Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 9, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9Csp/57/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716206474
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1716206474.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku samosudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou v právnej veci

žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom v Paríži, Boulevard Haussmann č.1,
zastúpeného JUDr. Marek Czompoly s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Ventúrska č.
16, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: B. P., naposledy bytom Š. XXX, t.č. na neznámom mieste, o
zaplatenie 2.410,68 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu2410,68eurspolusúrokom16,9%ročnezosumy2228,56
eur od 18.12.2014 do 21.04.2015, úrok z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 2410,68 eur od 22.04.2015
do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšujúcej časti sa žaloba zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2016 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy
2410,68 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Ako dôvod
uviedol, že žalobca uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, zo dňa 28.03.2013, na základe ktorej žalobca poskytol úver v sume 2500,- eur. Žalovaný sa

zaviazal vrátiť poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi formou splátok v počte 84 vo výške 52,26 eur so
splatnosťouprvejsplátky15.05.2013.Doposiaľžalovanýzaplatiliba1087,83euranapredžalobnévýzvy
nereagoval. Dňa 21.04. 2015 vyhlásil predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru. Domáhal sa,
aby žalovaný zaplatil sumu zloženú zo zostatku úverovej istiny, úroku 16,09% ročne zo sumy 2228,56
eur od 22.04.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 240,68 eur od 22.04.2015
do zaplatenia.

2. Dokazovanie súd vykonal listinami tvoriacimi obsah spisu: výpis z obchodného registra, Zmluva o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.03.2013, Prihláška k poisteniu, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, prehľad platobnej histórie žalovaného, potvrdenie o výške zaplatenej sumy.

3. Súd doručil žalobu žalovanému na adresu trvalého bydliska, zásielka sa vrátila súdu ako neprevzatá
v odbernej lehote, žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd z listinných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav: Žalovaný a právny predchodca žalobcu
CETELEM SLOVENSKO a.s. uzavreli dňa 28.03.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu
o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaníplatobných služieb. Na základe uvedenej Zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému
úver vo výške 2500,- eur s úrokovou sadzbou 16,09 % ročne. Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver spolu
s úrokom v splátkach v počte 84, vo výške 52,26 eur mesačne, splatných do 15. dňa kalendárneho

mesiaca. Celkom mal vrátiť sumu 4389,84 eur. S platobnej disciplíny žalovaného vyplýva, že žalovaný
uhradil sumu 1087,83 eur a následne úver prestal úplne splácať. Dňa 21.04.2015 vyhlásil právny
predchodca žalobcu mimoriadnu splatnosť úveru jednorazovo. Ku dňu splatnosti úveru predstavovala
výška nezaplatenej istiny úveru sumu 2228,56 eur.

5. Ku dňu 30.06.2016 bol žalobca vymazaný z obchodného registra ex offo z dôvodu zlúčenia so
spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, a.s. - žalobcom.

6. Podľa §489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočnosti.

7. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej neprijateľná

zmluvná podmienka ). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

9. Záväzok najčastejšie vzniká tým, že sa dlžník zaviaže na určité plnenie (záväzky vznikajúce zo zmlúv,
resp. všeobecne z právnych úkonov). Niekedy sa zaviazanosť dlžníka viaže na určitý, zákonom určený

skutkový stav bez ohľadu na záväzkový úmysel dlžníka (mimozmluvné záväzky, resp. záväzky mimo
právnych úkonov).

10. Občiansky zákonník rozoznáva štyri dôvody vzniku záväzkov. Záväzky vznikajú:
a) z právnych úkonov, najmä zo zmlúv. Dôvodom vzniku záväzkového právneho vzťahu pritom môžu

byť dvojstranné (i nepomenované) alebo viacstranné zmluvy, ale aj jednostranné právne úkony.
b) zo spôsobenej škody
c) z bezdôvodného obohatenia
d) z iných v zákone uvedených skutočností.

11. Iné v zákone uvedené skutočnosti Občiansky zákonník neupravuje spoločne a všeobecne, ale na
rôznych miestach, a to nielen v práve záväzkovom, ale aj v práve vecnom alebo dedičskom.

12. Zmluvný záväzok medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je spotrebiteľskou zmluvou.
Zmluvamácharakterformulárovejzmluvy,ktorájesvojímobsahomurčenápreväčšípočetspotrebiteľov,

bez možnosti individuálne dojednaných podmienok a zásahov do jej obsahu zo strany spotrebiteľa.
Zmluvou, ktorá vopred obmedzuje spotrebiteľa v jeho zmluvnej voľnosti a stavia ho do postavenia
slabšej zmluvnej strany, ktorá má v zásade iba dve možnosti, zmluvu ako celok prijať, alebo ju
ako celok odmietnuť. Nakoľko tu spotrebiteľ vystupuje ako slabšia zmluvná strana, často po právnej
stránke úplne nevzdelaná, osoba, ktorá nerozumie podmienkam zmluvy vypracovanej odborným tímom

dodávateľa, súd je povinný ex offo poskytovať spotrebiteľovi ochranu. Súdna ochrana spotrebiteľa je
často poslednou možnosťou zastaviť alebo zmierniť následky podnikateľskej činnosti dodávateľa, vo
finančnej a majetkovej sfére spotrebiteľa. Súd je preto povinný skúmať všetky neprijateľné podmienky,
ktorésamôžuvspotrebiteľskejzmluvevyskytovať.Súdmalzapreukázané,ženárokžalobcujedôvodný
v časti nezaplatenej istiny v sume 2228,56 eur, dlžných úrokov do vyhlásenia splatnosti úveru v sume

141,32 eur a dlžného poisteného z poistenia úveru v sume 40,80 eur. V Zmluve o spotrebiteľskom
úvere zo dňa bol medzi zmluvnými stranami dohodnutý úrok 16,09% ročne. Úrok z úveru predstavuje
odmenu dodávateľa za poskytnuté peniaze do času ich postupného zaplatenia v jednotlivých splátkach.
Momentom vyhlásenia splatnosti úveru v celosti, pôvodne dohodnuté podmienky poskytnutia úveru
prestávajú platiť, nakoľko veriteľ už neakceptuje postupné splácania, ale požaduje úplné zaplatenie

úveru jednorazovo. Judikatúra tu zastáva názor, že poskytovateľovi úveru patrí úrok iba do vyhlásenia
jeho splatnosti a naďalej už nie. Z uvedeného dôvodu, súd posúdil ako dôvodný nárok žalobcu na
zaplatenie úroku z úveru do 21.04.2015, kedy došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, teda v
uplatnenej časti v sume 141,32 eur. Keďže žalovaný nezaplatil zo žalobcovej pohľadávky, je v omeškaníi so zaplatením kapitalizovaných úrokov z úveru, počnúc dňom 22.04.2015. Úrok z omeškania eur
predstavuje 5,05 % ročne.

13. Súd zamietol tú časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia úrok z úveru 16.09% zo
sumy 2228,56 eur od 22. 04.2015 do zaplatenia. Súd vyššie už konštatoval, že zmluvný úrok z úveru
patrí veriteľovi iba do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, nie naďalej. V tomto prípade iba do
03.07.2012. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na rozhodnutie súdu v obdobnej veci: Ak
teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,

niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na
výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však

spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou
zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie
hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a
môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť
nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by

navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň
by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu
majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú
istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú
právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací

súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že
keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného
úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania
spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.
S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s

vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2

Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou
(pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel
je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar.
vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto

nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy
zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
(rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014)

14. Súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Csp. Úspech žalobcu v konaní bol čiastočný,

pričom zamietnutá časť žaloby sa týkala nie zanedbateľnej sumy.

Poučenie:

Podľa § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku, proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné
odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Podľa§358Civilnéhosporovéhoporiadku,odvolanielenprotiodôvodneniurozhodnutianiejeprípustné.

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie

právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.