Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10XCdo/174/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221854
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šišková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:4412221854.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na

Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10C/160/2012, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského
súdu v Nitre, sp. zn. 2Co/137/2014, sp. zn. 2Co/138/2014 zo 7. mája 2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27. septembra 2012 sa voči
žalovanej domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
V žalobe uviedla, že majetková škoda a nemajetková ujma jej boli spôsobené nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej aj „exekučný súd“), ktorý spočíval v tom, že exekučný
súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonania exekúcie v zákonom

ustanovenej lehote, ale až s omeškaním o viac ako 7 mesiacov. Výsledkom jeho nesprávneho úradného
postupu je tak stav, kedy žalobkyňa stratila možnosť reálnej vymožiteľnosti svojej pohľadávky voči
povinnému.

2. Okresný súd Komárno (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom, č. k. 10C/160/2012-62, z 08.
júla 2014 rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V

odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oboznámením sa s obsahom exekučného spisu Okresného súdu
Nové Zámky, sp. zn. 15ER/1343/2010 súd zistil, že nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobkyne, že
poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané s omeškaním viac ako 7 mesiacov a súd bol nečinný viac
ako 227 dní. Žalobkyňa nepreukázala vznik majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ich výšku, dôvod
vzniku, príčinnú súvislosť medzi ich vznikom a nesprávnym úradným postupom súdu. Nebol preukázaný
ani nesprávny úradný postup súdu, nakoľko návrh na vydanie poverenia bol exekučnému súdu doručený

8. decembra 2010 a poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal 13. decembra 2010 (do 5 dní).

3. O odvolaní žalobkyne rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom sp. zn.
2Co/137/2014, sp. zn. 2Co/138/2014, zo 7. mája 2015 tak, že napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.), pričom sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením (§ 219 ods.
2 O. s. p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanej nepriznal (§ 224

ods. 1 O. s. p., a § 142 ods. 1 O. s. p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací
súd uviedol, že postupom prvostupňového súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, keďžalobkyňa ani neuviedla a nekonkretizovala, akým postupom súdu mala byť odňatá možnosť konať pred
súdom. K aplikácii novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. odvolací
súd uviedol, že prvostupňový súd vychádzal zo znenie právnej úpravy účinnej v rozhodnom čase, pričom

ani nezisťoval, či došlo k prieťahom v konaní.

4. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalobkyňa. Navrhla napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 241 ods. 2 písm.

a/ O. s. p., ktorý konkretizovala vadami konania podľa § 237 písm. f/ a g/ O. s. p. (t. j. účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, a že rozhodoval vylúčený sudca).
Vadu konania spočívajúcu v tom, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca odôvodnila tým, že existujú
objektívne dôvody (na ktoré poukázala v podanej žalobe), pre ktoré sú všetci sudcovia okresného
súdu vylúčení. Vec mala byť preto postúpená inému okresnému súdu. Odňatie možnosti konať pred
súdom videla v tom, že dovolaním napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, pretože popiera konštantnú

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je založené na tvrdeniach, ktoré sú sofistikovaným
odôvodnením nespravodlivosti a je v rozpore so zákonom a ústavnou úpravou. Za odňatie možnosti
konať pred súdom považovala aj to, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné, nakoľko
nie je dostatočne odôvodnené. V konaní bola podľa názoru žalobkyne porušená aj základná zásada
civilného procesu - kontradiktórnosť konania, keď súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na

skutočnostiach a právnych argumentoch, ku ktorým sa nemohla vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne
konanie vo svoj prospech.

5. Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne nevyjadrila.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“
alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe
úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.

Keďže dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 C. s. p. procesné
účinky dovolania, podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované aj
po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov Civilného

sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov
tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho
konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a
princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1
C. s. p.).

7. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom
ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva, po zistení,
že dovolanie bolo podané včas a na to oprávneným subjektom, v súlade s ustanovením § 429 ods. 1
C. s. p. zastúpeným advokátom, skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu,

ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O. s. p.), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania
dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému takýto opravný prostriedok nie
je prípustný, preto ho treba odmietnuť.

8.Dovolanímbolomožnénapadnúťprávoplatnérozhodnutiaodvolaciehosúdu,pokiaľtozákonpripúšťal

(§ 236 ods. 1 O. s. p.).

9. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu boli upravené v ustanovení § 238
O. s. p. a § 237 O. s. p.

10. V zmysle ustanovenia § 238 O. s. p. platilo, že ak dovolanie smerovalo proti rozhodnutiu vydanému
v tejto procesnej forme, bolo prípustné, ak ním bol napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.)
alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v
tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolacísúd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie
zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.).

11. V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods.
1 až 3 O. s. p., pretože nejde o zmeňujúci, ale o potvrdzujúci rozsudok. Rozhodnutiu odvolacieho
súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Nejde ani o
rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejedná

sa ani o rozsudok, ktorým by bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by súd prvého stupňa
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4. Dovolanie preto podľa týchto
zákonných ustanovení prípustné nebolo.

12. V súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p., ukladajúcim dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť
vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či už to účastník namieta alebo nie),

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O. s. p., ale sa
zaoberal aj otázkou, či bolo dovolanie prípustné podľa § 237 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie
pripúšťalo dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie,
v ktorom bolo vydané bolo postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/
tohto ustanovenia (išlo tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi
konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

13. Dovolací súd však nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení.

14. K námietke žalobkyne, podľa ktorej vo veci rozhodoval vylúčený sudca, dovolací súd uvádza, že
žalobkyňa zjavne opomína skutočnosť, že Krajský súd v Nitre uznesením, sp. zn. 8NcC/580/2012-10,
zo dňa 25. októbra 2012 vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Levice ako exekučného súdu a vec

prikázal Okresnému súdu Nitra. Vo veci samej tak rozhodoval zákonný sudca Okresného súdu Nitra,
pričom tento súd nebol súdom exekučným, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym
úradným postupom v inej právnej veci mal založiť zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú
ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Formulárové dovolanie žalobkyne sa preto v tejto časti na danú
situáciu nevzťahuje.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel preto k záveru, že námietka žalobkyne o existencii
procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. g/ O. s. p. nie je dôvodná.

16. Žalobkyňa ďalej namietala, že v danom prípade jej bola odňatá možnosť pred súdom

konať z dôvodu „prekvapivosti“ rozhodnutia odvolacieho súdu, lebo popiera doterajšiu konštantnú
judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je založené na „tvrdeniach, ktoré sú sofistikovaným
odôvodnením nespravodlivosti“, je v rozpore so zákonom a ústavou.

17. Žalobkyňavšakneuvádzažiadnukonkrétnuprocesnúsituáciuvkonanípredodvolacímsúdomalebo

súdom prvého stupňa, ktorá by mohla založiť namietanú vadu konania. Abstraktné konštatovanie „v
rozpore so zákonom a ústavou“ - „sofistikované odôvodnenie nespravodlivosti“ - „popieranie konštantnej
judikatúry“, samé osebe nepredstavujú účinnú obranu, pretože tu chýbajú konkrétne argumenty
zakladajúce presvedčivosť uvádzaných tvrdení.

18. Z didaktického hľadiska možno pripomenúť, že Občiansky súdny poriadok stál na zásade
predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Úmyslom zákonodarcu, ako to vyplýva priamo z dôvodovej správy
k zákonu č. 384/2008 Z. z. bolo v praxi zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí. Uvádza sa v
nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia,
resp. inštitútu na zistený skutkový stav. S účinnosťou od 15. októbra 2008 Občiansky súdny poriadok

(zákon č. 384/2008 Z. z.) v ustanovení § 213 ods. 2 O. s. p. posilnil právo na spravodlivý proces tým,
že účastník mohol až po samotné rozhodnutie argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.
Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní.
Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdombez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a
navrhnúť na ich preukázanie dôkazy. Rovnako by nemali byť zaskočení takým postupom súdu, ktorý
nemá oporu v predvídateľnom právnom postupe súdu, ktorý nie je v súlade s procesným právom a jeho

pravidlami (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. októbra 2011 sp. zn. 7 Cdo
42/2010).

19. Z ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. vyplývalo, že odvolací súd potvrdí rozhodnutie súdu
prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne. Vecnú správnosť potvrdzujúceho rozhodnutia treba

chápať v širšom zmysle, teda nielen z hľadiska hmotnoprávneho, ale i z hľadiska procesnoprávneho,
so zreteľom na skutočnosť, že len pri dôslednom a presnom dodržiavaní procesných ustanovení
môžu byť splnené predpoklady na vydanie rozhodnutia plne zodpovedajúceho zákonu. Potvrdeniu
prvostupňového rozhodnutia preto musí predchádzať všestranné posúdenie veci odvolacím súdom,
zhodnotenie tak procesného postupu súdu prvého stupňa, ako aj jeho úvah pri aplikácii predpisov
hmotného práva (Zborník IV str. 41).

20. V danom prípade oba súdy nižšieho stupňa dospeli k rovnakým právnym záverom o nepreukázaní
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu nesprávnym úradným postupom. Keďže odvolací súd
nezaložil svoje rozhodnutie „nečakane“ a nepredvídateľne na iných (nových) právnych dôvodoch než
súd prvého stupňa, nevznikla mu povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. Dovolacia

námietka žalobkyne, že išlo o tzv. prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu, nie je preto dôvodná.

21. Neobstojí ani námietka žalobkyne, že jej nebolo umožnené viesť kontradiktórne konanie (§ 237
písm. f/ O. s. p.), lebo sa nemohla vopred vyjadriť ku skutočnostiam a právnym argumentom, na ktorých
súdy nižšieho stupňa založili svoje rozhodnutie. Žalobkyňa predsa mala možnosť predniesť svoju

argumentáciu a vyjadriť sa ku všetkým vo veci rozhodujúcim otázkam, a to v odvolaní proti rozhodnutiu
súdu prvého stupňa, čo aj urobila, a teda svoj vplyv na konanie uplatnila. Odvolací súd sa s jej odvolacími
námietkami zaoberal a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa s nimi preukázateľne vyporiadal. Dovolací
súd poukazuje na to, že žalobkyňa v danej situácii dosiahla cestou riadneho opravného prostriedku
sledovaný účel (vplyv na konanie). Jej tvrdenie o odňatí možnosti pred súdom konať z tohto dôvodu

nemá žiadne opodstatnenie (k tomu pozri R 39/1993). Aj podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva nedostatok pri uplatňovaní niektorých záruk spravodlivého súdneho konania, napr. na
súde prvého stupňa, môže byť korigovaný konaním na druhostupňovom súde (Le Compte, Van Leuven
a De Meyere v. Belgicko z 23. júna 1981, Adolf v Rakúsko z 26. marca 1982, Feldbrugge v. Holandsko
z 29. mája 1986; pozri tiež uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 1/2013 zo 16.

januára 2013). Z uvedeného dôvodu nebolo zistené, že by na ujmu práv žalobkyne došlo k porušeniu
princípu rovnosti zbraní a práva na kontradiktórne konanie účastníkov.

22. Pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdenú vadu konania spočívajúcu v nedostatku riadneho odôvodnenia
rozsudku odvolacieho súdu, dovolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho konania,

ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z
aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku
bola rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p. a uplatňovala sa aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2

O. s. p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka

konania, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

23. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov zodpovedajú
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí, a preto ich nemožno považovať

za nepreskúmateľné.

24. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, čoho sa žalobkyňa domáhala, aký
bol doterajší priebeh konania, aké stanovisko k prejednávanej veci zaujala žalovaná, uviedol zistenýskutkový stav, opísal, ktoré dôkazy vykonal, a čo bolo nimi preukázané, citoval príslušné ustanovenia
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov, ktorými sa riadil a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ním prijaté právne závery

dostatočne vysvetlil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak nemožno považovať za nepreskúmateľné.

25. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uviedol, ako vo veci rozhodol súd
prvej inštancie a opísal dôvody, ktoré viedli žalobkyňu k podaniu odvolania. Reagoval aj na námietky
žalobkyne uvedené v odvolaní a náležite vysvetlil, prečo sa s nimi nestotožnil. Odôvodnenie dovolaním

napadnutého rozsudku odvolacieho súdu tak dalo odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Okolnosť, že táto odpoveď žalobkyňu neuspokojuje neznamená, že odôvodnenie
nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.; za riadne neodôvodnené
rozhodnutie v žiadnom prípade nemožno považovať to, ak odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
podľa predstáv, či požiadaviek žalobkyne.

26. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za nevyhnutné uviesť, že podľa
stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015,
publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 2, je nepreskúmateľnosť rozhodnutia len výnimočne (keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu)

skutočnosťou, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.

27. V súlade s vyššie uvedeným je zrejmé, že o taký prípad v danej veci nejde, lebo rozhodnutia súdov
nižších stupňov obsahujú zásadné vysvetlenia dôvodov podstatných pre ich rozhodnutia.

28. Žalobkyňa preto neopodstatnene namietala, že odvolací súd jej odňal možnosť pred súdom konať
v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.

29. Dovolací súd nezistil ani existenciu žiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte
uvedenom pod písmenami a/ až e/ § 237 O. s. p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných

ustanovení prípustné nie je. Napokon žalobkyňa vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani
nenamietala.

30. Keďže v preskúmavanej veci dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu nebolo prípustné podľa §
238 ods. 1, 2, 3 O. s. p. a neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 O. s. p., Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie žalobkyne ako neprípustné odmietol (§ 447 písm. c/ C. s. p.) bez toho,
aby mohla byť preskúmaná vecná správnosť rozhodnutia krajského súdu.

31.VdovolacomkonaníúspešnejžalovanejNajvyššísúdSlovenskejrepublikynáhradutrovdovolacieho
konania nepriznal, lebo jej žiadne trovy nevznikli.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.