Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/266/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816208687
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816208687.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu U., zastúpeného O., proti žalovanému W.,
o zaplatenie sumy 1.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 11. apríla 2017, č.k. 10C/133/2016-81, takto

r o z h o d o l :

Návrh zo dňa 28.03.2017 na pribratie občianskeho združenia K. do konania z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 11. apríla 2017, č.k. 10C/133/2016-81 súd prvej inštancie zamietol žalobu proti
žalovanému, voči ktorému sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 1.000,- eur s príslušenstvom na
základe zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č. XXXXXXXXXX/XXXX zo

dňa 08.01.2008 uzavretej medzi K.. a žalovaným, ktorá predstavovala povolené prečerpanie peňažných
prostriedkov na účte. O trovách konania rozhodol tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania
nepriznáva. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že dňa 08.01.2008 K.. a žalovaný uzavreli zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb
flexiúčtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený bežný účet s
možnosťou zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu podľa výberu

v zmysle platného cenníka K. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 15.02.2010 o
poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu mu bol poskytnutý úverový limit 1.000,- eur.
Dňa 12.02.2015 banka oznámila žalovanému výpoveď zmluvy o bežnom účte z dôvodu, že
žalovaný nezaplatil svoj peňažný záväzok s príslušenstvom. Dňa 13.09.2013 žalobca vyzval žalovaného
na zaplatenie sumy 1.433,58 eur. Žalovaný na predžalobnú výzvu nereagoval. Dňa 01.08.2015 uzavrela
K.. a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky, čo banka žalovanému oznámila dňa 15.12.2015. Z
listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že jeho právny predchodca, K. pred výpoveďou

zmluvy zo dňa 12.02.2015 nedoručil žalovanému výzvu v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách, v platnom znení, o tom, že je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, čo je predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky
nebankovému subjektu, ktorým je aj žalobca. Postúpenie pohľadávky je upravené v cit. ust. § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V danom prípade K. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky
na inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ust. § 92 ods.

8 Zákona č. 483/2001 Z.z. Pokiaľ nie je dodržaný postup uvedený v tomto ustanovení zákona, nie sú
splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky nebankovému subjektu. V danej veci žalobca
pohľadávku nadobudol postúpením od banky. Bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie podmienokpre platné postúpenie pohľadávky, čo je predpokladom preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca
síce predložil oznámenie o právnom konaní zo dňa 13.09.2013 adresované žalovanému, ktoré súd
nepovažoval za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. Oznámenie vyhotovilo právne

oddelenie žalobcu dňa 13.9.2013, v ktorom žalovanému oznámilo, že jeho prípad bol postúpený
právnemuoddeleniuajehodlhkudňu31.08.2013predstavovalsumu1.433,58eur.Uvedenéoznámenie
nie je možné stotožňovať s výzvou podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. v platnom znení.
Oznámeniezodňa13.09.2013nebolovypracovanébankou,aležalobcom,ktorýnemápostaveniebanky
a z jeho obsahu ani nevyplýva, akú dlhú dobu trvalo omeškanie žalovaného so zaplatením povoleného

prečerpania peňažných prostriedkov. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že oznámenie vypracoval v
mene K.. na základe mandátnej zmluvy. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal existenciu výzvy podľa
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách a jej doručenie žalovanému, súd prvej inštancie bol toho názoru, že
právny predchodca žalobcu nedodržal postup vyplývajúci mu z cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému žalobcovi, na základe čoho je uzavretá zmluva o
postúpení pohľadávok zo dňa 01.08.2015 podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so

zákonom. Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmeniltak,žežalobevyhovie.Vodvolanínamietalnesprávneprávneposúdenieveci.Aktívnulegitimáciu
žalobcu preukázal predložením fotokópie Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2015, ktoré

bolo doporučenou zásielkou zaslané na poslednú známu adresu žalovaného. Doručenie predmetného
oznámenia žalovaný nerozporoval, v spore ostal pasívny. Poukazoval, že súdu predložil aj fotokópiu
výzvy na úhradu dlhu zo dňa 13.09.2013. Výzva bola zasielaná na jednu z adries, ktoré žalovaný uviedol.
Dňa 06.12.2010 žalovaný požiadal o zmenu korešpondenčnej adresy. Vzhľadom na hospodárnosť
konania bola predmetná výzva zaslaná žalovanému obyčajnou poštovou zásielkou. Preukázanie jej

doručenia preto nie je objektívne možné. Navyše, v zmysle Všeobecných obchodných podmienok K..
si jeho právny predchodca a žalovaný upravili doručovanie písomnosti v čl. 10 bod 10.1.1. tak, že
písomnosti sa okrem iného spôsobu doručujú aj poštou, pričom sa písomnosti považujú za doručené v
tuzemsku na tretí deň po ich odoslaní. Cieľom zákonodarcu podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách
bolo upraviť problematiku ochrany a prelomenia bankového tajomstva. Ochrana bankového tajomstva

obsiahnutá v cit. ustanovení nebola prijatá za účelom ochrany spotrebiteľa. Zákon nestanovuje žiadne
podmienky na to, aké náležitosti by mala výzva banky obsahovať. Pokiaľ banka zasiela predmetné
výzvy prostredníctvom tretej osoby konajúcej na základe plnomocenstva alebo mandátnej zmluvy,
uvedené konanie sa neprieči žiadnemu zákonnému ustanoveniu. Nie je vylúčené, aby takouto výzvou
banky nemohla byť výpoveď zmluvy alebo akékoľvek iné podanie, z ktorého vyplýva výzva na úhradu

nesplateného záväzku. Ak je postupovaná banková pohľadávka a klient na jej postúpenie udelil súhlas,
nie je takáto výzva banky vôbec potrebná. V zmysle ust. čl. 10.9. bod 10.9.4. všeobecných obchodných
podmienok sa banka a klient dohodli na postúpení akejkoľvek pohľadávky banky voči klientovi na tretiu
osobu.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z., (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa

387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Ustanovenie § 525 určuje, ktoré pohľadávky nemožno platne postúpiť. Okrem toho môže byť
postúpenie určitých pohľadávok zakázané špeciálnymi predpismi, prípadne postúpenie môže byť
zákonom síce dovolené, ale len za určených podmienok.

6. Takýmto prípadom je ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

7. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. môže byť banková pohľadávka postúpená (alebo jej časť),
ak je (1.) splatná, a to až po predchádzajúcej (2.) písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené (3.)

omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

8. Uvedené skutočnosti sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré
musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (rozsudok Krajského súdu v Prešovesp.zn. 6Co/119/2013). Splnenie osobitných zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky
savyžadujezdôvodu,žepopostúpenípohľadávkyrôznymsubjektom(mimobanky)užniejezachovaná
možnosť dohľadu a dozoru E. ako centrálnej banky.

9. Následkom postúpenia pohľadávky, ohľadne ktorej cesia podľa § 525 alebo podľa špeciálnych
predpisov nie je dovolená, je absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pre jej rozpor so zákonom (§ 39).
Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadne ktorej to zákon zakazuje, (alebo ohľadne ktorej postúpenie
podmieňuje splnením zákonných podmienok, ktoré splnené neboli), ide o cesiu neplatnú od počiatku ex

tunc a jej neplatnosť nemožno zhojiť.

10. Z uvedeného dôvodu v týchto prípadoch nemožno vôbec hovoriť o platnej cesii, postupca zostáva
veriteľom svojej pohľadávky, ktorá na postupníka neprechádza pre neplatnosť zmluvy.

11. Je bez významu, že podmienky platnosti postúpenia pohľadávky sú uvedené v zákonom predpise,

ktorý je predpisom verejného práva. Zmluva o postúpení je občianskoprávnou zmluvou, ktorú upravuje
Občiansky zákonník. Táto charakteristika zmluvy nevylučuje možnosť upraviť osobitné podmienky jej
platnosti pre špecifický okruh pohľadávok (bankové pohľadávky) v osobitnom zákone verejnoprávnej
povahy (zákon o bankách). Pre aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce
zistenie, že právny úkon je v rozpore so zákonom. Ust. § 39 Občianskeho zákonníka nerozlišuje, o akú

triedu právnej normy ide (normu verejného alebo súkromného práva).

12. Písomná výzva banky dlžníkovi je predpokladom pre cesiu bankovej pohľadávky alebo jej časti na
inú osobu.

13. Ak žalobca ako právny nástupca banky predložil v tomto konaní písomnú výzvu v zmysle § 92 ods. 8,
je súčasne s ňou povinný predložiť aj dôkaz preukazujúci zaslanie tejto výzvy žalovanému. V opačnom
prípade neuniesol dôkazné bremeno preukázania predmetnej skutočnosti.

14. Žalobca za požadovanú výzvu označil jednak oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa

15.12.2015, jednak oznámenie o právnom konaní zo dňa 13.09.2013.

15. Písomné oznámenie postupcu žalovanej 2/ o postúpení pohľadávky nie je výzvou, ako má na mysli
citované ustanovenie, a ani ju nenahrádza. Zo znenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že výzva
predchádza postúpeniu pohľadávky, čo predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky prirodzene

nespĺňa.

16. Pokiaľ ide o oznámenie o právnom konaní zo dňa 13.09.2013, odvolací súd sa stotožňuje s
posúdením listiny, ako vykonal súd prvej inštancie. Uvedené oznámenie nie je možné považovať za
výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Oznámenie nebolo vypracované bankou, ale žalobcom,

ktorý nie je bankou, a ktorý nepreukázal svoje tvrdenie, že oznámenie vypracoval v mene banky na
základe mandátnej zmluvy a z jeho obsahu ani nevyplýva doba omeškania žalovaného so zaplatením
dlhu. Predovšetkým však žalobca nepreukázal zaslanie tejto listiny žalovanému, na ktorom je dôkazné
bremeno o existencii tejto skutočnosti v záujme procesného úspechu. Žalovaný nepotvrdil, žeby mu bola
doručovaná písomná výzva banky na splnenie dlhu.

17. Odvolací súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom požadovaného
predpokladu pre platné postúpenie pohľadávky predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníkovi,
zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a postupca (banka) zostáva veriteľom svojej pohľadávky,
ktorá na žalobcu pre neplatnosť zmluvy neprešla. Jeho žaloba na plnenie bola už z uvedeného dôvodu

správne zamietnutá.

18. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Žalobcom uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.20. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,
potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný, a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalovaného v zmysle § 251

ods. 1 C.s.p., preto odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov nepriznáva.

22. Občianske združenie K., doručilo po vyhlásení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie návrh
na jeho pribratie do konania ako osobitného subjektu podľa § 95 C.s.p.

23. Odvolací súd v odvolacom konaní, ako vyplýva z vyššie uvedeného, rozhodnutie súdu prvej inštancie

potvrdil (rozhodol v prospech spotrebiteľa) bez ohľadu na prípadné vyjadrenie občianskeho združenia k
odvolaniužalobcu.Zhľadiskaštádiakonania(odvolaciekonanie)ajehovýsledku(konečnépotvrdzujúce
rozhodnutie), nebolo účelné ani potrebné pribrať do konania občianske združenie ako subjekt v zmysle
§ 95 C.s.p.

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 95 ods. 1 C.s.p. o návrhu občianskeho združenia K.
rozhodol tak, že ho zamietol.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).