Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 7C/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316201479
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Červenáková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2017:4316201479.4

Rozhodnutie

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v spore žalobcu: A. A..
Á..P..L.., A. A. X P. V. L., L. L.-XXXX, L. Z., v konaní zastúpený JUDr. Jiřím Šmídom,usadeným
euroadvokátom, Šmída advokátní kancelář s.r.o., IČO: 47 255 773, so sídlom Ul. Svornosti 43, Bratislava
821 09, proti žalovanému: M. J., G.. X.X.XXXX, L. XXX/XX, XXX XX E. L., U. J. X XXX,XX N. s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania
n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu X XXX,XX N. spolu s

úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy X XXX,XX N. od 27.2.2014 do zaplatenia a k
náhradetrovkonania.Vpísomnejžalobeuviedol,žemedziprávnympredchodcomžalobcu,Všeobecnou
úverovou bankou a.s., a žalovaným bola dňa uzatvorená zmluva Č..XXXXXXX, na základe ktorej právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške X XXX,XX N.. Žalovaný sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalobca nadobudol pohľadávku Zmluvou o postúpení
pohľadávok, ktorá bola uzavretá dňa 23.10.2012. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 4.3.2013 právny

dokument„Uznaniedlhuadohodaozaplatenídlhu“,ktoroužalovanýuznalsvojdlhčododôvoduavýšky
a kde je uvedená výška dlhu žalovaného a jeho špecifikácia. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške X XXX,XX N. spolu s dohodnutými úrokmi 7 % ročne z dlžnej čiastky a to všetko v
pravidelných 40 mesačných splátkach. V bode 7, vyššie uvedenej dohody sa zmluvné strany dohodli,
že pokiaľ sa dlžník ocitne v omeškaní s úhradou akejkoľvek splátky, stáva sa dlh bez ďalšieho splatný
v celku. Žalovaný sa do omeškania dostal s úhradou splátky splatnej dňa 26.2.2014, v ktorý deň sa

celý dlh stal splatným. Žalovaný po dátume splatnosti neuhradil nič. Bol predžalobnou výzvou zo dňa
11.1.2016 vyzvaný k úhrade celého dlhu avšak bezvýsledne. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania
návrhu predstavuje A. X XXX,XX N..

2. Okresný súd Levice vo veci vydal platobný rozkaz dňa 11.5.2016 pod č. k. 7C/46/2016-19. Platobný
rozkaz bol uznesením zo dňa 24.3.2017 pod č. k. 7C/46/2016-31 zrušený v zmysle § 266 ods. 3 CSP,

keďže sa ho nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk.

3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, pričom podľa jeho
prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom
1.7.2016 aj sporná vec riadi ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene

právnej úpravy žalovaného ako spotrebiteľa písomne poučil o možnosti zastúpenia a o jeho procesných
právach a povinnostiach. Doručil mu žalobu s prílohami ako i ho vyzval, aby sa k nej vyjadril.4. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje XXXX N.,
skutkové tvrdenia strán neboli sporné (keďže žalovaný sa k veci vôbec nevyjadril), pričom prejednávaný

spor, v ktorom ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na
základe predložených listinných dôkazov, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a
rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.9.2017, miesto a čas
jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Strany sa na verejné vyhlásenie

rozsudku nedostavili. Po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, súd zistil tento
skutkový a právny stav:

5. Podaním zo dňa 19.11.2012 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. oznámila žalovanému, že
ako postupca postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2012 svoju pohľadávku, ktorá
jej vyplýva zo J. Č.. XXXXXXX zo dňa 20.1.2009 na žalobcu ako postupníka. Žalobca splnomocnil

spoločnosť KRUK International s.r.o. so sídlom Šafránkova 1, Praha 5, 15 500, IČO: 24785199 k
vymáhaniu dlhu žalovaného.

6. V danom prípade prejednávaný spor je vecou s medzinárodným prvkom, nakoľko žalobca je
právnickou osobou so sídlom v Luxemburskom Veľkovojvodstve, žalovaný je fyzickou osobou, štátnym

občanom Slovenskej republiky, žijúcim na území Slovenskej republiky, kde bola uzavretá úverová
zmluva, uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu z plnenia ktorých si po postúpení pohľadávky žalobca
uplatňuje svoj nárok. Ide o občianskoprávnu vec, konanie bolo začaté podaním žaloby na tunajší súd
t.j. 2.2.2016, preto sa právomoc súdu spravuje Nariadením rady (ES) Č.. XXXX/XXXX, pričom v zmysle
čl. 17 ods. 1 písm. b), čl. 18 ods. 2 spotrebiteľa možno žalovať na súdoch členského štátu, v ktorom

má spotrebiteľ bydlisko. Z toho je nesporné, že je daná právomoc súdov Slovenskej republiky a vec
sa spravuje slovenským právnym poriadkom, pričom k dohode o voľbe práva nedošlo, žalobca použitie
slovenského právneho poriadku nenamietal.

7. Dňa 15.1.2009 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavrela so žalovaným písomnú zmluvu

označenú ako Žiadosť a Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky, predmetom ktorej bolo schválenie výšky
pôžičky vo výške X XXX,XX N. (XXXXX,XX,- A.) s pevnou mesačnou splátkou XX,XX N. (XXXX,- A.), O.
splátok 30, celková suma pôžičky X XXX,XX N. (X XXXX,- A.), konečná splatnosť 30 mesiacov, RPMN:
XX,XX %., P.Č. úroková sadzba: XX,XX %, priemerná hodnota RPMN: -%.

8. Spoločnosť KRUK Česká a slovenská republika s.r.o. zaslala žalovanému dokument nazvaný
„ Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu“, ktorého obsahom je uznanie dlhu zo strany žalovaného
vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. XXXXXXX podpísanej medzi dlžníkom - žalovaným s VÚB, a.s. s
tým, že dlh predstavuje X XXX,XX N. a pozostáva zo základnej istiny X XXX,XX N. a úrokov z omeškania
X,XX N.. Podľa tohto dokladu žalovaný prehlasuje, že svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky

uznáva a zaväzuje sa ho uhradiť formou mesačných splátok podľa dohody a zároveň sa zmluvné strany
dohodli na úročení splátok pri úrokovej sadzbe 7 % ročne. Obsahom dohody je ďalej rozpis 39 splátok po
50 Eur a posledná 40. splátka vo výške XX,XX Eur s tým, že dátum splatnosti prvej splátky bol 26.3.2013
a poslednej má byť dňa 27.6.2016. V bode 12 dohody je uvedené, že dlžník prehlasuje veriteľovi, že
v zmysle § 401 obchodného zákonníka predlžuje premlčaciu dobu svojho záväzku zaplatiť uvedený

dlh na 10 rokov. Uvedený dokument je celý vopred predtlačený, pričom v tomto už bol predtlačený aj
dátum podpísania dňa 4.3.2013, žalovaný rukou dopísal svoje meno a priezvisko, rodné číslo, telefónne
číslo a podpis. V tomto dokumente už bol predtlačený dátum 4.3.2013, avšak z pečiatky na prvej strane
dokumentu vyplýva, že spoločnosti ktorá zastupovala žalobcu, bol tento doklad vrátený dňa 18.3.2013.

9. Podaním zo dňa 11.1.2016 spoločnosť KRUK informoval žalovaného, že jeho dlh vo výške X XXX,XX
N. bol zosplatnený, nakoľko sa dostal do omeškania so splátkou splatnou dňa 26.2.2014. Vyzvali ho k
úhrade X XXX,XX N. spolu s úrokom z omeškania zo sumy X XXX,XX N. odo dňa 27.2.2014 najneskôr
do 18.1.2016.

10. Podľa § 52 (v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy) Obč. zák. (1)
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ do
spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorápri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom v čase uzatvárania
úverovej zmluvy) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľských úveroch zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 3 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (l) Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania. (3) Veriteľ je
povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.

13. Podľa § 4 cit. zákona (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí

obsahovať podľa písm. g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

zverejnené podľa § 7 a ods. 2 na príslušný kalendárny štvrťrok. (3) Pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a
l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ

požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Z obsahu žaloby a listín mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobu
a žalovaným existoval záväzkový vzťah, titulom zmluvy o úvere, pretože poskytovanie úverov je
predmetom obchodnej činnosti právneho predchodcu žalobcu a vstúpil do právneho vzťahu ako

dodávateľ a žalovaný vstúpil do právneho vzťahu ako spotrebiteľ. Uzatvorená zmluva má charakter
spotrebiteľskejzmluvyanataktoposudzovanývzťahpretotrebaaplikovaťzákonnúúpravuObčianskeho
zákonníka. Okrem toho, keďže predmetom zmluvy je poskytnutie finančných prostriedkov pre občana-
spotrebiteľa, poskytnutie úveru, ide o vzťah podliehajúci aj právnej úprave zákona o spotrebiteľských
úveroch a samozrejme aj právnej úprave podľa zákona o ochrane spotrebiteľa. Novela Občianskeho

zákonníka vykonané zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52
ods. 2 Obč. zák.), že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Po preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahovala viaceré zákonné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zák.
č. 258/2001 Z.z. a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (písm. g) výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov (písm. i), priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov (písm.
k). Z uvedeného dôvodu je potrebné v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. z dôvodu absencie
uvedených náležitostí poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

15. Žalobca v žalobe sa k úverovému vzťahu svojho právneho predchodcu so žalovaným bližšie

nevyjadril. Netvrdil kedy žalovaný dlžnú sumu vyčerpal, či a koľko z vyčerpanej sumy vrátil, kedy sa
tak stalo (aj vzhľadom na ustanovenie § 5 b zákona o ochrane spotrebiteľa a povinnosť súdu prihliadať
ex offo na premlčanie záväzku, čo predpokladá určenie začiatku aj konca plynutia premlčacej doby).
Žalobca ani netvrdil, či žalovaný úver len postupne čerpal, alebo aj splácal, kedy akú čiastku uhradil.
Žalobca odôvodňuje svoj návrh iba z Uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu. Súd však zastáva

stanovisko, že Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu upravuje právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo
spotrebiteľskej zmluvy. Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu je akcesoricky právnym úkonom vo
vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. Je potrebné sa zaoberať aj pôvodným úverovým vzťahom
a aj históriou úverového účtu, aby bolo možné posúdiť, že Uznanie dlhu a dohoda o zaplatení dlhu jespôsobilýmpodkladomnaprisúdenietvrdenéhonárokužalobcu.Súdsavďalšejčastitohtoodôvodnenia
zaoberal samotným Uznaním dlhu a dohody o zaplatení dlhu.

16. Podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

17. Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 558 Obč. zák. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

19. Podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia dohody

o urovnaní, (1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané. (4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje
najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa
§ 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

20. Podľa § 8 cit. zákona (3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú

informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby robil rozhodnutie
v obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí
rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil. (4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje,
ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným
spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej

praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ
príjme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

21. Tak ako bolo uvedené k Uznaniu dlhu a dohode o zaplatení dlhu, táto upravuje právne vzťahy,
ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o formulárovú dohodu pripravenú mandátarom

žalobcu, kde návrh vopred pripravil veriteľ pre dlžníka. Vzhľadom k predformulovanému obsahu
uznania možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jeho
obsahu. Iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádza nikdy od spotrebiteľa. Dohoda a uznanie
dlhu je podpisovaná spotrebiteľom len na podmet osôb konajúcich v mene mandatára žalobcu.
Pre dlžníka môže odstrašujúco pôsobiť zastúpenie veriteľa „vymáhačskou“ spoločnosťou a uvedenie

vysokej pohľadávky s prísľubom splácania v relatívne nízkych splátkach. Zámer žalobcu dosiahnuť
vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním Uznania dlhu a dohody o zaplatení dlhu so splátkovým
kalendárom, ktorú žalovaný podpísal, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené
zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa,
ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Ak by žalobca postupoval

s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu o splátkach ako
dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu a zároveň obsahuje aj ďalšie sankcie za porušenie
splácania dlhu. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa prinajmenšom mätúco, pričom možno
predpokladať,žeprávetojejehoúčelom.Taktiežztohto dôvodujemožnémaťpochybnosti otom,žeide
o skutočný prejav vôle žalovaného uzavrieť uznanie dlhu a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach

so žalobcom, aby si tak dohodol zaplatenie dlhu v splátkach, aby nemusel dlh uhradiť jednorázovo.
Zo samotného znenia uznania dlhu so splátkovým kalendárom je zrejmé, že sa jedná o formulárový
dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme povolenia splátok dlhu. Takéto
konanie žalobcu napĺňa znaky klamlivého konania a klamlivého opomenutia v zmysle § 8 ods. 3 a 4
Zákona o ochrane spotrebiteľa.

22. V danom prípade súd má za to, že uzavretím dohody sa žalobca snažil vyhnúť posudzovaniu
jednotlivých nárokov z pôvodnej úverovej zmluvy, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o
spotrebiteľskýchúverochakoajnáležitostiuzavretejúverovejzmluvy.Takýtopostupžalobcu jevýslovne
špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa tak ako je to vyššie

uvedené a preto nemôže požívať právnu ochranu (§ 3 ods. 1 Obč. zákonníka) zo strany súdu pretože
žalobca sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich, a to
či má všetky zákonom požadované náležitosti, prípadne či nedošlo k premlčaniu jednotlivých nárokov
z predmetnej zmluvy. Nahradil ju inou zmluvou, ktorá je len zdanlivo výhodnejšia, v skutočnosti ide ozhoršenie postavenia spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Takúto dohodu s uznaním dlhu súd považoval
za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a zákonom a celý postup žalobcu za jeho obchádzanie.

23. Žalobca tak konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou podstatne narušil správanie sa
žalovaného ako spotrebiteľa, ktorého pohol k urobeniu právneho úkonu, ktorým zásadne zhoršil
svoje postavenie. Žalobcom uplatnená obchodná praktika bola klamlivá, keď žalovanému nesprístupnil
podstatné informácie o pohľadávke a o právnych dôsledkoch uznania dlhu. Žalobca navyše úplne
opomenulobjasniťžalovanémuvýznamuznaniadlhu,keďrovnakoupriemernéhospotrebiteľanemožno

očakávať, že bude chápať závažné právne následky, aké uznanie dlhu má.

24. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu použitia nekalej
obchodnej praktiky.

25. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnej veci mal žalovaný plný
úspech, v súvislosti s konaním mu trovy nevznikli, tieto ani zo spisu nevyplývajú, preto súd rozhodol, že
sa žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.