Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 21, 2017

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 14Cb/45/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3717202318
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Libor Kysucký

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2017:3717202318.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPovažskáBystricasudcaMgr.LiborKysuckývsporežalobcuRozhlasatelevíziaSlovenska

so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO 47 232 480 proti žalovanému EFFE.BI.TRANS s.r.o. so
sídlom Zámostie 180, 017 01 Považská Bystrica, IČO 36 612 499 o zaplatenie 587,55 € s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 550,25 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 87,30%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 586,35 €,
úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,20 € a trovy konania. Žalobca tvrdil, že:
- žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti
- žalovaný nezaplatil úhradu za služby verejnosti
- žalovaného písomnou výzvou zo dňa 5.12.2016 vyzval na zaplatenie omeškanej úhrady a na
zaplatenie poštovných sadzieb súvisiacich s odolaním výzvy
- nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštovné do 30 dní od doručenia výzvy, je povinný zaplatiť aj

pokutu
- pohľadávka žalobcu predstavuje istinu 486,35 €, pokuta 100 € a zaplatené poštovné 1,20 €
- v prehľade predpisov a platieb je jasne uvedený počet zamestnancov rozhodujúci pre určenie sadzby
úhrady
- žalovaný mal v období 04/2008 až 08/2010 počet zamestnancov 10 - 49, v období 09/2010 až 12/2010
počet zamestnancov 3 - 9 a v období 01/2011 až 08/2014 počet zamestnancov 10 - 49.

2. Žalobca ako dôkaz označil prehľad predpisov a platieb žalobcu, výzvu zo dňa 05.12.2016, hromadný
elektronický podací hárok a výpis zo sociálnej poisťovne.

3. Žalobca ako prostriedky procesného útoku použil skutkové tvrdenia uvedené v odseku 1 a návrhy
na vykonanie dôkazov uvedené v odseku 2.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a nepoužil ani žiadne prostriedky procesnej obrany.

5. Pretože žalovaný výslovne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, súd posúdil ako nesporné skutkové
tvrdenia, že žalobca žalovaného vyzval písomnou výzvou zo dňa 5.12.2016 na zaplatenie omeškanej
úhrady a na zaplatenie poštovných sadzieb súvisiacich s odolaním výzvy, pričom poštovné za odoslaniehoreuvedenej výzvy bolo 1,20 € a že žalovaný zamestnával od januára 2011 do augusta 2014 od 10
do 49 zamestnancov.

6. Súd považuje za preukázané, že žalovaný mal minimálne 14 zamestnancov v každom mesiaci roku
2012, 2013 a januári až auguste 2014.
Súd považuje za preukázané, že žalobca vyčíslil výšku úhrady na 18,58 €/mesačne za:
- júl až december 2012
- január až december 2013

- január až august 2014.
Súd považuje za preukázané, že žalobca listom zo dňa 5.12.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie
nedoplatku ku dňu 31.12.2016 v sume 487,55 €, ktorá suma zahŕňala aj 1,20 € za poštovné sadzby.
Súd považuje za preukázané, že žalobca výzvu na zaplatenie nedoplatku úhrady za služby verejnosti
zo dňa 5.12.2016 podal na poštovú prepravu dňa 8.12.2016

7. Súd vykonal listinné dôkazy uvedené v odseku 2 a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd uveril, že
žalobca výzvu zo dňa 5.12.2016 žalovanému skutočne odoslal, nakoľko jej odoslanie potvrdzuje podací
hárok.
Pokiaľ ide o „Prehľad prepisov a platieb“, súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca nevedie
evidenciu zamestnancov žalovaného a teda pokiaľ aj vystavil písomnosť, v ktorej uviedol údaje o počte

zamestnancov, samotná takáto listina vystavená žalobcom hodnoverná nie je.

8. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko strany ďalšie dôkazy nenavrhli.

9. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 68/2008 Z.z. platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je zamestnávateľ, ktorý v

pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Na
účely tohto zákona sa služobný úrad) posudzuje ako zamestnávateľ.
Podľa § 6 ods. 3 písm. b) zákona č. 68/2008 Z. z. platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj
začatý kalendárny mesiac 18,58 eura, ak zamestnáva od 10 do 49 zamestnancov.
Podľa § 3 písm. b/ zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je zamestnávateľ, ktorý v

pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na
účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.
Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. b) platí úhradu za každý aj začatý
kalendárny mesiac a) 4,64 €, ak zamestnáva od 3 do 9 zamestnancov, b) 18,58 €, ak zamestnáva
od 10 do 49 zamestnancov, c) 79,66 €, ak zamestnáva od 50 do 249 zamestnancov, d) 199,16 €, ak

zamestnáva od 250 do 999 zamestnancov, e) 464,71 €, ak zamestnáva 1 000 a viac zamestnancov.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní
so zaplatením úhrady.
Podľa § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie

tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady.
Podľa § 10 ods. 4 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z. ak platiteľ podľa § 3 písm. b) nezaplatí úhradu
a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť
vyberateľovi úhrady aj pokutu 66 €, ak nezaplatil úhradu podľa § 6 ods. 5 písm. b).

10. Z § 3 a § 6 ods. 3 zákona č. 68/2008 Z.z. a z § 3 a § 6 ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. je
zrejmé, že pokiaľ ide o právnickú osobu, táto je povinná platiť „úhradu za služby verejnosti poskytované
Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania“ iba vtedy,
ak má aspoň troch zamestnancov, pričom výška úhrady závisí od počtu týchto zamestnancov. Z takto
naformulovaných noriem potom vyplýva, že „rozhodujúcou skutočnosťou“ v zmysle § 132 ods. 1 C.s.p.

je uvedenie údajov o tom, v akých kalendárnych mesiacoch mal žalovaný viac ako troch zamestnancov
a koľko zamestnancov mal žalovaný v tom - ktorom mesiaci.

11. C.s.p. v § 132 ods. 2 pritom výslovne zakazuje, aby opis rozhodujúcich skutočností bol nahradený
odkazom na označené dôkazy - a údaj o počte zamestnancov a o tom, v ktorých kalendárnych

mesiacoch mal žalovaný viac ako troch zamestnancov teda musí byť výslovne uvedený v žalobe a
nestačí, ak sú tieto uvedené v nejakej prílohe žaloby. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že je predsa
absurdné, aby žalobca napríklad v žalobe musel uviesť všetky jednotlivé tovary a ich ceny, podľa názoru
súdu na tejto požiadavke zákonodarcu nič absurdné nie je. V praxi totiž nebolo neobvyklé, že žalobcoviapodávali (a aj stále podávajú) „formulárové žaloby“, kde žalobca ani len neskontroluje súlad žaloby s
faktúrou a existujú tak rozpory medzi ako to nazval žalobca „všeobecným pomenovaním poskytnutej
služby či tovaru“ a medzi obsahom faktúry - v žalobe sa napríklad tvrdí dodanie tovaru, podľa faktúry

ide o nájomné. Racionálnosť uvedenej požiadavky je zrejmá aj z toho, že zákonodarca pre popretie
skutkového tvrdenia vyžaduje, aby toto bolo výslovné - aby však žalovaný prípadne mohol výslovne
poprieť nejaké tvrdenie žalobcu, je spravodlivé žiadať, aby aj žalobca svoje tvrdenia prednášal výslovne.

12. Hoci žalobca v žalobe zo dňa 28.02.2017 expressis verbis neuviedol ani počet zamestnancov

žalovaného, ani rozhodné obdobia, žalovaný tieto údaje uviedol dodatočne v podaní zo dňa 14.06.2017
(č.l. 31). Pretože žalovaný tieto skutkové tvrdenia žalobcu výslovne nepoprel, tieto sa považujú podľa
§ 151 ods. 1 C.s.p. za nesporné.
13. Je teda nesporné, že žalovaný mal od januára 2011 do augusta 2014 od 10 do 49 zamestnancov;
žalovaný tak bol povinný platiť tzv. úhradu za služby verejnosti vo výške 18,58 €/mesačne. Týchto 10 až
49 zamestnancov mal žalovaný pritom aj v období od júla 2012 až august 2014, t.j. počas 26 mesiacov,

a teda spolu bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi 483,08 € (18,58 € x 26 mesiacov). Pretože žalovaný
zaplatil iba 0,03 € (čo je preplatok zo zaplatených 892,67 € po úhrade povinností splatných od apríla
2008 do júna 2012), súd ho zaviazal na doplatenie zvyšných 483,05 €.
14. Pretože žalovaný sumu 483,05 € nezaplatil a pretože žalobca ho na zaplatenie tejto sumy vyzval,
tento je povinný zaplatiť aj poštovné, ktoré žalobca vynaložil v súvislosti s odoslaním tejto výzvy - t.j.

1,20 €.
15. Z „Prehľadu predpisov a platieb“ je zrejmé, že žalobca sa okrem dvadsiatich šiestich mesačných
poplatkov po 18,58 € domáha aj poštovného 3 x 1,10 €. Pretože žalobca - zjavne vzhľadom na
formulárový charakter ním podanej žaloby, výslovne netvrdil rozhodné skutočnosti ohľadom tohto
nároku, žalovaný nemohol poprieť takéto netvrdené skutočnosti a medzi stranami teda bolo sporné, či

žalobca žalovanému zaslal tri poštové zásielky a či poštovné bolo 1,1 €. Pretože žalobca nepreukázal,
že má nárok aj na poštovné 3 x 1,10 €, súd žalobu v tejto časti zamietol.
16. Pretože žalovaný úhradu za služby verejnosti nezaplatil ani po uplynutí 30 dní od doručenia výzvy,
tento je povinný zaplatiť aj pokutu 66 €. Pokiaľ sa žalobca podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi pokutu vo výške 100 €, z nesporných skutkových tvrdení žalobcu je

zrejmé, že tento v rozhodnom období zamestnával od 10 do 49 zamestnancov a teda z dôvodu, že
nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy, je povinný zaplatiť žalobcovi
pokutu 66 € (viď § 10 ods. 4 písm. b) zákona č. 340/2012 Z.z.). Žalovaný teda nie je povinný zaplatiť
pokutu 100 € a súd preto žalobu čo do zaplatenia pokuty 34 € zamietol.
17. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia

istiny 486,35 €, pokuty 100 € a náhrady poštovného 1,20 €, t.j. spolu sumy 587,55 € s tým, že vo veci
bol úspešný čo do sumy 550,25 €. Pomer úspechu a neúspechu bol teda 93,65% (úspech) ku 6,35%
(neúspech). Žalobca má teda nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87,30% (93,65% - 6,35%) trov
potrebných na účelné uplatňovanie práva. O výške priznanej náhrady trov konania súd rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

18. Pre úplnosť súd považuje za potrebné uviesť, že predvolanie na pojednávanie dňa 21.8.2017 bolo
žalovanému - právnickej osobe odoslané dňa 31.7.2017 do elektronickej schránky (viď § 12 ods. 4
písm. a) zákona o e-Governmente). Žalovaný formou elektronickej doručenky odoslanej súdu doručenie
tohto predvolania nepotvrdil, no podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente sa táto písomnosť
považuje za doručenú márnym uplynutím 15- dňovej úložnej lehoty (a to aj vtedy, ak sa adresát o

tom nedozvedel). Je teda zrejmé, že žalovaný bol na pojednávanie riadne predvolaný, a keďže sa
žalovaný napriek tomuto riadnemu predvolaniu na pojednávanie dňa 21.8.2017 nedostavil a nepožiadal
o odročenie, súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Považská

Bystrica v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní treba uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcej vete, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak žalovaný nebude plniť povinnosť v rozhodnutí mu uloženú, žalobca môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.