Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. február 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13Csp/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207713
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716207713.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne N. K., H.. XX.XX.XXXX,

C. Š., K. XXX/XXX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovaným 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752 a 2/
CHEMEKO,spol.sr.o.,Štúrova101,Svit,IČO:31711910,zast.Mgr.ŠtefanomŠálkovským,advokátom,
AK Svit, Štúrova 101, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka uzavretej
medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou dňa X.X.XXXX pod č. XXXXXXXXXX na výkon zrážok zo mzdy
žalobkyne.

II. Žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a .

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 2.9.2016 žiadala, aby súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať
sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX z X.X.XXXX uzavretej medzi žalobkyňou

a žalovaným v 1. rade na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne a zaviazal žalovaného v 1. rade k
náhrade trov konania. Žalobkyňa uviedla, že so žalovaným v 1. rade chcela uzatvoriť úverovú zmluvu,
žalovaný v 1. rade jej predložil listiny s tým, že ak chce, aby jej bol úver poskytnutý, je potrebné
predložené listiny podpísať. Tieto listiny podpísala v presvedčení, že uzatvorila zmluvu o revolvingovom
úvere. Až zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy z 19.2.2013, ktorú žalovaný v 1. rade predložil jej
zamestnávateľovi 21.2.2013 sa dozvedela, že podpísala aj takúto dohodu. Poukázala na to, že žalovaný
v 1. rade si nemôže jednostranne stanovovať výšku pohľadávky práve prostredníctvom tejto dohody.

Poukázala na chýbajúce náležitosti zmluvy o úvere, najmä že v zmluve nie je uvedená doba trvania
zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru a tiež výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, preto z tohto dôvodu by zmluva mala byť bezúročná. Poukázala aj na bod 8 zmluvy, kde je
upravená dohoda o poskytnutí služby, ktorá už vo viacerých konaniach bola vyhlásená za neprijateľnú
podmienku. Z uvedeného dôvodu si žalovaný v 1. rade prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy
uplatňuje pohľadávku v takej výške, na akú nemá nárok. Dohoda ani nebola riadne uzavretá, pretože
aj keď je uzavretá na osobitnej listine, tak je jednou z podmienok na poskytnutie úveru, pretože inak by

úver poskytnutý nebol. Táto skutočnosť je v rozpore s ustanovením
§ 5a Zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázala na to, že bežnou praxou žalovaného v 1. rade je, že sa
všetky listiny podpisujú naraz a v jednom súdnom konaní bolo zistené, že agenti zastupujúci žalovaného
v 1. rade sú inštruovaní tak, že musia uzatvárať tieto dohody.2. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Poprel tvrdenia
žalobkyne, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienkou získania úveru, resp. že o jej obsahu

sa dozvedela až od svojho zamestnávateľa. Uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný
spôsob zabezpečenia pohľadávky, na jej uzatvorenie sa žiadne súdne rozhodnutie nevyžaduje, ani
nepredpokladá. Uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy teda nemôže byť neprijateľnou podmienkou.
Z tvrdení žalobkyne nevyplýva, že by poprela možnosť prečítania, resp. oboznámenia sa s obsahom
dohody. O tom, že žalovaný vyžaduje na poskytnutie úveru uzatvorenie dohody o zrážkach, žalobca

vedel. K námietke jednostranného diktovania výšky dlhu veriteľom zdôraznil, že dohoda o zrážkach zo
mzdy je základným inštitútom zabezpečenia záväzkov zmluvných strán, ktorej regulácia je upravená
osobitnými predpismi. Zákon presne stanovuje aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok.
Dojednanie obsiahnuté v texte dohody pojednávajúce o zvýšení zrážok v prípade neuhradenia niektorej
z predchádzajúcich zrážok v celom rozsahu nemá za účel obchádzať zákon zvýšením nad maximálnu
povolenú výšku, ale do maximálnej povolenej výšky ustanovenej zákonom. Pokiaľ sa chce žalobkyňa

domáhať aj neplatnosti zmluvných dojednaní, na ktoré poukazovala, je potrebné za tým účelom podať
osobitný návrh, pretože v žalobnom návrhu sa domáha iba uloženia povinnosti zdržať sa výkonu zrážok.

3. Žalovaný v 2. rade uviedol, že nie je účastníkom právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v
1. rade, teda je toho názoru, že nie je daná jeho pasívna legitimácia.

4. Z výpovede žalobkyne, vyjadrení žalovaných a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu
zmluvy o revolvingovom úvere, dohody o zrážkach zo mzdy, žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy,
súd zistil nasledovný skutkový stav:

5. Žalovaný v 1. rade so žalobkyňou uzavreli dňa X.X.XXXX zmluvu o revolvingovom úvere. Zároveň v
ten istý deň bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) pod č. XXXXXXXXXX.

6. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere bol žalobkyni poskytnutý úverový limit vo výške 1.170,--
eur, ktorý mal splatiť v 48. mesačných splátkach po 60,10 eur. V bode 5 sa uvádza predpokladaná RPMN

za úver vo výške 70,02 %, ročná úroková sadzba 70,02 % a celková čiastka, ktorú musí žalobkyňa
ako dlžník zaplatiť vo výške 2.884,80 eur. Ďalej sa uvádza poskytnutá čiastka revolvingu 490,42 eur,
celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1.442,40 eur, predpokladaná RPMN
po poskytnutí revolvingu
64,19 % a ročná úroková sadzba revolvingu 80,98 %.

7. Na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy uzavreli žalovaný v 1. rade so žalobkyňou dohodu o
zrážkach zo mzdy pod č. XXXXXXXXXX. V dohode sa uvádza, že spoločnosť bude mať voči dlžníkovi
pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru čiastku vo výške

1.170,--eur.Vzmyslezmluvydlžníkmáprávo,abymuvprípaderiadnehosplácaniaúverubolposkytnutý
ďalší úver v rámci tzv. revolvingu. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto dohodou
sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi s príslušenstvom
úveru, prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli
v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami

spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadných
dodatkov. Zrážky majú byť vykonávané vo výške asi 60,10 eur mesačne, avšak tento údaj je v zmluve
nečitateľne dopísaný rukou.

8. Na základe žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 19.2.2013, v ktorej žalovaný v 1. rade

uvádza celkový dlh žalobkyne vo výške 2.884,80 eur (plus drobné penalizačné faktúry sume eur),
žalovaný v 1. rade požiadal v prvých 2 mesiacoch vykonať zrážku vo výške dvojnásobku splátky v sume
120,20 eur a následne realizovať zrážky zo mzdy vo výške 60,10 eur až do vyrovnania celého dlhu.

9. Podľa § 551, ods. 1, Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.10. Podľa § 37, ods. 1, Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný.

11. Podľa § 39, Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom,
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 52, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 53, ods. 1, Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

14. Podľa § 5a, ods. 1, Zák. č. 250/2007 Z . z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou
ozrážkachzomzdyazinýchpríjmovvprospechpredávajúcehoaleboinejosoby,ibažetátodohodabola

uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

15. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha uloženia povinnosti žalovanému
v 1. rade zdržať sa používania dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej so žalovaným v 1. rade dňa

XX.XX.XXXX pod č. XXXXXXXXXX, pričom poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore
s ust. § 5a Zák. č. 250/2007 Z. z., a že táto dohoda je neplatná aj z ďalších dôvodov.

16. Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Obč. zákonníka je špecifickým zabezpečovacím
inštitútom, ktorý sa od ostatných zabezpečovacích prostriedkov líši tým, že slúži ako na zabezpečenie,

tak aj na uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Dlžník zabezpečuje pohľadávku svojho veriteľa tým
spôsobom, že dáva súhlas na to, aby sa pohľadávka veriteľa postupne uspokojovala zrážkami z jeho
mzdy,ktorésveriteľomdohodol,aktorévykonávaplatiteľmzdy.Dohodaozrážkachmusíbyťuzatvorená
písomne. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli
prevedené sumy zrazené na základe dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V dohode o zrážkach

zo mzdy musí byť teda jednoznačne určená pohľadávka, na zabezpečenie ktorej môžu byť vykonávané
zrážky zo mzdy a platiteľ mzdy môže vykonať zrážky iba na uspokojenie pohľadávky špecifikovanej v
dohode.

17. V dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej stranami pohľadávka, ktorá má byť zabezpečená, nie je

vyjadrená dostatočne určito, keďže podľa dohody má zabezpečovať pohľadávku, ktorá iba vznikne v
budúcnosti na základe zmluvy o revolvingovom úvere a má zabezpečovať nielen pohľadávku vo výške
1.170,-- eur, ale aj prípadné ďalšie úvery poskytnuté v rámci revolvingov, príslušenstvo úverov, prípadne
uplatnené zmluvné pokuty a náklady, ktoré vzniknú žalovanému v 1. rade a ďalšie prípadné pohľadávky
žalovaného v 1. rade voči žalobkyni, ktoré vzniknú. Takéto vymedzenie pohľadávky je podľa názoru súdu

v rozpore s podmienkou určitosti právneho úkonu, pretože umožňuje žalovanému v 1. rade uspokojovať
nešpecifikované pohľadávky, ktoré iba vzniknú v budúcnosti. Neurčitosť právneho úkonu možno
konštatovať aj s ohľadom na dojednanie o výške mesačných zrážok. V dohode bola síce uvedená
výška zrážok 60,10 eur, ale v ďalšom texte sa uvádza, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka
zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, a to z akéhokoľvek dôvodu, ale vo výške nižšej, bude za

účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom
nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch, zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku
v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov. Uvedené ustanovenie dohody teda pripúšťa, aby
aj ďalšia podstatná náležitosť dohody, t. j. výška zrážok, bola v priebehu vykonávania zrážok menená,
pričom zrážky môžu byť vykonávané v rôznej výške bez toho, aby sa žalobkyňa mohla vyjadriť k

zmenenej výške zrážky, čo taktiež nie je v súlade s určitosťou právneho úkonu.

18. Ďalšou podstatnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy je označenie platiteľa mzdy. V prípade
dohody o zrážkach zo mzdy sa totiž veriteľ dostáva do majetkovoprávneho styku s ďalším subjektom,ktorý nie je priamym účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, t. j. s platiteľom mzdy, preto v dohode musí
byť platiteľ mzdy náležite identifikovaný. Presné označenie platiteľa mzdy je potrebné už z toho dôvodu,
že platiteľ musí mať spoľahlivý doklad o tom, že zrážky vykonáva oprávnene. V dohode o zrážkach zo

mzdy uzavretej stranami nie sú vôbec uvedené údaje o platiteľovi mzdy, teda nie je z nej zrejmé, ktorý
subjekt má vykonávať prípadné zrážky zo mzdy.

19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy
ako právny úkon nie je dostatočne určitý, pretože neobsahuje všetky podstatné náležitosti dohody,

resp. niektoré podstatné náležitosti (výška zabezpečovanej pohľadávky) nie sú v dohode upravené
jednoznačne a teda v zmysle § 37, ods. 1, Obč. zákonníka, je neplatný.

20. Podľa názoru súdu dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá účastníkmi konania je aj v rozpore s ust.
§ 5a, ods. 1, písm. a/, Zák. č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého zabezpečenie uspokojenia pohľadávky
alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy je prípustné iba za

predpokladu,žedohodabolauzavretávoformeosobitnejlistiny,spotrebiteľbolpoučenýodôsledkochjej
uzavretiaamalmožnosťjuodmietnuť.Predloženádohodaozrážkachzomzdyjetypickýmformulárovým
návrhom, kde dlžník nemá možnosť meniť obsah dohodnutých podmietok. Žalovaný v 1. rade tvrdil,
že uzavretie dohody nebolo podmienkou na poskytnutie úveru. Z obsahu zmluvy o úvere, dohody o
zrážkach zo mzdy, ani z iného dokladu nevyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o možnosti odmietnuť

takúto dohodu a napriek tomu by úver bol poskytnutý. Taktiež z predložených dokladov nevyplýva, že
by žalobkyňa bola poučená o dôsledkoch tohto právneho úkonu, preto podľa názoru súdu je predložená
dohoda aj v rozpore s ust. § 5a Zák. č. 250/2007 Z. z. Podľa názoru súdu, ak by žalobkyni bolo zo strany
žalovaného v 1. rade riadne vysvetlené zabezpečenie záväzku a poskytnutie úveru by nielen formálne,
ale aj reálne nebolo podmienené uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, asi by bolo ťažko pochopiteľné

prečo by napriek tomu žalobkyňa pristúpila k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je výhodná len
v prospech žalovaného a nie v prospech žalobkyne. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že aj
keď formálne dohoda o zrážkach zo mzdy je uzavretá na osobitnej listine, reálne uzavretie tejto dohody
bolo podmienkou zmluvy o poskytnutí úveru, teda ide o zabezpečenie záväzku, ktoré je v rozpore s ust. §
5a,ods.1,cit.zákona, pretojedanýajdôvodneplatnostiprávnehoúkonuvzmysle§39Obč.zákonníka.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo
mzdy medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou nebola platne uzavretá, preto nemôže ani slúžiť ako
zabezpečovací inštitút na zabezpečenie pohľadávky žalovaného v 1. rade, ktorému na základe tejto
dohody nevznikli oprávnenia z nej vyplývajúce. Vzhľadom k tomu, že na základe tejto dohody sú

žalovaným v 2. rade vykonávané zrážky v prospech žalovaného v 1. rade, a teda na základe neplatného
právneho úkonu dochádza k zásahom do majetkovej sféry žalobkyne, súd s poukazom na vyššie
uvedené uložil žalovanému v 1. rade zdržať sa používania tejto dohody.

22. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade sa žalobkyňa nedomáhala žalobným návrhom splnenia žiadnej

povinnosti. Žalobkyňa uviedla, že žalovaného v 2. rade považuje za stranu sporu iba pre časť konania
týkajúceho sa nariadenia neodkladného opatrenia. Okruh strán sporu upravuje vždy žalobca, ktorý
disponuje žalobou. V zmysle § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný. Civilný sporový poriadok
neupravuje možnosť, aby niektorá zo strán bola stranou iba pre určitú časť sporu. Pokiaľ teda žalobca v
žalobe vymedzí okruh strán, týka sa takéto vymedzenie konania v celosti. V danom prípade žalobkyňa

v žalobe ako jednu zo strán označila aj žalovaného v 2. rade, preto súd má za to, že žalovaný v 2.
rade je stranou počas celého konania. Vzhľadom na žalobkyňou formulovaný petit žaloby súd dospel
k záveru, že u žalovaného v 2. rade nie je daná pasívna legitimácia, preto vo vzťahu k žalovanému v
2. rade žalobu zamietol.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. tak, že priznal náhradu trov konania
žalobkyni voči žalovanému v 1. rade, pretože vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bola žalobkyňa v celom
rozsahu úspešná. Taktiež súd priznal náhradu trov konania žalovaného v 2. rade, pretože voči nemu bola
žaloba v celom rozsahu zamietnutá, teda aj žalovaný v 2. rade bol v konaní úspešný v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).