Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 11, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207713
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716207713.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: N. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N., K. XXX/XXX, zast. A.. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66, proti
žalovaným: 1. PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752 a 2.
CHEMEKO,spol.s.r.o.,Štúrova101,Svit,IČO:31711910,zast.Mgr.ŠtefanomŠálkovským,advokátom,

AK Svit, Štúrova 101, o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného v 1.
rade a žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13Csp/21/2016-46 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku II. a IV. a v rozsahu zrušenia konanie zastavuje.
Potvrdzuje rozsudok vo výroku III.
Žalobkyni a žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalobkyňou dňa 03.01.2013 pod
č. XXXXXXXXXX a žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 % a žalovaný
v 2. rade voči žalobkyni taktiež v rozsahu 100 %.
2. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy

ako právny úkon nie je dostatočne určitý, pretože neobsahuje všetky podstatné náležitosti dohody, resp.
niektoré podstatné náležitosti nie sú v dohode upravené jednoznačne, a teda v zmysle ust. § 37, ods. 1
Občianskeho zákonníka ide o neplatný právny úkon. Zároveň predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
je aj v rozpore s ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z., v zmysle ktorého zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
je prípustné iba za predpokladu, že dohoda bola uzatvorená vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ bol

poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Z obsahu zmluvy o úvere, dohody o
zrážkach zo mzdy, ani z iného dokladu nevyplýva, že by žalobkyňa bola poučená o možnosti odmietnuť
takúto dohodu a napriek tomu by úver bol poskytnutý. Taktiež z predložených dokladov nevyplýva, že by
bola poučená o dôsledkoch tohto právneho úkonu. Ak by žalobkyni bolo zo strany žalovaného v 1. rade
riadne vysvetlené zabezpečenie záväzku a poskytnutie úveru by nielen formálne, ale aj reálne nebolo
podmienené uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, asi by bolo ťažko pochopiteľné prečo by napriek

tomu žalobkyňa pristúpila k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je výhodná len v prospech
žalovaného a nie aj v jej prospech. Na základe uvedeného je preto dohoda o zrážkach zo mzdy neplatná
aj v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.
3. Vovzťahukžalovanémuv2.radesúdprvejinštancieuviedol,žesažalobkyňavočinemunedomáhala
žalobným návrhom splnenia žiadnej povinnosti s tým, že tohto považuje za stranu sporu iba pre časť
konania týkajúceho sa nariadenia neodkladného opatrenia. Okruh strán sporu upravuje vždy žalobca. V

zmysle § 60 CSP stranami sporu sú žalobca a žalovaný. Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť,
aby niektorá zo strán bola iba stranou pre určitú časť sporu. Pokiaľ teda žalobca v žalobe vymedzí okruhstrán, týka sa takéto vymedzenie konania v celosti. V danom prípade žalobkyňa v žalobe ako jednu zo
strán označila aj žalovaného v 2. rade, a preto má súd za to, že žalovaný v 2. rade je stranou počas
celého konania. Vzhľadom na žalobkyňou formulovaný petit žaloby dospel k záveru, že u žalovaného v

2. rade nie je daná pasívna legitimácia, a preto žalobu voči nemu zamietol.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil postupom podľa § 255 ods. 1 CSP.
5. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla,
že jej žaloba obsahuje len jeden petit, ktorým sa domáhala vydania neodkladného opatrenia voči
žalovanému v 1. a 2. rade, o ktorom bolo rozhodnuté a jeden petit vo veci samej voči žalovanému

v 1. rade. Nie je jej preto jasné, prečo súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému v 2.
rade, ktorá voči nemu podaná nebola. Aj keď priamo v žalobe uviedla, že žalovaný v 2. rade je
stranou len vo vzťahu k neodkladnému opatreniu, z odôvodnenia bodu 22. rozsudku vyplýva, že súd
prvej inštancie sa nevedel s takouto kombináciou vyporiadať. Pritom by stačilo, aby si uvedomil, že
nemusela podať jedno podanie, do ktorého spojila návrh na vydanie neodkladného opatrenia proti dvom
žalovaným, so žalobou vo veci samej proti jednému žalovanému, ale mohla urobiť podania dva. Jedným

samostatným podaním sa mohla domáhať vydania neodkladného opatrenia voči dvom žalovaným a
druhým vo veci samej proti jednému žalovanému. Takéto rozdelenie jej požiadaviek by pravdepodobne
súdu prvej inštancie problém nerobilo. Zvolila cestu spojenia veci, ktorú považovala za najjednoduchší,
najúčelnejší a najhospodárnejší spôsob, s čím sa však súd prvej inštancie vyporiadať správne nevedel,
keď neexistujúcu žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. Za nesprávnu považuje právnu úvahu

súdu prvej inštancie, v zmysle ktorej Civilný sporový poriadok neupravuje možnosť, aby niektorá zo
strán bola stranou iba pre určitú časť sporu. Takéto úvahy súdu prvej inštancie však nemajú oporu ani v
zákone, ani v logike. Nič nebráni tomu, aby v jednej žalobe žalobca žaloval viacerých žalovaných, pričom
by od každého požadoval iné plnenie alebo každého žalovaného a každý nárok žaloval samostatne s
možnosťami súdu, či sa rozhodne použiť inštitúty vylúčenia, resp. spojenia veci. Nejasnosti súdu prvej

inštancie o čom a voči komu má rozhodnúť môžu vyplývať aj z rozdielnej právnej úpravy neodkladného
opatreniapodľaCSPvporovnanísúpravoupredbežnéhoopatreniavO.s.p.,keďCSPumožňujenariadiť
neodkladné opatrenie protistrane aj v prípade, keď proti tejto strane nebude podaná žaloba vo veci
samej, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi
stranami, čo Občiansky súdny poriadok neumožňoval. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie tak

zamietnutím žaloby voči žalovanému v 2. rade prekročil jej žalobný návrh v rozpore s ust. § 216 ods. 1
CSP. Na základe uvedených dôvodov navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch II. a IV. zrušiť a priznať
jej náhradu trov odvolacieho konania.
6. Žalovaný v 2. rade k odvolaniu žalobkyne uviedol, že ho považuje za nedôvodné. Na to, aby sa
niekto stal stranou v konaní netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide,

stačí ak podá žalobu alebo ak bola proti nemu žaloba podaná. Či však bude žalobca v konaní úspešný
závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje uplatnený nárok. V tom
prípade, keď bola žaloba podaná proti žalovanému v 2. rade o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, sa tento žalovaný stal stranou aj vo veci samej.
Z uvedeného dôvodu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

7. Voči uvedenému rozsudku podal odvolanie aj žalovaný v 1. rade proti výroku, ktorým bol priznaný
žalobkyni voči nemu nárok na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že súd v odôvodnení
rozhodnutia iba všeobecne konštatuje, že právo na náhradu trov vyplýva z ust. § 255 ods. 1 CSP.
Rozhodovanie o náhrade trov konania je aj v prípade trov spojených s neodkladným opatrením závislé
od rozhodnutia vo veci samej. Na základe uvedeného žalovaný napáda rozhodnutie a tvrdí, že súd

rozhodol v rozpore so zákonom, keď priznal žalobcovi právo na náhradu trov proti žalovanému na
základe uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia a žiadal uvedené rozhodnutie zrušiť.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad uvedených v ust. § 379 - 381 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné. Súčasne dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania

podaného žalovaným v 1. rade proti výroku o nároku u žalobkyne na náhradu trov konania voči nemu.
9. Z podania doručeného súdu prvej inštancie dňa 02.09.2016 nesporne vyplýva, že žalobkyňa sa
domáhala vydania neodkladného opatrenia voči žalovanému v 1. a 2. rade, o ktorom bolo právoplatne
rozhodnuté uznesením súdu zo dňa 27.09.2016 s dátumom právoplatnosti 21.10.2016 s návrhom na
rozhodnutie vo veci samej iba voči žalovanému v 1. rade.

10. V súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie zruší,
ak neboli splnené procesné podmienky. Nedostatok niektorej z procesných podmienok môže namietať
priamo odvolateľ, pretože ide o samostatný odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a) CSP
a zároveň z ust. § 161 ods. 1 CSP vyplýva povinnosť súdu prihliadať kedykoľvek počas konania nato, či sú procesné podmienky splnené. Procesná vada spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky
chýbajúceho žalobného návrhu v sporovom konaní v zásade do úvahy neprichádza, za nedostatok tejto
podmienky je možné považovať rozhodnutie súdu ultra petitum, teda rozhodnutie, keď súd priznal viac,

než bolo žalobou uplatnené s výnimkou situácií, keď to zákon umožňuje. Ak by došlo bezdôvodne k
prekročeniu žalobného návrhu, odvolací súd v tejto časti rozsudok zruší a konanie zastaví.
11. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že okruh strán sporu zadefinovaný v ust. § 60 CSP určuje
žalobca. Podaním doručeným súdu prvej inštancie označeným ako žaloba s návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia žalobkyňa dostatočne určito a zrozumiteľne určila, že žalovaní v 1. a v 2. rade

sústranamisporuvpredmetenariadenianeodkladnéhoopatreniaažalovanýv1.radejestranousporuv
konaní o žalobnom návrhu. Súčasná právna úprava neodkladných opatrení v ust. § 324 a nasl. Civilného
sporového poriadku nevylučuje možnosť nariadenia neodkladného opatrenia voči tretej osobe, ktorá nie
je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu v predmete konania vo veci samej.
12. V zmysle predchádzajúcej právnej úpravy sa predbežným opatrením upravovali výslovne pomery
účastníkov, na čo nadväzovalo ust. § 76 ods. 1 O.s.p., ktoré umožňovalo jeho nariadenie aj voči inej

osobe, ak to bolo od nej možné spravodlivo požadovať. Súčasná právna úprava v § 325 ods. 1 CSP
nepredpokladá len úpravu pomerom strán ako ich definuje § 60 CSP, ale podstatne extenzívnejšie
normuje úpravu pomerov bez ďalšieho. To bezprostredne súvisí s celkovou koncepciou neodkladných
opatrení,ktorániejepriamoviazanánakonanievovecisamejaumožňujetrvanieúčinkovneodkladného
opatrenia aj po skončení konania. Pokiaľ § 325 ods. 2 CSP predpokladá uloženie povinnosti alebo

obmedzenia strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou
bude v prevažnej väčšine prípadov žalovaný vo veci samej, resp. osoba, proti ktorej má v budúcnosti
žaloba smerovať. Nemožno však vylúčiť ani nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe tak,
ako to pôvodne predpokladal § 76 ods. 2 O.s.p.. To platí aj pre neodkladné opatrenie po začatí konania,
v rámci ktorého je už uzavretý okruh strán. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe, má

vždy povahu súčinnosti, ktorá je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Nejde
o bezprostredné plnenie povinnosti voči navrhovateľovi, s ktorým tretia osoba nie je v relevantnom
právnom vzťahu (ktorému má byť poskytnutá procesná ochrana). Pokiaľ sa navrhovateľ v danej situácii
domáha nariadenia neodkladného opatrenia voči tretej osobe, ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu,
súd navrhovateľovi vždy uloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej podľa 336 ods. 1

CSP. Ako žalovaného pritom vo výroku uznesenia v zmysle § 336 ods. 2 CSP uvedenie osobu odlišnú
od subjektu, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje a so súvisiacimi okolnosťami sa vysporiada
v odôvodnení rozhodnutia. Nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe pred začatím konania
bez uloženia žalobnej povinnosti je z povahy veci vylúčené. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie, ktoré
ukladápovinnosťaleboobmedzenietretejosobe,jetútoosobunevyhnutnépovažovaťzastranukonania

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. S tým sú spojené aj príslušné procesné práva, najmä
právo podať proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia opatrenie, domáhať s jeho zrušenia,
ako aj právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia (strana 1.094 - 1.095 veľkého
komentára Civilného sporového poriadku, Števček a kol., Nakladatelství C.H.BECK).
13. Na základe uvedeného je možné vyvodiť jednoznačný záver, že aj súčasná právna úprava

neodkladného opatrenia umožňuje jeho nariadenie voči tretej osobe, ktorá nie je účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu a v prípade, ak súd neodkladné opatrenie, ktoré ukladá povinnosť alebo
obmedzenie tretej osoby nariadi, je túto potrebné považovať za stranu konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia.
14. Keďže žalobkyňa v predmetnom konaní označila žalovaného v 2. rade ako stranu sporu iba v konaní

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie rozhodnutím o zamietnutí žaloby vo
veci samej voči žalovanému v 2. rade prekročil jej žalobný návrh, a preto je nutné v uvedenej časti jeho
rozhodnutie považovať za rozhodnutie ultra petitum v rozpore s ust. § 216 ods. 2 Civilného sporového
poriadku.
15. Na základe uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV.

postupom podľa § 389 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku zrušil a v rozsahu zrušenia v súlade
s ust. § 391 ods. 1 CSP konanie zastavil. O trovách odvolacieho konania rozhodol postupom podľa §
396 v spojení s ust. § 256 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni ani žalovaným náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, keďže ani jedna zo strán z procesného hľadiska nezavinila zastavenie
konania v napadnutej časti. Dôvodom zastavenia konania bolo nesprávne právne posúdenie žalobného

návrhu súdom prvej inštancie. Odvolací súd ako nedôvodné posúdil odvolanie žalovaného v 1. rade proti
výroku o nároku žalobkyne na náhradu trov konania voči nemu. Súd prvej inštancie v plnom rozsahu
vyhovel žalobe voči žalovanému v 1. rade a rozsudkom mu uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody
o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX z dôvodu jej neplatnosti pre rozpor s ust. § 37 ods. 1 a § 39Občianskeho zákonníka. Keďže žalobkyňa bola voči žalovanému v 1. rade úspešná v plnom rozsahu,
patrí jej nárok na náhradu trov konania v súlade s ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v
rozsahu 100 %. Na základe uvedeného, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III.

ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).