Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/410/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715216284
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715216284.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a
členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Mesto Detva,
so sídlom J. G. Tajovského 7, 962 12 Detva, IČO: 319805, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom
Červenkom,advokátom,KOMERCIA-Združenieadvokátov,sosídlomM.R.Štefánika72,96212Detva,
proti žalovanej A. C., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. XXX/XX, XXX XX M., o vypratanie bytu,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/423/2015-64 zo dňa 07. 06. 2016,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)
odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 07. 06. 2016 žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok). Žalovanej

náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (druhý výrok).
V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal vypratania
bytuč.X nachádzajúcehosavM.,vbudovesúpisnéč.XXX,naul.N.,orientačnéč.XX,pozostávajúceho
z jednej obytnej miestnosti, kuchyne a príslušenstva (ďalej aj „byt“). Na základe Zmluvy o nájme bytu zo
dňa 02. 11. 2006 (ďalej aj „Zmluva o nájme bytu“) uzavretej medzi žalobcom (v pozícii prenajímateľa)
v zastúpení správcom spoločnosťou BYTES, s.r.o., Detva a žalovanou (v pozícii nájomníčky) žalobca

prenajal žalovanej byt s dobou nájmu na dobu určitú odo dňa 01. 11. 2006 do 31. 10. 2007, a teda
nájom bytu skončil uplynutím doby, na ktorú bol dojednaný (§ 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ďalej
aj ,,OZ“). V danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 676 ods. 2 OZ, pretože aplikácia
tohto zákonného ustanovenia je priamo vylúčená ustanovením § 710 ods. 2 OZ. Nájom bytu na základe
Zmluvy o nájme bytu zanikol dňa 31. 10. 2007 uplynutím doby, na ktorú bola Zmluva o nájme bytu
uzavretá. Žalobca ako vlastník bytu nepochybne mohol požiadať súd o ochranu svojho vlastníckeho

práva k tomuto bytu podľa § 126 ods. 1 OZ, teda má v konaní aktívnu legitimáciu na podanie žaloby o
vypratanie bytu. Nepreukázal však v konaní, že žalovaná užíva byt po skončení nájmu podľa Zmluvy
o nájme bytu zo dňa 02. 11. 2006 bez právneho dôvodu. Žalobca podal po skončení nájmu bytu
žalobu o vypratanie bytu až dňa 01. 12. 2015, hoci nájom bytu skončil dňa 31. 10. 2007. Súdu prvej
inštancie predložil len jednu výzvu na vypratanie bytu pre žalovanú zo dňa 09. 11. 2015, t.j. žalobu o
vypratanie bytu podal tak po uplynutí viac ako 8 rokov po uplynutí doby nájmu. Výsluchom žalovanej súd

prvej inštancie zistil, že byt užíva a platí i „nájomné“, pričom žalovaná predložila vyúčtovanie nákladov
spojených s užívaním bytu za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 12. 2015 vyhotovené dňa 24. 05. 2016
správcom bytu, spoločnosťou BYTES, s.r.o., Detva, z ktorého vyplýva, že tejto vznikol za uvedené
obdobie nedoplatok na vyúčtovaní týchto nákladov v sume 701,52 Eur. Žalovaná v konaní preukázala,
že i po skončení nájmu podľa Zmluvy o nájme bytu žalobca sa k nej naďalej správal ako prenajímateľ
bytu, prijímal od nej platby nájomného, každoročne jej vyhotovoval vyúčtovania nákladov spojených

s užívaním bytu prostredníctvom správcu, pred podaním žaloby žiadnu inú žalobu o vypratanie bytu
nepodal. Podľa názoru súdu prvej inštancie medzi stranami došlo k uzavretiu novej zmluvy o nájmebytu, na základe ktorej žalovaná byt užíva. Zo správania strán súd prvej inštancie mal za to, že
počas doby viac ako 8 rokov strany uzavreli novú zmluvu o nájme bytu, aj keď nebola uzatvorená
písomne. Zmluva totiž môže byť uzatvorená aj ústne, aj konkludentne, čo nespôsobuje neplatnosť takto

uzatvorenejnájomnejzmluvyohľadnebytu.Zaceléobdobiežalovanáužívalabytakonájomníčka,platila
nájomné, žalobca sa správal ako prenajímateľ, žalovanej vyhotovoval a doručoval vyúčtovania nákladov
spojených s užívaním bytu, preto žalovaná užíva byt z právneho dôvodu, a to na základe uzatvorenej
novej nájomnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

aj ,,O.s.p.“) v spojení s § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. Žalovaná bola v konaní úspešná, nenavrhla priznať
trovy konania, preto okresný súd žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. Proti rozsudku okresného súdu žalobca podal v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a jeho návrhu vyhovel. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru okresného súdu žalobu
o vypratanie bytu podal nedôvodne, pretože sa voči žalobkyni mal správať ako prenajímateľ bytu, a
to počas doby viac ako ôsmich rokov, pričom súd prvej inštancie ustálil, že medzi účastníkmi mala
byť uzatvorená nová nájomná zmluva. Poukázal na to, že neuzatvoril so žalovanou ústne nájomnú
zmluvu týkajúcu sa predmetného bytu, aj keď od žalovanej prijímal platby nájomného a každoročne

jej vyhotovoval vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu. Podľa súdnej praxe totiž nie je
konkludentným prejavom vôle smerujúcim k uzavretiu zmluvy o nájme bytu obyčajné mlčanie, alebo
prípadne skutočnosť, že užívateľ bytu býval v byte, vlastník bytu požaduje od neho ,,nájomné“ za
užívanie bytu, ktoré užívateľ bytu hradí a vlastník bytu prijíma.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal v
medziach daných odvolaním (§ 380 CSP), v rozsahu určenom ustanovením § 379 CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 2 a cotrario CSP a odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 389 ods.

1 písm. b) CSP zrušil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho
zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie.

5. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že súd prvej inštancie správne zistil, že medzi žalobcom
(v pozícii prenajímateľa) a žalovanou (v pozícii nájomcu) bola uzavretá dňa 02. 11. 2006 Zmluva o nájme

bytu, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanej do užívania jednoizbový byt č. X, nachádzajúci sa
na prízemí obytného domu na ulici N. súp. č. XX v M., a to na dobu určitú od 01. 11. 2006 do 31. 10.
2007. Žalovaná po skončení nájmu bytu (uplynutím doby) užíva byt bez uzavretej písomnej zmluvy
o nájme bytu.

6. Žalobca podal na okresnom súde reivindikačnú žalobu na vypratanie bytu podľa ustanovenia § 126
ods. 1 OZ z dôvodu, že žalovaná byt neoprávnene užíva, a tak ho zbavuje možnosti vykonávať jej
vlastnícke právo v zmysle ustanovenia § 123 OZ.

7. Podľa názoru súdu prvej inštancie medzi stranami po skončení nájmu bytu došlo k uzavretiu zmluvy

o nájme bytu konkludentne s poukazom na to, že žalobca od 01. 11. 2007 nepodal až do 01. 12. 2015
reivindikačnú žalobu. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaná platila žalobcovi nájomné, žalobca
sa správal ako prenajímateľ, žalovanej vyhotovoval a doručoval vyúčtovania nákladov spojených s
užívaním bytu, preto žalovaná užíva byt na základe uzatvorenej novej nájomnej zmluvy.

8. Odvolací súd konštatuje, že samotná nájomná zmluva o nájme bytu v zmysle ustanovenia § 685 ods.
1 OZ nevyžaduje písomnú formu. Zmluvu o nájme bytu je možné uzavrieť ústne, prípadne konkludentne.
Za takýto prejav nie je možné bez ďalšieho považovať opomenutie vo forme mlčania či inej nečinnosti.
V tejto súvislosti nemožno nezobrať na zreteľ ani na zásadu zakotvenú v ustanovení § 44 ods. 1
vety druhej OZ, t.j. zásadu, že mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu

(na uzatvorenie zmluvy). Ako (dvojstranný) právny úkon zmluva o nájme bytu okrem obligatórnych
náležitostístanovenýchustanovením§686ods.1OZ,t.j.označeniepredmetuarozsahuužívania,výšku
nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu, musí spĺňať
aj všeobecné náležitosti právnych úkonov uvedených v ustanoveniach § 34 a nasl. OZ. Záver o uzavretínájomnej zmluvy konkludentným spôsobom teda nutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav
vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu ako na strane prenajímateľa, tak na
strane nájomcu. Na taký konkludentný prejav vôle na strane prenajímateľa aj nájomcu však nemožno

usudzovať z ich mlčania alebo faktického užívania.

9. Odvolací súd súhlasí s názorom žalobcu, že konkludentným prejavom vôle smerujúcim k uzavretiu
zmluvy nie je iba mlčanie, prípadná skutočnosť, že vlastník bytu po osobe v byte bývajúcej
požaduje ,,nájomné“ za užívanie bytu, ktoré hradí a vlastník bytu ho prijíma. Účinky právne záväzného

prejavu vôle smerujúceho k uzavretiu nájomnej zmluvy nie sú spôsobilé vyvolať ani okolnosti, že v
evidenčných listoch bola osoba byt užívajúca vedená ako jeho nájomca na dobu neurčitú, resp. že
vlastník podal žalobu na vypratanie až so značným časovým odstupom.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že uvedené pochybnosti, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie
vo veci, je potrebné odstrániť, pretože v opačnom prípade nebude môcť rozhodnutie súdu spočívať

na správne zistenom skutkovom stave a v dôsledku toho nemôže dôjsť ani k správnemu právnemu
posúdeniu veci a v konečnom dôsledku ani k náležitému, a teda preskúmateľnému rozhodnutiu.

11. Z uvedených dôvodov odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť (389 ods. 1 písm. b/ CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.

1 CSP).

12. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude ustáliť, či bol daný prejav vôle smerujúci k uzavretiu
nájomnej zmluvy k predmetnému bytu ako na strane žalobcu (prenajímateľa), tak na strane žalovanej
(nájomkyne), či došlo medzi stranami k platnému uzavretiu zmluvy o nájme bytu od 01. 11. 2007

obsahujúcej obligatórne i všeobecné náležitosti, či žalovaná (ne)užíva byt bez právneho dôvodu a či sú
dané dôvody pre vypratanie bytu na strane žalovanej v zmysle vyššie vyslovených právnych názorov
odvolacieho súdu.

13. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd

prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

14. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§
396 ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).