Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sa/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200188
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200188.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej

veci žalobcu: C. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX F. W., proti žalovanému: Okresný úrad
Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí, so sídlom A. Kmeťa 17, 010 01 Žilina, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2016/033145/TOT zo dňa
30.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 19.10.2016, domáhal preskúmania

rozhodnutiaopriestupku.Vzhľadomnaskutočnosť,žeokresnýsúdniejevecnepríslušnýnaprejednanie
a rozhodnutie vo veci preskúmania rozhodnutia o priestupku, postúpil vec Krajskému súdu v Žiline ako
vecne príslušnému, a to uznesením č.k. 42S/2/2016-61 dňa 04.04.2017.

2. Správny súd uznesením č.k. 25Sa/23/2017 zo dňa 8. júna 2017 vyzval žalobcu podľa § 59 zák. č.
162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia svoje podanie
zodňa31.03.2017doplnilvzmysle§182Správnehosúdnehoporiadku.Vuzneseníbolžalobcapoučený

ako opravenie, resp. doplnenie podania urobiť.

3. Žalobca na predmetnú výzvu súdu reagoval podaním doručeným súdu dňa 03.07.2017, v ktorej
uviedol, že v predmetnej veci zatiaľ žiadnu žalobu nepodával, len žiadal Okresný súd v Žiline o
preskúmanie priestupku v zmysle § 83 ods. 2 zákona o priestupkoch, čo mal možnosť doložiť, tak doložil.
Na základe týchto dôkazov, ktoré doložil súdu, a ktoré sa nachádzajú v jednotlivých spisoch, žiadal o
preskúmanie celej veci z Okresného úradu v Žiline, nakoľko stále odmieta, že sa dopustil priestupku

z nedbanlivosti voči občianskemu spolunažívaniu ako je to popisované v napadnutom rozhodnutí o
priestupku. Podľa neho v tejto veci stačilo len jedno, pribrať znalca z odboru chirurgie a mechanoskopie,
či údajné poranenie a poškodenie bolo spôsobené jeho psom a on už na začiatku hovoril, že poskytne
všetko, čo znalci budú chcieť bez prieťahov, aby bolo jasne preukázané, ku čomu došlo, či bol postup
pracovníkov na Okresnom úrade v Žiline profesný a v zmysle zákonov.
Aj keď žalobca svoje podanie zo dňa 31. 3. 2017 nedoplnil v zmysle uznesenia súdu zo dňa 8. 6. 2017
(napriek tomu, že o oprave bol poučený), súd vec prejednal.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že podľa jeho názoru podanie predložené
žalobcom nespĺňa všetky náležitosti podania vyžadované SSP v ust. § 182 ods. 1 písm. a) a b). Z
uvedeného dôvodu žalovaný navrhol, aby súd žalobu v zmysle § 59 ods. 3 SSP odmietol. V prípade,že nedôjde k odmietnutiu žaloby, žalovaný navrhol, aby konajúci súd žalobu ako nedôvodnú v zmysle
§ 190 SSP zamietol. Žalovaný zotrváva na svojom stanovisku uvedenom v rozhodnutí žalovaného,
podľa ktorého má prvostupňový správny orgán dôkaznú situáciu natoľko objasnenú a vinu žalobcu

dostatočne preukázanú, že vykonanie dôkazu navrhovaného žalobcom nepovažoval za potrebné.
Prvostupňový správny orgán vykonal dokazovanie výsluchom poškodeného, výsluchom svedka W. T.,
ako aj listinným dôkazom - záznamom o vyšetrení poškodeného spísaného dňa 22.01.2016 všeobecnou
lekárkou MUDr. V., pričom všetky dôkazy dostatočne preukazovali spáchanie skutku žalobcom ako
obvineným, spôsobom uvedeným v enunciáte rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Podľa

názoru žalovaného napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi,
vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, je dostatočne zrozumiteľné a odôvodnené vrátane
vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu, skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal, bol
dostatočný na riadne posúdenie veci.

5. Okresný úrad Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy vydal dňa 01.06.2016 rozhodnutie č.

OÚ-ZA-OVVS2-2016/012345/396/2KU, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého
sa dopustil tým, že dňa 22.01.2016 v čase okolo 08:00 hod. na miestnej komunikácii v obci B. jeho pes
plemenia Akita pohrýzol na chrbát Q. V. a spôsobil mu povrchovú oblúkovú ranu 3,5 cm, v dôsledku
čoho musel vyhľadať lekárske ošetrenie. Zároveň uhryznutím psa bola Q. V. poškodená zimná bunda.

Tým, že nezabezpečil svojho psa proti uhryznutiu iného, sa C. Q. dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu ublížením na zdraví inému z nedbanlivosti s následnou škodou vo výške asi 100,- €.
Za spáchaný priestupok správny orgán podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 1, § 49 ods. 2 a § 50
ods. 2 citovaného zákona uložil žalobcovi pokarhanie. Obvinenému (C. Q.) uložil v súlade s § 79 ods.
1 citovaného zákona povinnosť uhradiť štátu trovy priestupkového konania vo výške 16,- €. Poškodenú

stranu Q. V. správny orgán s nárokom na náhradu škody odkázal na príslušný súd.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca aj poškodený (Q. V.).

7. Prvostupňový správny orgán podanému odvolaniu v rámci autoremedúry nevyhovel a listom zo dňa

01.08.2016 postúpil kompletný spisový materiál na vec sa vzťahujúci spolu s podanými odvolaniami na
Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, na odvolacie konanie.

8. Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, referát vnútorných vecí (žalovaný) o odvolaniach
žalobcu a poškodeného rozhodol rozhodnutím č. OÚ-ZA-OOP1-2016/033145/TOT dňa 30.09.2016, v

ktorom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie obvineného (žalobcu) a taktiež odvolanie
poškodeného Q. V. zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy
č. OÚ-ZA-OVVS2-2016/012345/396/2KU zo dňa 06.06.2016 potvrdil.

9. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že odvolací správny orgán považuje závery

prvostupňového správneho orgánu v preskúmavanej veci za správne a súladné so zákonom. Spáchanie
priestupku v zmysle § 49 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch obvineným bolo v rámci priestupkového
konania dostatočným spôsobom preukázané na základe vykonaného dokazovania, a to najmä na
základe výpovede poškodeného, taktiež záznamu všeobecnej lekárky MUDr. Q. V. zo dňa 22.01.2016,
na základe predloženia poškodenej bundy správnemu orgánu na nahliadnutie a sčasti i na základe

svedeckej výpovede W. T.. Samotný obvinený (žalobca) prostredníctvom svojej výpovede pred
správnym orgánom spáchanie skutku poprel. Vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 22.01.2016 v čase
okolo 07:45 hod. bol so svojím psom plemena Akita na prechádzke po poľnej ceste smerom k Váhu
a vracal sa smerom do dediny. O tom, že jeho pes mal pohrýzť poškodeného, sa dozvedel až od
starostu obce B.. Odvolací správny orgán v súvislosti s výpoveďou obvineného poskytnutou správnemu

orgánu dňa 13.04.2016 poukazuje na odlišné tvrdenie obvineného, spísané do záznamu o podaní
vysvetlenia policajným orgánom dňa 12.02.2016. Obvinený do záznamu zo dňa 12.02.2016 uviedol,
že dňa 22.01.2016 v čase okolo 08:00 hod. bol na prechádzke za obcou B., pričom svojho psa mal
riadne uviazaného na vôdzke, keď ho zrazu jeho pes strhol do strany. Za obvineným sa nachádzal
poškodený spolu so svojím psom, pričom ich psy sa navzájom trhali. Odvolací správny orgán zastáva

názor, že obvinený vypovedal odlišne pred policajným orgánom ako pred správnym orgánom, nakoľko
pred policajným orgánom pripustil vzájomné trhanie sa psov, avšak pred prvostupňovým správnym
orgánom už nič podobné neuviedol. Uvedená rozdielnosť zakladá dôvod pre spochybnenie výpovede
obvineného ohľadom priebehu prejednávaného skutku.10. Poškodený (Q. V.) v rámci svojej výpovede pred prvostupňovým správnym orgánom uviedol, že v
predmetný deň a čas vyšiel z poľa na cestu vedúcu do obce B. spolu so svojím psom kokeršpanielom,

keď zrazu videl, ako ku nemu uteká pes obvineného. Poškodený vzal svojho psa na ruky a keď pribehol
pes obvineného, poškodený sa k nemu otočil chrbtom. V tom vyskočil pes obvineného poškodenému na
chrbát, poškodený zacítil bolesť na chrbte a naďalej sa uhýbal psovi obvineného. Na to pes obvineného
chytil psa poškodeného a trhal ho, pričom poškodený celý čas držal svojho psa na rukách. Potom prišiel
obvinený a snažil sa svojho psa odtrhnúť od poškodeného.

11. Vo veci bol v pozícii svedka vypočutý i W. T., ktorý uviedol, že v predmetný deň stretol na poľnej
ceste pri obci B. obvineného, ktorý mal pri sebe svojho psa plemena Akita. Začal sa k nim približovať
poškodený, ktorý bol od nich vzdialený asi 30 m. Obvinenému sa zrazu vytrhol jeho pes a utekal smerom
ku psovi poškodeného. Svedok videl, ako pes obvineného zaútočil na psa poškodeného a psy sa začali
navzájom napádať. Na otázku správneho orgánu, či svedok videl aj napadnutie poškodeného psom,

vypočúvanýsvedokuviedol,žetotonevidel,nakoľkopotomakopsynasebaútočilizmiestaodišielaviac
z incidentu nevidel. Odvolací správny orgán zastáva názor, že uvedená svedecká výpoveď síce priamo
nevypovedá o napadnutí osoby poškodeného psom obvineného (svedok vypovedal len o napadnutí
psa poškodeného psom obvineného), avšak svojou podstatnou časťou podporuje tvrdenia uvádzané
poškodeným, t.j. že pes obvineného sa rozbehol smerom k poškodenému a jeho psovi a začal útočiť.

Súčasťou spisového materiálu policajného orgánu je i záznam o vyšetrení poškodeného spísaný dňa
22.01.2016 všeobecnou lekárkou MUDr. V., ktorá skonštatovala oblúkovitú povrchovú ranku o veľkosti
3,5 cm nad scapulou (lopatkou). Uvedený záznam je objektívnym listinným dôkazom, ktorý nepochybne
podporuje tvrdenie poškodeného o napadnutí psom (keď tento na neho zaútočil zozadu na jeho chrbát,
keď v náručí držal svojho psa). Poškodený v priebehu priestupkového konania predložil správnemu

orgánu k nahliadnutiu bundu, ktorú mal na sebe počas incidentu, pričom o predložení poškodenej bundy
spísal prvostupňový správny orgán dňa 01.06.2016 úradný záznam, z ktorého vyplýva, že sa jedná o
bundu sivej farby, kde na chrbtovej časti je poškodenie v tvare písmena „L“ o rozmeroch 3 x 3 cm, z
vnútornej strany bundy sa nachádza diera o rozmeroch 2 x 2 cm. Predloženie bundy, na ktorej sa v
chrbtovejčastinachádzapoškodenierozmermizodpovedajúceporaneniupoškodeného(vyplývajúcemu

z lekárskeho záznamu), je taktiež dôkazom vypovedajúcim o spáchaní skutku.

12. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, že prvostupňový orgán nezabezpečil v priebehu konania znalca z
odboru mechanoskopia a znalca z odboru chirurgia, napriek tomu, že obvinený z priestupku (žalobca)
v priebehu priestupkového konania navrhoval zabezpečenie uvedených dôkazov, súd konštatuje, že

vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Z uvedeného vyplýva, že správny
orgán nemá povinnosť vyhovieť návrhom účastníka konania na vykonanie dokazovania, ak má za
to, že dôkazná situácia, ktorá sa nachádza v spise a vykonané dokazovanie dostatočne preukazuje
skutočnosť,žeobvinenýsadopustilpriestupku.Prvostupňovýsprávnyorgánnepovažovalzabezpečenie

znaleckých posudkov v danom prípade za potrebné a vzhľadom k dôkaznej situácii, pričom odvolací
správny orgán sa s týmto postupom stotožnil, nakoľko spáchanie predmetného nedbanlivostného
priestupkuobvinenýmbolovkonanídostatočnepreukázanénazákladevyššiepopisovanýchdôkazov.S
týmto konštatovaním druhostupňového správneho orgánu (žalovaného) sa v plnom rozsahu stotožňuje
aj súd. Bolo by v konaní nehospodárne vykonať žalobcom navrhované dokazovanie znalcami, a to aj

vzhľadom na charakter nedbanlivostného priestupku, výšku spôsobenej škody, ako aj dôkaznú situáciu
vyplývajúcu zo spisu, ktorá dostatočne preukazuje skutočnosť, že žalobca sa priestupku dopustil (jeho
pes napadol poškodeného, ktorý bránil svojho psa).

13. Správny súd konštatuje, že odvolací správny orgán (žalovaný) po preštudovaní kompletného

spisového materiálu zistil, že prvostupňový správny orgán pochybil, keď obvinenému (žalobcovi) uložil
sankciu - pokarhanie okrem iných ustanovení i na základe ust. § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch.
Predmetné ustanovenie upravuje ukladanie sankcie v prípade priestupkov proti majetku, konaním
obvineného boli však naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu v zmysle § 49 ods. 1 písm. b), preto nemá prvostupňový správny orgán prihliadať pri

ukladaní sankcie na zákonné ust. § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch. V danom prípade však uvedené
pochybenie správneho orgánu nezakladá dôvod pre zrušenie či zmenu napadnutého rozhodnutia,
nakoľko prvostupňový správny orgán sa pri ukladaní sankcie pridržal zákonných ustanovení § 11 ods.1 písm. a) s poukazom na § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch a neprekročil zákonom
stanovenú hranicu sankcie za priestupok podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch.

14. Podľa § 49 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
priestupku sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví.

15. Podľa odseku 2 citovaného ust. § 49 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1písm. b)
až d) a písm. g) možno uložiť pokutu do 99 eur.

16. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch za priestupok možno uložiť tieto sankcie:
a) pokarhanie,
b) pokutu,
c) zákaz činnosti,
d) prepadnutie veci.

17. Podľa odseku 2 citovaného ust. § 11 zákona o priestupkoch sankciu možno uložiť samostatne alebo
s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.

18. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v súlade s ustanoveniami upravujúcimi

správnu žalobu vo veciach správneho trestania v druhej hlave tretej časti SSP a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, preto ju pri aplikácii § 190 SSP zamietol. Správny súd konštatuje, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v súlade s
§ 47 Správneho poriadku. Uvedené rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu,
ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami

a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca vykonal skutok, ktorý
mu je kladený v priestupkovom konaní za vinu. V súvislosti s prejednávanou vecou súd poukazuje na
tú skutočnosť, že priestupkové konania vo svoje podstate predstavujú tie správne konania, pri ktorých
priestupkový orgán podľa osobitného zákona rozhoduje nielen o vine, ale aj o uložení sankcie. V
rámci prieskumu správnej úvahy správnych orgánov pri stanovení výšky sankcie súd preskúmava len,

či nedošlo k arbitrárnemu rozhodovaniu ohľadne výšky sankcie, či bola sankcia uložená v rozmedzí
stanovenom zákonom a či správny orgán prihliadol na zákonné hľadiská pre ukladanie sankcií. Podľa
názoru súdu správne orgány nevybočili z povolenej miery správnej úvahy pri ukladaní sankcií a tieto
boli uložené v súlade so zákonom.

19. O náhrade trov konania žalobcu bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobca nemal
vkonaníúspech,nevznikámupretoprávonanáhradutrovkonania,súdmupretonáhradutrovnepriznal.
Rovnako náhradu trov nepriznal ani žalovanému, pretože neboli splnené podmienky stanovené v § 168
SSP (výnimočnosť).

20. Správny súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol bez pojednávania (§
107 ods. 2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných
dôvodov nevnikla potreba pojednávanie nariadiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia

prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa §
41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných
náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté

rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).