Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115213738
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115213738.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej
veci žalobcu Jozefa Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX C., zastúpeného Mgr. Petrom
Kocákom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Rožňavská 8, 045 01 Moldava nad Bodvou,
proti žalovanému M. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX K. K., zastúpeného Kováč /

Krpčiarová & partners - advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom M. Bela 2, 984 03 Lučenec, IČO: 47
253 975, o zaplatenie 1 250,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 9C/278/2015 - 110 zo dňa 11. novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudoksúduprvejinštancievdruhomvýrokuonárokunanáhradutrovkonaniamenítak,žežalobca
j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 %.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok), a vyslovil, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok).

2. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca žalobou žiadal, aby

súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 250,- Eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne od 13. 01. 2014 z titulu vrátenia kúpnej ceny za osobné motorové vozidlo zn. Honda
Civic, rok výroby 1997, VIN: JHMEJ934009147695 v dôsledku odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy
ako nároku vyplývajúceho z vád motorového vozidla v zmysle § 597 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že
medzi stranami sporu nebolo sporné, že uzatvorili kúpnu zmluvu ohľadom predmetného motorového

vozidla a nebol sporný ani jej obsah. V článku IV. zmluvy nazvanej „Stav predmetného motorového
vozidla“ predávajúci (žalovaný) vyhlásil, že vozidlo bolo používané, riadne udržiavané, je v dobrom stave
amávady:chybulakuamenenýmotorD15Z6.Mánajazdených169410km.Kupujúci(žalobca)vyhlásil,
že sa so stavom vozidla riadne oboznámil a kupuje ho v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpisu tejto
zmluvy. Okrem vád uvedených výslovne v písomnej kúpnej zmluve medzi účastníkmi nebolo sporné, že
kupujúci mal vedomosť o tom, že je citeľná voľnosť riadenia a že si všimol, že auto bolo havarované,

lebo predná kostra bola naváraná a zišla na predných plechoch farba. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok
Dávid Macák - kamarát žalobcu, ktorý testoval pred kúpou motorové vozidlo na skúšobnej jazde. Prvé
odstúpenie žalobcu od zmluvy zo dňa 12. 01. 2014 malo byť zasielané dňa 09. 01. 2014. V tomto uvádza
zistenie vád - vytekanie oleja z motora, nefunkčný valec, zničený diferenciál, uvoľnená lambda sonda,
poškodené riadenie, zlá geometria, lanko plynu zle nastavené. Ako dôvod odstúpenia je uvedený, že
ho žalovaný výslovne ubezpečil, že vozidlo nemá žiadne vady (§ 597 ods. 2 OZ). Ďalšie odstúpenia od

zmluvy nie sú datované. Tieto sú obsahovo totožné a mali byť zasielané dňa 07. 02. a 12. 02. 2014.
V týchto sú uvedené vady: snímač polohy klapky, ovládací ventil prívodu vzduchu voľnobehu, snímačotáčok kľukového hriadeľa a ďalšia neodstrániteľná vada, ktorú nemožno odstrániť z dôvodu chýbajúcej
časti elektroinštalácie. V dôsledku toho, že samotný motor typového označenia D15Z6 nie je určený
pre karosériu takéhoto vozidla, elektroinštalácia karosérie nie je kompatibilná s motorom D15Z6. Ďalej

je uvedené, že z motorového vozidla uniká olej a sú problémy so štartovaním. Dôvodom odstúpenia
bolo, že žalobca nebol na tieto vady upozornený, pričom vady majú za následok, že predmet kúpy
nie je spôsobilý na bežné užívanie (597 ods. 1 OZ). Keďže boli zatajené skutočnosti, ktoré mali pre
neho zásadný význam pre uzavretie kúpnej zmluvy, túto uzatvoril v omyle spôsobenom predávajúcim o
tom, že motorové vozidlo má vlastnosti, resp. nemá vlastnosti, ktoré by mu znemožňovali jeho užívanie

obvyklým spôsobom. Vozidlo nie je spôsobilé úspešne absolvovať prehliadku STK. Správa autoservisu
Michal Perháč, Geča 29 zo dňa 28. 01. 2014 nepotvrdila existenciu vád - vytekanie oleja a problémy
so štartovaním. Podľa záverov tejto správy automobil s výrobným číslom JHMEJ93400S147695 a
nainštalovaným motorom D15Z6 nie je spôsobilý vykonať STK.

3. Z celkového zhodnotenia dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že k platnému odstúpeniu od

kúpnej zmluvy zo strany žalobcu nedošlo z nasledovných dôvodov: Súd prvej inštancie sa nezaoberal
vadami, ktoré boli obsiahnuté v odstúpení zo dňa 12. 01. 2014, ktoré malo byť podľa tvrdenia žalobcu
zaslané 09. 01. 2014, t. j. 3 dni pred jeho napísaním, nakoľko táto skutočnosť sama o sebe spochybňuje,
či vôbec bolo odoslané žalovanému a ak áno, kedy. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
preukázania, že došlo k zaslaniu tohto odstúpenia od zmluvy zo dňa 12. 01. 2014 žalovanému a tým

k platnému odstúpeniu od zmluvy. Preukázal však, že žalovanému zaslal odstúpenia o d zmluvy zo
dňa 07. 02. a 12. 02. 2014, žalovaný mal teda možnosť sa s nimi oboznámiť tým, že došli do jeho
dispozičnej sféry. Preto sa súd zaoberal len vadami uvedenými v týchto odstúpeniach. Mal za to, že v
konaní nebolo sporné, že v čase predaja malo vozidlo platnú STK. O tom, že nový motor je zamontovaný
do vozidla, mal žalobca vedomosť. Vyplýva to priamo z kúpnej zmluvy. Doklady o platnej STK prevzal

žalobca spolu s kúpnou zmluvou. Vozidlo bolo v čase kúpy pojazdné, samotný žalobca sa na ňom
dostal až do Košíc. Samotná skutočnosť, že auto bolo havarované, neznamená, že malo vady, ktoré
by ho robili neupotrebiteľným. Predložené listinné dôkazy - správa autoservisu Perháč, ani svedecké
výpovede navrhnutých svedkov, jednoznačne nepreukázali, že zistené vady motorového vozidla sú
takého charakteru, že by vozidlo nebolo schopné prevádzky. Tvrdenia, že vozidlo s nainštalovaným iným

typom motora by neprešlo cez STK, boli len špekulatívne tvrdenia nepreukázané samotným vyjadrením
STK. Takýto dôkaz žalobca do spisu nedoložil, ani ho nenavrhol. Správa „autorizovaného servisu“
Perháč, aj keby bolo preukázané, že je skutočne autorizovaným servisom, nemôže totiž nahrádzať
vyjadrenie STK, ktoré je pracoviskom špecializovaným na vykonávanie technickej kontroly vozidiel za
podmienok stanovených zákonom (§ 37 a nasl. zákona 725/2004 Z. z.). Takéto vyjadrenie vo vzťahu k

skutočnosti, či je vozidlo spôsobilé absolvovať STK, je nad rámec oprávnenia akéhokoľvek autoservisu.
Z vyjadrenia servisu nevyplýva, či jednotlivé vady označené ako chybový kód DTC7, DTC14, DTC54 sú
vadami neodstrániteľnými. Zo záveru správy autoservisu vyplýva, že dôvodom, pre ktorý by auto nebolo
schopné absolvovať STK, nie je existencia samotných týchto vád, ale skutočnosť, že v automobile je
nainštalovaný iný typ motora. O tejto skutočnosti však žalobca vedel pri samotnej kúpe, ako už bolo

uvedené. Žalobca navyše nevyvrátil tvrdenie žalovaného, že práve s týmto motorom absolvoval STK,
ktorá bola platná aj v čase uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie dôvodov pre platné odstúpenie
od kúpnej zmluvy v zmysle § 597 ods. 1 OZ. Ďalej mal za to, že v kúpnej zmluve ako aj ústne predávajúci
upozornil kupujúceho na niektoré vady, preto na tento prípad nemožno aplikovať ust. § 597 ods. 2 OZ.

Toto by bolo možné aplikovať len v prípade, ak by predávajúci ubezpečil kupujúceho, že vec, ktorá
je predmetom kúpy, nemá žiadne vady. Navyše tento dôvod odstúpenia od zmluvy je uvedený len v
odstúpení zo dňa 12. 01. 2014, ktorého zaslanie žalovanému nebolo preukázané. Z uvedených dôvodov
súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“) v spojení s § 262 C. s. p. podľa zásady úspešnosti v spore tak, že „žalovaný
má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu“.

5. Proti druhému výroku rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania podal v

zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodu
uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. t.j. s tvrdením, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca súdu prvej inštancie vyčítal, že súd prvej
inštancie rozhodnutie o trovách konania odôvodnil stručne zásadou úspešnosti v spore, pričom žalobcaje toho názoru, že v tomto prípade sú naplnené dôvody na aplikáciu ust. § 257 C. s. p., pretože sú
tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pri existencii ktorých neprizná súd úspešnej strane náhradu trov
konania. Argumentoval, že podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov pri posudzovaní existencie

dôvodov hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoja v
konaní. Dôvodmi odôvodňujúcimi podľa žalobcu aplikáciu § 257 C .s. p. sú najmä dôvody týkajúce
sa samotného uplatnenia nároku na súde. Žalobca v odvolaní zopakoval skutkové tvrdenia uvedené
v žalobe a vyjadrení k odporu žalovaného a zdôraznil, že aj keď sa mu nepodarilo preukázať platné

odstúpenie od zmluvy podľa § 597 ods. 1 a 2 OZ, je nepochybné, že v konaní bolo preukázané, že
predmetné motorové vozidlo nebolo v čase kúpy v dobrom stave a bezprostredne po jeho kúpe vyšli
najavo viaceré závažné vady. Motorové vozidlo najazdilo od uzatvorenia kúpnej zmluvy cca 350 km,
pričom absolvovalo len cestu z miesta kúpy do Košíc a následne výjazdy do servisov svedkov, ktorí
vypovedali v konaní. Inak je prakticky odstavené v mieste bydliska žalobcu, je nepojazdné a hoci na túto
skutočnosť súd prvej inštancie neprihliadal, oprava vád by bola neekonomická, keďže výdavky s tým

spojené by prevýšili hodnotu samotného vozidla, čo vo výpovediach potvrdili aj svedkovia B. I. a M. O..
Žalobca sa v dobrej viere domáhala vrátenia kúpnej ceny, keďže bol presvedčený, že platne odstúpil od
kúpnopredajnej zmluvy. Za takéhoto stavu by bolo podľa neho krajne nespravodlivé, ak by žalovanému,
ktorý mu odpredal motorové vozidlo s množstvom skrytých vád, ktorých oprava by prevýšila hodnotu
vozidla, bola zároveň priznaná náhrada trov konania.

6. Žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov
konania a vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách

konania potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Žalovaný mal za to,
že nie sú splnené podmienky na aplikáciu ust. § 257 C .s. p. v tomto prípade. Neúspech žalobcu v
spore je dôsledkom jeho postupu, keď nepreukázal, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky
na odstúpenie od zmluvy. Ak by dôvody osobitného zreteľa mali spočívať v okolnostiach uvádzaných
žalobcom,viedlobytokabsurdnýmzáverom,keďbysúdynemohlistranámpriznaťnáhradutrovkonania

takmer v žiadnom sporovom konaní. Poukázal tiež na to, že žalobca bol v konaní zastúpený advokátom.
Napokon zdôraznil, že na to, aby súd mohol o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 257 C. s. p.
nestačí len existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ale súčasne musí byť splnená aj podmienka
výnimočného charakteru rozhodnutia, pričom žalobca v odvolaní vôbec nevysvetľuje, prečo je potrebné
na žalobcom tvrdené dôvody osobitného zreteľa výnimočne prihliadnuť.

8. Konanie pred súdom prvej inštancie začalo dňa 29. 06. 2015 za účinnosti zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj „O. s. p.“) a pokračovalo aj po nadobudnutí účinnosti C.
s p. Súd prvej inštancie rešpektujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 C. s. p., podľa ktorého sa nový
procesnoprávny predpis použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že

právne účinky úkonov uskutočnených pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona zostávajú zachované,
prejednal a rozhodol vec už podľa ustanovení C. s. p. Rovnako odvolanie žalobcu bolo podané na súd
prvej inštancie už za účinnosti C. s. p. dňa 29. 12. 2016. Odvolací súd funkčne príslušný na rozhodnutie
o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. pri prejednaní odvolania aplikuje v zmysle príkazu § 470 ods.
1 C. s. p. ustanovenia tohto zákona.

9. V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní
bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.).

10. Podľa § 385 ods. 1 C. s. p. na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

11. O tom, či je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie rozhoduje odvolací súd. Pokiaľ považuje
skutkové zistenia súdu prvej inštancie za správne, dokazovanie neopakuje (podľa § 384 ods. 1 C. s.
p. zopakuje odvolací súd dokazovanie len v prípade, ak má za to, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a potom vychádza zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je podľa § 383 C. s. p. viazaný.12. Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p.
len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodu vymedzeného v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s.
p. dospel odvolací súd k názoru, že je dôvod na zmenu druhého výroku rozsudku súdu prvej inštancie

o nároku žalovaného na náhradu trov konania v zmysle § 388 C. s. p., avšak nie z dôvodu aplikácie
§ 257 C. s. p., ale v súvislosti s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentoval údaj o osobe
povinnej nahradiť trovy konania žalovanému. Obsahovo však ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa
o ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p. Súd prvej inštancie totiž rozhodol v rozsudku o nároku žalovaného
na náhradu trov konania na základe zásady úspechu v spore (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1

C. s. p.) nevykonateľným výrokom, v ktorom neuviedol voči komu má žalovaný nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu (100 %) (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/41/2016 zo dňa 25. 05. 2017).

13. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

14. Odvolací súd nemá za to, že dôvody uvedené žalobcom v odvolaní sú dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa. V tejto právnej veci sa jednalo o klasický spor z vád tovaru, pričom je na zvážení žalobcu, aké
nároky z vád si u žalovaného a následne v súdnom konaní uplatní a či je schopný nielen existenciu
týchto vád, ale aj nároky z nich uplatnené preukázať. Žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné
bremeno ohľadne preukázania platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy a v dôsledku toho vrátenia kúpnej

ceny. Nemožno teda povedať, že by sa jednalo o zložitú doposiaľ neriešenú právnu problematiku.
Skutočnosť uvádzaná žalobcom, že vozidlo je nepojazdné, sama o sebe nehovorí, či je nepojazdné
z dôvodu vytýkaných vád v konaní, alebo z dôvodov dodatočných zásahov žalobcu do vozidla. Na
prvú zmieňovanú okolnosť nemôže odvolací súd súc viazaný rozsahom odvolania prihliadať, nakoľko
odvolanie proti prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej, ktorým žalobu zamietol,

podané nebolo, v tejto časti je teda rozsudok súdu prvej inštancie právoplatný a nepodlieha vecnému
prieskumu zo strany odvolacieho súdu. Skutočnosť uvádzaná žalobcom, že motorové vozidlo má aj
množstvo iných vád, ktorých oprava by bola neekonomická, nie je pre právne posúdenie veci samej
(dôvodnosť nároku uplatneného žalobou) rozhodná, a preto je irelevantná. Ani skutočnosť, že žalobca
bol presvedčený, že platne odstúpil od zmluvy nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Ak by

nesprávne právne posúdenie veci stranou sporu malo byť dôvodom hodným osobitného zreteľa, potom
ako správne poukazuje žalovaný, by zásada úspechu v konaní pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania vyjadrená v ust. § 255 C. s. p. takmer vôbec neprichádzala do úvahy.

15. Podporne odvolací súd poukazuje na to, že ako napokon sám žalobca v odvolaní uvádza, podľa

ustálenej judikatúry všeobecných súdov pri posudzovaní existencie dôvodov hodných osobitného
zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán sporu a všímať si aj
okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Žalobca svoje osobné,
majetkové, zárobkové, či iné pomery odôvodňujúce výnimočnosť situácie, pre ktorú by mal súd aplikovať
ust. § 257 C .s. p., ako sú napr. nízky príjem, či iná zlá sociálna situácia, v konaní vôbec (ani pred súdom

prvej inštancie, ani v odvolaní) neuviedol. Pokiaľ ide o okolnosti predchádzajúce vzniku sporu, ako aj
týkajúce sa vedenia sporu, žalovaný (ako z výsledku konania vo veci samej vyplýva) dôvodne odmietal
vrátiť žalobcovi kúpnu cenu, aj v samotnom súdnom spore bol aktívny, vyjadroval sa k argumentom
žalobcu v konaní riadne a včas.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v tejto posudzovanej veci nevzhliadol dôvody na aplikáciu ust. §
257 C .s. p., t.j. výnimočnosť prípadu, ani dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach
prípadu ako sú neprimeraná tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, zložitosť doposiaľ
neriešenej právnej problematiky, ani v okolnostiach (pomeroch) na strane strán sporu.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bol žalovaný plne úspešný.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).