Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Jana Vlčková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/317/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411212468
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1411212468.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: V. O., N. V. XX/XX/XXX, Z.,
Z. F. D., zastúpeného JUDr. Jozefom Markom, advokátom, so sídlom Karpatská 18, Bratislava, proti
žalovaným: X/ S. O., N. Ľ.. R. XX, N., H..Č.. W. A. G.L., A. G. XX, N., zastúpenej opatrovníčkou: Zuzana
Ševčíková, bytom Buková 9, Bratislava, X/ L.. A. U. Y.., X/ O. U., Ž. X/ V. X/ N. Ľ. R. XX, N. a zastúpení
advokátskou kanceláriou AD LEGIS s.r.o., so sídlom Kalinčiakova 27, Bratislava, o určenie neplatnosti
zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 30. januára 2014, č.k. 6C 276/2011-82, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná 1/ má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu.
Žalovaní 2/ a 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania spoločne a nerozdielne proti žalobcovi
v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru, uzatvorená dňa 22.02.2011 medzi žalovanou 1/ ako
predávajúcou a žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi, je neplatná a určenia, že žalovaná 1/ je výlučnou
vlastníčkou nebytového priestoru - garáže. Rozhodol tak podľa § 80 písm. c/ O.s.p. s odôvodnením, že
na základe vykonaného dokazovania je nesporné, že žalovaná 1/ nie je spôsobilá na právne úkony a je
vysoko pravdepodobné, že takýto stav bol aj v čase uzavretia zmluvy medzi žalovanou 1/ a žalovanými
2/ a 3/ dňa 22.02.2011, avšak skutočnosť, že žalobca je dedičom žalovanej 1/, nie je dôvodom sám
osebe preto, aby mal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v tejto veci. Poukázal na to, že
žalobca nebol účastníkom zmluvného vzťahu medzi žalovanou 1/ a žalovanými 2/ a 3/ a vyhovenie
žalobe o určenie neplatnosti zmluvy by v žiadnom prípade nezmenilo jeho hmotnoprávne postavenie
vo veci, pretože by došlo len k reštitúcii právneho vzťahu, ktorý bol pred uzavretím zmluvy. Naliehavý
právny záujem na určení neplatnosti zmluvy by mala len žalovaná 1/, resp. jej opatrovníčka, pre ktorú
by reštitúcia právneho vzťahu mala význam. Taktiež žalobca nemá naliehavý právny záujem na určenie
vlastníctvažalovanejknebytovémupriestoru,pretožeanivyhovenímžalobevtejtočastibysanezmenilo
jeho hmotnoprávne postavenie, a teda aj v tomto prípade by mala naliehavý právny záujem na určení
len žalovaná 1/. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ náhradu trov právneho zastúpenia v sume 324,52 eur na účet ich
právneho zástupcu.2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie, uviedol, že žalovaná 1/ podľa záverov znaleckého posudku č.
25/2011, vypracovaného O.. Ľ. L. A.. súdnym znalcom pre odbor Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
Psychiatria (liečba alkoholizmu, gerontopsychiatria) nebola už vo februári 2011 vzhľadom na svoj
zdravotný stav plne schopná vykonávať právne úkony a v čase podania žaloby nebola spôsobilá
na právne úkony, a teda ani spôsobilá podať určovaciu žalobu. Podľa záverov psychiatrov trpí
stredne ťažkou demenciou zmiešanej genézy, t.j. Alzheimerova zložka a cievna zložka. Nie je schopná
samostatného fungovania a od apríla 2011 je umiestnená v dome sociálnych služieb na oddelení
s opatrovateľskou starostlivosťou. Opatrovník jej bol ustanovený až rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 16.04.2012, č.k. 25Ps 16/2011-48, právoplatným dňa 07.06.2012, ktorým bola
pozbavená spôsobilosti na právne úkony a bola jej ustanovená opatrovníčka. Od roku 2011 nemohla
teda podať žalobu, mohol tak spraviť iba niekto z jej príbuzných. V priebehu konania - po ustanovení
opatrovníka nebola zámena strán v tomto konaní pripustená. Rozhodnutie súdu vo svojich dôsledkoch
tak znamená, že by nebolo možné niekoľko rokov ochraňovať práva osoby nespôsobilej na právne
úkony. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 3Cdon 1338/96 a namietal, že v danom prípade
sa prejavil práve preventívny charakter určovacej žaloby a táto bola najúčinnejším spôsobom ochrany
osoby nespôsobilej na právne úkony. Ďalej poukázal na svoje právne postavenie, keď bolo preukázané,
že je švagor žalovanej 1/ a prakticky najbližší žijúci príbuzný a na základe závetu má postavenie
univerzálneho dediča žalovanej 1/ a z toho dôvodu je pre neho právne významné, aký majetok zdedí,
a teda, či žalovaná 1/ bude vlastniť aj garáž, ktorú mala predmetnou zmluvou o prevode vlastníctva
nebytového priestoru previesť na žalovaných 2/ a 3/. Vlastníctvo garáže v konečnom dôsledku ovplyvní
hodnotubytu,ktorýbymalpatriť dodedičstvapožalovanej1/.Poukázalajnaustálenúsúdnuprax,podľa
ktorej sa dedič môže domáhať určenia, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci. V danom prípade
určovacia žaloba umožní predísť sporom aj v budúcnosti, keď ako dedič by sa po smrti žalovanej 1/
mohol domáhať určenia svojho vlastníctva, ako aj neplatnosti predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva.
3. Žalovaní 2/ a 3/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť a uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť im trovy odvolacieho konania.
Uviedli, že žalobca sa v konaní k otázke existencie jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení vyjadril len v obmedzenom rozsahu a všeobecným spôsobom. Ani v odvolaní nezdôvodnil, aký
naliehavý právny záujem na danom určení má on a konkrétne aký právny vzťah má k predmetnej
nehnuteľnosti, resp. k jednotlivým žalovaným, v rámci ktorého by mohla existovať neistota alebo
ohrozenie jeho práva. Namietali, že podpisom závetu zo strany žalovanej 1/ nebol založený žiaden
právny vzťah medzi ňou a žalobcom, ani žiadne právo žalobcu k akejkoľvek časti majetku žalovanej 1/, a
ani žalobcovi nevznikol právny nárok na budúce nadobudnutie konkrétnej nehnuteľnosti. Až momentom
smrti poručiteľa vzniká dedičsko-právny vzťah a dedič nadobúda dedičstvo, pričom až vtedy môže
uplatňovať svoje nároky naň. Pre rozsah dedičstva je taktiež rozhodujúci čas smrti poručiteľa. Žalovaná
1/ doposiaľ žije a žalobca nie je teda momentálne jej dedičom. Až do smrti poručiteľa platný závet
nepredstavuje záväzok na strane poručiteľa ako ani nárok na strane v ňom označeného dediča a nijako
neovplyvňuje právne postavenie oboch strán vo vzťahu k budúcemu predmetu dedenia. Akékoľvek
úvahy o ohrození práva žalobcu alebo jeho neistom právnom postavení, sú vzhľadom na uvedené
bezpredmetné. Žalobca nikdy nemal vlastnícke ani iné právo k nehnuteľnosti, ktoré vlastníctvo má
byť súdom určené, a ani nebol a nie je účastníkom právneho vzťahu, ktorého predmetom by bola daná
nehnuteľnosť. Ďalej namietali, že aj v prípade určenia vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti v prospech
žalovanej by nebolo definitívne dané, že táto nehnuteľnosť by bola po smrti žalovanej 1/ predmetom
dedenia po nej, a že žalobca by túto nehnuteľnosť z titulu dedenia nadobudol do vlastníctva. Vzhľadom
na situáciu, v akej sa žalovaná 1/ nachádza, by mohol byť opätovný predaj nehnuteľnosti v záujme
žijúcej vlastníčky nehnuteľnosti na účel získania prostriedkov pre úhradu nákladov na opatrovanie
a na ďalšie jej aktuálne potreby, v dôsledku čoho by žalobca ako dedič dotknutú nehnuteľnosť do
vlastníctva nenadobudol. Prípadným určením vlastníctva by teda právne postavenie žalobu nebolo
žiadnym spôsobom dotknuté. Žalobcom namietaná ochrana práv osoby nespôsobilej na právne
úkony, nijako nekompenzuje (neodstraňuje) absenciu naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu.
Námietky žalobcu, týkajúce sa nespôsobilosti žalovanej 1/ na právne úkony, považovali za irelevantné z
dôvodu, že zamietnutie žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení,
neumožňuje, resp. vylučuje posúdenie žaloby po vecnej stránke.4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej
len "CSP") účinného od 01. 07. 2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny.
5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vykonané dôkazy
správne vyhodnotil a vec posúdil správne po právnej stránke. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil
s jeho záverom, že v prejednávanej veci žalobca nemá naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm.
c/ O.s.p. na požadovanom určení.
6. Žalobca sa žalobou domáhal určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru,
uzatvorenej medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou a žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi a ďalej
určenia, že žalovaná 1/ je výlučnou vlastníčkou nebytového priestoru - garáže. Správne súd
prvej inštancie skúmal v súlade s ust. § 80 písm. c/ O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého
rozsudku, existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti predmetnej zmluvy,
uzatvorenejmedzižalovanými,anaurčenívlastníckehoprávaknehnuteľnostižalovanej1/,keďvzmysle
citovaného ustanovenia je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení základnou
podmienkou prípustnosti vecného prejednania určovacej žaloby a dôkazné bremeno spočívajúce v
povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania, je daný naliehavý
právny záujem, zaťažuje žalobcu. Určovacou žalobou sa možno domáhať vydania autoritatívneho
výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie) alebo tu nie je (negatívne
určenie), pokiaľ má žalobca na takomto určení naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho
právo, resp. právne postavenie, je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté, a výrok súdu o určení toto
ohrozenie alebo neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladal
splnenie nejakej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určení je potom daný vtedy, ak je tu aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho práva,
resp. postavenia, a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.
7. Určovacia žaloba má preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu
žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho stavu alebo práva; nie je preto opodstatnená tam, kde
právny vzťah alebo právo už boli porušené, a kde je preto právnym prostriedkom ochrany právneho
vzťahu alebo práva žaloba o plnenie. V prípade, ak možno žalovať o splnenie povinnosti, môže však
byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný základ pre
právne vzťahy medzi účastníkmi sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie, alebo
ak žaloba o plnenie nerieši alebo ani nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu
alebo práva. Určovacie žaloby však slúžia potrebám praktického života a nemôžu viesť ku zbytočnému
rozmnožovaniu sporov.
8. Správne súd prvej inštancie pri skúmaní naliehavého právneho záujmu žalobcu na určení neplatnosti
predmetnej zmluvy a určení vlastníctva žalovanej 1/ k nehnuteľnosti vychádzal zo skutočnosti, že
žalobca nie je účastníkom zmluvného vzťahu medzi žalovanou 1/ a žalovanými 2/ a 3/, určenia
neplatnosti ktorého sa domáha, taktiež nemal žiaden právny vzťah k nehnuteľnosti, ku ktorej sa domáha
určenia vlastníctva žalovanej 1/ a správne tiež konštatoval, že samotná skutočnosť, že žalobca je
dedičom žalovanej 1/, nezakladá jeho naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v tejto veci. Taktiež
skutočnosť, že žalovaná 1/ bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, a nie je teda spôsobilá ani na
podanieurčovacejžaloby,nezakladánaliehavýprávnyzáujemžalobcunatakomtourčení,keďžalovanej
1/ bola za účelom ochrany jej práv súdom ustanovená opatrovníčka. Pre posúdenie naliehavého
právneho záujmu žalobcu na predmetnej určovacej žalobe je irelevantné, že v čase podania žaloby
žalovanej 1/ ešte nebola opatrovníčka ustanovená, pretože ani z prípadnej potreby ochrany práv
žalovanej 1/ ako nespôsobilej osoby na právne úkony, nevyplýva naliehavý právny záujem žalobcu na
určení neplatnosti zmluvy a určení vlastníctva, pretože ohrozenie práv žalovanej 1/, príp. stav právnej
neistoty v jej právnom postavení, zakladá len naliehavý právny záujem žalovanej 1/ na určovacej žalobe,
ale nie inej osoby. Okrem toho toto tvrdenie žalobcu o jeho záujme na ochrane práv žalovanej 1/ je v
rozpore s jeho ďalším tvrdením o tom, že je právne významné pre neho ako univerzálneho dediča po
žalovanej 1/, aký majetok zdedí. Tento záujem však nemožno považovať objektívne za naliehavý právny
záujem na požadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého
rozsudku, pretože len titulom ustanovenia ho žalovanou 1/ za svojho univerzálneho dediča, nevznikajú
ešte za života poručiteľky žalobcovi žiadne práva k jej majetku, a preto bez tohto určenia žiadne jehoprávo alebo právne postavenie nie je bez požadovaného určenia neisté alebo ohrozené. Nedôvodne
žalobca tiež namieta, že podľa ustálenej súdnej praxe dedič sa môže domáhať určenia, že poručiteľ
bol ku dňu smrti vlastníkom veci a vzhľadom na to v danom prípade určovacou žalobou možno predísť
sporom v budúcnosti, keď nesporné je, že k nadobudnutiu majetku žalovanej 1/ žalobcom môže dôjsť
až na základe ďalšej právnej skutočnosti, ktorou je smrť poručiteľky, t.j. žalovanej 1/, a o ktorej nie je
známe, kedy nastane. Do smrti poručiteľa však dedičovi nevznikajú žiadne práva k jeho majetku, a preto
počas života žalovanej 1/ nemá žalobca naliehavý právny záujem na určenie platnosti zmluvy o prevode
vlastníctva nebytového priestoru medzi žalovanou 1/ a žalovanými 2/ a 3/ a na určení jej vlastníctva k
nehnuteľnosti.
9. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní, ktorí mali úspech v odvolacom konaní, majú nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.