Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213220705
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4213220705.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:

Diners Club CS, s.r.o., Námestie slobody 11, Bratislava, IČO: 35 757 086, v konaní zastúpeného
advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o. so sídlom Špitálska 10, Bratislava, proti odporkyni:
H. H., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom L. XX/X, L., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenej
opatrovníčkouG..C.R.,vyššousúdnouúradníčkouOkresnéhosúduNovéZámky,ozaplatenie2.628,87
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňaje povinná zaplatiťnavrhovateľovisumuvovýške2.466,64€spolusúrokomzomeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.551,43 € od 24.11.2012 do 12.12.2012, úrokom z omeškania vo výške

8,75 % ročne zo sumy 2.481,05 € od 13.12.2012 do 10.1.2013, úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 2.407,64 € od 11.1.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 59.- € od 16.4.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 12.9.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť

mu sumu 2.628,87 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že
odporkyňa mu dňa 13.3.2012 doručila žiadosť o vydanie kreditnej karty, v ktorej tiež vyjadrila súhlas
so všeobecnými obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie platobných kariet Diners Club a
revolvingovými obchodnými podmienkami. Tiež v žiadosti potvrdila, že sa oboznámila so zoznamom
poplatkov, najmä s aktuálnou výškou úrokovej sadzby, poplatkov a zúčtovacím obdobím. Na základe
zmluvného vzťahu bola odporkyni vydaná kreditná karta Diners Club č. 36176702678026. Z titulu
používania karty mu vznikla voči odporkyni pohľadávka, ktorú oznámil odporkyni riadne doručenými

výpismi transakcií, ktorých obsah odporkyňa nenamietala. Celková výška pohľadávky voči odporkyni
predstavuje sumu vo výške 2.628,87 €, sumu dlžných úrokov vo výške 3,75 €. Zároveň si uplatnil na
zaplatenie úrok z úveru vo výške 13,90 % ročne zo sumy 2.458,94 € od 24.12.2012 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.569,87 € od 24.11.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 59,- € od 16.4.2013 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 13,90 % ročne
zo sumy 2.569,87 € od 24.11.2012 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 13,90 % ročne zo sumy
59,- € od 16.4.2013 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil na zaplatenie súdny poplatok

za návrh a náhradu trov právneho zastúpenia.

Pre neznámy pobyt odporkyne súd tejto uznesením č.k. 14C/186/2014-88 zo dňa 9.9.2015 ustanovil na
zabezpečenie ochrany práv v konaní opatrovníčku.Súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v neprítomnosti opatrovníčky odporkyne, ktorá
sa na pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavila a svoju neúčasť na pojednávaní

neospravedlnila. Vo veci si vypočul prednes právneho zástupcu navrhovateľa, vykonal dokazovanie
oboznámením obsahu výpisu z obchodného registra navrhovateľa, žiadosti o vydanie kreditnej
karty, potvrdenia o prijatí žiadosti o vydanie kreditnej karty, revolvingových obchodných podmienok,
všeobecných obchodných podmienok, zoznamu poplatkov, výzvy na zaplatenie spolu s doručenkou,
výpisov z účtu, uznesenia č.k. 14C/186/2014-88 zo dňa 9.9.2015 a ostatných ku spisu pripojených listín,

prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Medzi navrhovateľom a odporkyňou vznikol dňa 13.3.2012 záväzkovoprávny vzťah založený zmluvou
o vydanie kreditnej karty s úverovým limitom vo výške 2.500,- €. Zmluvný vzťah v časti poskytnutia
úverového limitu je úverovou zmluvou, na základe ktorej bol poskytnutý revolvingový úver. Podmienky
splácania úveru boli dojednané v potvrdení o prijatí žiadosti o poskytnutie kreditnej karty Diners

Club White (t.j. akceptácii návrhu na uzavretie zmluvy), všeobecných obchodných podmienkach,
revolvingových obchodných podmienkach a zozname poplatkov. Pre neplnenie zmluvných podmienok,
navrhovateľ listom zo dňa 13.5.2013 (doručeným odporkyni dňa 16.5.2013) vyzval odporkyňu na
zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3.509,55 € do 7 dní od doručenia výzvy. Odporkyňa dlžnú sumu
neuhradila. Čerpanie a splácanie revolvingového úveru navrhovateľ preukázal predložením

výpisov za obdobie od marca 2012 do marca 2013. Ku dňu 23.3.2013 navrhovateľ evidoval voči
odporkyni pohľadávku vo výške 3.072,92 €. Z predložených výpisov tiež vyplynulo, že odporkyňa
titulom revolvingového úveru celkove čerpala sumu 2.455,94 € a navrhovateľovi uhradila sumu 300,-
€. Opatrovníčka
odporkyne sa k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám nevyjadrila. Navrhovateľ

v priebehu konania zotrval na podanom návrhu na začatie konania. Právny zástupca navrhovateľa
na pojednávaní dňa 2.12.2015 uviedol, že zmluvný vzťah s odporkyňou bol pre neplnenie zmluvných
podmienok ukončený, akým spôsobom a k akému dňu uviesť nevedel. Doplnil, že odporkyňa titulom
poskytnutého úveru realizovala len tri úhrady po 100,- € a to dňa 15.11.2012, 12.12.2012 a 10.1.2013.
Tieto úhrady boli započítané na úroky, úroky z omeškania, zmluvnú pokutu, poplatky a následne na

istinu. Keďže tieto nároky boli k 23.12.2012 uhradené, navrhovateľ sa domáha zaplatenia sumy 2.628,87
€. Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty, táto bola zo strany navrhovateľa uplatnená na základe bodu
5.3. všeobecných obchodných podmienok ako aj zoznamu poplatkov, a to vo výške 13,90 % ročne z
dlžnej sumy. Tiež poukázal na to, že navrhovateľ pri výpočte úroku z omeškania a zmluvnej pokuty
vychádzal z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v zmysle ktorého maximálna výška úroku z omeškania

spolu so zmluvnou pokutou predstavuje sumu 26,25 % ročne. Podľa § 497 Obchodného
zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom

podnikania veriteľ. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej
prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je
dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v
čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe

zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výškePodľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach oobsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejšPodľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa §
101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že

pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa
§ 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia
zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich
nesplnenímvpodobevecnenepriaznivéhorozhodnutianesietenúčastníkkonania,ktorýtietopovinnosti
nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná
väzba.Pokiaľúčastníkkonanianesplnípovinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvoje

tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že
v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti
tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného
bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak

napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia
v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité
plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na
povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu
zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú

tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný
(dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali;
pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje
tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti

na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti
účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť
na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci. Podľa čl. 3 bod 3.1. revolvingových obchodných podmienok, v prípade výpovede
Zmluvy zaniká s účinnosťou výpovede (t.j. po uplynutí príslušnej výpovednej doby v zmysle VOP,

resp. týchto ROP) oprávnenie Žiadateľa a prípadného Spolužiadateľa čerpať ďalej Úver a vykonávať
prostredníctvom Karty Transakcie. Úver ako aj ostatné dlžné sumy sa stávajú v celom rozsahu splatnými
v Dátume splatnosti nasledujúceho Výpisu potom, čo výpoveď nadobudla účinky. Napriek účinnosti
výpovede je DC oprávnený až do času úplného zaplatenia celého Úveru požadovať Úrok. V prípade, ak
sa Žiadateľ a/alebo prípadný Spolužiadateľ dostane do omeškania so zaplatením celého Úveru podľa

tohtobodu,jeDCoprávnenýúčtovaťokremÚrokuajSankčnýúrokavprípadeomeškaniasasostatnými
peňažnými záväzkami (s výnimkou Úroku, Sankčného úroku a Sankčných poplatkov) je DC oprávnený
požadovať Sankčný poplatok. Podľa čl. 5 bodu 5.3. všeobecných obchodných podmienok,
žiadateľ je povinný riadne a včas zaplatiť DC všetky Transakcie uskutočnené Kartou v Zúčtovacom
období najneskôr do 5 dní od Dátumu splatnosti príslušného Výpisu, ktorým mu DC tieto Transakcie

vyúčtuje. Žiadateľ - Držiteľ Deponovaného účtu je povinný riadne a včas zaplatiť DC všetky Transakcie
uskutočnené Deponovaným účtom v Zúčtovacom období najneskôr k Dátumu splatnosti. Žiadateľ je
ďalej povinný riadne a včas zaplatiť DC poplatky spojené s držaním a využívaním Karty, sankčné
poplatky za porušenie zmluvných povinností, náklady spojené s uplatnením a vymáhaním pohľadávkyDC za Žiadateľa a ďalšie príslušenstvo pohľadávky DC za Žiadateľa alebo iné pohľadávky vyplývajúce z
užívania Karty alebo porušenia povinností zo Zmluvy. Jednotlivé pohľadávky DC za Žiadateľa sú splatné
tak, že najprv je splatné príslušenstvo pohľadávky (neuhradených Transakcií) a následne jednotlivé

Transakcie od najstaršieho dátumu uskutočnenia Transakcie. Predmetom
konania v tejto veci bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere (revolvingový úver).
I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporkyňu je
potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia

Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V prejednávanej
veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len z časti. Súd
mal za preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 13.3.2012 zmluvu o vydaní kreditnej
platobnej karty a zmluvu o revolvingovom úvere, z titulu ktorej si navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto
konaní. Na základe tejto zmluvy bol odporkyni poskytnutý revolvingový úver do výšky úverového limitu

2.500,- €, ktorý odporkyňa mohla čerpať prostredníctvom vydanej kreditnej karty. Uvedené mal súd
preukázané z predloženého potvrdenia o prijatí žiadosti o vydanie kreditnej karty Diners Club White ako
aj z navrhovateľom predložených výpisov za obdobie od marca 2012 do marca 2013. Z predložených
výpisov mal súd preukázané, že odporkyňa skutočne poskytnutý úver aj čerpala a to v sume 2.458,94
€ (a to v období mesiacov marec a apríl 2012). Odporkyni boli zo strany navrhovateľa doručované

výpisy, na základe ktorých bola odporkyňa povinná uhrádzať sumy vyúčtované navrhovateľom v lehote
stanovenej navrhovateľom. Odporkyňa titulom poskytnutého úveru uhradila navrhovateľovi len sumu
300,-€atočiastkovýmiúhradamipo100,-€dňa15.11.2012,12.12.2012a10.1.2013.Súdpreskúmaním
podaného návrhu a jeho príloh, ako aj vyjadrenia navrhovateľa v priebehu konania dospel k záveru, že
navrhovateľ uniesol dôkazné bremeno v časti uplatneného nároku pozostávajúceho z neuhradenej istiny

poskytnutého úveru, úroku a poplatku vo výške 59,- € titulom vydania karty. Tieto nároky navrhovateľa
vyplývajú z uzavretého zmluvného vzťahu s odporkyňou, pričom nárok na zaplatenie úroku ako aj
poplatku vo výške 59,- € ročne za vydanie karty sú nároky, ktoré vyplývajú zo zoznamu poplatkov,
ktorý bol súčasťou zmluvy ako aj z prijatia návrhu zo dňa 13.3.2012, ku ktorému dňu bola medzi
účastníkmi konania uzavretá zmluva o vydaní kreditnej karty a poskytnutí revolvingového úveru. Pokiaľ

ide o uplatnené poplatky vo výške 29,03 € vyúčtované vo výpise zo dňa 23.3.2012 a vo výške 46,90 €
vyúčtované vo výpise zo dňa 23.4.2012, v tejto časti súd návrhu nevyhovel, keď navrhovateľ v konaní
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, na základe čoho (akého ustanovenia zmluvy, prípadne
obchodnýchpodmienok)sitentonárokuplatňovalatiežnepreukázaldôvodnosťvýškytohtouplatneného
nároku. Pokiaľ ide o poplatok vo výške 5,- € vyúčtovaný vo výpise zo dňa 23.5.2012, vo výške 15,-

€ vyúčtovaný vo výpise zo dňa 23.6.2012 a vo výške 15,- € vyúčtovaný vo výpise zo dňa 23.7.2012,
súd návrhu v tejto časti tiež nevyhovel. Ako vyplynulo z potvrdenia o prijatí žiadosti, tieto poplatky
predstavujú poplatky za vystavenie upomienok, nakoľko však navrhovateľ vystavenie ani odoslanie
týchto upomienok nepreukázal, súd návrh v tejto časti zamietol. Čo sa týka vyúčtovanej položky sankcie
za minulé obdobia, navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, čo táto ním

vyúčtovaná položka predstavuje (v akej výške, z akej sumy a za aké obdobie bol tento nárok uplatnený,
keď všeobecné obchodné podmienky, revolvingové obchodné podmienky ani zoznam poplatkov položku
„sankcie za minulé obdobia“ neupravoval ani nešpecifikoval). Preto i v tejto časti súd návrh zamietol.
Pokiaľ ide o uplatnený zmluvný úrok vo výške 13,90 % ročne zo sumy 2.458,94 € od 24.12.2012 do
zaplatenia, súd v tejto časti považoval návrh za nedôvodný, keď navrhovateľ v konaní nepreukázal akým

titulom si tento nárok uplatňuje, či počnúc od 24.12.2012 bol zmluvný vzťah s odporkyňou predčasne
ukončený, resp. či tento ešte trval, hoci odporkyňa svoje zmluvné povinnosti dlhodobo neplnila, ktorá
skutočnosť by mala vplyv na posúdenie dôvodnosti tohto uplatneného nároku. Navrhovateľ si tiež v
konaní uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorý odvodzoval od čl. 5 bod 5.3. všeobecnýchobchodných podmienok. Súd preskúmaním listinných dôkazov predložených navrhovateľom v priebehu
konania zistil, že všeobecné obchodné podmienky dojednanie o zmluvnej pokute neobsahujú, teda
nakoľko navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenie o dôvodnosti

uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd návrh na začatie konania i v tejto časti pre
neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa zamietol. Vychádzajúc z uvedeného súd potom
priznal navrhovateľovi sumu dlžnej istiny a úroku po odpočítaní čiastočných úhrad odporkyne celkove
vo výške 300,- € (2.458,94 € + 192,49 € (vyúčtovaný úrok za obdobie mesiacov marec 2012 až október
2012) = 2.651,43 € -100,- € (úhrada dňa 15.11.2012) = 2.551,43 € + 29,62 € (úrok za obdobie mesiaca

november 2012) - 100,- € (úhrada dňa 12.12.2012) = 2.481,05 € + 26,59 € (úrok za obdobie mesiaca
december 2012) - 100,- € (úhrada dňa 10.1.2013) = 2.407,64 €. Súd tiež priznal navrhovateľovi úrok z
omeškania vo výške vyplývajúcej z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vládyč.87/1995Z.z.prihliadnucnačiastočnéúhradyodporkyne.Vprevyšujúcejčastiuplatnenéhoúroku
zomeškanianadzákonnúvýšku8,75%ročnesúdnávrhakonedôvodnýzamietol.Pokiaľideouplatnený
nárok na zaplatenie sumy 59,- € titulom poplatku za vydanie karty, v tejto časti súd považoval návrh za

dôvodný, nárok za preukázaný a preto v tejto časti návrhu vyhovel. Súd priznal navrhovateľovi i úrok z
omeškania zo sumy tohto poplatku počnúc od 16.4.2013 v súlade s návrhom navrhovateľa v zákonnej
výške 8,75 % ročne, keď v prevyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o
trovách konania súd ponechal na osobitné uznesenie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.