Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816010621
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8816010621.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanej

R. N. stíhanej pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovanú R. N., L.. XX.X.XXXX, P. J. D., K. XXX/XX, M.. E.
L. P., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová

pre skutok právne posudzovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že napriek tomu, že si bola

vedomá, že trestným rozkazom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou, sp. zn. 12T/188/2014 zo dňa
04.03.2015 jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dva a pol roka a vedela, že na
základe nariadenia Okresného súdu vo Vranove and Topľou zo dňa 04.03.2015 a výzvu na nastúpenie
do výkonu trestu prevzala dňa 23.03.2015, podľa ktorej bola povinná ihneď nastúpiť do výkonu trestu,
v obci D., okr. E. L. P. a inde, sa bezdôvodne vyhýbala nástupu do výkonu trestu

spod obžaloby o s l o b o d z u j e, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovanú obžalobu pre skutok uvedený

vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomobžalovanej,listinamizospisuOkresnéhosúduVranovnadTopľou
sp. zn. 12T/188/2014, znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
C.. Ľ. D., správou Sociálnej poisťovne, odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov a
správou Obce D. a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaná uviedla, že nie je vydatá, žije so svojim druhom S. V. a že je matkou ôsmich detí, ktorú
sú umiestnené v ústavnej starostlivosti. Ďalej uviedla, že poberá invalidný dôchodok, lebo nevie písať
a čítať, tiež nerozumie veciam. Vykáva trest za to, že deti nechodili do školy, pričom do výkonu trestu
nenastúpila, lebo bola tehotná, no I.. Y. jej nedala odklad, aj keď ho žiadala, no nevie kto jej písal žiadosť.
Dostala papier o tom, že jej žiadosť zamietli, to jej druh prečítal, no nevie či aj to, že má ísť do výkonu,
druh bol potom tiež vo výkone, trest nenastúpila lebo bol tehotná so synom C., potom jej nedali odklad

a hneď ju vzali do výkonu. Uviedla tiež, že chodila na osobitnú školu, ale vyšla z prvého ročníka, chodila
k svojmu doktorovi aj k psychiatrovi. Obžalovaná nevedela uviesť aký je deň.Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/188/2014 zo dňa 1.10.2014 bola
obžalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j ) Trestného zákona a bol

jej uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. Trestný rozkaz bol obžalovanej doručený dňa 10.10.2014 a
právoplatnosť nadobudol dňa 29.10.2014.

Uznesením zo dňa 30.10.2014 súd rozhodol o povinnosti obžalovanej zaplatiť v konaní sp. zn.

12T/188/2014 trovy trestného konania. Podľa priloženej doručenky bolo obžalovanej uznesenie
doručené dňa 14.11.2014 s uvedením čl. listov 170, na ktorom sa nachádzalo opravné uznesenie k
trestnému rozkazu a čl. 172 - uznesenie o trovách konania a poukaz na úhradu.

Vyšší súdny úradník dňa 4.11.2014 vydal referát, ktorým uložil vyzvať obžalovanú na doloženie kópie
tehotenskéhopreukazu,naktorýsavosvojejžiadostiodvolávala,výzvabolavyhotovenávuvedenýdeň.

Podaním doručeným súdu dňa 22.10.2014 obžalovaná v konaní sp. zn. 12T/188/2014 požiadal o odklad
nástupu výkonu trestu, nakoľko je v druhom mesiaci tehotenstva a má tri maloleté deti, o ktoré sa nemá
kto postarať

Dňa 4.3.2015 súd vydal nariadenie výkonu trestu u obžalovanej R. N. s tým, že trest odňatia slobody
mala nastúpiť ihneď.

Taktiež dňa 4.3.2015 súd vydal uznesenie, ktorým žiadosť obžalovanej o odklad výkonu trestu
odňatia slobody zamietol, keď v odôvodnení uviedol, že obžalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala

tehotenstvo, keď napriek výzve nepredložila tehotenský preukaz. Uznesenie bolo obžalovanej doručené
dňa 23.3.2015 spolu s výzvou na nastúpenie do výkonu trestu ihneď.

Dodanie obžalovanej do výkonu trestu odňatia slobody v konaní 12T/188/2014 súd nariadil dňa
29.4.2016 a žiadosť bola Okresnému riaditeľstvu PZ doručená dňa 9.6.2016.

V prípravnom konaní predchádzajúcemu konaniu vedenému proti obžalovanej pod sp. zn. 12T/188/2014
bol obžalovanej na základe žiadosti vyšetrovateľa opatrením zo dňa 7.8.2014 ustanovený obhajca z
dôvodu podľa § 37 ods. 2 Trestného priadku.

Z rodného listu maloletého C. N. súd zistil, že tento sa narodil dňa XX.X.XXXX matke - obžalovanej a
otec nebol uvedený.
Zo znaleckého posudku znalca C.. Ľ. D., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria
číslo 10/2017 a konzultanta C.. I. C., znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
dospelých číslo 16/2017 vyplýva, že u obžalovanej sa jedná o ženu vyrastajúcu v nepriaznivých

socio-ekonomických podmienkach. Počas znaleckého vyšetrenia bola obžalovaná orientovaná len
menom, nezvládne základné matematické úkony, udáva negramotnosť, ďalej v klinickej symptomatike
dominuje oscilujúce psychomotorické tempo, simplexné mechanické myslenie, čo vedie k poruche
úsudku, v správaní a konaní je potom dôsledkom skratové konanie s nedostatočnou anticipáciou
dôsledkov konania subjektu, impulizivita. V ďalšom znalec udáva, že sa nestotožnil so stanovenou

úrovňou intelektu psychiatrického vyšetrenia v rámci diagnostikovania v rámci posudzovania Sociálnou
poisťovňou a počas znaleckého vyšetrenia stanovila intelekt orientačne do pásma subnormy až ľahkej
mentálnej retardácie a konzultant stanovil aktuálnu intelektovú úroveň do pásma ľahkej mentálnej
retardácie, pri ktorej je porušená tvorba úsudku, myslenie je málo abstraktné, je simplexné a mechanické
a pacient s touto diagnózou koná skratkovito, bez dostatočného uváženia následkov, preferuje

prežívanie„tuateraz“ auspokojujeaktuálnepotrebysmalýmohľadomnadlhodobejšiedôsledky.Chápe
ale základné morálne a spoločenské normy, autority v rámci spoločnosti. V zmysle záverov posudku
obžalovaná v minulosti i v čase spáchania skutku trpela miernou duševnou zaostalosťou, ktorá porucha
sa u nej prejavuje poruchou tvorby úsudku, simplexným - jednoduchým myslením, nedostatočným
zvážením dôsledkov svojho správania. U obžalovanej bola znížená schopnosť rozpoznať a ovládať

protiprávne konanie, obe tieto schopnosti však neboli plne vylúčené, ale len čiastočne narušené,
obžalovaná chápe zmysle významu trestného konania. Obžalovaná netrpí duševným ochorením z
okruhu psychóz, preto jej pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný.Sociálna poisťovňa, ústredie vo svojej správe uviedla, že zdravotný stav obžalovanej na základe žiadosti
o invalidný dôchodok bol posúdený v roku 1996 so záverom, že je invalidná podľa § 29 na účely § 33
ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a bol jej priznaný invalidný dôchodok, ktorý

sa vypláca doposiaľ.

Podľa rozhodnutia zo dňa 29.10.1996 bol obžalovanej vyplácaný invalidný dôchodok v sume 1.643,-
Sk. Zo zápisnice o rokovaní posudkovej komisie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou
zo dňa 8.10.1996 súd zistil, že obžalovaná bola vyradená zo školskej dochádzky, nevedela sa

podpísať. Psychiatrický nález uvádza, že obžalovaná je mentálne retardovaná, bola vyradená zo
školskej dochádzky, nikde nepracovala, nie je vyučená. Diagnostický záver uvádza u obžalovanej v čase
posudzovania mentálne retardáciu s intelektom v pásme imbecility eretická forma, menovaná pri tomto
zdravotnom stave nie je schopná vykonávať ani jednoduché pracovné činnosti, jej pracovný potenciál je
takmer nulový, prognosticky nemožno očakávať zlepšenie, stav trvá od ranného detstva a vznikol pred
dovŕšením povinnej školskej dochádzky.

Obec D. oznámila k obžalovanej, že táto je tichej povahy, na verejnosti sa chová slušne, komisiou
verejného poriadku riešená nebola.

Ústav na výkon trestu odňatia slobody oznámil, že obžalovaná sa na výkon trestu adaptovala bez

vážnejších problémov, ústavný poriadok a časový rozvrh sa snaží rešpektovať a dodržiavať.

Obžalovaná má v evidencii priestupkov sedem záznamov, pričom v šiestich prípadoch sa jedná o
priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 2 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov - znečistenie verejného priestranstva a v jednom prípade

o jednalo o priestupok v súvislosti s porušením povinnosti chrániť občiansky preukaz pred zničením,
poškodením, stratou, odcudzením a zneužitím.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaná bola dvakrát súdne trestaná a to v roku 2012 trestným
rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/40/2012 pre prečin ohrozovania mravnej

výchovy mládeže, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov nepodmienečne a
v roku 2014 už vyššie uvedeným trestným rozkazom sp. zn. 12T/188/2014.

Prokurátor v záverečnej reči poukázal na to, že boli vykonané dôkazy, najmä listinné, z ktorých je zrejmé,
že aj keď je obžalovaná mentálne zaostalá, vedela, že má nastúpiť do výkonu trestu. Bol podaný aj

znalecký posudok z odboru psychiatrie, ktorý potvrdzuje, že jej rozumové schopnosti sú na veľmi nízkej
úrovni, avšak záver z pohľadu trestnej zodpovednosti je taký, že chápe zmysel treného konania. U
obvinenej boli naplnené pojmové znaky žalovaného trestného činu, preto žiadal, aby bola uznaná vinnou
v zmysle obžaloby a bol jej uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v strede trestnej sadzby so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obhajca obžalovanej v záverečnej reči poukázal na to, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a
výpoveď obžalovanej majú za to, že v rámci základných znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorý
sa obžalovanej kladie za vinu, nebol dostatočne preukázaný. Jej úmyselné zavinenie aj napriek tomu,
že obžalovaná prevzala výzvu na nastúpenie do výkonu trestu, vzhľadom na jej duševnú zaostalosť a

jednoduchémyslenie,ktorébolopreukázanévykonanýmznaleckýmdokazovaním,nevedeladostatočne
zvážiť dôsledky svojho konania. Obžalovaná sa neorientuje v dátumoch a časoch, nerozumie ťažšiemu
písanému textu, preto jej nemožno pričítať úmyselné konanie a to, že nenastúpila na výkon trestu.
Obžalovanej sa dva mesiace po prevzatí výzvy na nástup narodil syn C. a v tomto čase, to bola okolnosť
dôležitá na nenastúpenie na výkon trestu. Obžalovaná sa zdržiavala na adrese trvalého pobytu a

nesnažila sa vyhýbať prevzatiu písomností, ani prípadným návštevám zo strany príslušníkov policajného
zboru. Ďalej uviedla, že považuje za dôležité zvážiť aj skutočnosť, že v konaní o odklad výkonu trestu,
nebolo preukázané, že obžalovaná prevzala výzvu na doplnenie tehotenského preukazu v rámci tohto
konania. V prípade, ak by aj súd zvážil, že zavinenie bolo naplnené, majú za to, že skutok nemal
spoločenskú nebezpečnosť v takej miere, aby naplnil skutkovú podstatu trestného činu. Obžalovaná

svojím konaním sledovala len prospech svojej rodiny, aby sa postarala o deti a navrhol obžalovanú
oslobodiť spod obžaloby.Podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia sa
dopustí, kto marí alebo sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez
vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Trestného zákona.
To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná, teda materiálny

korektív.

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je záverom
právnym, ktorý záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania rovnako ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné
pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve

tak ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosti tak ako vyplývajú z vyššie popísaných dôkazov a teda,
že obžalovaná potom čo jej bol dňa 10.10.2014 doručený trestný rozkaz vo veci sp. zn. 12T/188/2014,
ktorým jej bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a ešte predtým, než predmetné rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť ( 29.10.2014 ) dňa 22.10.2014 doručila súdu žiadosť o odklad nástupu do
výkonu trestu, v ktorom podaní uviedla, že je v 2. mesiaci tehotenstva. Dňa 4.11.2014 bol vyšším
súdnym úradníkom daný kanceláriu senátu 12T pokyn, aby obžalovanú vyzvala na predloženie dokladu
o tehotenstve - kópiu tehotenského preukazu, o čom bola vyhotovená výzva adresovaná obžalovanej,
no pri tejto výzve sa nenachádza doklad preukazujúcu doručenie obžalovanej, keď na doručenke na čl.

170 sa nachádza len uvedenie doručovania opravného uznesenia z čl. 170 a na doručenke na čl. 172 len
doručovanie uznesenia o trovách trestného konania. Následne dňa 4.3.2015 súd nariadil výkon trestu
odňatia slobody a obžalovanej bolo doručené uznesenie o zamietnutí žiadosti o odklad výkonu trestu
odňatia slobody spolu s výzvou na nástup do výkonu trestu ihneď, ktoré písomností jej boli doručené
dňa 23.3.2015, pričom je nepochybné, že obžalovaná v tom čase bola tehotná, nakoľko dňa 25.5.2015

porodila syna C.Š.. Ďalej mal súd za preukázané, že až dňa 29.4.2016 bolo potom nariadené dodanie
obžalovanej do výkonu trestu odňatia slobody, ktoré bolo polícii realizujúcej dodanie doručené až dňa
9.6.2016 a obžalovaná bola potom zadržaná dňa 15.6.2016 tak ako to vyplýva zo zápisnice o dodaní do
výkonu trestu. Ako už súd uviedol, dňa 25.5.2015 obžalovaná porodila syna Mikuláša, ktorú skutočnosť
si súd mohol v konaní 12T/188/2014 zistiť z lustrácie z registra obyvateľov, ktorá lustrácia obsahuje

aj informácie o potomkoch dotyčnej osoby, v tomto prípade obžalovanej, s uvedením aj ich dátumu
narodenia, ktorá skutočnosť o narodení maloletého C. dňa XX.X.XXXX by sama osebe zakladala dôvod
na postup súdu podľa
§ 409 ods. 3 Trestného poriadku, v zmysle ktorého súd ex offo odloží výkon trestu odňatia slobody
na tehotnej žene alebo na matke novonarodeného dieťaťa na jeden rok po pôrode, čo by v prípade

obžalovanej predstavovalo odklad výkonu trestu do 25.5.2016, pričom ako už súd uviedol, obžalovaná
bola v konečnom dôsledku dodaná do výkonu trestu už dňa 15.6.2016, teda krátko po uplynutí lehoty,
ktorá by bola lehotou odkladu výkonu trestu odňatia slobody. Taktiež súd opätovne poukazuje na záver
znaleckého posudku ohľadom vyšetrenia duševného stavu obžalovanej a to najmä na diagnostický
záver a teda, že obžalovaná je mierne duševne zaostalá bez poruchy správania ako aj na záver o

ľahkej mentálnej retardácii a s tým súvisiace porušenie tvorby úsudku, preferovanie prežívania „tu a
teraz“, bez dostatočného uváženia následkov a uspokojovanie aktuálnych potrieb s malým ohľadom na
dlhodobejšie dôsledky, rovnako aj na lekársky posudok Sociálnej poisťovne vypracovaný posudkovou
komisiou v súvislosti s posudzovaním obžalovanej na účely invalidity ale v neposlednom rade aj na
skutočnosti ohľadom výsluchu obžalovanej na hlavnom pojednávaní, keď bolo nevyhnutné skonštatovať

a táto skutočnosť je zrejmá aj zo zvukového záznamu, že výpoveď obžalovanej bola vedená veľmi
komplikovane, viackrát jej bolo uvedené či už prokurátorom, obhajcom alebo aj samosudkyňou, k čomu
sa má vyjadriť a táto súvislej výpovede nebola schopná. Aj keď obžalovaná uviedla, že vedela, že má
ísť do výkonu trestu, na druhej strane podala si žiadosť o odklad a teda sa mohla domnievať, že jej bolo
vyhovené a skutočnosť, ktorá by tento odklad zakladala aj skutočne existovala a to jednak tehotenstvo

ale aj narodenia maloletého C..

Takto súd uzatvára, že naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona pri
žalovanom prečine z pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná so zreteľom na spôsob vykonania činu ajeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa v danej
veci, nie je preukázané.

Z vykonaných dôkazov ako sa nimi zaoberal súd vyššie nie je možné vyvodiť spoľahlivý záver o tom, že
obžalovaná svojim konaním naplnila skutkovú podstatu žalovaného prečinu tiež z pohľadu materiálneho
korektívu podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona a zistené konanie obžalovanej preto nebolo možné právne
kvalifikovať ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia, keďže vzhľadom na spôsob vykonania
činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je

závažnosť žalovaného prečinu nepatrná, teda skutok nie je trestným činom a preto súd obžalovanú spod
obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti
niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre
porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že

výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania
výslovne vzdať.