Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. marec 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214202748
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214202748.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa : GENERAL FACTORING a.s., so sídlom Košická

56, Bratislava, IČO: 35838825, v konaní zastúpený Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom
Michalská 14, Bratislava, IČO: 47255706, proti odporcovi: O. O., A.. X.X.XXXX, S. W. J.. F. XXX/XX, O.,
o zaplatenie 2.319,53 Eur istiny s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 33,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne od 21.2.2011 do zaplatenia, všetko v splátkach po 5,-Eur mesačne počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku vždy k poslednému dňu bežného mesiaca pod stratou výhody splátok.

Súd konanie v časti o zaplatenie 1.886,76 Eur s riadnym úrokom vo výške 17,30% ročne z istiny 2.036,55
Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 2.036,55 Eur od
22.12.2010 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd v r a c i a navrhovateľovi súdny poplatok v sume 106,80 Eur prostredníctvom Slovenskej pošty,
a.s.- prevádzkovateľ systému IČO : 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, Banská Bystrica v lehote
15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu 12.2.2014 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie 2.319,53
Eur, s riadnym úrokom vo výške 17,70% z istiny 2.036,55 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 2.036,55 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a trovami konania,
ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.

Návrh odôvodnil tým, že túto pohľadávku nadobudol od Slovenskej sporiteľne a.s. Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené listom zo dňa
28.12.2010. Jeho právny predchodca a odporca uzatvorili dňa 16.3.2006 Zmluvu o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 1.228,17Eur pri úrokovej
sadzbe 17,70% ročne. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver splácať mesačnou splátkou vždy k 20.dňu
toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá zmluvnými stranami na termín 20.4.2006
a končená splatnosť úveru na termín 20.2.2011. Odporca svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere

neplnil, úver nesplatil ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti, t.j. 20.2.2011. Jeho dlžoba v celkovej
výške 2.319,53 Eur pozostáva z istiny 2.036,55 Eur a úrokov z omeškania v sume 282,98 Eur, ktorú
istinu ďalej úročí zmluvným úrokom a zákonným úrokom z omeškania.Podaním doručeným súdu 2.10.2015 návrh čiastočne vzal späť a to v časti istiny 1.886,76 Eur spolu
s riadnym úrokom vo výške 17,30% ročne z istiny 2.036,55 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a v časti
úroku z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 2.036,55 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a zároveň

upravil žalobný návrh tak, že odporcu žiadal zaviazať na uhradenie sumy 432,77 Eur (13 splátok po
33,29 Eur splatných od 20.2.2010 do 20.2.2011), úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo súm
33,29 Eur od 21.02.2010 do zaplatenia,
33,29 Eur od 21.03.2010 do zaplatenia,
33,29 Eur od 21.04.2010 do zaplatenia,

33,29 Eur od 21.05.2010 do zaplatenia,
33,29 Eur od 21.06.2010 do zaplatenia,
33,29 Eur od 21.07.2010 do zaplatenia,
33,29 Eur od 21.08.2010 do zaplatenia,
33,29 Eur od 21.09.2010 do zaplatenia,
33,29 Eur od 21.10.2010 do zaplatenia,

33,29 Eur od 21.11.2010 do zaplatenia,
33,29 Eur od 21.12.2010 do zaplatenia,
33,29 Eur od 21.01.2011 do zaplatenia,
33,29 Eur od 21.02.2011 do zaplatenia.

Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne.

Odporca ako účastník konania uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere bol riadne
zamestnaný. Nakoľko stratil zamestnanie, nemal peniaze na splácanie úveru. Pri rozhodovaní žiadal

zohľadniť, že ho zaťažuje vyživovacia povinnosť voči maloletému synovi P. O., A.. XX.X.XXXX, ktorý bol
zverený jemu do osobnej starostlivosti. Okrem dávok v hmotnej núdzi 178,30 Eur mesačne žiadne iné
príjmy nemá. Proti čiastočnému späťvzatiu návrhu námietky nemal.

Podľa § 96 ods.1 - 3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to

sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu
z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo
pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či

tu manželstvo je alebo nie je.

Čiastočné späťvzatie návrhu sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie 1.886,76 Eur s
riadnym úrokom vo výške 17,30% ročne z istiny 2.036,55 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia a s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne z istiny 2.036,55 Eur od 22.12.2010 do zaplatenia zastavil podľa § 96

ods.1 O.s.p.

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu odporcu aj oznámením postupcu o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.12.2010, Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi SLSP
a.s. a odporcom dňa 16.3.2006, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010

a výpisom z účtu odporcu. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi veriteľom SLSP a.s. a odporcom
dňa16.3.2006podľa§497až507Obchodnéhozákonníkač.513/1991Zb.vzneníneskoršíchpredpisov
právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 37.000,-Sk (1.128,17 Eur) na pevnú

úrokovú sadzbu 17,70% ročne. Úver sa odporca zaviazala splácať po 33,29Eur mesačne k 20. dňu v
kalendárnom mesiaci po dobu 59 mesiacov. Prvá splátka bola splatná 20.4.2006, posledná 20.2.2011.
Poplatokzasprávuúveruzmluvnéstranydohodlisumou50,-Sk(1,66Eur)mesačne,ročnúpercentuálnu
mieru nákladov 9,85%-mi. Odporca svoju povinnosť riadne a včas splácať úver nesplnil. Tvrdenie
navrhovateľa, že splátky splatné v období od 20.2.2010 do 20.2.2011 odporcom uhradené neboli,

odporca nerozporoval. Vyplýva to aj z výpisu z účtu odporcu vyhotoveného SLSP a.s. Túto pohľadávku
navrhovateľ nadobudol Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE od postupcu SLSP a.s. zo
dňa 21.12.2010. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené odporcovi listom postupcu zo dňa 28.12.2010,
ktorý bol podaný na poštovú prepravu 28.2.2011.Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva

podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods.1-3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatní ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrení určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej

forme.

Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver

na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods.5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré
nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Medzi spotrebiteľské zmluvy neboli zaradené zmluvy o úvere, ale až novela Občianskeho zákonníka
č. 379/2008 Z.z. v § 52 ods. 1 definovala spotrebiteľskú zmluvu ako každú zmluvu bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa
týka aj právnej úpravy zmlúv, ktoré dodávatelia uzatvorili so spotrebiteľmi pred nadobudnutím účinnosti
zákona č. 150/2004 Z.z. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť,

že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ
bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred
pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo
ich zmeny. Súčasťou formulárovej zmluvy účastníkov o splátkovom úvere sú Všeobecné obchodné

podmienky banky, ktoré však odporkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale
boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. Odporkyňa ako spotrebiteľ mohla zmluvu prijať ako
celok alebo ju odmietnuť.

Daný právny vzťah medzi účastníkmi konania súd v zmysle ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj podľa § 23a Zákona č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa a na ustanovenie § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy posúdil ako občianskoprávnu vec (spotrebiteľskú zmluvu), pretože bola uzavretá
medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský

úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Súd právny základ pohľadávky
navrhovateľa mal preukázané, preto v ďalšom sa venoval otázke premlčania nároku.Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je
premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť

1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe
tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom (viď rozsudok NS SR 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).

Návrh bol súdu doručený 12.2.2014. Jednotlivé splátky boli splatné k 20-mu dňu v mesiaci, preto splátky
splatné do 20.1.2011 sú premlčané. Z uvedeného dôvodu súd návrhu vyhovel iba sčasti, a to čo do
splátky splatnej dňa 20.2.2011 v sume 33,29 a vo zvyšnej časti (čo do splátok splatných od 20.2.2010
do 20.1.2011) návrh pre premlčanie zamietol.

Navrhovateľ v tomto konaní si uplatnil aj zmluvné úroky, aj úroky z omeškania zo splátok splatných od
20.5.2009 do 20.12.2010. Posledná neuhradená splátka uplatnená v konaní bola splatná 20.1.2011
avšak v čiastočnom späťvzatí návrhu z tejto splátky ani dohodnutý úrok, ani úrok z omeškania
navrhovateľ nežiadal priznať. Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a spravidla

začína na základe návrhu na začatie konania. Vo veciach, v ktorých sa konanie môže začať iba na
základe návrhu (vždy tomu tak je v sporovom konaní), je podanie návrhu nevyhnutným predpokladom
začatia konania. Z dispozičného princípu sporového konania vyplýva, že žalobca v žalobnom návrhu
vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade
viazaný. Z viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť

viac, ako sa domáhajú. Z uvedeného dôvodu súd nepriznal navrhovateľovi dohodnuté úroky a úroky z
omeškania z poslednej splátky splatnej 20.1.2011.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky

z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.) .

Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z
omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko odporkyňa úver riadne a včas nesplácala, dostala sa do omeškania s plnením peňažného dlhu
a preto navrhovateľovi vznikol podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka nárok na úrok z omeškania vovýške stanovenej § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. S platbou splatnou 20.5.2010 sa dostala
do omeškania od 21.5.2010, so splátkou splatnou 20.6.2010 od 21.6.2010, atď. Základná úroková
sadzba ECB od 13.5.2009 do 12.4.2011 bola 1%, preto súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania

vo výške 9% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých dlžných splátok.

Podľa § 142 ods.2, 3 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj keď mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v

pomerene nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo
od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzby tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom
priznaného plnenia.

Navrhovateľ mal vo veci čiastočný úspech, odporkyni žiadne trovy nevznikli ani si ich neuplatnila, preto
súd s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu

trov právo.

Konanie bolo čiastočne zastavené pred otvorením prvého pojednávania, preto navrhovateľ má podľa
§ 11 ods. 3,4 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel nárok na vrátenie súdneho
poplatku kráteného o 1%, najmenej však 6,70 eura. Titulom súdneho poplatku vyrubeného z ceny

predmetu konania 2.319,- Eur zaplatil súdny poplatok 139,- Eur. Po zmene žalobného petitu predmetom
konania bolo zaplatenie istiny 432,77 Eur, z čoho súdny poplatok vo výške 6% podľa položky 1
písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov predstavuje sumu 25,50 Eur, preto súd vracia navrhovateľovi
prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. sumu 106,80 Eur (139,-Eur - 25,50 Eur - 6,70 Eur = 106,80 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre
písomne vo dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh
na exekúciu podľa
osobitného zákona.