Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. jún 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 2T/204/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211010541

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Rudolf Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2211010541.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Rudolfa Novotného a
prísediacich Márie Kosárovej a Dóry Angyalovej v trestnej veci obžalovaného W. U., pre zločin ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. U. - F.. XX.XX.XXXX R. C. J., Q. T. C. J., F.. J. Č.. XXX/XX Z. C. J.,

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku, pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona, spod obžaloby Okresnej prokuratúry č.k. 1Pv 94/10 zo dňa 12.08.2011 o s l o b o d z u j e zo
skutku, ktorý mal spáchať tak,

ž e

dňa 25. mája 2009 v čase okolo 21.30 hod. v C. J., na chodníku pred vchodom do obytného domu
na F.. J. Č.. XXX/XX, mal pribehnúť k poškodenému a zozadu ho mal udrieť viackrát do oblasti hlavy,
následkom čoho mal poškodený spadnúť na cestu a do tam ležiaceho mal začať kopať so sadrou na
nohedooblastihlavy,čímpoškodenémusvojímkonanímmalspôsobiťúrazhlavy-plášťovézakrvácanie
pod tvrdú mozgovú plenu vľavo a menšie zakrvácanie pod pavúčnicu vľavo, zlomeninu nosových kostí
bez posunutia, zlomeninu jarmovej kosti vpravo s posunutím, odreniny hrudníka a lakťa pravo, z dobou
liečenia od 25. 05. 2009 do 06.10.2009 podľa znaleckého posudku,

teda

úmyselne mal spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví,

čím mal spáchať

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona.

Zároveň podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku, súd poškodeného Q. P.I., F.. XX.XX.XXXX, T. T. - A. Č..
XXXX/XX so svojim nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :Okresná prokuratúra v Dunajskej Strede pod č. 1 Pv 94/10 dňa 22.08.2011 podala na tunajší súd
obžalobu na W. U., pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom
základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný W. U. spáchanie predmetnej trestnej činnosti popieral aj v prípravnom konaní ako aj na
hlavných pojednávaniach, pričom uviedol, že inkriminovaného dňa ho otec upozornil, aby sa pozrel z
okna, nakoľko sa na ulici pred panelákom niečo deje. Následne videl ako poškodený P. bije starého
suseda Q., preto sa obliekol a išiel pred panelák. Keď sa dostal von, poškodený P. už ležal na zemi,
bol v bezvedomí medzi dvoma autami. Medzičasom sa stretol aj so svedkom P., ktorý ho vo vchode aj

predbehol. K žiadnemu kontaktu medzi nim a poškodeným P. nedošlo. Keď on išiel dole, susedia už boli
na chodníku. Matka a sestra poškodeného prišli na miesto činu asi 3 - 4 minút po nich. Inak poškodený
je provokatívny typ človeka, ktorý si nectí ani svoju rodinu, policajtov ani súd.
Poškodený Q. P. uviedol, že inkriminovaného dňa po predchádzajúcom incidente s Ľ. Q. st., bol fyzicky
napadnutý obžalovaným W. U., ktorý ho päsťou udrel do tváre, dôsledku ktorého spadol na zem a
stratil vedomie, a odvtedy si nič nepamätá. O ďalšom priebehu incidentu sa dozvedel od svojej matky

R. P. a sestry P. T., ktoré boli očitými svedkami jeho fyzického napadnutia. Menované svedkyne vo
svojich výpovediach uviedli, že inkriminovaného dňa videli obžalovaného W. U., ako fyzicky napadol
poškodeného, ktorého najprv udrel päsťou do tváre, následne poškodený padol na zem, a potom ho
viackrát kopol do tváre nohou, na ktorej mal sadru. Predtým ho chcel zbiť svedok E., v čom ho zabránila
jeho manželka. V ten deň míňal peniaze, požil si asi aj liter vína. Pred predmetným incidentom mu sused

Q. zlomil nos a dvakrát ho udrel aj do hlavy. Preto podal trestné oznámenie na obžalovaného len po
dlhší čas, nakoľko mal strach, že mu obžalovaný ublíži na zdraví ako aj jeho rodine. Predtým však on
incident s obžalovaným nikdy nemal. Je pravdou aj to, že od predmetného incidentu ho zobrali policajti
na výsluch v iných trestných veciach.
Uplatnil si náhradu škody vo výške 33.000 €, ktorá suma sa skladá: bolestné vo výške 3.036 , 60 €,

náklady spojené so školou - výšku ktorej sumy uviesť nevedel, ďalej prišiel o prácu, spláca pôžičky a žil
z dôchodku svojej matky vyše pol roka, náklady na lieky, psychická a fyzická ujma.
Uviedol, že preto odmietol konfrontáciu s obžalovaným, nakoľko nemal advokáta.

SvedkyňaR.P.,matkapoškodenéhonahlavnompojednávaníuviedla,žeonanevidela,čisvedokMolnár

udrel jeho syna poškodeného, pričom od nich stála vo vzdialenosti 3 metrov s jej dcérou, Katarínou
Bubeníkovou. Bitka medzi susedom Q. st. a poškodeným bola na chodníku. Potom obžalovaný zrazil
jej syna, ktorý spadol na parkovisko, kde stáli autá a tam ho kopal. Nevedela povedať, že koľkokrát
udrel obžalovaný poškodeného. Na prvý úder poškodený spadol na zem. Viackrát ho potom obžalovaný
kopol. Celú situáciu sledovali susedia svedkovia E., P., R. a na ďalšie mená sa už nepamätá. Potom

došiel aj otec obžalovaného ako aj ďalší ľudia. Policajti, ktorí sa dostavili na miesto činu, neurobili žiadny
zákrok, len sa opýtali, na koho podá poškodený trestné oznámenie.
Na hlavnom pojednávaní dňa 09.03.2016 uviedla, že sa na skutok u nepamätá, trvala na tom, že
obžalovaný bil jej syna. Nevedela uviesť, či ho udrel viac krát. Nepamätala sa ani na incident medzi
poškodeným a svedkom Q. st. Na ďalšie otázky už neodpovedala, poukazujúc na to, že berie silné lieky.

Svedkyňa P. T., sestra poškodeného uviedla, že ona v kritický deň stála so svojou matkou na druhej
strane cesty ( teda nie 3 metre, ako tvrdila matka poškodeného ). Videla dole pred obytným blokom len
obžalovaného, ako zbil jej brata poškodeného, ktorého zozadu napadol, načo tam zbehla ona. Kričala na
obžalovaného aby prestal. Nato prišli na miesto činu susedia, potom celé sídlisko. Nikto iný neudrel jej
brata - poškodeného. Nevedela povedať, či poškodený utrpel zranenia aj od pána Q. st., videla z diaľky

len to, že handrkovali a ako keby do seba drgali. O čom však hovorili nepočula pre väčšiu vzdialenosť.
Nikto zo svedkov nevidel incident medzi obžalovaným a poškodeným, lebo svedkovia prišli dole až
potom, keď poškodený už ležal v krvi na zemi (matka poškodeného však tvrdila, že celý incident videli 4
susedia, ako je vyššie uvedené). Je pravdou, že poškodený mal incident so svedkom Q. st., ktorý ležal
na zemi, asi ho udrel poškodený. Obžalovaný udrel poškodeného raz do hlavy a na zemi ho kopal do

hlavy viackrát, a to so sadrovou nohou. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.03.2016 uviedla, že sa na
vec už nepamätá. Okrem obžalovaného nikoho na mieste činu nevidela. Nesledovala, či tam boli iní
ľudia. Videla aj to, že poškodený - jej brat, mal problém aj s druhým svedkom E.. Už sa nepamätala,
prečo sa hádali s E., kedy vybehol obžalovaný a udieral rukami a kopla nohami poškodeného. Jej brat
- poškodený bol v podnapitom stave, nakoľko pred predmetným incidentom mal problémy aj s našou

matkou.
Svedkyňa L. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že ona incident medzi obžalovaným a poškodeným
nevidela, išla dole len vtedy, keď na miesto činu prišli policajti, ktorí zobrali jej otca, svedka Takácsa
st. do nemocnice. Nevidela ani incident medzi jej otcom a poškodeným P.. Ináč poškodeného videlapoobede ako nadáva na Maďarov, preto naňho zavolali policajtov. Poškodený v ten deň bol pod vplyvom
alkoholu, alebo pod vplyvom drog.
SvedkyňaG.U.uviedla,žezoknavidelalento,žepoškodenýP.ležínazemi,predtýmvidelaajto,žeako

udieral hlavu svedka Q. st. do stojana bicyklov poškodený. Vtedy povedala manželovi, obžalovanému,
aby išli dole zachrániť pána Q. st.. Keď sa dostali pred obytný blok, svedkovia A.. P., Q.. W., I.. E.,
W.. E. I. J.. R. už boli dole. Matka a sestra poškodeného prišli na miesto činu len neskoršie. Nikto im
nepovedal, kto zaútočil na poškodeného. S ňou išiel dole aj svokor, W. U. J... Celý čas bol vedľa nej
obžalovaný, ktorý sa ani nedotkol poškodeného. Sadru mal zelenej farby. Na hlavnom pojednávaní dňa

06.06.2016 uviedla, že ona v tom čase bola v 8. mesiaci tehotenstva. Otec obžalovaného bol po operácii
a obžalovaný mal zlomenú nohu. Inak ona je už rozvedená s obžalovaným právoplatne. Obžalovaný
nikdy nebol násilnícky typ.

Svedok W. U. J.. uviedol, že z okna svojho bytu videl, ako poškodený aj na zemi kopal H.. Q. J.., nato
išli dole so svojim synom - s obžalovaným, a s jeho manželkou, avšak vtedy dole už bolo veľa ľudí.

Poškodený vtedy už ležal na zemi, bol v bezvedomí. Vtedy už matka ošetrovala poškodeného. V ten
deň bol poškodený veľmi agresívny, podľa jeho názoru iste požil nejaké drogy. Celý deň robil bordel, boli
pre neho aj policajti. Poškodený robil bordel aj so svojou rodinou. Sestra poškodeného P. T. sa vtedy
vyjadrila v tom smere, že si to poškodený zaslúžil. Matka poškodeného mu povedala, že taký typ človeka
napadol jej syna, aký je obžalovaný. On nevidel ani matku ani sestru poškodeného, keď išli dole, kedy

ich vo vchode predbehol H.. P. a z druhého schodišťa prichádzal Q. W.. Neskoršie matka ošetrovala
svojho syna poškodeného.
Svedok Q. W. uviedol, že inkriminovaného dňa ho matka upozornila, že pred panelákom nejaký blondiak
bije jedného starého pána, ktorý býva v tom istom obytnom dome. Všetko sledovala z okna, z prízemia,
lebo ona nevyšla von z bytu. Následne išiel dole pomôcť starému pánovi a vtedy stretol aj W. U. ml.

so svojím otcom a manželkou. On však bol dole ako prvý. Keď sa dostali pred vchod, poškodený P. už
ležal na zemi pri jednom aute, následne nato prišla matka, sestra a švagor poškodeného P.. Neskoršie
policajti a sanitka. Obžalovaný W. U. ml. určite nezbil poškodeného, nakoľko prišiel pred obytný dom
neskôr ako on a mal na nohe aj sadru. Na hlavnom pojednávaní dňa 09.03.2016 doplnil svoju výpoveď ,
že rodina P.O. prišla na miesto činu až o takých 5 minút. Pred vchodom bol dole ako prvý. Neskôr sa

tam dostavili ďalší susedia z obytného domu a následne na to asi 5-10 minút, keď už tam bolo veľa
ľudí, aj rodina Kovačičová.
Svedkyňa E.S. W. uviedla, že dňa 25.05.2009 vo večerných hodinách p. P. silne udrel H.. Q. J.. , ktorý
spadol na zem a veľmi krvácal. Videla to z okna, lebo býva na prízemí. Pán Q. mu asi povedal,
aby nerobil bordel, lebo poškodený Kovačič bol opitý a preto udrel pána Takácsa st. Zrazu videla z

okna svojho bytu (býva na prízemí), že sa zhromažďujú ľudia, nato išiel dole aj jej syn Q. W. a potom
obžalovaný so svojím otcom a manželkou. Vtedy poškodený P. už ležal na zemi. Ináč celú situáciu
nesledovala, keďže vtedy býval s ňou jej 9 ročný vnuk. Ináč poškodený P. stále vyzerá ako opitý alebo
nadrogovaný. Neskoršie prišla aj matka poškodeného, ktorá začala kričať, že kto to urobil, prečo to
urobil. Nevedela kto bol páchateľom.

Svedok A. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že inkriminovaného dňa videl, že na chodníku pred
panelákom poškodený P. bije p. Q. st.. Z uvedeného dôvodu telefonicky zavolal na políciu a následne
išiel dole pred panelák, kedy pred ním z paneláku vychádzal W. U. E.., ktorý mal nohu v sadre. Keď
vyšli na cestu, poškodený P. už ležal na zemi, a preto zavolali záchrannú službu. On ešte predbehol
obžalovaného, nakoľko tento išiel pomalšie kvôli sadre na nohe. Neskoršie na miesto činu prišla aj

matka poškodeného. S obžalovaným sa stretol vo vchode , avšak obžalovaný prišiel dole až za ním.
Svedkovia I. E.S. a jeho manželka O. E. sa nevedeli bližšie vyjadriť k predmetnému incidentu. Uviedli
len toľko, že incident nevideli, počuli len veľký krik, keďže bývajú na prízemí a preto išli dole. Práve
vtedy išli dole oproti bývajúci, obžalovaný s jeho otcom a s manželkou. V tom čase dole už bolo veľa
ľudí. Poškodený ináč je konfliktný typ človeka, stále vyvoláva hádky. Obžalovaný je celkom normálny

človek, už 10 rokov žijú ako susedia. Keď išli von, poškodený už ležal na zemi, preto ho obžalovaný
nemohol napadnúť. Celý čas boli spolu. Svedok Molnár ešte uviedol, že je pravdou, že ešte za svetla
stretol poškodeného na rohu obytného bloku, bol dobre opitý alebo nafetovaný, hulákal po ceste.
Svedok W. E. uviedol, že v kritický večer si všimol pred obytným domom sanitku, do ktorej nakladali
staršieho pána. Videl tam aj policajtov. K predmetnému incidentu sa však vyjadriť nevedel, keďže to

nevidel.
Z lekárskych správ a zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia
vyplýva, že poškodený Q. P. pri opísanej udalosti utrpel plášťové zakrvácanie pod tvrdú mozgovú plenu
vľavo a menšie zakrvácanie pod pavučnicu vľavo, zlomeninu nosových kostí, jarmovej kosti vpravos posunutím, odreniny hrudníka a lakťa vpravo, pričom uvedené poranenia vznikli intenzívnym tupím
násilím, mohli vzniknúť údermi päsťou a kopaním nohou so sadrovým obväzom. Počet intenzívnych
úderov bol najmenej 4. K poraneniu mohlo dôjsť tak, ako to uviedol poškodený vo svojej výpovedi.

Poškodený bol obmedzovaný v obvyklom spôsobe života, nutnosťou nechať sa vyšetriť, podrobiť
sa hospitalizácií a konzervatívnej liečbe v trvaní od 25.05.2009 do 08.06.2009, v domácej liečbe
pobolievaním poranených častí tela, zhoršením žuvaním pre bolesť, nariadeným pokojovým režimom.
Skutočná doba liečby a práceneschopnosť v trvaní od 25.05.2009 do 06.10.2009 je plne primeraná
a opodstatnená. Poranenia sa z lekárskeho hľadiska hodnotí ako ťažké, môže zanechať hodnotiteľné

trvalé následky.

Obžalovaný z miesta svojho trvalého bydliska nie je bližšie hodnotený. Z odpisu z registra
trestov obžalovaného vyplýva, že doteraz súdom trestaný nebol.

Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd nemal bezpečne a nepochybne preukázané, žeby

obžalovaný W. U. inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Sú tu dve skupiny svedkov, ktorí
na jednej strane tvrdia, že obžalovaný nemohol fyzicky napadnúť poškodeného P., keďže menovaný
už ležal pred obytným blokom, keď tam išiel obžalovaný so svojím otcom a manželkou a na druhej
strane rodinný príslušníci, najmä matka poškodeného a jeho sestra tvrdili, že videli ako obžalovaný udrel
poškodeného a potom keď ležal na zemi, kopal ho aj do hlavy.

Matka poškodeného tvrdila, že všetko videli zo vzdialenosti asi 3 metrov, sestra poškodeného však
tvrdila, že stáli na druhej strane cesty. Ďalej uviedla, že nikto iný nevidel celý incident, jej matka však
uviedla, že incident videli aj susedia. Ona však videla aj incident medzi poškodeným Q. J.. a s jej bratom,
avšak vzhľadom na väčšiu vzdialenosť nepočula o čom hovorili a prečo sa pohádali.
Okrem výpovede poškodeného, trestnú činnosť obžalovaného preukazovali teda matka pošk, ako aj

jeho setra, ktoré mali incident medzi obžalovaným a poškodeným priamo vidieť.
Naopak ostatní vo veci vypočutí svedkovia tvrdenie svedkov R. P., P. T. , resp. samotného poškodeného
P. nepotvrdili. Vypovedali vtom smere, že buď samotný incident medzi poškodeným a obžalovaným
nevideli, resp. že samotný obžalovaný W. U. nebol osobou, ktorá mala napadnúť poškodeného P.Č..
Súd poukazuje na výpovede svedkov R. P. a P. T., ktorých výpovede sa rozchádzajú v popise momentu,

kedy sa mali dostaviť na miesto, kde malo dôjsť k napadnutiu poškodeného, Q. P.. V kontexte výpovedí
týchto svedkýň, súd poukazuje na výpovede ďalších svedkov, ktorí uviedli, že sa uvedené svedkyne mali
dostaviť na miesto až následne, teda v čase, keď už došlo k napadnutiu poškodeného Tibora Kovačiča.
Súd po zrušení II. st. rozhodnutia Krajským súdom Trnava sa snažil odstrániť rozpory vo výpovediach
svedkov, avšak svedkyne P. I. T. v podstate zhodne uviedli len toľko, že sa na vec už nepamätajú a trvajú

na svojich doterajších výpovediach.
Súd poukazuje na rozporuplnosť svedeckých výpovedí R. P. I. P. T., majúce samotného obžalovaného
z trestnej činnosti usvedčovať. Svedkyňa T. pritom vo svojej výpovedi na rozdiel od Viery Kovačičovej
počas svojich výsluchov uviedla, že nejaký muž so sadrou mal napadnúť jej brata päsťou do hlavy a
pri ďalšom údere mal padnúť na auto, z ktorého sa mal skotúľať na zem, kde na zemi ho mal sadrovou

nohou kopať do hlavy. Samotná svedkyňa R. P. pritom túto skutočnosť ( kde by mal jej syn padnúť na
auto) vôbec nespomína vo svojich výpovediach. Obe svedkyne vo svojich výpovediach pritom tvrdili, že
okrem nich samotných vlastne incident medzi obžalovaným a poškodeným nikto iný nevidel , keďže
ostatní ľudia sa dostavili na miesto činu až po nich. V tomto kontexte je potrebné poukázať na výpoveď
svedkyne E. W. , ktorá uvádzala, že samotný konflikt mala vidieť z okna, kde býva na prízemí. Po tom,

ako mal samotný poškodený P. udrieť svedka Q. J.., ktorý spadol na zem a veľmi krvácal, išiel dolu sa
pozrieť jej syn a za nimi tiež obžalovaný s otcom, ako aj s manželkou. Matka a sestra poškodeného došli
na miesto činu až vtedy, keď tam už bolo veľa ľudí. V čase, keď tam mala prísť matka poškodeného,
začala kričať, že „ kto to urobil, prečo to urobil?“, nemala vidieť, kto mal byť páchateľom , keďže sa
mala pýtať tam stojacích ľudí, že kto mal napadnúť jej syna. Zodpovedá skutočnému stavu vecí, že

jednotliví svedkovia príchod osôb na miesto incidentu popisujú rozdielne. Spoločným obsahom však
väčšina výpovedí svedkov je to, že samotný obžalovaný nemal byť osobou, ktorá mala prísť na miesto
incidentu ako prvá, resp. mal tam prísť v čase, keď už malo byť po incidente a kedy poškodený P. už
ležal medzi autami.
Svedok A. P. pritom potvrdil obdobnú skutočnosť, že obžalovaný mal prísť na miesto, kde sa mal

nachádzať samotný poškodený , neskôr, keďže mal nohu v sadre. Rovnako tam prišla neskôr aj matka
poškodeného a sestru poškodeného vôbec nevidel.Prvostupňový súd vykonal doplňujúce dokazovanie v intenciách rozhodnutia Krajského súdu Trnava zo
dňa 17.02.2015, sp. zn. 6To/26/2014 zamerané na odstránenie nezrovnalostí vo výpovediach svedkov
majúcich obžalovaného W. U. usvedčovať, resp. ho vyviňovať z trestnej činnosti. Napriek doplnenému

dokazovaniu sa však súdu nepodarilo odstrániť vyššie vedené rozpory medzi dvoma skupinami
svedkov. Je tu teda tvrdenie voči tvrdeniu, preto súd , keďže naďalej pretrvávajú zjavné nezrovnalosti
pri ustanovení miery zavinenia osoby obžalovaného, rozhodol tak, ako je vo výroku uvedené., teda
obžalovaného W. U. v zmysle § 285 písmeno c) Tr. poriadku v celom rozsahu oslobodil.
Neuveril totiž výpovedi svedkýň P. T. I. R. P., ktoré podľa názoru súdu vypovedali, účelovo, tendenčne,

v snahe pomôcť poškodenému, rodinnému príslušníkovi, napriek tomu, že v kritický deň , pod vplyvom
alkoholických nápojov vyvíjal fyzický nátlak ( poškodený) na svoju matku.
Uveril však tvrdeniam vypočutým ďalších svedkov, ktorí v podstate zhodne potvrdili, že obžalovaný
nemal byť osobou, ktorá mala prísť na miesto incidentu ako prvá, resp. mal tam prísť v čase, keď už
malo byť po incidente a kedy poškodený P. už mal ležať medzi autami.
Zároveň podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku, súd poškodeného Q. P., F.. XX.XX.XXXX, T. T. - A. Č.. XXXX/

XX so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí,
odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne
na konanie pred iným príslušným orgánom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.