Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. december 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26P/197/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117220341
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Balalová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3117220341.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloletého J. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. W., X.
XX/X, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., dieťa
rodičov - matky W. A., štátnej občianky Slovenskej republiky, trvale bytom W. W., X. XX/X a otca - J. A.,
štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom U. nad U., F. XXXX/X o návrhu navrhovateľov A. A.
a D. A., obaja bytom U. nad U., O. XXXX/X na vydanie neodkladného opatrenia - odovzdanie maloletých

detí do ich starostlivosti takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e s a toto neodkladné opatrenie:

II. Maloletý J. A., nar. XX.XX.XXXX s a p o n e ch á v a v osobnej starostlivosti navrhovateľov A.
A. a D. A., obaja bytom U. nad U., O. XXXX/X.

III. Otec J. A. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého J. vo výške 80,-- Eur mesačne, vždy do
15. dňa v mesiaci vopred, a to na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W., číslo účtu Z. Y XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX.

IV. Matka W. A. j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletého J. vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, a to na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W., číslo účtu Z. Y
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX..

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 21.11.2017 podali na Okresný súd Trenčín navrhovatelia - starí rodičia maloletého J. A., návrh na
zverenie maloletého do ich náhradnej osobnej starostlivosti a zároveň vo veci žiadali vydať neodkladné
opatrenie. Uviedli, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené v roku 2007, maloletý bol zverený

do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu vo výške 50,-- Eur mesačne.
Maloletý nemôže naďalej žiť v spoločnej domácnosti matky, nakoľko medzi nimi dochádza ku konfliktom,
čo vyvrcholili vzatím do väzby maloletého. Z väzby bol tento prepustený dňa 16.11.2017, odvtedy je v
starostlivosti starých rodičov. Otec maloletého si založil novú rodinu, preto nie je možné, aby maloletý
žil s ním v spoločnej domácnosti.

2. Bolo zistené, že maloletý J. A. deti pochádza z manželstva jeho rodičov, ktoré bolo právoplatne
rozvedené v roku 2007. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti.

3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny W. zaslal súdu dňa 13.12.2017 správu z prešetrenia pomerov,
z ktorej vyplýva, že boli prešetrené pomery v domácnosti navrhovateľov, pričom boli zistené rovnaké
skutočnosti, ktoré navrhovatelia uvádzali v návrhu. Po vykonanom sociálnom prieskume v domácnosti

starých rodičov možno konštatovať, že sú vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého. Kolíznyopatrovník odporúčal vyhovieť návrhu a tiež určiť vyživovaciu povinnosť obom rodičom. Zároveň bola
priložená správa o šetrení pomerov v domácnosti otca.

4. Pri šetrení pomerov bolo zistené, že matka maloletého je na rodičovskej dovolenke s mal. N., poberá
rodičovský príspevok a prídavky na deti spolu vo výške 230,-- Eur mesačne. Z tohto príjmu hradí pôžičku
vo T. vo výške 72,-- Eur mesačne. Žije s priateľom a maloletým N. v podnájme v 3-izbovom byte, náklady
na bývanie vo výške 450,-- Eur hradí jej priateľ. Otec maloletého žije s manželkou a ich spoločným
dieťaťom G. A., nar. XXXX v 3 izbovom byte, ktorý majú v BSM. Jeho príjem je 500,-- Eur mesačne v

čistom, jeho manželky 800,-- Eur mesačne a poberajú rodinné prídavky vo výške 23,52 Eur. Mesačne
platia nájom 180,-- Eur, elektrinu 22,-- Eur, plyn a inkaso 10,-- Eur, hypotéku 65,-- Eur. Svojim rodičom
dal v novembri 2017 a v decembri 2017 sumu 50,-- Eur na výživu maloletého J.. Obaja rodičia súhlasili
so zverením mal. J. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov.

5. Podľa § 2 odsek 1 zákona číslo 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na

konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak
tento zákon neustanovuje inak.

6. O predpokladoch pre nariadenie neodkladného opatrenia a jeho dôsledkoch platia ustanovenia § 324
- 328 CSP.

7. Podľa § 324 odsek 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 odsek 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 odsek 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. V zmysle § 360 odsek 1 a 2 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach,
ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania
vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie
konania vo veci samej.

11. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

12. V zmysle § 367 odsek 1 až odsek 4 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má
maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej
osobnej starostlivosti. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do

siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. Uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri
uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom,
ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu

dodatočne.

13. Podľa § 45 odsek 1, odsek 2 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže
zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto
zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má

spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a
morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude
náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje
osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím
súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti

na čas trvania odňatia dieťaťa. Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskejrepubliky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu
Európskej únie.

14. Podľa § 45 odsek 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné

úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

15. Podľa § 62 odsek 3 každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

16.Podľa§2zákonačíslo601/2003Z.z.oživotnomminimeaozmeneadoplneníniektorýchzákonovza
životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne,

sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 199,48 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 139,16 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 91,06 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

17. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd nariadiť neodkladné opatrenie,
ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že exekúcia
bude ohrozená za predpokladu naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Účelom neodkladných opatrení je rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah
súdu a rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov. Na nariadenie neodkladného

opatrenia je nutné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o
potrebe neodkladnej úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby
operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej,
pričom je potrebné vždy prihliadať na záujem maloletého dieťaťa.

19. Súd sa pred rozhodnutím oboznámil s návrhom navrhovateľov, správami kolízneho opatrovníka a
ďalším obsahom spisu 26P/197/2017.

20. V danom prípade mal súd za preukázané, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia. Navrhovatelia osvedčili existenciu právnych vzťahov účastníkov, právny záujem na vydaní

neodkladného opatrenia a skutočnosť, že právne vzťahy účastníkov si vyžadujú dočasnú úpravu
okamžitým zásahom súdu. Súd mal za preukázané, že v danom prípade matka, ktorej bolo dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, nemôže vykonávať a zabezpečovať starostlivosť maloleté dieťa, a to
z dôvodu pretrvávajúcich konfliktov medzi ňou a maloletým J., ktoré vyústili do vzatia maloletého do
väzby. Matka súhlasila s návrhom navrhovateľov. Otec maloletého má vlastnú rodinu, nemá vytvorené

vhodné bytové podmienky. S navrhovateľmi je v kontakte aj s maloletým J.. Súhlasí, že zverenie
maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom je najlepším riešením pre všetkých v
danej situácii. Bolo zistené a preukázané, že navrhovatelia majú vytvorené vhodné podmienky pre
priaznivý psychický, fyzický, sociálny vývin maloletého J., a to až do rozhodnutia vo veci samej -zverenia maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov. Vzhľadom na uvedené, kedy
je potrebné zabezpečiť starostlivosť o maloleté dieťa, súd rozhodol v záujme maloletého dieťaťa tak,
ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. Zároveň súd zaviazal rodičov na vyživovaciu povinnosť k

maloletému dieťaťu, keď otcovi určil vyššiu výšku doposiaľ stanoveného výživného (vzhľadom na odstup
času od posledného rozhodnutia, vek maloletého), ktorú si otec podľa vyjadrení účastníkov riadne plní.
Bolo zistené, že matka je poberateľkou rodičovského príspevku, je na rodičovskej dovolenke, preto jej
súd určil vyživovaciu povinnosť k maloletému v minimálnej zákonnej výške, t. j. 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (čo

je momentálne 30 % zo sumy 91,06 Eur - 27,32 Eur). Výživné sú obaja rodičia povinní platiť na účet
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny W..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 127 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil.