a uložiť mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.Krajský súd na neverejnom zasadnutí na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm.
a), písm. b) Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce výroku napadnutého uznesenia a po zvážení všetkých

okolností významných pre rozhodnutie dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry je
dôvodná. Sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou a včas v zmysle ustanovenia § 187 ods. 1 Tr.por.

Trestného činu pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr.zák. sa dopustí ten, kto neoprávnene zasiahne do výkonu
práva poľovníctva alebo do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia loví zver, alebo ryby alebo

loví zver alebo ryby v čase ich ochrany alebo zakázaným spôsobom, alebo kto ukryje, prechováva, alebo
na seba alebo na iného prevedie zver alebo ryby neoprávnene ulovené alebo nájdené.

Podľa zákona č. 139/ 2002 Z.z. o rybárstve § 7 ods. 1 v záujme ochrany geofondu rýb a skvalitňovania
stavu pôvodnych druhov rýb môže ministerstvo na základe výsledkov ichtyologického prieskumu, po
prerokovaní s užívateľom vyhlásiť časti rybárskeho revíru, prípadne celý rybársky revír za chránenú

rybársku oblasť. Podľa ods. 3 písm. a) citovaného ustanovenia je v chránenej rybárskej oblasti zakázané
loviť ryby akýmkoľvek spôsobom. V zmysle § 7 ods. 2 ustanovenia, je užívateľ povinný označiť hranice
chránenej rybárskej oblasti tabuľou. Podľa ods. 4 okrem iného, možno chránené druhy rýb loviť až
po povolení výnimky podľa osobitného predpisu (zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny).
Zákon č.139/2002 Z.z. o rybárstve sa vykonáva vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej

republiky č. 185/2006 Z.z.

Objektom trestného činu pytliactva ( § 310 Tr.zák.) je záujem spoločnosti na ochrane výkonu práva
poľovníctva a výkonu práva rybárstva pred najodvážnejšími protiprávnymi zásahmi do výkonu týchto
práv, ako aj záujem na ochrane voľne žijúcej zveri a rýb, ktoré sú predmetom tohto trestného činu.

Páchateľom tohto trestného činu môže byť každá osoba spĺňajúca všeobecné podmienky trestnej
zodpovednosti (vek - § 22, nepríčetnosť - § 23 Tr. zák.) Pre naplnenie subjektívnej stránky uvedeného
trestného činu zákon vyžaduje úmyselné zavinenie páchateľa (§ 15 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.) Pokiaľ sa
týka lovu rýb možno z hľadiska objektívnej stránky skutkovú podstatu trestného činu pytliactva naplniť
alternatívnymi spôsobmi, medzi ktoré patrí aj lovenie rýb bez povolenia. Podľa ustálenej právnej praxe

sa za lov rýb považuje konanie subjektu (páchateľa), ktoré bezprostredne smeruje k uloveniu rýb, napr.
nahodenie udice alebo silonu s návnadou do vody. Pre naplnenie objektívnej stránky trestného činu
pytliactvapodľa§310ods.1Tr.zák.niejerozhodujúcouskutočnosťou,čisipáchateľpriryboloveulovené
ryby privlastní alebo tieto nechá na mieste ulovenia (druh lovu metódou “chyť a pusť”).

Na základe uvedenej právnej argumentácie krajský súd v konaní o sťažnosti prokurátora dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie okresného súdu o zastavení trestného stíhania obvineného bolo
vydané predčasne a v rozpore so zákonom. Krajský súd vyhodnotil konanie obvineného A. Z. ako
konanie, ktoré v súčasnom štádiu trestného konania odôvodňuje podanie obžaloby a závery okresného
súdu vychádzajúce z obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu, súčasťou ktorého je aj zápisnica o

výsluchu obvineného z 30.9.2016, nepovažuje krajský súd za správne. Takéto tvrdenie je odôvodnené
procesne správnym (v logických súvislostiach) vyhodnotením zabezpečených a vykonaných dôkazov.
Obvinený v inkriminovanom čase lovil ryby v chránenej rybárskej oblasti, a to bez potrebného povolenia.
Obhajobu, podľa ktorej sa pri výbere miesta lovu orientoval na základe internetových stránok, krajský
súd vyhodnotil ako účelovú a produkovanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Obvinený ako v

prípravnom konaní (č.l. 11 spisu), tak aj v konaní na súde po podaní obžaloby (č.l. 80-81) pri svojom
výsluchu uviedol, že číslo lovného revíru na ktorom bol zadržaný, si do rybárskeho lístka zapísal z
informačnej tabule zväzu. Na uvedenej tabuli bol revír označený skratkou chránenej rybárskej oblasti,
pričom význam tejto skratky nepochopil až do konania na okresnom súde. Pri výbere revíru, resp.
overení jeho označenia sa neriadil rybárskym poriadkom. V tejto súvislosti krajský súd zvýrazňuje,

že obvinený je podľa zistených údajov o jeho osobe vysokoškolsky vzdelaný, dlhoročný rybár a člen
Slovenského rybárskeho zväzu Bratislava III. od roku 2013. Za takýchto okolností sa aj v tejto časti
javila krajskému súdu jeho obhajoba ako nedôveryhodná a vysoko pochybná. Listinné dôkazy navyše
dokumentujú, že označenie sporného revíru na ktorom lovil obvinený v rozhodnom čase, absentovalo
v zozname revírov uvedených v rybárskom poriadku. Táto skutočnosť bola odôvodnená celoročným

zákazom lovenia rýb v chránenej oblasti, akýmkoľvek spôsobom. Obvinený je členom rybárskeho zväzu,
a teda osobou, ktorá má osobitne uloženú povinnosť chrániť životné prostredie. Osobitne uložená
povinnosť (zákon č. 139/2002 Z.z., vyhláška č. 185/2006 Z.z.) môže mať po jej vyhodnotení súdom,
vplyv aj na právnu kvalifikáciu konania obvineného. Tvrdenia uvedené v obhajobe preto krajský súd vpredmetnom trestnom stíhaní považoval za irelevantné a sťažnosť prokurátora ako dôvodnú. Okresný
súd po zrušení napadnutého uznesenia o trestnej zodpovednosti obvineného rozhodne na základe
procesne správne vykonaného kontradiktórneho konania.

Pre tieto skutočnosti krajský súd uznesenie okresného súdu podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil
a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Podľa § 194 ods. 5 Tr. por. orgán, ktorému bola vec
vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom, ktorý
vo veci vyslovil nadriadený orgán a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.