Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/240/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412200047
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4412200047.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: H. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytomXXXXXX.Q.F.XXX,ovymoženiepohľadávkyvsume3330,47euraspríslušenstvom,oodvolaní

oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduNovéZámkyč.k.11Er/4/2012-41zodňa11.10.2013takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
súdneho exekútora so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 44 ods. 2

tretej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (v znení účinnom do 31.12.2014), § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako "zákon o spotrebiteľských úveroch"), § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že exekučným titulom v danej veci bol rozhodcovský rozsudok

sp. zn. Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn.II/2010-8046 zo dňa 18.05.2011
(ďalej len "rozhodcovský rozsudok"), ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
3.330,47 eura a nahradiť trovy konania v sume 640,46 eura do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Vydaniu
rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere uzatvorená dňa 09.02.2006, na základe ktorej
sa veriteľ zaviazal poskytnúť povinnému ako dlžníkovi úver v sume 1.659,70 eura a dlžník sa zaviazal
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 51,05 eura pri dohodnutej úrokovej

sadzbe 17,30 %, v mesačných splátkach po 51,05 eura. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné
obchodné podmienky (VOP), ktoré v čl. 18 obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa nej všetky spory z
tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo o jej zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským
súdom. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátene sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej

doložky; ustanovenie tejto veci sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

2. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku pojatú
do VOP, a skúmal, či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach

v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka). Základné právo spotrebiteľa na
ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základnýchpráv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany
práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.
6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len

"smernica 93/13"). Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu
zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani to, že
arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa, ktorý nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Exekučný súd je oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný
nebol. Ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý je fakticky nerovný, nevyvážený,
takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd
prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej
zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská

doložka a dodávateľ ju použije, ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd vtedy zastaví
exekúciu v celom rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju
právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods.
2 zákona o rozhodcovskom konaní).

3. Rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy
a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak
dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku

si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ
ako prvý. Rozhodcovský súd bol pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach
ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a

rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Záver o prijateľnosti rozhodcovskej
doložky nemožno oprieť ani o zákonné ustanovenie obsiahnuté v § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého sú banky a pobočky zahraničných bánk

povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Toto
ustanovenie nezbavovalo právneho predchodcu oprávneného povinnosti predložiť povinnému návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému
sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v
rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné

informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva
mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, povinnému nedal na výber a neumožnil mu
voľbu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred všeobecným súdom. Povinný totiž mohol

len odmietnuť zmluvu ako celok, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam poskytnutia úveru, to
znamená aj rozhodcovskému konaniu bez možnosti uplatniť svoje právo žalobou na všeobecnom súde.
Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka (absolútny
obchod) nie je prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka na ochranu
spotrebiteľa. Súd prijal záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer

v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, a z toho
dôvodu je rozhodcovská doložka neakceptovateľná. Rozhodcovský rozsudok tak vydal orgán, ktorý
na to zmocnený nebol, lebo konal na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Súd v tomto ohľade
poukázal i na právny záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení 3Cdo 146/2011 zo
dňa 13.10.2011. Ak by súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná

právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to
nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu tzv. paaktu. Preto žiadosti súdneho exekútora nevyhovel.4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie oprel najmä o nesprávne právne posúdenie
veci a o to, že rozhodnutie vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci. Súd podľa

neho prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Uviedol, že
právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu,
z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Účelom exekučného konania je nútený
výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo
inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd a nie ako súd

vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský
rozsudok, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku. Takýto stav by bol aj v rozpore s
ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu SR. Zdôraznil poukaz na
rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, kde v bode súdny dvor postavil svoj záver na rovnocennosti, podľa
ktorej ochrana garantovaná spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v
rámci exekučného konania musí byť porovnateľná s ochranou garantovanou vnútroštátnym právom v

rámci exekučnej fázy iných rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené preto nemožno vyvodzovať z európskeho
práva záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce o svojich právach vedel, no neuplatnil si ich. Navyše v období do
31.12.2007saustanovenia§52až54Občianskehozákonníkavzťahovalilennakúpnuzmluvu,zmluvuo
dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55. Zmluva o

úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.
z. a v dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom
ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka. Oprávnený poukázal aj na dôvodovú správu k §
53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a uviedol, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľovi
rozhodnúť sa, kde uplatní svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo

výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto
ustanovenie zmluvy za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej
doložky a jej neplatnosť. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo
dňa 26.09.2011.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako
aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené. Súd
prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj zákona č. 99/1963 Zb.

Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“
alebo „OSP“), ktorý bol dňom 01.07.2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Odvolací súd vo veci
rozhodujúc v čase účinnosti Civilného sporového poriadku postupoval v súlade s ustanovením § 470
ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Exekučný poriadok, ktorý na danú vec aplikoval súd prvej inštancie, bol s účinnosťou od 01.07.2016 v
ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich
s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho

poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku:
(1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania
lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných
opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely

tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky
proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa
pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci
nevyplýva inak.

7. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie urobil správny právny záver o
nevykonateľnostirozhodcovskéhorozsudkuasvojerozhodnutieajprimeraneodôvodnil.Vdanejprávnej
veci rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej
medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., t. j. bankou, a povinným dňa 09.02.2006 v spojení so Všeobecnýmiobchodnými podmienkami (VOP), a konanie pred rozhodcovským súdom už prebiehalo na základe
žaloby oprávneného v dôsledku postúpenia pohľadávky. Rozhodcovský súd si svoju právomoc odvodil
z rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP. Vo všeobecnosti ak sa má exekúcia vykonať na základe

exekučného titulu, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu
exekúcie oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podľa zmluvy o úvere bol povinnému poskytnutý úver tak, ako
to konštatoval súd prvej inštancie. Povinný dlh podľa zmluvy riadne nesplácal, a tak sa oprávnený obrátil
so žalobou na rozhodcovský súd, ktorý vydal vyššie uvedený rozsudok. Proti rozsudku rozhodcovského

súdu povinný odvolanie nepodal a nepodal ani žalobu na súd o jeho zrušenie.

8. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazov urobil správny právny záver o neplatnosti
dojednania rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, z dôvodu jej
rozporu s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa § 3 ods. ods. 1. Občianskeho
zákonníka totiž výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi. V čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere sa Občiansky zákonník na takýto typ zmluvy
nevzťahoval, lebo podľa § 52 ods. 1 tento zákon riešil, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Účastníci
zmluvy túto uzavreli ako tzv. absolútny obchod podľa § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka, čo však nič
nemení na tom, že ich vzťah bol upravený zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), ktorý upravoval

niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 3 ods. 5 tohto zákona pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere musel byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa
§ 4.

9. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy v ustanovení § 1 ods. 1,2 stanovil: (1)
Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona.
Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho

práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak
ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 4 Obchodného zákonníka ustanoveniami
tohto zákona sa spravujú aj vzťahy iných osôb než podnikateľov, ak to ustanovuje tento zákon alebo
osobitný zákon.

10. Je zrejmé, že v danom zmluvnom vzťahu vystupovala banka ako podnikateľ a povinný ako fyzická
osoba - nepodnikateľ. Obchodný zákonník je v tomto vzťahu tzv. lex specialis a Občiansky zákonník tzv.
lexgeneralis.Nazákladeuvedenéhobolopretopotrebnévtomtoprípadeskúmať,čizmluvnédojednania
boli nielen v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch ale aj s
tými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré Obchodný zákonník neupravoval. Podľa ustanovenia

§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmel bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmel byť v
rozpore s dobrými mravmi. Na tomto podklade bol súd oprávnený skúmať, či dojednanie rozhodcovskej
doložky medzi účastníkmi zmluvy o splátkovom úvere zodpovedalo požiadavke dobrých mravov.
Súd prvej inštancie správne uzavrel, že oprávnený v tomto konaní nepreukázal, že rozhodcovská

doložka obsiahnutá v 29-stranových VOP bola so spotrebiteľom v súlade s dobrými mravmi dojednaná
individuálne, a že mu bola daná možnosť voľby, či rozhodcovskú doložku pre prípad sporu prijme
alebo neprijme. Oprávnený mal predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy (doložky)
takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo
neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a tiež mu poskytnúť

aj jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo tá - ktorá voľba znamená. Oprávnený takýto postup v
konaní nepreukázal, a tak odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval neprijateľnosť
rozhodcovskejdoložky,ktorá-akmalabyťprávomakceptovateľnáakoprejavzmluvnejautonómie-mala
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Súd prvej inštancie na základe listinných dôkazovurobil správny právny záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.

11. V danom prípade odvolací súd konštatoval, že odvolanie nie je dôvodné. Na tomto závere nemohla
nič zmeniť ani argumentácia oprávneného, uvedená v podanom odvolaní, keď poukazoval na niektoré
súdne rozhodnutia, vydané v iných obdobných prípadoch. Každú vec je totiž potrebné posudzovať
individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. V tomto konaní s ohľadom na čas uzavretia
zmluvy a v tom čase platnú právnu úpravu ako aj s ohľadom na obsah zmluvy a VOP bolo nutné

prijať záver, aký odvolací súd uviedol vyššie v bode 9. Súdny exekútor žiadal vydať poverenie na
vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu vydaného rozhodcovským súdom, ktorý pri neplatnej
rozhodcovskej doložke nemal právomoc konať a rozhodovať spor účastníkov, preto súd prvej inštancie
žiadosť súdneho exekútora správne zamietol a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).