Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 10, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117010305
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alexandra Osadská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117010305.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Alexandry Osadskej a prísediacich

Márie Lukačkovej a Ing. Štefana Mirgu, v trestnej veci obžalovaného U. D., pre zločin znásilnenia podľa
§ 199 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 10.08.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
U. D. J. N. J. V. C. , narodený XX.XX.XXXX F. A.,
trvale bytom M.,
bez prihlásenia M., A. X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 21.05.2016, v čase medzi 04:00 hodinou a 05:15 hodinou, v Nitre na ulici L., donútil poškodenú T.
U. k súloži tým spôsobom, že po tom, ako ju oslovil na ulici Š.Á. v M. a žiadal od nej sex, nasledoval
ju, opakujúc, že on potrebuje sex a bude ho mať, čomu sa poškodená T. U. bránila a opakovala mu, že
ona sex nechce a nepotrebuje, následne ju chytil za ústa, prikázal jej, aby nekričala, zatlačil ju do L. E.,
kde poškodená T. U. začala kričať a žiadala ho, aby ju nechal na pokoji, pričom jej neustále opakoval,

že on sex potrebuje a bude ho mať, podkopol jej nohy, v dôsledku čoho spadla na zem, kde jej vyzul
pravú topánku, ponožku, vyzliekol jej nohavice a nohavičky z pravej nohy, chytil jej ruky nad hlavu a
vykonal na poškodenej T. U. súlož,
t e d a :

násilím donútil ženu k súloži,

t ý m s p á c h a l :

zločin znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l),
písmeno n) Trestného zákona a nezistiac priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, s použitím
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, podľa § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona

trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň
ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno b) Trestného zákona obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.Podľa § 51 odsek 4 písmeno g) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálnemu výcviku

alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 51 odsek 4 písmeno e) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa
ospravedlniť poškodenej T. U., M. XX.XX.XXXX F. Q. Q., A. Q. Q. XXX/XX, M. - B..

Podľa § 51 odsek 4 písmeno i) Trestného zákona povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v
skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 20.03.2017
pod č. 1Pv 349/2016, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému U. D. (ďalej len „obžalovaný) a na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.08.2017 za splnenia zákonom ustanovených podmienok podľa

§ 252 odsek 2, odsek 3 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti, pričom
realizoval dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, vypočutím svedkyne
poškodenej T. U. a tiež prečítaním listinných dôkazov, ako aj oboznámením ďalšieho obsahu spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Výpoveď obžalovaného bola postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítaná, pričom
obžalovaný sa pri svojom výsluchu v prípravnom konaní ku spáchanému skutku popísaného v obžalobe
v plnom rozsahu priznal, svoje konanie oľutoval, ospravedlňoval sa tým, že po použití „pika“ mal chuť

na sex a tak naň „využil“ poškodenú, ktorá mala vypité.

Svedkyňa poškodená T. U. na hlavnom pojednávaní dňa 10.08.2017 potvrdila to, čo uviedla aj v
prípravnom konaní, že keď sa v noci vracala z podniku Mexiko, tak ju v jednej uličke znásilnil chlapec,
ktorý stále opakoval, že chce sex a aj napriek tomu, že ona sex nechcela a bránila sa fyzicky tak, že ho

odsúvala rukami ako aj slovne tak, že kričala, ale on jej zavrel ústa, následne ju znásilnil, spôsobom, že
jej podkopol nohy, ona spadla na zem a na zemi jej vyzul botasku, stiahol rifle a následne jej stiahol aj
nohavičky a takto ako ležala na zemi na chrbte do nej vnikol. Potvrdila, že odpor, ktorý kládla voči sexu s
obžalovaným, myslela vážne. Po útoku mala len škrabance, ale odvtedy sa u nej prejavuje nespavosť.

Zo prečítaného znaleckého posudku vypracovaného znalcom L.. F. P. z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria súd zistil, že obžalovaný je ľahko duševne zaostalý, jeho zaostalosť je v pásme
strednej až ťažšej debility, čo je trvalý mentálny deficit vrodeného charakteru, je infantilný, nesamostatný
s prejavmi impulzivity a instability, nevie čítať ani písať ani počítať. Znalec poukázal, že obžalovaný pri
vyšetrení najprv účelovo nespolupracoval a simuloval hlbšiu duševnú poruchu. V zmysle znaleckého

posudku obžalovaný v čase spáchania trestného činu vo forenzne nevýznamne zníženej miere mohol
rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a vo forenzne nevýznamnej zníženej miere
mohol ovládať svoje konanie, jeho schopnosť chápať zmysel trestného konania je zachovaná, v
dôsledku duševnej poruchy boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného znížené, ale nie
vymiznuté. Duševná porucha obžalovaného mala vplyv na rozpoznanie protiprávnosti skutku, táto je

však neliečiteľná. Znalec u obžalovaného nezistil žiadnu závislosť, ani sexuálnu deviáciu, nenavrhol mu
uložiť žiadne ochranné liečenie. V čase spáchania skutku bola u obžalovaného zachovaná schopnosť
správne vnímať, zapamätať si priebeh vyšetrovaného skutku a správne ho reprodukovať.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj listinné dôkazy.

Zo zápisnice o rekognícii vykonanej dňa 21.05.2016 poškodený T. U. z dvoch fotoalbumov určila osobu,
ktorá ju mala dňa 21.05.2016 v čase okolo 04:00 hod. až 05:15 hod. v Nitre, v L. E. znásilniť ako U.
D. na 100%.Zo zápisnice o previerke výpovede na mieste činu, ktorá bola vykonaná s obžalovaným U. D. a pripojenej
fotodokumentácie bolo evidentné, že obžalovaný ukázal na miesta, ktoré predchádzali znásilneniu
poškodeného ako aj na miesto, kde vykonal súlož s poškodenou.

Zo zápisníc o vydaní veci, o prehliadke tela spolu s fotodokumentáciou súd zistil, že poškodená vydala
dobrovoľne čierne nohavičky, ktoré mala v čase skutku na sebe, ktoré jej boli aj vrátené, že pri prehliadke
tiel poškodenej a obžalovaného im bol odobratý biologický materiál a DNA, ktoré boli podrobené
znaleckému skúmaniu KEÚPZ Bratislava, odvetvie kriminalistickej biológie a genetickej analýzy -

pričom bolo zistené, že na dámskych nohavičkách vydaných poškodenou bola zistená prítomnosť
spermy, prítomnosť zmiešaného biologického materiálu, ktorý bol tvorený kombináciou DNA profilov
porovnávacích vzoriek bukálnych výterov poškodenej a obžalovaného, preto tieto osoby nemožno
vylúčiť ako pôvodcov biologického materiálu zaisteného sterom z uvedených miest na nohavičkách. Na
prednom diele vydaných nohavičiek bol DNA profil tvorený majoritným DNA profilom osoby ženského
pohlavia s prímesou minoritného DNA profilu pochádzajúceho od dvoch osôb mužského pohlavia.

Majoritný profil DNA je od poškodenej a minoritný profil DNA je aj od obžalovaného, preto tohto
nemožno vylúčiť ako prispievateľa do vzorky zaistenej z uvedeného miesta na nohavičkách. Rovnako
sa DNA obžalovaného nachádzalo aj na strihu z vnútornej strane rozkroku nohavičiek, cca 150 mm od
pása nohavičiek smerom nadol a cca 20 mm od pravého bočného okraja. Na ľavom okrajovom leme
nohavičiek bola zistená prítomnosť spermy, ktorá bola zhodná s DNA obžalovaného.

Z lekárskych správ a vyjadrení z 21.05.2016 súd zistil, že poškodená prišla k lekárovi na gynekologicko-
pôrodnícku kliniku v sprievode polície, pričom uviedla, že bola znásilnená, nevedela uviesť, či prebehla
aj ejakulácia. Poškodená objektívne nemala poranenú pošvu, v pošve bol však ejakulát. Úradné
záznamy spísané v tejto veci dokumentovali priebeh vyšetrovania. V zmysle zápisu o dychovej skúške

bol poškodená dňa 21.05.2016 o 04:58 hod. pod vplyvom alkoholu, bolo u nej v dychu nameraných
0,66 mg/l.

Z úradného záznamu ku kamerovému záznamu zo dňa 23.05.2016 bolo zistené, že kamera umiestnená
pri vchodových dverách na ulici L. bola nefunkčná, išlo len o atrapu.

Podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní prehral CD záznam, pričom zistil,
že na záznamoch nič nie je.

Po takto vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,

založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od
toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a mal za to, že skutok
spáchal obžalovaný a že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
zločinu znásilnenia podľa § 199 odsek 1 Trestného zákona, tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej.
Z hľadiska zavinenia vyhodnotil súd konanie obžalovaného podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona,

teda že konal v priamom úmysle, kedy chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený
zákonom.

Pri trestnom čine znásilnenia je objektom právo ženy slobodne sa rozhodnúť o svojom sexuálnom
živote, pričom jedným spôsobom spáchania tohto trestného činu je násilie použité proti žene za účelom

prekonania alebo zamedzenia vážne mieneného odporu ženy a dosiahnutia súlože s ňou.

Pokiaľ išlo o dôkaznú situáciu bolo potrebné uviesť, že zo žalovanej trestnej činnosti obžalovaného
jednoznačne a priamo usvedčila poškodená svojou výpoveďou v spojitosti s rekogníciou, pri ktorej
poškodená obžalovaného ako páchateľa znásilnenia, na 100% a bez akýchkoľvek pochybností

opoznala. Táto výpoveď v spojení so skutočnosťami zistenými zo zápisnice o rekognícii a
fotodokumentácie k nej, preto spĺňala všetky atribúty plnohodnotnej výpovede a nespochybniteľne
usvedčujúceho priameho dôkazného prostriedku popri tom, že nebol zistený žiaden motív tejto
svedkyne krivo obviniť alebo ublížiť obžalovanému. Jej výpovedi korelovali nakoniec aj ostatné vo veci
vykonané dôkazy, a to samotné priznanie obžalovaného, jeho previerka na mieste činu ako aj znalecký

posudok KEÚPZ Bratislava, ktorý vyhodnotil, že na nohavičkách poškodenej sa nachádzali DNA a
sperma obžalovaného. Teda jednoznačne bolo dokázané, že osobou, ktorá poškodenú znásilnila, bol
obžalovaný, pričom nebolo pochýb o tom, že pohlavný styk bol obžalovaným vykonaný za použitia
násilia a tento pohlavný styk nebol zo strany poškodenej dobrovoľný. Poškodená sa bezpochybnevyjadrila, že pohlavný styk bol vynútený, že ona ho nechcela a aj keby sa obžalovanému mohlo zdať, že
poškodená vyvíjala menej intenzívny odpor vzhľadom na to, že bola pod vplyvom alkoholu, pričom tento
stav bol obžalovanému známy, nemohlo to vylúčiť jeho trestnú zodpovednosť. Prejav vôle poškodenej,

s odkazom na už skôr zhrnuté skutkové zistenia, možno vyhodnotiť ako vážne mienený odpor proti
pohlavnému styku s obžalovaným - teda ako obranu proti násilnému konaniu obžalovaného, pretože
nemožno podceňovať miernejšiu obranu podnapitej ženy (dôkazy: výpovede obžalovaného ako aj
poškodenej ako aj zápis o dychovej skúške).

Súd všetky uvedené dôkazy vyhodnotil ako svedčiace v neprospech obžalovaného s tým, že tieto
všetky obžalovaného jednoznačne usvedčili zo žalovaného trestného činu. Zo všetkých týchto dôvodov
súd uznal obžalovaného vinným zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek

4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho
nápravy.

V súvislosti s rozhodovaním o treste u obžalovaného súd poukázal na základné pravidlá dôležité pri

ukladaní trestu. Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúce
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Osobu páchateľa treba vždy hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.

Súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného, keď zistil, že obžalovaný bol na území Slovesnej

republiky jedenkrát súdne trestaný v roku 2011 v konaní pred Okresným súdom Nitra sp. zn. 1T 110/2011
pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c) Trestného zákon, pričom v súčasnosti sa na
neho hľadí akoby nebol odsúdený. Obžalovaný je trestne stíhaný iba v tejto prejednávnej trestnej veci.
Obžalovaný bol priestupkovo prejednávaný sedemkrát, z toho dvakrát pre priestupok na úseku dopravy,
jedenkrát pre priestupok proti majetku, jedenkrát pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a

dvakrát pre priestupok verejnému poriadku, jedenkrát porušil zákaz fajčenia na verejnom priestranstve.
Tiež súd zo správ o povesti zistil, že obžalovaný nie je zbavený Okresným súdom Nitra spôsobilosti na
právne úkony, ale od 09.11.2006 je poberateľom invalidného dôchodku, pričom výsledná miera poklesu
schopnosti obžalovaného vykonávať zárobkovú činnosť je 50%. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím
odôvodňujúcim invaliditu je ľahká mentálna retardácia.

V danom prípade pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu súd prihliadol na osobné pomery
obžalovaného, keď u obžalovaného zistil poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 písmeno j) Trestného
zákona teda, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, podľa písmena l) Trestného zákona,
že sa k spáchaniu skutku ešte v prípravnom konaní priznal a oľutoval ho a tiež mu súd priznal okolnosť
uvedenú v § 36 Trestného zákona podľa písmena n), pretože obžalovaný napomáhal pri objasňovaní

trestnej činnosti príslušným orgánom, predovšetkým uvedením všetkých rozhodujúcich skutkových
okolností trestného činu, čo vyplynulo aj zo zápisnice o previerke výpovede na mieste činu. Súd u
obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona. S prihliadnutím
na prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu
podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona, teda namiesto pôvodnej trestnej sadzby na päť až desať rokov,

vychádzal z trestnej sadzby päť rokov až osem rokov a štyri mesiace a vzhľadom na výmeru upravenej
trestnej sadzby nemohol súd ukladať s ohľadom na ustanovenie § 34 odsek 6 Trestného zákona iný
trest než trest odňatia slobody.
Súd pri ukladaní trestu považoval za nevyhnutné použitie ustanovenia § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno
d) Trestného zákona, pričom tento postup mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú

hranicu trestnej sadzby, zvolil súd nielen pre absolútne prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností za
absencie okolností priťažujúcich, ale najmä preto, že trestná sadzba, v rámci ktorej by súd ukladal trest,
by bola pre obžalovaného neprimerane prísna vzhľadom na okolnosť, že obžalovaný je ľahko duševne
zaostalý, v pásme strednej až ťažšej debility a v dôsledku tejto duševnej poruchy boli rozpoznávaciea ovládacie schopnosti obžalovaného znížené, ktoré konštatovanie vyplývalo zo záverov znaleckého
posudku znalca MUDr. Viktora Segedu ako aj zo správy Sociálnej poisťovne. V prvom rade si treba
uvedomiť, že priznanie obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho oľutovanie v prípravnom konaní

súd považoval za prejav sebakritického postoja obžalovaného sľubujúceho možnosť jeho nápravy, pre
ktoré súd toto zmierňujúce ustanovenie využil. Tento postoj obžalovaného a jeho ľútosť bolo potrebné
vyhodnotiť ako určité uvedomenie si svojej minulej nezákonnej osobnej aktivity a správania a takýto druh
postoja obžalovaného zákon následne umožňuje aj „honorovať“ miernejším trestom.
Súd pri určení druhu a výmery trestu, vychádzajúc zo zákonných kritérií, berúc do úvahy účel trestu

vymedzený v Trestnom zákone zohľadnil hlavne okolnosť, že obžalovaný spáchal žalovaný trestný čin
v stave zmenšenej príčetnosti, pričom účel trestu v jeho prípade, keďže ide o osobu mentálne zaostalú,
ktorá navyše zneužíva návykové látky, podľa vlastných slov, pervitín, možno podstatne lepšie dosiahnuť
aj trestom kratšieho trvania v zmysle § 39 odsek 3 Trestného zákona, pričom súčasne boli naplnené aj
zákonné podmienky vo všeobecnom ustanovení §-u 39 odsek 1 Trestného zákona.
V tejto súvislosti súd dodal, že v zmysle platnej právnej praxe stav zmenšenej príčetnosti nemusí byť

nutne dôvodom na uloženie miernejšieho trestu. Trestný čin spáchaný v stave zmenšenej príčetnosti
sa totiž nestáva vždy menej nebezpečným. Stav zmenšenej príčetnosti má totiž dvojaký rozdielny
význam, keď na jednej strane znižuje mieru zavinenia páchateľa a na druhej strane spravidla zvyšuje
nebezpečnosť osoby páchateľa. Aj z týchto hľadísk treba potom veľmi starostlivo a individuálne hodnotiť
stupeň závažnosti spáchaného trestného činu. Páchateľom nezavinená zmenšená príčetnosť v čase

spáchania trestného činu odôvodňuje osobitný postup, ktorý spočíva v tom, že sa na ňu prihliadne pri
určení druhu a výmery trestu. Vždy však treba prihliadnuť na účel trestu. Ak bol trestný čin spáchaný v
stave zmenšenej príčetnosti, ktorá vyvierala zo zdravotného stavu páchateľa uplatní sa postup uvedený
v § 39 odsek 1 Trestného zákona. Predpokladom pre taký záver je znalecká expertíza. V danom prípade
obžalovaným nezavinená zmenšená príčetnosť spôsobená jeho duševnou poruchou bola znalecky

preukázaná a zároveň znížila mieru zavinenia obžalovaného, ktorý svoje konanie vedel ovládať v
zníženej miere a aj jeho rozpoznávacie schopnosti boli znížené. S prihliadnutím na toto všetko súdu
nezostávalo, aj napriek závažnosti konania obžalovaného, iné ako použiť ustanovenie o mimoriadnom
znížení trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby, pretože pri povinnom rešpektovaní všetkých
zákonných zásad na ukladanie trestov by inak mohlo dôjsť k neprimeranému potrestaniu obžalovaného.

Druh trestnej činnosti a vyššie uvedené osobné pomery a osobnosť obžalovaného, jeho zdravotný
stav, predpokladali, že vhodným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu bude uloženie trestu odňatia
slobody vo výmere tri roky, teda pod dolnou hranicou upravenej trestnej sadzby, s podmienečným
odkladom jeho výkonu a probačným dohľadom nad správaním obžalovaného a určením skúšobnej doby
napäťrokovspresvedčením,žetaktouloženýtrestbudespravodlivýaprimeraný,vzhľadomnadoterajší

bezúhonný spôsob života obžalovaného a na jeho súčasný zdravotný stav. Na prehĺbenie výchovného
pôsobenia trestu súd integroval, so súčasným uložením probačného dohľadu, aj resocializačnú aktivitu,
a to príkaz podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo
iný odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu, psychoterapii alebo
psychologického poradenstva. Súd tiež obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne

sa ospravedlniť poškodenej, aby pomohol zmierniť následky, ktoré spôsobil poškodenej a zákaz požívať
návykové látky, pretože práve tieto boli spúšťačom protiprávneho konania obžalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd

v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie

možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.