Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/567/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711208484
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7711208484.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne G. S., rod. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. XX, t. č. bytom
C. 71, proti žalovanému A. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XX, zastúpeného JUDr. Mikulášom Pavlikom,
advokátom so sídlom v Michalovciach, Š. Kukuru 14, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 12. septembra 2013 č.
k. 14C/101/2011-115

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo účastníkov tak, že:

do výlučného vlastníctva navrhovateľky sa prikazujú hnuteľné veci v celkovej hodnote 150 Eur -

benzínová kosačka nadobudnutá v roku 2005 a farebný televízor rok nadobudnutia rok 2005

a do výlučného vlastníctva odporcu sa prikazujú:

- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, obec K. k.ú. K.. a to: parcela reg. C č. X zastavané plochy a
nádvoria s výmerou XXX m2, parcela reg. C č. X záhrady s výmerou XXXX m2, rodinný dom s. č. XX,

v celosti
- hnuteľné veci v hodnote XXX Eur - manželská posteľ, skriňa dvojdverová zásuvná 3 ks, luster v
spálni, obývacia stena mahagónová bez lesku, vysoká s nadstavcom dlhá 4,5 m, sedacia súprava
plyšová, tmavoružová 3+1+1, jedálenský stôl oválny tmavý + 4 stoličky čalúnené, plyšový koberec 3x4
m, tmavohnedý vzorovaný, luster kovový sklenený v obývačke, šatníková stena na chodbe so zrkadlom,
svetlá, luster na chodbe 2 ks, 2 ks váľandy čalúnené v detskej izbe, nábytok v detskej izbe, písací stolík

+ stolička v detskej izbe, luster v detskej izbe, koberec kovral hnedý striekaný 4x4 m v detskej izbe,
rozťahovací gauč v hale, stolík pod TV, TV farebný Orava, veľká kuchynská linka hnedá v kombinácii
s bielou, sada hrncov, kávová súprava hnedá so zeleným vzorom, plynový sporák s elektrickou rúrou,
kuchynský stôl rozťahovací + 4 stoličky čalúnené, chladnička Calex 120 litrová, mraznička Calex 120
litrový, elektrická kosačka na trávu, zváračka elektrická oblúková oranžová, záhradný nábytok stôl, 4
stoličky slnečník.

Zároveň súd uložil odporcovi povinnosť vyplatiť navrhovateľke titulom úplného vyrovnania hodnoty
majetkových podielov tvoriacich BSM účastníkov sumu 12.355,68 Eur v 343,21 eurových mesačných
splátkach k 25. dňu v mesiaci, počnúc od mesiaca november 2013 pod následkom straty výhody splátok.

Ďalším výrokom súd rozhodol, že účastníkom konania náhradu trov nepriznáva.Rozsudok odôvodnil tým, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Michalovce z 27. januára 2011, sp. zn. 14C/186/2010-18, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. februára
2011, pričom poukázal na ust. § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3 a § 150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky

zákonník (ďalej len „OZ“). V priebehu konania účastníci ustálili rozsah vecí patriacich do BSM a spornými
ostali motorové vozidlo Kia Pride, benzínová kosačka, nadobudnutá pred viac ako 10 rokmi, farebný
televízor rok nadobudnutia 2005, PC sústava rok nadobudnutia 2000, malotraktor, zlatá obrúčka, drevo
jaseň a hifi sústava. Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že benzínová kosačka sa
nachádza u navrhovateľky, ako aj farebný televízor, ktoré patria do zaniknutého BSM. Motorové vozidlo

Kia Pride nepatrí do BSM, čo bolo preukázané svedeckou výpoveďou, toto zakúpil brat žalobkyne,
pričom nebolo preukázané, aby do kúpy vozidla boli použité aj finančné prostriedky účastníkov.
Malotraktor nie je predmetom vyporiadania, pretože bol odpredaný ešte za trvania manželstva, taktiež
ani zlatá obrúčka nepatrí do zaniknutého BSM, pretože táto sa stratila ešte za trvania manželstva, drevo
jaseň na obklady nepatrí do BSM, pretože toto bolo darované susedovi účastníkov ako protihodnota za
jeho prácu. Benzínová kosačka nadobudnutá v roku 2005 patrí do BSM, bola však rozobratá v garáži

rodinného domu v Slavkovciach, nefunkčná, bez hodnoty. Taktiež súd mal za to, že hifi veža nepatrí do
BSM, pretože patrí synovi účastníkov konania.

Súd zistil, že účastníci konania počas trvania manželstva nadobudli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v
k.ú.Slavkovce,zapísanénaLVč.XXX,atoparc.reg.Cč.4,zastavanéplochyanádvoriasvýmerouXXX

m2,parc.reg.Cč.5,záhradysvýmerouX.XXXm2,arodinnýdoms.č.50.Hodnotatýchtonehnuteľností
bola stanovená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX znalcom P.. P. C., na sumu 21.800 Eur.

Ďalej mal súd preukázané, že do BSM patria hnuteľné veci: manželská posteľ, skriňa dvojdverová
zásuvná 3 ks, luster v spálni, obývacia stena mahagónová bez lesku, vysoká s nadstavcom dlhá 4,5

m, sedacia súprava plyšová, tmavoružová 3+1+1, jedálenský stôl oválny tmavý + 4 stoličky čalúnené,
plyšový koberec 3x4 m, tmavohnedý vzorovaný, luster kovový sklenený v obývačke, šatníková stena
na chodbe so zrkadlom, svetlá, luster na chodbe 2 ks, 2 ks váľandy čalúnené v detskej izbe, nábytok
v detskej izbe, písací stolík + stolička v detskej izbe, luster v detskej izbe, koberec kovral hnedý
striekaný 4x4 m v detskej izbe, rozťahovací gauč v hale, stolík pod TV, TV farebný Orava, veľká

kuchynská linka hnedá v kombinácii s bielou, sada hrncov, kávová súprava hnedá so zeleným vzorom,
plynový sporák s elektrickou rúrou, kuchynský stôl rozťahovací + 4 stoličky čalúnené, chladnička Calex
120 litrová, mraznička Calex 120 litrový, elektrická kosačka na trávu, zváračka elektrická oblúková
oranžová, záhradný nábytok stôl, 4 stoličky, slnečník, strunová benzínová kosačka a farebný televízor,
rok nadobudnutia 2005.

Zároveň súd zistil, že ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva boli záväzky vo výške
3.304 Eur voči SLSP z nesplateného úveru č. XXXXXXXXXX vo výške 704 Eur a záväzok voči U.,
Stavebná sporiteľňa zo zmluvy o stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, vo výške 2.600 Eur,
uhradila navrhovateľka poslednou splátkou 4. mája 2012. Záväzky vo výške 1.338,63 Eur (1.269,63 +

69) z úveru voči SLSP č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX uhradil odporca, poslednou splátkou 20.
júla 2012. Na druhej strane, v konaní nebolo preukázané, na aký účel boli použité finančné prostriedky
z kontokorentného úveru č. XXXXXXXXXX/X so zostatkom 1.289,09 Eur, či tieto prostriedky vznikli za
trvania manželstva, preto ich nezaradil do vyporiadania BSM, kde podľa názoru súdu tieto neboli použité
za trvania manželstva.

Nehnuteľnosti, nachádzajúce sa na LV č. XXX v k.ú. K. v celkovej hodnote XX.XXX Eur, ako aj
hnuteľné veci v celkovej hodnote XXX Eur, prikázal súd do výlučného vlastníctva odporcu a do
výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal benzínovú kosačku v hodnote 100 Eur, a farebný televízor,
rok nadobudnutia 2005, v zostatkovej hodnote 50 Eur. Súd stanovil celkovú cenu majetku v sume

22.896 Eur, z ktorej polovica pripadá na každého z účastníkov, kde po odpočítaní vecí nadobudnutých
navrhovateľkou nadobudol odporca hnuteľné veci a nehnuteľnosti v celkovej sume 11.379 Eur, kde
súd pripočítal aj rozdiel splatených úverov, z toho 1 982,68 Eur. Na vyrovnanie podielov súd zaviazal
odporcu vyplatiť navrhovateľke jej zákonný podiel, a to polovicu z hodnoty nadobudnutej odporcom v
sume 12.355,68 Eur. Súd nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva odporcu z dôvodu, že u neho

bola k tejto nehnuteľnosti citová väzba, nehnuteľnosť bola zakúpená od jeho rodičov.

Súd ďalej zistil, že odporca je zamestnaný ako zvárač kovov s nástupom práce od 1.4.2012 na dobu
neurčitú, s čistým mesačným príjmom 22.161,- Kč. V zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. súd mal zato, že súsplnené podmienky na vyplatenie podielu navrhovateľke mesačnými splátkami (36 splátok) po 343,21
Eur. Po zvážení sociálnych pomerov odporcu a ním prejavenej snahy splniť záväzky, ako aj možnosti
navrhovateľky byť uspokojená v primeranej dobe, dospel súd k záveru, že by nedošlo k narušeniu

vyváženosti záujmov oboch účastníkov konania.

Rozhodnutie o trovách konania súd odôvodnil podľa § 150 ods. 1 O.s.p. tak, že ich nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania. Dôvody vhodné osobitého zreteľa súd videl v predmete konania, ktorým je
usporiadanie majetkových vzťahov bývalých manželov. Konanie bolo vyvolané správaním sa oboch

účastníkov, ktorí neboli schopní mimosúdne sa dohodnúť, preto je spravodlivé, aby si každý z nich
náklady spojené s týmto konaním znášal sám.

Rozsudok napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal jej všetky trovy konania. Uviedla, že
odvolanie smeruje do všetkých výrokov rozsudku.

V odvolaní poukázala na to, že do jej výlučného vlastníctva boli prikázané dve veci v celkovej hodnote
150,- €, ale z rozsudku nemôže vyčítať, koľko má hodnotu tá-ktorá vec, preto s rozsudkom nemôže
súhlasiť. Do výlučného vlastníctva odporcu prikázal súd aj nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX obec
K. k.ú. K. a to parc. č. X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pare. č. X - záhrady o výmere

XXXX m2, rodinný dom č. s. XX v celosti bez toho, aby bola uvedená hodnota nehnuteľností. Zároveň
odporcovi boli prikázané hnuteľné veci v hodnote 946,- € v počte 28 položiek. Ani pri jednej položke nie
je uvedená jej hodnota, čiže navrhovateľka nemá ani vedomosť, koľko daná vec stojí.

Čo sa týka výplaty na vyrovnanie majetkových podielov, súd uviedol sumu 12.355,68 €, ale z

odôvodnenia rozsudku jej nie je zrejmé, z čoho vychádzal tento výpočet.

Ďalej má odvolateľka námietky aj voči tomu, že súd určil výplatu majetkových podielov po 343,21
€ splátkach mesačne. Nevie, z akého dôvodu súd odporcovi nehnuteľnosť prikázal, keď na výplatu
nemal peniaze. Navrhovateľka už v návrhu žiadala, aby nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného

vlastníctva s tým, že odporcu z jeho podielu je ochotná ihneď vyplatiť. Súd zistil, že odporca pracuje
na dobu neurčitú s mesačným príjmom 22.131,- Kč a keďže chcel nehnuteľnosť do svojho výlučného
vlastníctva, nebránilo mu počas tohto konania, ktoré trvalo od júna 2011, aby si peniaze odkladal a
už keby si bol len po 400,- € mesačne šetril, mohol navrhovateľku z podielu vyplatiť. Je paradox, že
navrhovateľka musela uhrádzať všetky dlžoby - úvery, a nikto sa jej nepýtal, kde zoberiem peniaze.

Odporca má nadštandardný príjem, ale on úver neplatil a ešte mu súd v rozsudku umožnil mesačné
splátky. Navrhovateľka sa stará aj o deti pochádzajúce z manželstva, i keď je pravdou že jedno dieťa je
už samostatné. Odporca smiešnou sumou prispieva dcére a všetky peniaze má len pre svoju potrebu.

Zároveň odvolateľka poukazuje na to, že súd jej nepriznal náhradu trov konania i napriek tomu, že

urobila všetko pre uzavretie mimosúdnej dohody. Nevie, z akého dôvodu súd takto rozhodol, keď mal
preukázané, že odporca jednotlivé položky neuznával alebo trval na takých položkách, ktoré nepatria
do BSM. V priebehu konania bolo preukázané, že všetky jej tvrdenia boli pravdivé a sám odporca ich
nakoniec potvrdil.

Hodnota domu bola ustálená na sumu 23.230,- €, čo je úplne smiešna suma, pretože predmetný dom je
absolútne zrekonštruovaný, na dome je vymenená nová strecha, urobená prístavba, vymenené plastové
okná a celý dom počas manželstva zateplili. Myslí si, že hodnota zateplenia, okien a strechy, je vyššia
ako samotná hodnota domu aj s pozemkom, ktorú znalec vyčíslil. Nemohla sa zúčastňovať všetkých
pojednávaní, pretože bola nútená pracovať v zahraničí, aby mohla posplácať všetky úvery, ktoré mal

splácať spolu so ňou aj odporca.

K odvolaniu navrhovateľky podal písomné vyjadrenie odporca, ktorý uviedol, že rozhodnutie súdu
bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, preto ho považuje za správne, preto
dôvodmi odvolania nesúhlasí.

Čo sa týka námietky navrhovateľky voči hodnote hnuteľných veci a spôsobu, akým boli jednotlivé veci
pridelené tomu ktorému účastníkovi konania, tieto boli odsúhlasené účastníkmi konania v rámci ich
účastníckych výpovedí, ako aj v jednotlivých písomných podaniach. Preto odporcovi nie je zrejmé, zakého dôvodu žalobkyňa namieta hodnotu, ako aj komu boli hnuteľné veci pridelené do výlučného
vlastníctva.

Nehnuteľnosti zapísané na výpise z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. K. účastníci konania nadobudli
na základe kúpnej zmluvy v roku 1990 od rodičov odporcu za kúpnu cenu vo výške 8.000,- Sk s tým,
že kúpna cena vo výške 8.000,- Sk predstavovala poplatok za vyhotovenie zmluvy u notára a správny
poplatok za návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Hodnota rodinného domu bola stanovená na
základeznaleckéhoposudkuč.143/2011vovýške21.800,-€,anieakonavrhovateľkauvádzavosvojom

odvolaní vo výške 23.230,- €. Hodnota rodinného domu je mierne nadhodnotená, nakoľko rekonštrukcia
rodinného domu bola realizovaná od roku 1995 a s poukazom na dopyt a predaj v danej lokalite, je suma
uvedená navrhovateľkou nereálna.

Zároveň má odporca za to, že v danom prípade sú splnené podmienky (s poukazom na výšku
peňažného plnenia, sociálne pomery odporcu, prejavená snaha odporcu splniť záväzok a možnosť

navrhovateľky byť uspokojená v primeranej dobe) na vyplatenie podielu navrhovateľke vo forme
pravidelných mesačných splátok.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala navrhovateľka v
zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok podľa § 212 ods. 1 až 3 O.s.p., ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).
Po preskúmaní rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie navrhovateľky je dôvodné.

Z obsahu odvolania navrhovateľky vyplývajú odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), d) a
f) O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení, sa
týka skutkových zistení, za základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v
tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ustanovením § 132 až § 135 O.s.p., a

to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkovnevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo počas konania. Nesprávne sú i také
skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie
omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval.

Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody sú v značnej miere naplnené. Súd prvého
stupňa na prejednávanú vec aplikoval relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale nezaoberal
sa dostatočne každou okolnosťou, na ktorú účastníci poukázali a ktorá bola podstatná pre rozhodnutie
vo veci, preto jeho rozhodnutie nie je správne a zákonné.

Odvolací súd skúmal správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa aj z hľadiska, či je daný odvolací dôvod
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p., ktorý je naplnený vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O.s.p., medzi ktoré patrí aj odňatie možnosti konať účastníkovi pred súdom postupom
súdu [§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.].

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
zapreukázanéaktorénie,zktorýchdôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom predpísanýmspôsobom (podľa jeho názoru) preukázané a ktoré neboli preukázané, prípadne tiež, ktoré z nich sú
pre rozhodnutie veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti
(skutkovom zistení) musí stručne a jasne uviesť, ako k svojmu záveru dospel, teda z akých dôkazov

(podľa jeho názoru) záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132 až § 135 O.s.p. hodnotil, a to
najmä vtedy, ak ide o dôkazy protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na
vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci,
najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov
na vykonanie dôkazov a pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach

(skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) má súd premietnuť do záverov o skutkovom
stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1
O.s.p.)aktorýjerozhodujúcipreprávneposúdenie.Akodôvodnenierozsudkunezodpovedápožiadavke
riadneho odôvodnenia, má za následok nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov.

Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č. 460/92
Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák.
č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č. 209/92 Zb. a č. 102/99 Z.z.), je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Účastník konania, ktorému bola nepreskúmateľným rozhodnutím uložená nejaká povinnosť, nemá
možnosť - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využiť svoje procesné právo na napadnutie

rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaním (§ 201 prvá veta O.s.p.), t.j. odvolanie odôvodniť z hľadiska
§ 205 ods. 1, 2 O.s.p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody alebo dôvody, ktorým sa nedá
porozumieť, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť, resp.
nesprávnosť rozhodnutia, resp. postupu súdu prvého stupňa, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť,
ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pokiaľ ide o rozsah tohto
spoluvlastníctva, ani pokiaľ ide o spôsob jeho vyporiadania. Vyporiadanie sa vykonáva ako vyporiadanie
v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté
za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Pri vyporiadaní BSM vo všeobecnosti

by mali byť medzi účastníkov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti podielov. Vždy treba
dbať na to, aby účastníkom bolo zrejmé, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci a práva
podľa zistenia súdu patria do BSM.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) nemá len kvalitatívnu stránku,

t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové
podiely. Pri vyporiadaní je preto veľmi dôležité správne určiť ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého
majetku.

Z ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) pre vykonanie vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva vyplývajú tieto zásady:

O Základnou zásadou je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však
zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (napr. s prihliadnutím na to, ako
sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí, a pod.).

O Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného majetku
vynaložil na spoločný majetok, a je povinný uhradiť to, čo sa zo spoločného majetku manželov vynaložilo
na jeho oddelený (samostatný) majetok.

Pri určení ceny vecí na účely vyporiadania BSM treba vychádzať z ceny v čase vyporiadania, avšak z
ich stavu v čase zániku BSM. Ak rozhodnutie o určení ceny vecí závisí od posúdenia skutočností, na
ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca (§ 127 ods. 1 O.s.p.).Ako bolo uvedené vyššie, vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako
vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a
dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Toto vyporiadanie sa

však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o
vyporiadanie. (Komentár k § 150 OZ)

Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy
manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto

pohľadávky a dlhy totiž podľa § 143 OZ nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ustanovenia §
149 a 150 OZ. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle ustanovenia § 853 OZ
vychádzať z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im
najbližšie, teda je potrebné primerane použiť ustanovenia § 149 a 150 OZ a vykonať aj vyporiadanie
pohľadávok a dlhov manželov, pokiaľ vznikli za trvania ich BSM a v súvislosti s ich hospodárskym a
spotrebným spoločenstvom.

Tak z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvého stupňa
sa pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM účastníkov neriadil vyššie uvedenými právnymi predpismi. Hoci
navrhovateľka už v návrhu na začatie konania uviedla, že jej manželstvo s odporcom bolo uzavreté 11.
júna 1987, z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či na toto tvrdenie súd vykonal nejaký dôkaz a či

zodpovedá skutočnosti. Presný údaj o uzavretí manželstva medzi účastníkmi je nanajvýš podstatný pre
stanovenie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva medzi účastníkmi, pretože do BSM možno zahrnúť
iba majetok a dlhy, ktoré vzniknú po uzavretí manželstva.

Navrhovateľka v odvolaní dôvodne namietala, že súdom boli do jej výlučného vlastníctva prikázané dve

veci v celkovej hodnote 150,- €, ale z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť, koľko má hodnotu tá-
ktorá vec. Tá istá - dôvodná - výhrada odvolateľky sa týka aj rozhodnutia súdu o prikázaní hnuteľných
vecí do výlučného vlastníctva odporcu (28 položiek v hodnote 946,- €). Ani pri jednej položke nie je
uvedená jej hodnota, čiže navrhovateľka nemá vedomosť, koľko daná vec stojí.

Odhliadnuc od pochybenia súdu prvého stupňa uvedeného vyššie, odvolací súd sa stotožňuje s
odvolacou námietkou navrhovateľky, že spôsob, akým súd dospel k určeniu sumy na vyrovnanie
majetkového podielu medzi účastníkmi v sume 12.355,68 € (keď celková masa BSM má podľa
odôvodnenia rozsudku hodnotu 22.896 Eur, pričom z tejto boli navrhovateľke prikázané do vlastníctva
iba dve hnuteľné veci v celkovej hodnote 150 Eur), z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmý a v tejto

podstatnej časti je preto rozsudok nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť.

Z odôvodnenia rozsudku v odseku druhom na str. 7 vyplýva, že súd prvého stupňa zahrnul medzi
záväzky patriace do BSM aj dlhy voči SLSP z nesplateného úveru č. XXXXXXXXXX, voči ČSOB,
Stavebná sporiteľňa zo zmluvy o stavebnom úvere č. XXXXXXXX/XXXXXXXXX, voči SLSP č.

XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Z odôvodnenia rozsudku však nie je možné zistiť, kedy boli
účastníkom predmetné úvery poskytnuté, v akej výške, kto z účastníkov dlh splácal po rozvode
manželstva a aké boli celkové náklady jednotlivých úverov. Už vôbec nie je zrejmé, akým spôsobom
dospel súd k záveru, že jedna polovica splatených úverov predstavuje 982,68 Eur (odsek prvý na
strane 8 rozsudku), a prečo túto sumu súd pripočítal k sume na vyrovnanie majetkového podielu medzi

účastníkmi bez toho, aby zohľadnil, ktorý z účastníkov a v akej výške, dlhy z BSM po rozvode manželstva
splácal. Aj v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) a h) a ods. 2 O.s.p..

Povinnosťou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude predovšetkým odstrániť vytýkané pochybenia,
vykonať potrebné dokazovanie a vyhodnotiť ho postupom uvedeným v ustanoveniach § 132 až 135
O.s.p. a následne opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť spôsobom uvedeným v
ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p..

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.