Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716207104
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8716207104.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti
žalovanej: F. N., W.. X.X.XXXX, M. F. XXX XX T., XX. E. XXX/X, o zaplatenie sumy 1.661,48 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 10Csp/27/2016-39 zo
dňa 7.12.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť BENCONT

COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

R u š í rozsudok vo výroku o náhrade trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2 136,35 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1 661,48 eur od 1.5.2016 do zaplatenia s tým, že na zaplatenie tohto prisúdeného plnenia
v poradí : prisúdená istina 1 661,48 eur , prisúdené úroky a poplatky v sume 474,87 eur a 5,25 % úrok
z omeškania ročne zo sumy 1 661,48 eur od 1.5.2016 do splatenia prisúdenej istiny súd p o v o ľ u j e
žalovanej pravidelné splátky po 30,- eur mesačne, splatné vždy do 25.dňa každého mesiaca, počnúc
nasledujúcim mesiacom od právoplatnosti rozsudku až do úplného splatenia. Nesplnením niektorej
zročnej splátky stáva sa splatným celé prisúdené plnenie.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca n e m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej“.

2.Vdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcapodalnatamojšísúddňa10.8.2016vočižalovanej
žalobu o zaplatenie sumy eur za zosplatnený neuhradený úver a ďalej si žalobou uplatnil zaplatenie

úrokov z úveru do zosplatnenia v sume 293,68 eur, úrokov z omeškania vyčíslených od zosplatnenia
úveru do 30.4.2016 v sume 945,25 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 24,5 % ročne
od 1.5.2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25 % ročne z nesplatenej istiny úveru od
1.5.2016 do zaplatenia a vyčíslených poplatkov v sume 14,38 eur. Dôvodom podania žaloby podľa súduprvej inštancie je, že strany uzavreli zmluvu o úvere dňa 3.9.2012, spolu s dojednanými zmluvnými
podmienkami s tým, že žalovaná ich nedodržala. Preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k
2.6.2014 a vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 1.969,54 eur.

3. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že úver prestala splácať z dôvodu zlej finančnej situácie. Vyslovila
ochotu zaplatiť žalovanú istinu a úroky, o ktorých rozhodne súd, v primeraných splátkach, najviac do
30,- eur mesačne.

4. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 3.9.2012 Zmluvu o úvere, na základe ktorej bol žalovanej
poskytnutý úver 2.000,- eur a ktorý sa zaviazala splatiť žalobcovi v 36-mesačných splátkach po
83,29 eur mesačne. Pretože žalovaná nedodržala zmluvné podmienky, žalobca vyhlásil zosplatnenie
neuhradeného úveru k 2.6.2014, ku ktorému dátumu neuhradený zostatok úveru za istinu činí 1.661,48
eur, ďalej úrok z úveru do zosplatnenia v sume 293,68 eur a poplatky do zosplatnenia úveru spolu v
sume 14,38 eur, čo je spolu suma 1.969,54 eur, ktorú žalovaná doteraz nezaplatila. Od zosplatnenia

úveru do 30.4.2016 úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej istiny úveru činí sumu 166,81
eur , ktorú uviedol právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 7.12.2016. To znamená, že do
30.4.2016 činí celková dlžná suma 2.136,35 eur (1.969,54 eur + 166,81 eur ). Od 1.5.2016 až do
zaplatenia si žalobca uplatňuje 5,25 % úrok z omeškania ročne z dlžnej istiny za úver 1 661,48 eur a
naďalej si aj po zosplatnení úveru uplatňuje zmluvný úrok 24,5 % ročne z dlžnej istiny za úver.

5. Následne súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 488, § 52 ods. 1, 2 a 4, § 39a a § 517,
všetko Občianskeho zákonníka na základe zisteného skutkového stavu a cit. právnej úpravy a po
zohľadnení súhlasu žalovanej so zaplatením istiny úveru a príslušenstva k nemu žalobe žalobcu vyhovel
v časti zaplatenia neuhradenej istiny úveru po jej zosplatnení v sume 1.661,48 eur, úroku z úveru

do jeho zosplatnenia v sume 293,68 eur, poplatkov z úveru do jeho zosplatnenia v sume 14,38 eur a
napokon správne vyčíslenej sumy úroku z omeškania 5,25 % ročne z neuhradenej istiny úveru po jej
zosplatnení od 2.6.2014 do 30.4.2016 v sume 166,81 eur, čo je podľa okresného spolu prisúdená suma
2.136,35 eur, a to spolu s uplatneným 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.661,48 eur od
1.5.2016 do zaplatenia. V tejto vyhovujúcej časti žaloby je podľa súdu prvej inštancie žalovaný nárok

dôvodný s tým, že zosplatnením úveru vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi peňažný dlh za
nesplatnený úver a okrem toho žalobcovi patrí jednak vyčíslený úrok z úveru do zosplatnenia, ďalej
vyčíslený úrok z omeškania od zosplatnenia úveru do 30.4.2016 a napokon uplatnená výška úroku z
omeškania 5,25 % ročne z dlžnej istiny úveru od 1.5.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti okresný
súd žalobu zamietol, pokiaľ ide o uplatnený zmluvný úrok z úveru vo výške 24,5 % ročne z dlžnej istiny

úveru a vyčíslený úrok z omeškania z dlžnej istiny úveru za čas od jeho zosplatnenia do 30.4.2016
nad priznanú sumu, a to pre úžeru, pretože podľa súdu prvej inštancie ide o výraznú nerovnováhu v
postavení oboch strán a to v prospech žalobcu a v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky a slabšej
strany. Zosplatnením úveru vznikol peňažný dlh, ku ktorému patrí žalobcovi len zákonná výška úroku
z omeškania podobu omeškania. Takýto nedôvodný nárok žalobcu uplatňovaný voči žalovanej ako

spotrebiteľke po zosplatnení úveru nepožíva podľa súdu prvej inštancie súdnu ochranu. Žalobca sa
rozhodol z vlastnej vôle vyhlásiť zosplatnenie úveru a tým sa úver transformoval na peňažný dlh.
Preto žalobca nemôže žiadať ďalej zmluvný úrok z úveru, keďže zosplatnením úveru dojednané
zmluvné podmienky jeho splácania prestali platiť. I keď žalobca odkazuje v žalobe, že právny vzťah
sa má posúdiť podľa Obchodného zákonníka, vzhľadom na postavenie žalovanej ako spotrebiteľky

majú prednosť predpisy Občianskeho zákonníka a ktoré súd pri posúdení tohto prípadu aplikoval. Na
zaplatenie prisúdeného plnenia súd povolil žalovanej ňou navrhnuté primerané mesačné splátky , pod
hrozbou straty výhody splátok pre nezaplatenie čo i len jednej zročnej splátky. Zobral pritom do úvahy
nízky príjem a nepriaznivú osobnú situáciu žalovanej. Pokiaľ sa týka prisúdeného poradia splácania a
to najprv: prisúdená istina, prisúdené úroky a poplatky a napokon prisúdený úrok z omeškania z dlžnej

istiny , súd tak rozhodol s poukazom na § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka“.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie §
262 ods. 1, aplikujúc ustanovenie § 257 CSP, pretože u žalovanej sú dôvody hodné osobitného
zreteľa, a to jej nepriaznivá osobná situácia a nízky príjem, a vzhľadom na postupovanie žalobcu ako

bankového subjektu, mu tým nevznikne závažná ujma, keďže musí niesť riziko pri poskytovaní úverov
s nesolventným spotrebiteľom.7. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietavej časti, podal žalobca včas odvolanie, ktorým bol
dotknutý aj výrok o náhrade trov konania ako súvisiaci výrok. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalobca
uviedol, že odôvodnenie zamietnutia žaloby v časti uplatňovaného zmluvného úroku, je nesprávne,

nakoľko dohodnuté zmluvné úroky predstavujú plnenie akcesorickej povahy. Uvedené podľa žalobcu
znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný
zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa (žalobcu) za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím
úveru bol teda spätý aj nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaný si podľa žalobu, tohto nároku
vedomý a svojím podpisom zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať.

8. Úroky z úveru sú podľa žalobcu odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej
zmluvy, predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňazí,
do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote, alebo v omeškaní. Na povinnosť platiť úroky z
úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť podľa žalobcu zásadne trvá do času reálneho
vráteniaposkytnutéhoúveru.Vzmyslevyššieuvedeného,vzhľadomnaobchodnépodmienky,vprípade,

ak sa stane úver predčasne splatným, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu úveru zmluvnou
úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania, až do úplného splatenia zmluvného záväzku klienta
voči banke. Podľa žalobcu je nepochybné, že úročenie úveru zmluvnou úrokovou sadzbou od jeho
poskytnutia do úplného splatenia, bolo správne a žalovanej musel byť tento úmysel, vzhľadom na
formuláciu, jasný. S obchodnými podmienkami úveru sa žalovaná oboznámila a naviac s tými súhlasila

svojím podpisom na zmluve. Vzhľadom na fakt, že k vráteniu celej poskytnutej istiny doposiaľ nedošlo,
nedošlo podľa žalobcu ani k zániku dohodnutého záväzku žalovaného, v zmysle ktorého je povinný
naďalej uhrádzať zmluvne dohodnuté úroky. Podľa žalobcu možno teda zhrnúť, že v prípade zmluvného
úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej
výšky úveru na strane žalovaného doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj

na zaplatenie tejto položky. Žalobca taktiež nesúhlasí s tvrdením súdu, že subvenčným uplatňovaním
úrokovzúveruaúrokovzomeškaniadochádzakznačnejnerovnováhevovzťahumedzistranami,keďže
oba typy úverov sú diametrálne odlišnými právnymi inštitútmi a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité
sankcionovanie žalovaného. Zároveň žalobca dodal, že v predmetnom konaní nebol nijakým spôsobom
preukázaný nedostatok vôle žalovanej uzavretím zmluvy o úvere za podmienok stanovených v zmluve o

úvere, v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami, ktorých absencia by mohla mať za následok neplatnosť
právneho úkonu, ani v čom by mala spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na strane
žalovaného. Práve naopak, v konaní žalovaný nepoprel nárok žalobcu a uviedol, že s ním súhlasí.

9. Podľa právneho názoru žalobcu, vzhľadom na vyššie uvedené, predmetné rozhodnutie vo svojom

odôvodnení, je nepreskúmateľné. V tomto smere odvolateľ poukázal na nález Ústavného súdu vo
veciach II.ÚS 117/07, III.ÚS 311/01, III.ÚS 107/07, IV.ÚS 14/07, III.ÚS 311/07, I.ÚS 265/05, I.ÚS 33/2012
a III.ÚS 199/03, ako aj na nález Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. IV.ÚS 1551/08, ako aj rozsudok
Najvyššieho súdu vo veci 4Cdo/25/2017, podľa ktorého povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť,
jeodrazomprávaúčastníkanadostatočné,presvedčivéodôvodneniespôsobomrozhodnutiasúdu,ktorý

sa vysporiadava so všetkými právne relevantnými dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj so špecifickými
námietkami účastníka. V tejto súvislosti odvolateľ zvýraznil nález Ústavného súdu vo veci IV.ÚS 252/04,
podľaktoréhoobsahprávanaspravodlivýsúdnyprocesnespočívalenvtom,žeosobámnemožnobrániť
v uplatňovaní práva, alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní. Obsahom tohto práva je relevantné
konanie súdu a iných orgánov Slovenskej republiky.

10. V ďalšom žalobca poukázal na článok II. bod 1 zákona číslo 102/2014 o ochrane spotrebiteľa
pri predaji tovaru, alebo poskytovanie služieb na základe zmluvy uzatvorenej na diaľku, alebo zmluvy
uzatvorenej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
došlo novelizáciou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to tak, že došlo k doplneniu veci:

„na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keby sa jednak mali použiť normy obchodného práva.“ Zároveň článkom
II. bod 7 zákona číslo 102/2014, došlo podľa žalobcu k prijatiu § 879p Občianskeho zákonníka, ktorý
zakotvil nepriamu retroaktivitu pre ustanovenia § 53 ods. 4 písm. s) a t), § 53 ods. 7 a § 61a.
Podľa článku IVX. zákona číslo 102/2014, tento zákon nadobudol účinnosť 1.5.2014, z čoho podľa

žalobcu jednoznačne vyplýva, že na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje zákaz
retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015. V
opačnom prípade by došlo k porušeniu základných princípov právneho štátu. Argumentom a contrario,
je podľa žalobcu možné dospieť k záveru, že úmysel zákonodarcu je ten, že § 52 ods. 2 v novelizovanomznení sa vzťahuje výlučne na právne vzťahy založené k 1.4.2015. Na všetky úverové vzťahy, ktoré
vznikli pred 1.4.2015, je podľa žalobcu nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keď
zákonodarca s účinnosťou od 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú

ustanoveniami Obchodného zákonníka.

11. Záverom žalobca poukázal, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy,
aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade nie je možné chápať ako obranu jeho
ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne bez pripomienok a nátlaku.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, žiadal žalobca, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe
vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

13. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou
sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho
podania pripúšťal, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 CSP) a že

odvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.b)CSP),preskúmalnapadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok zistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súd pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať, alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu,
ako aj na príslušnom webovom sídle, dospel k záveru, že odvolanie proti výroku rozsudku súdu prvej
inštancie, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nie je dôvodné, keď odvolací súd dospel k
záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne a svojím postupom v konaní neznemožnil žalobcovi
uplatniť procesné práva. Naopak, opodstatnené sú odvolacie námietky žalobcu v súvisiacom výroku o

náhradetrovkonania,ktorýmsúdprvejinštanciezdôvodujehonedostatočnéhoodôvodnenia,znemožnil
žalobcovi uplatniť procesné práva.

15. Po podaní odvolania bol dňa 4.8.2017 doručený súdu prvej inštancie návrh žalobcu na zmenu
účastníka na strane žalobcu, ako aj súhlas tejto obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION,

a.s., so vstupom do konania na strane žalobcu, spolu so zmluvou o postúpení pohľadávok III./2017,
vrátane jej príloh, podľa ktorých malo dôjsť k postúpeniu pohľadávok, vrátane tej, ktorú si žalobca v
tomto konaní uplatnil voči žalovanej, pričom novým hmotnoprávnym veriteľom je spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

16. Podľa § 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť,
s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť,
aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného, vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo
povinnosti prevedené, alebo na koho prešli.

17. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva, alebo povinností, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

18. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak to zákon neustanovuje inak.

19. V priebehu konania môže dôjsť k prevodu, alebo prechodu práv alebo povinností, o ktoré sa vedie
spor, na inú osobu, než stranu prebiehajúceho konania. Účelom procesného inštitútu obsiahnutého v
citovaných ustanoveniach § 80 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, je riešiť dôsledky singulárnej

sukcesie, ak táto nastala po začatí konania. K zmene subjektov môže dôjsť jedine, a výlučne v dôsledku
skutočnosti, ktorá nastala po začatí konania. Ak skutočnosť znamenajúca prevod alebo prechod práv
a povinností nastala ešte pred začatím konania, je zmena subjektov vylúčená. Zmyslom tejto právnej
úpravy je umožniť žalobcovi, aby pomocou zmeny subjektu súdneho konania, odstránil nedostatokaktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie, ktorý nastal v priebehu konania a ktorý by inak neodvratne
viedol k zamietnutiu žaloby, pričom sa ukazuje, že je hospodárne, aby vec bola prerokovaná a
rozhodnutá v rámci už začatého konania voči inému subjektu, alebo proti inému subjektu. Predpokladom

zmenyjenávrhnazmenusubjektupodanýžalobcom,aleboosobou,naktorúboliprávaalebopovinností,
o ktorých sa koná, prevedené, alebo na koho prešli, súhlas nového žalobcu (nevyžaduje sa, ak návrh
podá sám vstupujúci žalobca) a preukázanie sa, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, na
základe ktorej došlo k prevodu alebo prechodu práva, alebo povinností, o ktoré v konaní ide (teda o
ktorýchsaakoopredmetekonania,vediespor),aakstýmsúhlasí ten,ktomávstúpiťnamiestežalobcu.

20. Predpokladom zmeny účastníka konania, okrem iného, je preukázanie sa, že po začatí konania
nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod alebo prevod práv, alebo
povinností, o ktorých sa ako o predmete, vedie spor. Okolnosťou, či tvrdené právo (povinnosť), ktoré
malo byť prevedené, alebo ktoré malo prejsť na iného, tu skutočne je, alebo či na iného skutočne prešlo,
alebo bolo prevedené, sa súd nezaoberá, pretože sa týka už posúdenia veci samej (uznesenie NS SR

sp. zn. 1Obdo V 4/2014).

21. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 4.8.2017 bol zo strany žalobcu doručený návrh na zmenu účastníka
na strane žalobcu podľa ustanovenia § 80 CSP, s tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.6.2017, ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako postupcom a obchodnou spoločnosťou

BENCONTCOLLECTION,a.s.,akopostupníkom,bolapohľadávkažalobcuakopostupcuvočižalovanej
ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto súdneho konania postúpená obchodnej spoločnosti
BENCONT COLLECTION, a.s.. V zmysle citovaného ustanovenia § 80 ods. 1 CSP, obchodná
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. pripojenou listinou k návrhu na zmenu účastníka, vyjadrila
súhlas so vstupom do tohto konania namiesto pôvodného veriteľa - žalobcu.

22. Nakoľko zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. III./2017 zo dňa 13.6.2017 je jednoznačné, že
táto bola uzatvorená po začatí konania medzi žalobcom ako postupcom a obchodnou spoločnosťou
BENCONT COLLECTION, a.s. ako postupníkom až potom, ako bola podaná žaloba voči žalovanej,
pričom predmetom postúpenia bola i pohľadávka voči žalovanej, ako to vyplýva z prílohy k Zmluve o

postúpení pohľadávok, podľa ktorej bolo jednoznačne identifikovaná nielen číslo zmluvy, na základe
ktorej si žalobca pôvodný žalobca uplatnil nárok voči žalovanej (XXXXXXXXXX), ako aj výška uplatnenej
istiny (1.661,48 eur), spolu s príslušenstvom, vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke, uzatvorenej medzi
pôvodnýmžalobcomakoveriteľomažalovanouakodlžníkom,akeďžeobchodnáspoločnosťBENCONT
COLLECTION, a.s. vyjadrila súhlas so vstupom do konania na miesto pôvodného žalobcu, boli splnené

všetky procesné podmienky preto, aby odvolací súd návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu,
vyhovel.

23. Odvolací súd neskúmal, či došlo k úhrade (zaplateniu ceny) dojednanej v súvislosti s uzatvorením
zmluvy o postúpení pohľadávky, keď uvedené nemá vplyv na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.

Rovnako odvolací súd neskúmal, či postúpenie pohľadávky bolo oznámené dlžníkovi - žalovanej zo
strany postupníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované pod R119/2003, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o
postúpení pohľadávky, bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal

existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade úspešne nemôže dovolať
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by
postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.

24. Je preto podľa odvolacieho súdu potrebné poukázať na to, že na platnosť postúpenia pohľadávky

nie je potrebný súhlas dlžníka, musí však byť o tom uzrozumený. Či bude o tom uzrozumený zo strany
postupcu,resp.postupníka,zakladáibato,žedlžníkmôževprípadeoznámeniaopostúpenípohľadávky
zo strany postupníka, žiadať o preukázanie takéhoto postúpenia. Uvedené však platí iba voči dlžníkovi,
preto pokiaľ zo strany žalobcu a obchodnej spoločnosti BENCONT COLLECTION, a.s. bol doručený
návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu s tým, že zároveň bola predložená aj zmluva o postúpení

pohľadávky s prílohou špecifikujúcou pohľadávku, uvedené bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu
postupníka. Nesplnenie oznamovacej povinnosti postupcu (denunciácia) v stanovenej lehote, alebo
vôbec, nemá vplyv na platnosť cézie, ani na jej právne účinky. K tejto zmene na strane veriteľa dochádza
bez ohľadu na to, či sa dlžník o tom dozvedel, alebo nie, keďže táto zmena subjektov na veriteľskejstrane sa právneho postavenia dlžníka priamo nedotýka, a nemôže mať vplyv na obsah a rozsah jeho
povinností splniť dlh. Právna úprava totiž chráni dobrú vieru dlžníka len v tom, že do oznámenia o
postúpení pohľadávky môže plniť pôvodnému veriteľovi.

25. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd pripustil z dôvodu, že takýto návrh bol
podaný počas odvolacieho konania, zmenu účastníka na strane žalobcu, tak že do konania na miesto
doterajšieho žalobcu Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, vstúpila obchodná spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a.s., IČO: 47967692.

26. V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len
ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom a ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

27. Podaným odvolaním nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe
čiastočne vyhovené a ktorým bola žalovaná zaviazaná na peňažné plnenie formou mesačných
splátok, preto v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť a nebolo ho možné
preskúmavať.

28. Žalobca podal odvolanie proti výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol.

29. Odvolací súd považuje odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok

žalobcu na zmluvný úrok z úveru vo výške 24,5 % ročne z dlžnej istiny úveru a vyčíslený úrok z
omeškania z dlžnej istiny úveru za čas od jeho zosplatnenia do 30.4.2016 nad priznanú sumu za
nedôvodné.

30. Medzi účastníkmi nie je sporné, že uzatvorená úverová zmluva ako právny vzťah medzi

spotrebiteľom a dodávateľom, predstavuje spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, zároveň spadá aj pod charakteristiku spotrebiteľského úveru upraveného zákonom číslo
258/2001 Z. z.. Na právny vzťah medzi účastníkmi je preto potrebné aplikovať Zákon o spotrebiteľských
úveroch číslo 258/2001 Z. z., účinný ku dňu uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy, t. j. ku dňu
3.9.2012.

31. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitol vo faktickom a
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a
lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne

cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený,
pri kontraktácii je využitý moment prekvapenia a nie skúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy v spotrebiteľskej zmluve je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania

materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov
princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou o určitý, druhou stranou
prezentovaný skutkový stav.

32. Práve vzhľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon číslo 258/2001

Z. z., ktorý ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia
vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ určitým spôsobom informovaný o podmienkach
spotrebiteľského úveru a vedel lepšie, ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky
právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti
zákonodarcavprospechochranyspotrebiteľapreferovalaždotakejmiery,žeichneuvedenievpísomnej

forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciu pre dodávateľa, ktorý
nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.33. V súdenej veci účastníci konania uzatvorili zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú, individuálne dojednanú a súd rozhodujúci
spotrebiteľský právny vzťah, má povinnosť prihliadať na neprijateľné podmienky z úradnej povinnosti

(§ 298 CSP).

34. V zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona číslo 258/2001 Z. z., účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí, obsahuje aj najmä ročnú percentuálnu
mieru nákladov (ďalej len „RPMN“). Ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov.

35. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že neuvedenie RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere je
sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Zmyslom a účelom takejto právnej úpravy
v spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť priaznivé informovanie spotrebiteľa o poskytnutom úvere, a
to v čase uzatvorenia zmluvy. RPMN je podľa preferencie zákonodarcu natoľko dôležitým údajom pre

spotrebiteľa, že jej neuvedenie sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.

36. Odvolací súd došiel k záveru, ktorý vyčíslil podľa „kalkulačky na výpočet RPMN“ na stránke
www.openiazoch.zoznam.sk , že hoci je v zmluve uvedený údaj
29,78 %, správny výpočet predstavuje RPMN vo výške 32,56 %, keď odvolací súd zohľadnil výšku

mesačnej splátky uvedenej v zmluve o úvere v sume 83,29 eur, ako aj počet mesačných splátok 36, s
tým, že dátum prvej platby bol určený do 8.10.2012 a dátum konečnej splatnosti úveru 8.9.2015, pričom
musí odvolací súd konštatovať, že žalobca nielenže v tejto zmluve uviedol nesprávnu výšku RPMN,
ale rovnako aj nesprávnu výšku nákladov spojených s poskytovaním úveru v sume 896,78 eur, keď
táto výška nákladov po zohľadnení výšky mesačnej splátky (83,29 eur) a počtu mesačných splátok 36

predstavuje 998,44 eur. Je však potrebné konštatovať, že aj pri zohľadnení výšky celkových nákladov
tak, ako to uviedol žalobca v zmluve (896,78 eur), je RPMN vyššia, ako to je uvedené v zmluve o úvere.

37. Vychádzajúc zo zmyslu a účelu právnej úpravy, ktorý odvolací súd popísal vyššie, nesprávne
uvedené RPMN má rovnaký následok, ako je neuvedenie, a teda odvolací súd má za to, že zmluva ročnú

percentuálnu mieru nákladov neobsahuje. Iba uvedenie správnej výšky RPMN si plní svoj účel pravdivo
informovať spotrebiteľa o podmienkach v úverovej zmluve. Dokonca je podľa názoru odvolacieho súdu
irelevantné,čizmluvaobsahujevyššiualebonižšiu (tak,akotomubolovprejednávanejveci),nesprávne
uvedenú RPMN. Cieľom uvedených ustanovení zákona je pravdivo informovať spotrebiteľa, čo sa v
danom prípade nestalo. Preto je potrebné z uvedeného dôvodu v zmysle správnej interpretácie zákona

považovať úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu správne uvedenej RPMN.

38. Z uvedených dôvodov odvolací súd považujúc úver poskytnutý žalovanej právnym predchodcom
žalobcu za bezúročný a bez poplatkov pre chýbajúci správny údaj vo výške RPMN, potvrdil rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietavej časti nepriznania časti zmluvného úroku a úroku z

omeškania.

39. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru znamená, že žalovanej voči žalobcovi vznikla povinnosť
vrátiť to, čo jej bolo skutočne poskytnuté, t. j. sumu 2.000,- eur. Nakoľko však výrok rozsudku v jeho
zaväzujúcej časti nebol napadnutý odvolaním žiadnou zo strán sporu, nemohol byť tak, ako to uviedol

odvolací súd vyššie, podrobený odvolaciemu prieskumu, na rozdiel od výroku, ktorým bola žaloba v
prevyšujúcej časti zamietnutá, a ktorý, s poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd potvrdil ako vecne
správny.

40. Odvolací súd zrušil výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým v zmysle § 257 CSP, nepriznal

žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania ako nepreskúmateľný. V zmysle citovaného ustanovenia
je umožnené súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením
modelačného absolučného práva. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy, sú tak, ako to uviedol súd prvej inštancie, prípady charakteristické sociálnym
aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, ak povinná strana nemôže uhradiť náhradu trov konania

z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Súd prvej inštancie
odkázal vo svojom rozhodnutí na nepriaznivú osobnú situáciu žalovanej, ale nijako neuviedol, v čom
zohľadnil osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej, prípadne iné okolnosti, keď dospel k záveru
o úplnom nepriznaní trov konania prevažne úspešnej strane - žalobcovi. Je potrebné poukázať, žev sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní (§ 255 CSP) a aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania
prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov

konania podľa § 255 a a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov konania celkom, alebo sčasti nepriznal. Musí ísť o celkom výnimočný prípad,
ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

41. V prejednávanej veci súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciu ustanovenia § 257 CSP len s

odkazom na bližšie nekonkretizovanú nepriaznivú osobnú situáciu a nízky príjem žalovanej, ktorú však
nijako bližšie nekonkretizoval a nijako nezdôvodnil výnimočnosť okolností, pre ktoré by v danej veci
nemal úspešnému žalobcovi priznať náhradu trov konania. Nijako, podľa odvolacieho súdu, neobstojí
záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého vzhľadom na postavenie právneho predchodcu žalobcu
ako bankového subjektu, mu tým, že mu súd neprizná náhradu trov konania, nevznikne závažná
ujma, keďže musí niesť riziko pri poskytovaní úverov nesolventným spotrebiteľom, keď toto riziko

nesolventným spotrebiteľom nesie v tom, že jeho prípadná judikovaná pohľadávka, vrátane náhrady
trov konania, nebude vymožiteľná, nemôže však toto riziko mať za následok, že z dôvodu hodných
osobitného zreteľa mu nebude priznaná náhrada trov konania. Je potrebné poukázať, že judikatúra,
pokiaľ sa týka predchádzajúcej právnej úpravy (§ 250 ods. 1 prvej vety O.s.p.) tiež konštatovala, že
toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v

zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania, výnimočne prihliadať. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň
možné prihliadať kedykoľvek, bez zreteľu na základné zásady rozhodovania o trovách konania (viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.1.2010 sp. zn. 2MCdo 17/2009).

42. Poukazujúc na vyššie uvedené bude preto úlohou súdu prvej inštancie po zrušení veci
v časti výroku o náhrade trov konania a vrátení na ďalšie konanie, nanovo preskúmať, či sú u žalobkyne
dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP, a v prípade, ak súd dôjde k záveru, že je
opodstatnené nepriznať prevažne úspešnému žalobcovi úplne, alebo sčasti náhradu trov konania, toto

svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Zároveň súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania.

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).