Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205799
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816205799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Malinovo,
Slnečná 765/3, proti žalovanej: Y. J., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, U., o zaplatenie 672,- eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 27.10.2016 č. k.
4Csp/49P2016-31 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu bola
uzatvorená zmluva o úvere dňa 18.2.2011. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej úver
350,- eur, ktorý sa zaviazala vrátiť s poplatkom vo výške 322,- eur v 12-tich mesačných splátkach
po 56,- eur od 18.3.2011. Trestným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť súd uznal žalovanú

za vinnú z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, pričom žalobca bol
odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Žalobcovi bol trestný rozkaz
doručený 16.1.2012. Zdôraznil, že v predmetnej veci má nárok na žiadanú náhradu škody, ktorú žalobca
uplatňuje základ v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody 16.11.2011
a trestný rozkaz bol žalobcovi doručený 16.1.2012. Žalobca získal nepochybne vedomosť o osobe
škodcu a rozsahu škody najneskôr v priebehu trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený
s uplatneným nárokom. Po doručení trestného rozkazu mal žalobca riadne pokračovať v uplatnenom

nároku na náhradu škody. Dobu, po ktorú bol žalobca nečinný nemožno považovať za primeranú a
nečinnosť poškodeného nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní. Dvojročná subjektívna
premlčacia doba tak začala plynúť najneskôr dňa 17.1.2012 a uplynula 17.1.2014. Keďže žaloba bola
podaná na súde 1.8.2016, žalobca tak uplatnil nárok po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na
náhradu škody proti žalovanej sa považuje za premlčaný, a preto bolo potrebné žalobu zamietnuť. Súd
prvej inštancie zdôraznil, že na námietku premlčania prihliadal v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.
z.. O trovách konania strán súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 C.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca postavenie povinného ako spotrebiteľa razantne odmieta.
Poukazuje na skutočnosť, že zmluva o úvere bola uzatvorená 18.2.2001 a úver bol poskytnutý na účelpovolania. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý oprávnený
už neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo
žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných

prostriedkov. Zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
o spotrebiteľských úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Povinný vstúpil do právneho vzťahu so žalobcom na základe vyhlásenia, že poskytnuté
peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Je ďalej
nepochybné, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,

nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od
spotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.Zmluvnéstranysadohodli
na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby
prichádzalo teda do úvahy buď rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom podľa
O.s.p.. Prijatie argumentácie súdu by znamenalo pre dodávateľa len jediné, a to úplné znemožnenie

využitia rozhodcovského konania. Z § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nevyplýva úmysel
zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Toto ustanovenie najviac
neobmedzuje dodávateľa. Tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v
zmysle vnútroštátneho práva, ale aj práva európskeho. Uplatnený nárok premlčaný nemôže byť, a to z
dôvodu, že Okresný súd Vranov vo vydanom rozsudku v trestnom konaní odkázal žalobcu s nárokom

na náhradu škody na občianske súdne konanie. Rozsudok 2T/193/2001 nadobudol právoplatnosť
25.1.2012. Právo na náhradu škody sa premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380 a § 381
Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

6. Je nesporné, že žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o úvere, ktorá bola uzatvorená
medzi stranami sporu dňa 18.2.2011. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu
žalovanej (meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu)
iné údaje, ktoré by umožňovali identifikovať žalovanú ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vôbec uvedené nie sú. Za takejto situácie záver o

spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere má oporu vo vykonanom dokazovaní.

7. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
Občiansky zákonník v ust. § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

8. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v zákone č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Základnou črtou spotrebiteľských

zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu
zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere
boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla,
nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti
poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom

výkonu obchodnej či inej podnikateľskej činnosti.

9. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená,
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci

údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania, resp. podnikateľská činnosť
s uzatvorením konkrétnej zmluvy, a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho
vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanou rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia

uvedený nebol.

10. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodné práva. Právny predpis, ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne

vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver vyplýva priamo z rozsudku NS
SR zo dňa 28.5.2015 vo veci sp. zn. 8MCdo 13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení
Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

11. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na ust. § 110 ods. 1 OZ a ust. § 106 ods. 2 OZ.

12. Ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje pri právach priznaných právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného orgánu 10-ročnú premlčaciu dobu. Vo veci Okresného súdu Vranov
nad Topľou sp. zn. 2T/193/2011 právo na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Tento účastník

bol odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva
z rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 2.1.2012 č. k. 2T/193/2011-52, keď tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.1.2012. K doručeniu tohto rozsudku žalobcovi došlo dňa
16.1.2012. Od tohto obdobia teda žalobca má vedomosť o potrebe uplatniť si nárok na náhradu škody
v občianskoprávnom konaní, o osobe škodcu, ako aj o výške škody.

13. Čo sa týka práva na náhradu škody, toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna (§ 106 ods. 1 OZ) a objektívna (§ 106 ods.
2 OZ). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich
plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže uplynúť iba v rámci

objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na
začatiejejplynutiavždytrebarešpektovaťsubjektívnustránkupoškodeného,týkajúcusajehovedomosti
o škode a o vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

14. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, najneskôr dňom

16.2.2012, kedy mu bol doručený uvádzaný rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou vydaný v
konaní sp. zn. 2T/193/2011. Žalobu na náhradu škody podal žalobca na prvoinštančnom súde až
dňa 1.8.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Ak odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá
do uplatnenia práva na náhradu škody, uplynul čas uvedený v § 106 ods. 1 OZ, právo sa premlčalo, aj

keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna 10-ročnáý premlčacia
doba vyplývajúca z § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

15. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa §
387 ods. 1 C.s.p..

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p.. Úspešnej žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli a žalobca vzhľadom na výsledok
odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).