Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. júl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200049
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8016200049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu
Stropkov, katastrálny odbor, Športová 2, Stropkov, za účasti S. F., bytom O., G. XXX/XX, zast. DSS
Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 30. septembra 2015, č.k.:
V 195/2015/Br takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 30. septembra 2015, číslo konania: V-195/2015/Br.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 30.09.2015 rozhodol odporca ako príslušný správny orgán

podľa § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon),
v konaní o povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení
záložného práva č. XX/XXXX-PTR uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava ako
záložným veriteľom a S. F. zastúpenou DSS Nestor o.z. ako záložcom tak, že návrh na vklad záložného
práva podľa § 31 ods. 1 a 3 katastrálneho zákona zamietol.

2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 16.04.2015 mu bol doručený
návrh na vklad záložného práva, ku ktorému bola predložená spomenutá zmluva o zriadení záložného
práva. Konanie prerušil a vyzval záložcu vyjadriť sa k skutočnosti výberu splnomocnenca pri uzatváraní
zmluvy. Záložca odpovedal v tom zmysle, že neuzatváral žiadnu zmluvu o zriadení záložného práva,
a preto si nevybral splnomocnenca. Nikomu tiež nešpecifikovala žiadne nehnuteľnosti, prvýkrát sa o
týchto skutočnostiach dozvedela až z rozhodnutia odporcu. Odporca ďalej po preskúmaní dohody o
splnomocnení zistil, že záložca nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal formulárovú

typovú zmluvu, ktorej obsah nemohol vôbec ovplyvniť. Tým došlo k naplneniu § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle pri splnomocnení je slobodný výber osoby
zástupcu, avšak, keďže záložný veriteľ vybral nie „svojho“ advokáta, ale konkrétne „svoje“ združenie,
je to prejav konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo tiež potvrdzuje naplnenie § 22 ods.
2 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ustanovenie § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona pre
nesplnenie podmienok pre vklad návrh zamietol.

3.Protitomutorozhodnutiupodalanavrhovateľkavčasopravnýprostriedok,pričomžiadala,abyodporca
na základe odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad zmluvy o zriadení
záložného práva zo dňa 23.02.2015 č. XX/XXXX-PTR povolil, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie,aby príslušný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na nové konanie o povolení vkladu
záložného práva. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

4. Na podporu vznesených námietok navrhovateľka citovala ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31
ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku,
§ 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľka uviedla, že Dohoda o splnomocnení bola uzavretá
riadne,vsúladespríslušnýmiustanoveniamiObčianskehozákonníkaaspĺňatakpožadovanénáležitosti
platnéhoprávnehoúkonu,ktorýmisúslobodnávôľa,vážnosť,určitosťazrozumiteľnosť.Podľajejnázoru

plnomocenstvo zahrnuté v Dohode je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho
zástupcom, úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.

5. Plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť
v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky
právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo

nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia
vznikajú priamo záložcovi. Dlžník, záložca sa pre udelenie plnomocenstva pre ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto kroku a
zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a v danom rozsahu obhajovať jeho záujmy.
Zdôraznila, že zastupovať iného v zmysle § 22 ods. 2 OZ nemôže len ten, záujmy ktorého sú v rozpore

so záujmamy zastúpeného, pričom rozpor musí reálne existovať, nestačí potenciálna možnosť takéhoto
rozporu.Splnomocnenecvžiadnomprípadenemalaaninemázáujemnapoškodenízáložcu,čovyplýva
aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov
splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch
v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení

tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo
zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Na
tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jej obsahu ani nevyplýva, aby bola súčasťou veriteľovej
zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom
od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé,

že bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že
zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu
potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto
dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj

posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy.

6. Navrhovateľka uviedla, že správny orgán nepreukázal, že veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval
alebo ovplyvňoval jeho obsah, nezdôvodnil, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu § 22 ods.
2 OZ.

7. Uvedenie záložného veriteľa a zástupcu v predtlači Dohody o splnomocnení argumentačne použité v
napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie
strán dohody a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného
plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že záložný veriteľ takto určil

zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho
spisu a odporca nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojich tvrdení. Navyše,
pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie sú z hľadiska aplikácie § 22 ods.
2 OZ postačujúce. Rozpor záujmov namietaný správnym orgánom musí reálne existovať, nestačí len
konštatovať potenciálnu možnosť rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu

a aplikácie právnej normy. Správny orgán tento rozpor záujmov hodnoverne nepreukázal a rovnako
nepreukázal, že v prípade ustanoveného zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom.

8. Navrhovateľka poukázala na to, že Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne
a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje zákon pre platnosť právneho úkonu. Sloboda a

vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho
subjektu. Pri analýze slobody vôle sa skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná,
a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri
utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnejpraxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje
s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne a musí
vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým,

že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí,
že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho
úkonu. Právny úkon je určitý najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor
možno odstrániť výkladom. Možno teda konštatovať, že Dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti
platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu

vôle zo strany záložcu.

9. Navrhovateľka uviedla, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, neoboznámil sa dostatočne s
predkladaným návrhom a jednotlivými prílohami, pričom následne nesprávne zistil skutkový stav, čím
udelené plnomocenstvo nesprávne právne posúdil a následne vydal nezákonné rozhodnutie.

10. Uviedla, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak,
ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté. Navrhovateľka tak len využila zmluvne dohodnutú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pritom pristupuje k využitiu
inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo
v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od

navrhovateľky poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemienil navrhovateľke riadne vrátiť.
Súčasne poukázala na to, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľky ani v jednom prípade,
kedy bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie
záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti.

11. Odporca podanému opravnému prostriedku nevyhovel, predložil vec príslušnému krajskému súdu,
pričom navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

12. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), právneho
predpisu upravujúceho postup správneho súdu účinného od 01.07.2016, ak nie je ďalej ustanovené inak,

platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

14. Z uvedeného vyplýva, že na konanie o podanom opravnom prostriedku navrhovateľky správny súd
rozhoduje za aplikácie príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len O.s.p.), účinných do 30.06.2016.

15. Krajský súd podľa § 250l a nasl. O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté
rozhodnutie odporcu a konanie, ktoré mu predchádzalo a oboznámil sa s obsahom administratívneho
spisu. Podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, pričom
dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

16. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad záložnej
zmluvy podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, keďže dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení
uzavretá medzi splnomocniteľom S. F. a splnomocnencom Pro Help - združením občianskoprávnej
pomoci je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo má za následok neplatnosť tohto
právneho úkonu a tiež nesplnenie podmienok pre vklad záložného práva. Splnomocniteľ nemal možnosť

slobodnéhovýberuosoby,ktoráhobudezastupovaťapodpísalformulárovútypovú zmluvu,ktorejobsah
nemohol ovplyvniť.

17. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 23.02.2015 navrhovateľka žiadala o
vklad zmluvy o zriadení záložného práva č. XX/XXXX-PTR do katastra nehnuteľností. Z tejto zmluvy

uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a S. F. zastúpenou na základe dohody o
splnomocnení DSS Nestor o.z. (predtým ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci Bratislava)
ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému
spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I. tejto zmluvy v prospech záložného veriteľana zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na
základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 26.06.2013, uzavretej medzi záložným veriteľom na
strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči

záložcovi, najmä na zabezpečenie istiny úveru v sume 1.600,00 EUR spolu s príslušenstvom, úrokov z
omeškania, pokút a ostatných celkových nákladov.

18. Z kópie dohody o splnomocnení, ktorá bola uzatvorená medzi splnomocniteľom S. F. a
splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, zastúpeným A. O. - predsedom

združenia vyplýva, že (citácia): „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na
jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode,
vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o.,
č. zmluvy XXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje

Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov
vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností
a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako poskytovateľom
úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie
ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj

záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení
svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu
ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy
sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v

priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o
úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom
splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností,
že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť
záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje

združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom
uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými
sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto
dohody, pozostávajúceho z nevyplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút
a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere.

Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho
záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené
prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa
(sú rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na
vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým

plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo zmluvy o úvere v celom
rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“

19. Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor,
ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných

majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

20. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.
Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah
splnomocnencovho oprávnenia.

21. Podľa § 31 ods. 4 OZ ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa
plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len
určitého právneho úkonu.

22. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o
ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.23. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

24. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

25. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 5a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak
určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy
alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa.
Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie
právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej

zmluvy, sú neplatné.

27. Podľa § 5a ods.4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č.372/1990
Zb. o priestupkoch právny úkon , ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

28. Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

29. Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej

základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami
je dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3.

30. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje

podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

31. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne.

32. Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá

v štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva,
verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:
a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné

číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba

postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s odkazom na obsah administratívneho spisu dospel
krajský súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď zamietol návrh na vklad predmetnej
záložnej zmluvy z dôvodu, že dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred
určeným zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom splnomocniteľ v takejtosituácii nemohol ovplyvniť výber uvedeného zástupcu. Dohoda o splnomocnení je dvojstranným
právnym úkonom, pričom podľa § 37 ods. 1 OZ sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Je zrejmé a nesporné, že dlžník uzavrel dohodu o splnomocnení v

priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa,
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Splnomocniteľ bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v kontakte výlučne s
navrhovateľkou ako poskytovateľom úveru, z jej strany mu bola predložená dohoda o splnomocnení, bez
kontaktu so splnomocnenou osobou v zmysle dohody, bez ozrejmenia právnych dôsledkov tejto dohody.
Splnomocnenca nevyberal slobodne sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Dohoda o splnomocnení

nebola prejavom slobodnej vôle dlžníka, splnomocniteľa, je teda neplatná. Záložnú zmluvu za záložcu
tak uzavrel splnomocnenec, ktorý na takýto úkon nebol oprávnený. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom. Navyše plnomocenstvo na právny úkon týkajúci sa nehnuteľností by malo
kopírovať samotný predmet budúcej zmluvy, t.j. obsahom dohody by mali byť tie isté náležitosti, ako ich
vyžaduje zákon pre konkrétnu zmluvu.

34. To, že dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom pre zrejmý rozpor záujmov
dlžníka a jeho zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší súd napadli ďalšie
veci vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva, pričom v každom prípade je záložca (dlžník
vo vzťahu k zmluve o úvere) zastúpený tým istým subjektom, ProHelp - združenie občianskoprávnej

pomoci so sídlom v Bratislave.

35. Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený
v rozsudku sp. zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11. júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak
splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a

osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí
nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností
splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“.

36. Navyše zákon o ochrane spotrebiteľa v § 5a ods.4 upravuje, že právny úkon, ktorým spotrebiteľ

splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Ide o špecifickú ochranu spotrebiteľa upravenú
osobitným zákonom, ktorú je možné aplikovať práve na toto preskúmavané rozhodnutie.

37. Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané

rozhodnutie potvrdil.

38. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka
nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov
konania. Súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.