Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 22, 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 10C/150/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114220816
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:7114220816.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Zuzanou Krivdovou, v právnej veci žalobcu: C. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K., K. č. 5, proti žalovanej: V. V., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. XX, právne
zastúpená: JUDr. Andrej Bryja, advokát, sídlom Hviezdoslavova č. 49, Námestovo, v konaní na zrušenie
spoluvlastníckeho podielu a na zaplatenie spoluvlastníckeho podielu vo výške 20 000 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou postúpenou tunajšiemu súdu Okresným súdom Košice I. dňa 14.11.2014,
po výzve tunajšieho súdu z 31.05.2016 (čl. 74) na bližšiu špecifikáciu žalobného návrhu (petitu), zmena

ktorého bola pripustená uznesením tunajšieho súdu, č.k. 10C/150/2014-98 z 30.11.2016, domáhal toho,
aby súd určil, že osvedčenie o dedičstve zo dňa 16.2.2007, sp. zn. XD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX,
vydané JUDr. Martinou Klinovskou, notárkou je platné a následne na základe tohto osvedčenia bolo
určené, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu so súpisným číslom 57 v podiele
1/4-ina, zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre obec a k.ú. B., postavený na parcele registra "C"
evidovaná na katastrálnej mape, zobrazená ako C-KN parc. č. XXX/X s tým, že žalovaná je povinná
uhradiť žalobcovi sumu 20.000,-Eur s príslušenstvom titulom vyplatenie spoluvlastníckeho podielu na

základe osvedčenia o dedičstve zo dňa 16.2.2007 a zároveň, aby žalovanej bola uložená povinnosť
nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil aj ďalšími písomnými podaniami (č.l. 1-7, 29-32, 77-85 spisu) v podstate
tým, že na Okresnom súde Dolný Kubín sa viedlo dedičské konanie po jeho zomrelom otcovi M. V.,
nar. XX.X.XXXX, zomr. X.XX.XXXX a ako dedič dedičstvo, ktoré sa nadobúda zo zákona, neodmietol.
Obsahom dedičskej dohody, výsledkom bolo osvedčenie o dedičstve pod sp. zn XD/XXX/XXXX, Dnot

XXX/XXXX,boloto,ževšetci(všetky3deti)spoluvlastníckepodielyprevedúnamatku(žalovanú)apojej
smrti sa následne vyporiadajú. Na základe tohto osvedčenia o dedičstve žiadal, aby jeho spoluvlastnícky
podiel bol "prepísaný" na neho ako navrhovateľa, tak ako to bolo určené v osvedčení. V roku 2006 sa
oženil a odišiel z domácnosti žalovanej a chcel sa so žalovanou dohodnúť, aby finančne vyporiadala
jeho spoluvlastnícky podiel. Žalovaná v roku 2008 vykonala prevod darovaním jeho spoluvlastníckeho
podielu na sestry Q. X. a V. V., a to bez toho, aby on ako spoluvlastník s touto skutočnosťou súhlasil.
On žalovanej nedal súhlas, aby "prepísala" darovacou zmluvou aj jeho spoluvlastnícky podiel. Žalovaná

zneužila jeho dôveru pred notárom, jednala špekulatívne a dopustila sa porušenia jeho vlastníckeho
práva i poškodzovania cudzích práv podľa § 209 Trestného zákona ako aj "trestného činu obohacovania
sa". Darovaním nehnuteľnosti sa žalovaná dopustila porušenia jeho ľudských práv. Ním požadovaná
suma 20.000,-Eur je odškodným z dôvodu správania žalovanej a podvodu (č.l. 31 spisu). V ďalšompísomnom podaní doručeným tunajšiemu súdu 24.6.2016 uviedol, že jeho dedičský podiel predstavuje
sumu 13.500,-Eur až 14.000,-Eur, zvyšná sumu 6.000,-Eur je náhradou škody na majetku od roku 2006
(č.l. 80 spisu). Žalovaná nedostala "celé dedičstvo s tým, aby s ním nakladala podľa svojej vôle, na

notárskom úrade nevznikol žiadny záznam, že dedičstvo "daruje" žalovanej (č.l. 80 in fine - 81 zhora
spisu).
V ospravedlnení neúčasti na pojednávaní vytýčenom na termín 31.5.2016 žalobca okrem iného uviedol
(č.l. 71 spisu), že ako navrhovateľ zároveň podal na tunajší okresný súd dňa 29.7.2015 návrh žaloby o
zrušenie darovacej zmluvy a vyslovenie neplatnosti darovacej zmluvy, o ktorom sa vedie konanie pod

sp. zn. XC/XXX/XXXX a žiadal súd o predloženie tejto darovacej zmluvy.
K žalobe priložil kópiu osvedčeného odpisu osvedčenia o dedičstve vydané notárkou JUDr. Martinou
Klinovskou ako súdnym komisárom, sp. zn. XD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo 16.2.2007 a (č.l. 8 - 11,
44 - 47) a list adresovaný žalovanej označený ako vyplatenie spoluvlastníckeho podielu (čl. 19 spisu).

3. Žalovaná v rámci svojho výsluchu na pojednávaní konanom 31.5.2016 uviedla, že neuznáva nárok

žalobcu, že ho má vyplatiť vo výške 20.000,-Eur z dedičstva, jeho nárok považuje za premlčaný,
nakoľko je to dlhá doba od dedičského konania až po toto pojednávanie. Taktiež potvrdila, že predmetnú
nehnuteľnosť, v ktorej býva aj so svojimi dvoma plnoletými dcérami, darovala svojim dvom dcéram.
Jedna je vydatá, má dve deti a manžela, ktorí taktiež bývajú spoločne s nimi. Druhá dcéra je slobodná
a je postihnutá na vozíčku. Poukázala na to, že nevie čoho sa žalobca domáha, akého zrušenia

spoluvlastníckeho podielu a aké peniaze žalobca žiada vyplatiť.

4. Žalobca sa na nariadené pojednávanie nedostavil aj napriek včas a riadne vykázanému doručeniu,
svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 21.3.2017 bez toho, aby žiadal o jeho
odročenie, požiadal len o doručenie zápisnice z pojednávania s tým, že následne podá vo veci písomné

stanovisko. Súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.

5. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovanej uviedol, že predmetnú žalobu považuje za
nedôvodnú, nezrozumiteľnú a zmätočnú, čo žalobca neopravil ani ďalšími listinnými podaniami vo veci
samej. Žalobca sa domáha zrušenia podielového spoluvlastníctva so žalovanou, ale žalovaná a žalobca

nikdy neboli a ani nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu č. XX v obci B..
Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD/XXX/XXXX je zrejmé, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
rodinného domu, ale s číslom XX a spolu s ostatnými pozemkami, tieto nehnuteľnosti nadobudol
po poručiteľovi - po svojom nebohom otcovi do podielového spoluvlastníctva, čo vyplýva aj z listu
vlastníctva č. XXX k.ú. a obce B., pričom žalovaná žiadny spoluvlastnícky podiel na tejto nehnuteľností

nemá. Ak by teda šlo len o omyl žalobcu v písaní súpisného čísla, v tom prípade žalovaná nie je
pasívne vecne legitimovaná vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o rodinný dom č. XX, tento bol pred smrťou poručiteľa v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalovanej a poručiteľa a po smrti poručiteľa prešla táto nehnuteľnosť do výlučného
vlastníctva žalovanej. Je to zrejmé aj z osvedčenia o dedičstve č. XD/XXX/XXXX zo dňa 16.2.2007,

ktoré sa stalo zároveň v tejto deň aj právoplatným, čo znamená, že účastníci dedičského konania sa
vzdali práva podať odvolanie voči tomuto rozhodnutiu, nakoľko uzavreli dedičskú dohodu na základe
ktorej sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou domu č. XX a žalobca zase spoluvlastníkom domu č.
XX a spoluvlastníckych podielov na pozemkoch v tomto osvedčení uvedených. Predmetné notárske
osvedčenie, tak ako ho vydal poverený súdny komisár, je platné a dokonca aj sám žalobca sa zmenou

žaloby v tomto konaní domáha určenia toho, že toto osvedčenie je platné. Ak by sa v tomto konaní
mala riešiť otázka či tu právny vzťah je resp. nie je, je potrebné skúmať naliehavý právny záujem
na strane žalobcu, ktorý v tomto prípade nie je daný pričom ďalším dôvodom na zamietnutie takejto
určovacej žaloby je nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko v tomto konaní je len jedna
žalovaná, pričom účastníkov predmetného právneho úkonu bolo viac. Žalobu považuje v celom rozsahu

za nedôvodnú pre neexistenciu akéhokoľvek právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, teda
neexistencie spoluvlastníctva medzi týmito stranami sporu, v dôsledku čoho niet čo zrušiť a vyporiadať.
Samotné vyčíslenie náhrady za vyporiadaný domnelý spoluvlastnícky podiel v sume 20.000,-Eur je tiež
nezrozumiteľné. Z posledného podania žalobcu na základe ktorého bola zmenená žaloba vyplýva, že
táto náhrada má spočívať zo sumy vo výške 6.000,-Eur ako náhrada nejakej škody a suma 13.500 Eur

až 14.000 Eur má pozostávať z hodnoty domnelého spoluvlastníckeho podielu. Aj keď by sa účastníci
dedičského konania - zákonní dedičia nedohodli na vyporiadaní dedičstva, v tomto prípade by komisár
resp. príslušný súd musel rozhodnúť len tak, že žalobca by sa stal spoluvlastníkom nanajvýš 1/8 z celku
rodinného domu č. 57. C. vyplýva zo zásad rozdelenia majetku v dedičskom konaní po poručiteľovi,nakoľko manželka poručiteľa ostáva spoluvlastníčkou ? a zároveň zvyšnú polovicu po poručiteľovi by
súd musel rozdeliť v tomto prípade medzi štyroch dedičov rovnakým podielom. Vzhľadom na uvedené
žiadal, aby súd predmetnú žalobu v plnom rozsahu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania

a právneho zastupovania.

6. Z vykonaného dokazovania (prednesov žalovanej strany a oboznámenia sa s listinnými dôkazmi
- osvedčením o dedičstve sp. zn. XD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX zo 16.2.2007 právoplatným toho
istého dňa, LV č. XXX pre obec a k.ú. B., rozsudku tunajšieho okresného súdu, č. k. 5C/228/2015-64

z 21.9.2016 - v čase rozhodovania súdu neprávoplatného, a to v dôsledku podania odvolania žalobcu,
ktoré bolo predložené na rozhodnutie odvolaciemu súdu) súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou JUDr. Martinou Klinovskou ako súdnym komisárom,
sp. zn. XD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX okrem iného vyplýva, že po vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (žalovanej a jej manžela - otca žalobcu) v rámci dedičského konania sa

žalovaná stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. XX, postaveného na pozemku XXX a
zapísaného na LV č. XXX (k.ú. B.), aj pozemku zapísaného na LV č. XXXX zobrazenom ako par.
č. XXXX/X- trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2. Teda nadobudla po poručiteľovi polovicu z
týchto nehnuteľnosti v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a tiež v rámci
konania o dedičstve nadobudla aj pohľadávku poručiteľa na vyplatenie náhrady za túto polovicu na

nehnuteľnostiach. Z obsahu predmetného osvedčenia o dedičstve je tiež zrejmé, že žalobca sa stal
spoluvlastníkom o veľkosti 1/14-ina účasti na nehnuteľnosti rodinnom dome súp. č. XX, postavenom na
pozemku par. č. XXX, zapísanom na LV č. XXX, ktorého bol poručiteľom ku dňu smrti vlastníkom pod
B4 a tiež po poručiteľovi nadobudol všetky ostatné nehnuteľnosti pozemky zapísané na LV č. XXXX, LV
č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV

č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, a to aj do podielu ustupujúcich spoludedičov - žalovanej
a jeho sestier Q. X. a V. V.. Sestry žalobcu sa vzdali, resp. odstúpili podiel na týchto nehnuteľnostiach v
prospech žalobcu a to bez povinnosti výplaty dedičských podielov ustupujúcim spoludedičom.

8. I keď to pre rozhodnutie v posudzovanom prípade nie je podstatné, súd sa na žiadosť žalobcu

oboznámilajstým,ževkonanívedenomnatunajšomsúdepodsp.zn.5C/228/2015sažalobcadomáhal
určeniaabsolútnejneplatnostidarovacejzmluvy,ktoroužalovanáakodarkyňaobdarovaným(t.j.sestrám
žalobcu / dcéram žalovanej) darovala do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti - a to rodinný dom
súp. č. XX postavený na pozemku parc. č. XXX, spolu s príslušenstvom - vedľajšími stavbami: maštaľou,
drevárňou a plotom a vonkajšími úpravami: prípojkou vody a elektriky, keďže v čase daru bola ich

výlučnou vlastníčkou a to pod B1 evidovaných na LV č. XXX pre obec a k.ú. B. a tiež žalovaným 1/ a 2/
darovala do podielového spoluvlastníctva pozemok parc. č. XXXX/X - trvalé trávne porasty o výmere
XXX m?, ktorého bola taktiež výlučnou vlastníčkou pod B1, evidovanou na LV č. XXXX pre obec a k.ú.
B.. Vklad vlastníckeho práva bol (bývalou) Správou katastra v N. povolený dňa 05.6.2008 pod V XXX/
XXXX, v dôsledku čoho sú sestry žalobcu v súčasnosti podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti

o veľkosti ?-ice na zapísaných na LV č. XXX a LV č. XXXX pre obec a k.ú. B. (v súčasnosti tieto
zapísané na LV č. XXXX ako parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape). V tamtom konaní
tunajší súd vyhlásil 21.9.2016 rozsudok, č.k. 5C/228/2015-64, ktorým žalobu zamietol, z dôvodu jej
nedôvodnosti, keďže dospel k záveru, že predmetná darovacia zmluva je platná. Predmetný rozsudok
v čase rozhodovania súdu v tomto konaní nebol právoplatný, keďže sa v dôsledku podania odvolania

podaného žalobcom nachádzal na odvolacom súde.

9.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žepredmetnážalobajezjavnenedôvodnú.
Vo vzťahu k časti žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia, že predmetné osvedčenie o dedičstve
je platné, nielenže neexistuje naliehavý právny záujem na takomto pozitívnom určení, ale rozhodnutie

súdu ani nie je právnym úkonom, ale osobitnou právnou skutočnosťou (na základe ktorej žalovaná
nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti - rodinnému domu súpisné č. XX v obci B.), z ktorého
dôvodu nemožno na túto formu právnej skutočnosti aplikovať ustanovenia obsiahnuté v 1. časti 4. hlavy
Občianskeho zákonníka o (ne)platnosti právnych úkonov. Určovacou žalobou nie je možné preskúmavať
rozhodnutie súdu vydané v rámci dedičského konania. Takéto rozhodnutie je riadnym exekučným

titulom. Osvedčenie o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť v deň jeho vydania t.j. 16.2.2007,
nadobudlo účinky uznesenia o dedičstve podľa § 175q ods. 1 písm. a) až c), § 175l a § 175o podľa vtedy
účinného zákona Občianskeho súdneho poriadku. Toto osvedčenie nie je žiadnym právnym úkonom
ktorého neplatnosti by sa žalobca mohol domáhať. Osvedčenie o dedičstve je platné aj bez súdnehovýrokuojehoplatnosti.Určeniejehoplatnosti(t.j.pozitívnyurčovacívýrok)nemážiadnuoporuvplatných
právnych predpisoch. Platnosť, právoplatnosť, vykonateľnosť tohto osvedčenia nikto nespochybňuje.

10. Len na margo súd poznamenáva, že dedením sa rozumie všeobecný prechod práv a povinností
po zomretej osobe na iné subjekty - dedičov, s výnimkou prípadov, o ktorých ustanovuje Občiansky
zákonník inak. Predmetom dedenia je majetok poručiteľa, ktorý sa označuje ako dedičstvo alebo
pozostalosť. Napriek tomu, že dedičstvo prechádza na dedičov podľa samého práva okamihom smrti
poručiteľa, platná právna úprava zachováva princíp úradnej ingerencie pri nadobudnutí dedičstva.

Spôsoby rozhodnutia o dedičstve sú taxatívne vymedzené v zákone. Jedným zo spôsobov je schválenie
dohodyovyporiadanídedičstva.Súduznesenímschválidohoduovyporiadanídedičstva,aktátodohoda
neodporuje zákonu alebo dobrým mravom (§ 482 Občianskeho zákonníka). Predpokladom uzavretia
dedičskej dohody je existencia aspoň dvoch dedičov. K uzavretiu dohody sa vyžaduje konsenzus,
teda súhlas (zhodná vôľa) všetkých dedičov, prípadne ich zástupcov. Formálnym potvrdením súhlasu
s dohodou o vyporiadaní dedičstva je podpis účastníkov na listine, ktorá obsahuje jej znenie. Dohoda

sa musí týkať všetkého známeho majetku patriaceho do dedičstva. Dedičská dohoda ponúka dedičom
široké dispozičné oprávnenia. Dedičskú dohodu možno až do právoplatného skončenia dedičského
konania meniť, odvolať alebo nahradiť novou dohodou. Uznesenie o dedičstve je rozhodnutím
meritórnym (vo veci samej) a spravidla jeho vydaním dedičské konanie končí. Právoplatné uznesenie o
dedičstve je exekučným titulom len pre pohľadávku medzi dedičmi (keď sa vzájomne vyplácajú), ďalej

náhradovú pohľadávku z bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pre súdny poplatok a odmenu
a náhradu výdavkov súdneho komisára. Predmetné osvedčenie o dedičstve sa stalo právoplatným.
Z právoplatnosti súdneho rozhodnutia vyplýva, že rozhodnutie je momentom právoplatnosti zásadne
nemeniteľné. Preto výrok právoplatného rozhodnutia (dohoda dedičov) bola záväzná pre účastníkov
konania a pre všetky orgány (§ 159 ods. 2 OSP účinného v čase vydania predmetného osvedčenia).

11. Právny názor, že by platnosť dohody uzavretej v konaní o dedičstve, bolo možné preskúmať
v sporovom konaní, by viedlo k neprijateľným dôsledkom. Znamenal by totiž, že by sa opätovne
rozhodovalo o otázke, o ktorej už bolo vo vzťahu medzi dedičmi právoplatne rozhodnuté. Pokiaľ teda
zákon zveruje posúdenie určitej právnej otázky súdu (notárovi povereného súdom) uskutočňujúcemu

konanie o dedičstve, potom sa nemožno úspešne domáhať rozhodnutia o tejto právnej otázke v
sporovom konaní.

12. V posudzovanom prípade je zrejmé, že žalobca žiada iné usporiadania dedičských podielov a to
vo vzťahu k nehnuteľnosti k rodinnému domu súp. č. XX, ktorý v dedičskom konaní po poručiteľovi

(jej manželovi) neb. M. V., nadobudla v celosti žalovaná. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje,
že žalovaná ako výlučný vlastník veci mohla vec - nehnuteľnosti ovládať, t.j. s vecou voľne nakladať
vlastnou mocou, čiže aj previesť vlastnícke právo k veci/nehnuteľnostiam formou darovania na iné
osoby. Žalovaná teda neprevádzala žiadny (spoluvlastnícky) podiel žalobcu, keďže tento nebol/nestal
sa spoluvlastníkom rodinného dom súp. č. XX.

13.Jeprávneirelevantnézakéhodôvodužalobcaspolusostatnýmidedičmi(vrátanežalovanej)súhlasili
s tým, aby predmetný rodinný dom, ako jeden z predmetu dedičstva, nadobudla len žalovaná. Len na
margo - právne úkony týkajúce sa nehnuteľnosti musia mať písomnú formu § 46 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Uzavretím dedičskej dohody na základe ktorej bolo vydané predmetné osvedčenie o
dedičstve boli nanovo usporiadané vlastnícke vzťahy a to podľa konsenzu a vôle dedičov. Dohodou

si sami dedičia modifikovali veľkosť zákonných dedičských podielov. Z toho vyplýva, že momentom
právoplatnosti osvedčenia o dedičstve, žalobca stratil akýkoľvek nárok na zákonný podiel vo vzťahu
k rodinnému domu súp. č. XX. Na základe podanej žaloby, súd nemá oprávnenie akokoľvek zmeniť
vlastnícke právo tak ako žiada žalobca a určiť, že mu patrí dedičský podiel. Žalobca sa nevzdal svojho
dedičského práva, veď dedil tak ako sa dohodli. Naviac vzdanie sa dedičstva učinené s podmienkami,

by aj tak bolo neúčinné.

14. Súd zdôrazňuje, že je absolútne právne irelevantné, z akého "motívu" účastníci dedičského konania
sa dohodli o "rozdelení" (vyporiadaní) dedičstva", t.j. uzavreli dedičskú dohodu, ako i to že tak dedičia
(žalobca, žalovaná a jej dve dcéry) mali urobiť na základe neformálnej vzájomnej dohody. Je bez

akejkoľvek relevancie i v posudzovanom prípade, že dedičia (žalobca, žalovaná a jej dve dcéry)
"uzavreli" v rámci dedičského konania "inú dohodu" týkajúcu sa rozdelenia majetku do budúcnosti, a to
majetku, patriaceho len jednému z dedičov, ktorý sa stane (a i sa stal) výlučným vlastníkom predmetnej
nehnuteľnosti. Predmetom dedičského konania bolo a mohlo byť a môže byť len rozhodnutie o majetkuktorý patril v čase smrti poručiteľovi a nie dedičom. Taká neformálna "dohoda" s vyššie citovaným
obsahom v právnom zmysle de facto ani de iure nikoho nezaväzuje.

15. Žalobca nemá žiaden právom aprobovaný nárok žiadať, aby mu žalovaná (jeho matka) za života
darovala niečo zo svojho majetku, resp. aby so svojim výlučným majetkom disponovala podľa vôle a
požiadaviek žalobcu. Žalobca nemá za života žalovanej žiaden právny nárok na majetok v jej výlučnom
vlastníctve. Domnelý žalobcom požadovaný spoluvlastnícky podiel, resp. vyrovnanie spoluvlastníckeho
podielu na nadobudnutie ktorého mal právne vymáhateľný nárok v dedičskom konaní mu zanikol

schválením uzavretej dedičskej dohody v dedičskom konaní po jeho otcovi.

16. Nakoľko medzi sporovými stranami neexistuje (ani neexistoval) žiaden spoluvlastnícky vzťah
ohľadne predmetného rodinného domu súpisné č. XX v B., nie je daný ani žiaden dôvod ani právny
nárok na spoluvlastnícky podiel a tým neexistuje žiaden predmet vyporiadania medzi nimi.

17. Z vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že predmetná žaloba je zjavne nedôvodná, preto
rozhodol o žalobe tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

18.Otrováchkonaniarozhodolsúd (§262ods.1CSP)podľa§255ods.1CSP,pričomvychádzalztoho,
že žalovaná bola v celom rozsahu úspešná, keďže žalobe žalobcu nebolo vyhovené (bola zamietnutá),

preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).